{"guid": "014a1bd6-b6ae-479a-b17b-bdf5ced0c225:3d905da6-f065-4286-b9d8-9db0c2b7a3d7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1018201036.1", "spisova_znacka": "2S/115/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/115/2018 z 24. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. septembra 2019, sp. zn. 2S/115/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1018201036.1", "identifikacne_cislo": "1018201036", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Gabriel Slobodník", "sudca_id": 1279, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriel-slobodnik-1279", "datum_vydania": "2019-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "1Sžfk/109/2020", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "4925d444-7a57-48fc-85fc-062ee90aed7b:83e16999-d8c0-48d6-8eb9-6f5a143de23f", "datum": "2022-04-14", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d905da6-f065-4286-b9d8-9db0c2b7a3d7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201036.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201036.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201036.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/115/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201036
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201036.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: KALISPERA
s.r.o., IČO: 51 425 009, Bancíkovej 1/A, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Marônek &
Partners s.r.o., IČO: 47 234 661, Bancíkovej 1/A, Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava,
Ševčenkova 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100898918/2018 zo
dňa 04.05.2018, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym orgánom

1. Žalobca žiadosťou doručenou žalovanému dňa 12.02.2018 požiadal príslušný daňový orgán
(žalovaného) o registráciu na DPH podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
(ďalej aj ako „ zákon o DPH“) odo dňa 08.02.2018.

2. Žalovaný po vykonanom dokazovaní vydal rozhodnutie č. 100898918/2018 zo dňa 04.05.2018,
ktorým žalobcu neregistroval a osvedčenie o registrácii pre DPH mu nevydal. V relevantných častiach
sú argumenty obsiahnuté v rozhodnutí žalovaného zhodné s tými, ktoré žalovaný uviedol v jeho
vyjadrení k žalobe uvedené v časti III odôvodnenia tohto rozsudku, v ktorej je tiež uvedený priebeh
administratívneho konania. V otázkach, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné, bol priebeh konania
vyplývajúci z administratívneho spisu opísaný aj v žalobe žalobcu.

II. Žaloba

3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré
žiadal ako nezákonné zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

4. Uviedol, že je obchodnou spoločnosťou, ktorá vznikla ako právny nástupca obchodnej spoločnosti
CROMANE s.r.o. dňa 08.02.2018. Právny predchodca žalobcu bol registrovaným platiteľom DPH na
základe výkonu ekonomickej činnosti v zmysle § 3 zákona o DPH, mal riadne pridelené IČ DPH,
pričom zanikol bez likvidácie rozdelením a v zmysle projektu rozdelenia na žalobcu prešla časť majetku
právneho predchodcu vo výške X.XXX,XX eur ako aj časť hospodárskeho výsledku minulých období
( neuhradená strata) vo výške XXX,XX eur a časť hospodárskeho výsledku pred zdanením vo výške
X.XXX,XX eur. Žalobca dňa 15.02.2018 v zmysle § 4 ods. 4 zákona o DPH oznámil žalovanému



skutočnosť, že sa dňom 08.02.2018 stal platiteľom DPH v dôsledku toho, že je právnym nástupcom
platiteľa DPH.

5. Žalobca nesúhlasil s žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného, ktorým daňový orgán rozhodol,
že žalobcu neregistruje a osvedčenie o registrácii pre DPH mu nevydáva. Poukázal na to, že jeho právny
predchodca vykonával administratívne služby pri zakladaní spoločnosti, pri zápise zmien spoločnostiach
do obchodného registra, pri likvidácii a pri registrácii ochranných známok. Za uvedené činnosti vystavil
niekoľko desiatok faktúr a dosiahol obrat vo výške XX.XXX,XX eur. Na základe týchto skutočností dňa
23.10.2017 žalovaný registroval právneho predchodcu žalobcu ako platiteľa DPH.

