Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3Tos/10/2020 z 22. 1. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 22. januára 2020, sp. zn. 3Tos/10/2020, ECLI:SK:KSTT:2020:2119013680.1 Krajský súd Trnava | 3Tos/10/2020 | ECLI:SK:KSTT:2020:2119013680.1 | 2020-01-22 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: § 201 ods. 2 písm. b) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/41996817-cf47-49a4-9d15-04d4e4afc483 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2119013680.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/10/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119013680
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2119013680.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov
JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného J. P., o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, zo dňa 04.12.2019, sp. zn. 3PP/118/2019-26, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 23.01.2020 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného J. P., nar. XX.XX.XXXX,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že podľa § 66 ods. 1 písm. b), § 66 ods. 2 Trestného
zákona žiadosť odsúdeného J. P., o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Komárno, zo dňa 10.07.2014, sp. zn. 3T/45/2014, zamietol.
Okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil tým, že posudzujúc žiadosť odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zistil, že pre pozitívne rozhodnutie v jeho
prospech nie sú splnené podmienky uvedené v § 66 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona. Odsúdený
síce splnil prvú zákonnú (formálnu) podmienku, že vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu
odňatia slobody, avšak nesplnil ani jednu z materiálnych podmienok (a to, že počas doterajšieho výkonu
trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život - plnením svojich pracovných i mimopracovných úloh a
zároveň, nie je dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode).

Pri prvej zákonnej (materiálnej) podmienke - preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením svojich
povinností okresný súd skonštatoval, že táto nie je splnená v plnom rozsahu, pričom vychádzal z obsahu
hodnotenia ÚVTOS, ktoré konštatovalo, že odsúdený čiastočne spĺňa podmienky na podmienečné
prepustenie a odporučilo jeho podmienečné prepustenie s dohľadom. Okresný súd prihliadol najmä na
plnenie cieľov stanovených programom zaobchádzania, ktoré odsúdený plní len čiastočne, vzhľadom
na nekritický postoj k spáchanej trestne činnosti, ako aj na menej priaznivú resocializačnú prognózu.
Okresný súd poukázal aj na tú skutočnosť, že správanie a vystupovanie odsúdeného, ktoré je hodnotené
na požadovanej úrovni, ako aj to, že plní a rešpektuje príkazy a nariadenia príslušníkov, nemôže byť
samo o sebe dôvodom pre použitie takého mimoriadneho inštitútu, akým je podmienečné prepustenie,
nakoľko sa jedná o správanie odsúdeného v prostredí vynútenej disciplíny a poriadku.

Pri druhej zákonnej (materiálnej) podmienke okresný súd uviedol, že v nadväznosti na prvú materiálnu
podmienku ani táto nie je splnená, nakoľko podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že
odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac sa nedostane do rozporu so zákonom. Osobitne na
tomto mieste okresný súd poukázal na faktory menej priaznivej resocializačnej prognózy, a to spáchanie
zločinu, nedostatok vzdelania a dlhodobá nezamestnanosť odsúdeného. Tiež je potrebné zohľadniť
nekritickosť odsúdeného v jeho postoji k spáchanej závažnej trestnej činnosti, napriek tomu, že je
už šiesty rok vo výkone trestu odňatia slobody. Okresný súd teda v prípade odsúdeného vyhodnotil,



že nie je u odsúdeného možné dôvodne očakávať, že po podmienečnom prepustení bude viesť
riadny život, nakoľko v zmysle hodnotenia odsúdeného doposiaľ nie je možné konštatovať dovŕšenú
nápravu páchateľa a vyhodnotiť celkový pozitívny účinok výkonu trestu odňatia slobody na osobu
odsúdeného. Vzhľadom na uvedené má okresný súd za to, že podmienečným prepustením odsúdeného
z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana
spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
Proti uzneseniu okresného súdu ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť odsúdený J. P. (č. l. 25 spisu),
ktorú do konania sťažnostného súdu aj bližšie písomne odôvodnil (č. l. 30 spisu).