6. Dňa 31.10.2017 sa jediný spoločník právneho predchodcu žalobcu rozhodol zrušiť spoločnosť bez
likvidácie rozdelením na 6 novo vzniknutých nástupnických spoločností. V ten istý deň bol podpísaný
aj projekt rozdelenia vo forme notárskej zápisnice a na žalobcu prešiel časť majetku jeho právneho
predchodcu.

7. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu od vzniku registrácie DPH dňa 23.10.2017 do svojho
zrušenia dňa 31.10.2017 nevykonával ekonomickú činnosť (nevystavila žiadnu faktúru v lehote 7 dní)
nemôže znamenať stratu postavenia platiteľa DPH, resp. zdaniteľnej osoby. Takýto postup daňového
orgánu nemá oporu v zákone. Žalobca svoj zámer vykonávať ekonomickú činnosť preukázal aj nákupom
domény, nákupom ekonomických prác, nákupom pečiatky, zriadením bežného účtu v banke, na ktorý
zložil z poklade XXX,- eur. Poukázal na rozsudok ESD C-268/83 Rompelman, v zmysle ktorého sa
má za zdaniteľnú osobu vykonávajúcu ekonomickú činnosť považovať aj osoba, ktorý deklaruje svoj
zámer uskutočňovať zdaniteľné obchody kúpou majetku alebo služieb určených na podnikanie, nie je
možné zamietnuť registráciu pre DPH osobe, ktorá ku dňu podania žiadosti o registráciu pre DPH zatiaľ
neuskutočnila žiadne zdaniteľné obchody.

8. Žalobca tiež namietal, že neobstojí argumentácia žalovaného, že rozdelenie platiteľa DPH bolo
urobené len za účelom získania osvedčenia o registrácii pre DPH pre novo vzniknuté spoločnosti bez
dobrovoľnej registrácie. Právny nástupcovia vzniknutí na základe projektu rozdelenia boli totiž ako
obchodné spoločnosti založené za účelom podnikania. Okrem toho každá nástupnická spoločnosť,
čiže aj žalobca, prevzal časť imania zanikajúcej spoločnosti. Skutočnosť, že spoločník žalobcu a jeho
právneho predchodcu, spoločnosť M2B a.s., na svojej webovej stránke ponúka na predaj tzv. ready-
made spoločnosti založenej iba za účelom ich predaja nemá podľa žalobcu žiadnu právnu relevanciu,
pretože nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcu alebo jeho nástupnícke spoločnosti
vrátane žalobcu boli uvedené na tejto webovej stránke v ponuke na predaj. Svoje tvrdenie žalobca
podporil rozsudkami Najvyššieho súdu SR 5Cbo/109/03 zo dňa 26.11.2013 (publikovaným pod č. R
47/2005), rozsudok NSSR sp. zn. 8Sža/7/2009 zo dňa 02.04.2009.

III. Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 10.10.2018, zotrval na svojom
doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

10. Uviedol, že žalobca dňa 12.02.2018 podal žiadosť č. 2/00254804/2018 o registráciu pre DPH podľa
§ 4 ods. 4 zákona o DPH. Dňa 15.02.2018 žalobca podal elektronicky oznámenie, že dňa 08.02.2018
sa stal platiteľom DPH na základe projektu rozdelenia spoločnosti (právneho predchodcu žalobcu).
Konateľ žalobcu sa pri ústnom pojednávaní dňa 22.02.2018 do zápisnice č. 110433441/2018/9104402/
MinV vyjadril, že hlavným predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu budú administratívne služby pri
zápisoch zmien do obchodného registra. Ďalej sa vyjadril, že aktuálne žalobca nezamestnáva žiadnych
zamestnancov a nevlastní žiaden majetok.

11. Žalovaný zistil, že právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť CROMANE s.r.o., IČO: 47
241 225, ktorý vznikol v dôsledku rozdelenia zaniknutej spoločnosti ZARIVAR s.r.o., ktorý mimochodom
vznikla v dôsledku rozdelenia zaniknutej spoločnosti M+M Business s.r.o. a tá zase v dôsledku
rozdelenia zaniknutej spoločnosti BARNAUL s.r.o., vykonávala administratívne služby pri zápisoch
zmien do obchodného registra, administratívne služby pri registráciách ochranných známok pri likvidácii



spoločností a pri zakladaní nových spoločností. Právny predchodca žalobcu nemal prenajaté žiadne
kancelárske priestory a nemal žiadnych zamestnancov. Za uvedenú činnosť právny predchodca žalobcu
vystavil niekoľko desiatok faktúr, za čo dosiahol obrat 24.928,50 eur. Dňa 23.10.2017 žalovaný
zaregistroval spoločnosť ako platiteľa DPH. Právny predchodca žalobcu od tohto momentu nevykonával
žiadnu činnosť a až do zrušenia (31.10.2017) podával nulové daňové priznania pre DPH. Právny
predchodca žalobcu následne dňa 08.02.2018 zanikol v dôsledku rozdelenia na 6 nových spoločností
vrátane žalobcu, o čom bola dňa 31.10.2017 spísaná aj notárska zápisnica.

12. Právny predchodca žalobcu v čase zaniknutia rozdelením dňa 31.10.2017, resp. od 23.10.2017
a rovnako tak aj ku dňu výmazu z obchodného registra v skutočnosti nebola zdaniteľnou osobou s
ekonomickou činnosťou na pokračujúcej báze tak, ako to definuje § 3 ods. 1 zákona o DPH. Od
momentu, kedy bol zaregistrovaný ako platiteľ DPH nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť (nedodával
tovar ani žiadnu službu), nebol reálnym platiteľom DPH, nerealizoval svoj zámer vykonávať ekonomickú
činnosť, na základe ktorého získal osvedčenie o registrácii pre DPH v registračnom konaní. Na základe
týchto skutočností tak neboli naplnené zákonné predpoklady, aby sa žalobca stal platiteľom DPH zo
zákona podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH, pretože v okamihu zániku jeho právneho predchodcu tento bol
len držiteľom osvedčenia o registrácii na DPH, avšak nebol reálnym platiteľom DPH (ani raz neuhradil
DPH) a zároveň žalobca nebol zdaniteľnou osobou v čase svojho vzniku a právneho nástupníctva po
zániku jeho právneho predchodcu bez likvidácie.

13. Žalovaný tiež zistil, že v prípade žalobcu, ako aj jeho právnych predchodcov, ktoré majú rovnakého
spoločníka (M2B a.s.) ide o tzv. ready-made spoločnosti založené iba za účelom ich predaja. Spoločnosť
M2B a.s. postupovala a postupuje tak, že nejakú zo svojich spoločností sa jej podarilo zaregistrovať
pre DPH a tá sa následne zrušila bez likvidácie rozdelením na niekoľko novo vzniknutých spoločností,
pričom tie sa stali právnymi nástupcami platiteľa zaniknutého bez likvidácie a žiadajú registráciu pre
DPH podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH. Úmyslom spoločníka (M2B a.s.) tak zrejme bolo zabezpečiť pre
novo založené spoločnosti registráciu pre DPH zo zákona, aby sa vyhol procesu dobrovoľnej registrácii
a povinnosti zložiť prípadnú zábezpeku na daň v zmysle § 4c zákona o DPH. Žalovaný tiež zistil, že
spoločnosť M2B a.s., ktorá je spoločníkom viacerých iných spoločností určených na predaj má zriadenú
webovú stránku www.m2b.sk , prostredníctvom ktorej predáva spomenuté ready-
made spoločnosti. Na spomínanej stránke sú dostupné viaceré informácie, ako napríklad informácie
o kúpe firmy, založenia firmy, predaja firmy, kontaktné údaje, informácie o spoločnosti, rôzne výhody
kúpy firmy registrovanej pre DPH, ako aj zoznam predaných firiem v roku 2009 až 2017 a 2018, ďalej
aj cenník a aktuálny zoznam firiem na predaj a iné. Z uvedených zistení je tak zrejmá snaha získať
osvedčenie o registrácii pre DPH pre novo vzniknuté spoločnosti, pričom zaregistrovanie ready-made
spoločnosti, ako platiteľa DPH zvyšuje jej hodnotu ako tovaru. Cena za predaj ready-made spoločnosti
je priamo závislá od skutočnosti, či táto spoločnosť má postavenie platiteľa DPH alebo nie. Žalovaný
po posúdení predmetnej žiadosti pre DPH dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že je zdaniteľnou
osobou v zmysle § 3 zákona o DPH, čím nesplnil podmienky registrácie podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH
ku dňu 08.02.2018.