V písomne odôvodnenej sťažnosti uviedol, že nie je stotožnený s dôvodmi zamietnutia jeho žiadosti
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Poukázal na to, že jeho slabá účasť na
rôznych aktivitách vychádzala z toho, že tieto aktivity mu nevyhovovali. Nehrá šach, dámu, ani karty.
Rovnako nie je športový typ, pretože má zdravotné problémy. Rád číta a sleduje televíziu. Je málo
spoločenský a vyhovuje mu čiastočná samota. Ďalej uviedol, že mu bolo udelených niekoľko pochváľ
za upratovanie a doposiaľ mu nebol udelený žiadny disciplinárny trest. Záverom uviedol, že v novembri
2020 vykoná celý uložený mu trest odňatia slobody a podľa jeho názoru je teda zbytočné, vzhľadom
na doposiaľ dĺžku vykonaného trestu aby zostával vo výkone trestu odňatia slobody. Z týchto dôvodov
navrhol sťažnostnému súdu aby vyhovel jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade včas a riadne podanej sťažnosti, podľa § 192
ods. 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokovej časti napadnutého uznesenia,
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Z
pripojeného spisu okresného súdu sťažnostný súd zistil, že:
- Odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Komárno,
zo dňa 10.07.2014, sp. zn. 3T/45/2014 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a zločin sexuálneho zneužívania podľa
§ 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,
a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov v ústave na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia.
- Predpokladaný koniec trestu má mať dňa 22.11.2020.
- Lehotu podľa § 66 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona splnil dňa 22.07.2018.
- Z registra trestov vyplýva, že odsúdený bol 1-krát súdne trestaný (za vyššie uvedenú trestnú činnosť).
Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup
súdu I. stupňa pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie a dospel k záveru,
že tento postupoval správne a v súlade so zákonom, keď zistil, všetky rozhodné skutočnosti pre svoje
rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach podľa § 2 odsek 12 Trestného
poriadku a dospel k správnemu záveru, že sťažnosti odsúdeného nie je možné vyhovieť.
V napadnutom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku
rozviedol všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť. Krajský súd sa s
dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je v zmysle
§ 66 ods. 1 Trestného zákona nevyhnutné, aby okrem formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní
zákonom určenej dĺžky trestu, súčasne splnil aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že
svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a zároveň možno od neho očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život.
Okresný súd správne zistil, že odsúdený splnil len formálnu podmienku na podmienečné prepustenie
a zároveň správne a v súlade so zákonom posúdil nesplnenie obidvoch materiálnych podmienok na
podmienečné prepustenie.
Sťažnostný súd si všetky závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom
rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V
tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu
nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom
rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018).



Z hodnotenia odsúdeného riaditeľom ÚVTOS možno zistiť, že jeho správanie vo VTOS nepreukazovalo
polepšenie v takom rozsahu, aby mohlo byť konštatované splnenie tejto podmienky. Odsúdený len
čiastočne plní ciele stanovené programom zaobchádzania, zamerané na dodržiavanie ústavného
poriadku, časového rozvrhu dňa a rozvíjanie sebadisciplíny. Resocializačná prognóza je podľa
hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá (spáchaný zločin, bez vzdelania, dlhodobo bez
práce). Naviac je potrebné poukázať na to, že odsúdený je vo výkone trestu viac ako šesť rokov a
počas tohto obdobia dosiahol len tri pochvaly, čo možno považovať len za formálne prispôsobenie sa
podmienkam výkonu trestu.
Okresný súd rovnako správne a v súlade so zákonom konštatoval neexistenciu aj druhej materiálnej
podmienky, kedy k svojej trestnej činnosti má nekritický postoj, čím odôvodňuje obavu, že v prípade
podmienečného prepustenia nebude viesť riadny život a opätovne sa dopustí trestnej činnosti.
Sťažnostný súd v tomto smere uvádza, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
neexistuje „právny nárok“. Podmienečné prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku
všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený
povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy, čo v danom
prípade nie je splnené.
Krajský súd na rozdiel od okresného súdu prihliadol v zmysle § 66 ods. 2 Trestného zákona aj na povahu
spáchaného trestného činu, kedy sa zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona dopustil voči svojej manželke a zločinu
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Trestného zákona sa dopustil voči svojmu maloletému synovi.
Krajský súd teda nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech
odsúdeného, preto jeho sťažnosť zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného
poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.