IV. Relevantné právne predpisy

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle
akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

15. Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá
činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb
vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie
podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj
využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je
majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania
príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

16. Podľa § 4 ods. 3 zákona o DPH ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podala žiadosť o
registráciu pre daň podľa odseku 1 alebo odseku 2, je zdaniteľnou osobou podľa § 3 , daňový úrad ju zaregistruje, vydá jej osvedčenie o
registrácii pre daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň. Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr do



21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre
daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej len „platiteľ“).

17. Podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá
nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku alebo časti
podniku platiteľa tvoriacej samostatnú organizačnú zložku, a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo
jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol
bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba,
ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým
dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby,
jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 . Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu
skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v
tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Daňový úrad preverí a porovná skutkový
stav s údajmi v oznámení a dokladoch podľa štvrtej vety a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé
a správne, zaregistruje platiteľa, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné
číslo pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto
skutočnosť. Ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu
nemožno podať odvolanie.

V. Posúdenie veci správnym súdom

18. Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov v ustanovení § 3 zakotvuje základné zásady správy daní. Jednou z
týchto zásad je zásada zákonnosti. Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.

19. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

20. Vychádzajúc z dikcie § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je zdaniteľnou osobou každá osoba, ktorá
vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť, pričom ekonomickou činnosťou sa rozumie každá
činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov
služieb.

21. Definícia ekonomickej činnosti a podnikania podľa zákona v kongruencii s definovaním podnikania
podľa Obchodného zákonníka je charakterizovaná sústavnosťou a permanenciou konania podnikateľa.
Paralelne s obsahovou stránkou podnikania (ekonomickej činnosti) existuje formálny predpoklad,
s ktorým zákonodarca spája možnosť vykonávať ekonomickú činnosť (podnikať), a tým je zápis
do príslušného registra (podnikateľa a jeho obchodnej činnosti), ktorým je napr. obchodný register,
živnostenský register alebo evidencia samostatne hospodáriacich roľníkov. Zápis obchodnej spoločnosti
do obchodného registra ešte nie je podnikaním v zmysle Obchodného zákonníka. Vykonávaním, resp.
prevádzkovaním podnikateľskej činnosti právnickou osobou treba rozumieť aktívnu činnosť subjektu
smerujúcu k dosahovaniu zisku.

22. Bez pochybností tiež z § 3 zákona o DPH vyplýva, že podnikaním je aktívna nezávislá ekonomická
činnosť vykonávaná na pokračujúcom základe. Iba samotné oprávnenie na výkon podnikateľskej
činnosti nie je možné považovať za podnikanie, rozhodujúci je až skutočný výkon tejto činnosti
realizovaný na základe takéhoto oprávnenia; pod vykonávaním podnikateľskej činnosti právnickou
osobou je treba rozumieť aktívnu činnosť smerujúcu k dosiahnutiu zisku.

23. Z uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva ten záver, že osoba, ktorá nespĺňa v
rozhodujúcom momente definíciu osoby vykonávajúcej ekonomickú činnosť, nie je možné ju vnímať ako
osobu spôsobilú registrácie na DPH v zmysle 4 ods. 3 zákona o DPH a zároveň, pokiaľ táto osoba v
rozhodnom čase nezodpovedá požiadavke byť zdaniteľnou osobou podľa § 3 ako základného predpokladu registrácie pre DPH, celkom



logicky tento nedostatok nekonvaliduje ani zánikom tejto osoby bez likvidácie na prospech jej právnych
nástupco. Platí to, a to správny súd zvlášť zdôrazňuje, predovšetkým v takých prípadoch, kedy jediným
cieľom takejto osoby nie je samotná ekonomická činnosť a podnikanie v režime DPH, ale ide len o
získanie registrácie pre DPH zneužijúc účelovo gramatický výklad právnych predpisov.

24. Skutočnosť, že až skutočný výkon podnikania podľa § 3 zákona o DPH je dôvodom na registráciu a
v opačnom prípade nevykonávanie činnosti je dôvodom na zrušenie registrácie pre DPH, potvrdzuje §
81 ods. 4 písm. b) bod 1 zákona o DPH, podľa ktorého daňový úrad môže zrušiť registráciu pre daň aj
vtedy, ak platiteľ nevykonáva alebo prestal vykonávať podnikanie podľa § 3.

25. Nemožno preto prijať premisu žalobcu, že rozdelením jeho právneho predchodcu bez likvidácie,
ktorý v rozhodnom čase (odo dňa registrácie po zánik) nevykonával ekonomickú činnosť, prešlo na
neho v zmysle § 4 ods. 4 zákona o DPH právo registrácie na DPH jeho právneho predchodcu a stal
sa platiteľom DPH.

26. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že pre DPH možno registrovať iba zdaniteľnú
osobu. Pri posudzovaní žiadosti o registráciu DPH v prípade, ak žiadateľ nedosahuje zákonom
stanovený obrat, je nevyhnutné od daňového subjektu žiadať dôkazy o vykonávaní ekonomickej činnosti
alebo dôkazy preukazujúce zámer začať vykonávať ekonomickú činnosť, ktorými môžu byť vynaložené
podnikateľské investičné náklady, využívanie priestorov na podnikanie, zamestnávanie zamestnancov,
výška a skladba obratu a pod. Vo všeobecnosti je správca dane povinný vyhodnotiť všetky
predkladané, resp. získané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti so zámerom registrovať iba
žiadateľov, ktorí majú reálne podnikateľské zámery.

27. Z administratívneho spisu a z obchodného registra vyplýva, že žalobca vznikol rozdelením jeho
právneho predchodcu na 6 spoločností. Právny predchodca žalobcu, obchodná spoločnosť CROMANE
s.r.o., taktiež vznikol v dôsledku rozdelenia zaniknutej spoločnosti ZARIVAR s.r.o. na 20 obchodných
spoločností. Obchodná spoločnosť ZARIVAR s.r.o. vznikla v dôsledku rozdelenia zaniknutej spoločnosti
M+M Business s.r.o. spolu s ďalšími 9 právnymi nástupcami. M+M Business s.r.o. spolu s ďalšími dvoma
právnymi nástupcami vznikla v dôsledku rozdelenia zaniknutej spoločnosti BARNAUL s.r.o.. Všetky
spomínané spoločnosti, sídlia na rovnakej adrese a majú jediného spoločníka M2B a.s..

28. Správny súd vychádzal zo zistenia žalovaného, že žalobca ani jeho právny predchodcovia
nemali prenajaté žiadne kancelárske priestory a nemali žiadnych zamestnancov. Uvedené skutočnosti
žalobca nespochybnil. Žalobca v administratívnom konaní ani v konaní pred súdom nevyvrátil tvrdenia
žalovaného, že jedinou podstatou jednotlivých delení právnych predchodcov žalobcu a teda aj
„ekonomickou činnosťou“ bolo vytváranie tzv. ready-made spoločností určených na predaj, kedy sa
predajná cena odvíjala aj od toho, či je ponúkaná obchodná spoločnosť platcom DPH.

29. Súd má za to, že žalobca je ready-made spoločnosťou založenou iba za účelom jeho predaja a táto
spoločnosť nepreukázala, že je zdaniteľnou osobou podľa zákona o DPH. Spoločník žalobcu postupoval
tak, že jednu zo svojich spoločností, ktorú sa jej podarilo registrovať pre DPH, zrušil bez likvidácie
rozdelením na niekoľko novovzniknutých spoločností, pričom tieto spoločnosti, ktoré sa stali právnymi
nástupcami platiteľa zaniknutého bez likvidácie, žiadajú registráciu pre DPH podľa § 4 ods. 4 zákona o
DPH. Úmyslom spoločníka bolo podľa názoru súdu zabezpečiť pre novozaložené spoločnosti registráciu
pre DPH zo zákona, aby sa vyhol procesu dobrovoľnej registrácie a povinnosti zložiť zábezpeku na daň.

30. Správny súd je toho presvedčenia, že také konanie, ktorého jedinou náplňou je len vlastné delenie
obchodných spoločností a nie ich samostatná podnikateľská činnosť a zmyslom takéhoto delenia je len
profitovanie na registrácii DPH (obchodovanie s právnymi nástupcami) a nie podnikateľská činnosť v
režime platcu DPH podľa predmetu podnikania, je právnu ochranu nepožívajúce konanie zneužívajúce
právo a ktoré logicky nemožno nazývať ani ekonomickou činnosťou v zmysle príslušných ustanovení
zákona o DPH.

31. Za účelové považoval súd tvrdenie žalobcu ohľadom ekonomickej činnosti jeho právneho
predchodcu pred registráciou. Je dôvodným sa domnievať, že táto činnosť bola deklarovaná len v úmysle
preukázať reálnosť zámerov obchodnej spoločnosti vykonávať ekonomickú činnosť aj po registrácii na
DPH, pričom však z obsahu internetového portálu týkajúceho sa žalobcu a ostatných dotknutých ready-



made spoločností a zo skutočností známych správnemu súdu z jeho doterajšej rozhodovacej praxe,
skutočným úmyslom spoločníka žalobcu a jeho právnych predchodcov je produkovanie ready-made
obchodných spoločností a obchodovanie s nimi. Uvedené okrem vyššie opísanej chronológie vzniku
právnych predchodcov žalobcu postupným delením obchodných spoločností potvrdzuje aj skutočnosť,
že k rozhodnutiu spoločníka o rozdelení právneho predchodcu žalobcu došlo 8 dní po registrácii na DPH.

32. Podľa názoru súdu je pre registráciu pre DPH nutné vykonávanie sústavnej ekonomickej činnosti, pri
ktorej by žalobca platil za plnenia, ktoré by mu boli poskytované práve v súvislosti s jeho ekonomickou
činnosťou. Aj Najvyšší správny súd Českej republiky práve v tejto súvislosti vyslovil, že z daňového
hľadiska je potrebné skúmať skutočnú činnosť a nie sa uspokojiť iba s údajom o predmete činnosti
vyplývajúcim z obchodného registra (pozri napr. rozsudok NSS ČR zo dňa 10.09.2008, č.j. 2 Afs
68/2008-58). V tomto rozsudku súd zdôraznil, že pre posúdenie charakteru činnosti ako len príležitostnej
je nutné posúdiť, do akej miery sa ekonomickej činnosti spoločnosť (subjekt) skutočne venovala
(napríklad počty zamestnancov zapojených do činnosti, existencia príslušných zmlúv a podobne). U
žalobcu v danom prípade nebola preukázaná žiadna sústavná ekonomická činnosť.

33. K žalobcom spomínanému rozsudku Súdneho dvora EÚ C-268/83 Rompelman treba uviesť, že tento
sa netýka ani tak samotnej registrácie k DPH, ale týka sa skôr pravidiel vrátenia nadmerného odpočtu
DPH v súvislosti so zásadou daňovej neutrality a proporcionality.

34. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v
žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného ako aj preskúmavané
rozhodnutie boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

35. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvody na to, aby bolo možné spravodlivo požadovať náhradu
vynaložených trov.

36. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {"stav": {"sz": "1Sžfk/109/2020", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "4925d444-7a57-48fc-85fc-062ee90aed7b:83e16999-d8c0-48d6-8eb9-6f5a143de23f", "datum": "2022-04-14", "vztah": "zrusene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}