{"guid": "013f7659-9571-4083-8172-98839a194288:0c5c1247-13e2-4e5a-8115-55facc550ea1", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3015200163.1", "spisova_znacka": "26Sp/3/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 26Sp/3/2015 z 29. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 29. marca 2015, sp. zn. 26Sp/3/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3015200163.1", "identifikacne_cislo": "3015200163", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Roman Rizman", "sudca_id": 368, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-rizman-368", "datum_vydania": "2015-03-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zastavujúce odvolacie konanie"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31", "nazov": "§ 31 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-31"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/162#paragraf-31"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0c5c1247-13e2-4e5a-8115-55facc550ea1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3015200163.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3015200163.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3015200163.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 26Sp/3/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200163
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3015200163.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom v právnej veci
navrhovateľky Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi
Okresný úrad Ilava, katastrálny odbor so sídlom Ilava, Mierové námestie 81/18, za účasti G. Z., rod. M.,
bytom L. P.. XX/XXX, M. H. N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V 3069/2014 zo
dňa 02.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd   p o t v r d z u j e   rozhodnutie odporcu číslo V 3069/2014 zo dňa                  2. januára 2015.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania   n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka   j e   p o v i n n á   zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za
odvolanie proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35,- euro, do troch dní                od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Navrhovateľka   j e   p o v i n n á   zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za
vyhotovenie rovnopisu jej podania vo výške 3,- euro, do troch dní            od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č.
162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva             č. 561/2014-ŠTE
zo dňa 28.10.2014 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a G. Z. ako záložcom (v
zastúpení na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 10.10.2013 splnomocnencom ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci                      so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139),
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a zapísané v liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie M. H. N., a to:

- byt č. XX, vo vchode č. XXX, na X. poschodí bytového domu s. č. XX, ktorý je postavený na pozemku
C KN parc. č. XXXX/XX, v podiele X/X,

- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu s. č. XX a
na pozemku C KN parc. č. XXXX/XX  - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorého veľkosť
je XX/XXXX.

Odporca vo svojom rozhodnutí ustálil, že Dohoda o splnomocnení (ktorou G. Z. splnomocnila ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, aby v jej mene uzatvorilo predmetnú zmluvu o zriadení záložného
práva) je absolútne neplatným právnym úkonom s odôvodnením, že Dohoda o splnomocnení zo dňa
10.10.2013 bola spísaná ako predtlač, ktorú používa záložný veriteľ pri uzatváraní záložných zmlúv.



Dlžník si nevybral zástupcu sám, ale tento mu bol určený záložným veriteľom. Ide o typickú formulárovú
dohodu bez možnosti záložcu ovplyvniť jej obsah a zároveň aj výber zástupcu, ktorý háji jeho záujmy,
čo je v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2 občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody
vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho (právne)
záležitosti.

Včas podaním odvolaním navrhovateľka žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Uviedla, že dňa 28.10.2014 uzavrela Zmluvu o zriadení záložného práva č. 561/2014-ŠTE s G.
Z., ktorú zastupovalo ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe plnomocenstva podľa
Dohody o splnomocnení č. XXXXXXXXX zo dňa 10.10.2013. Predmetom Záložnej zmluvy bolo zriadenie
záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluve v prospech navrhovateľky ako záložného
veriteľa na zabezpečenie pohľadávok navrhovateľky voči G. Z. ako dlžníkovi a záložcovi v jednej osobe,
ktoré vznikli z Úverovej zmluvy, najmä pohľadávky na vrátenie úveru a zaplatenie príslušenstva úveru. S
poukazom na ustanovenia § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona navrhovateľka tvrdila, že dohoda
o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť).
G. Z. ako záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sama rozhodla zabezpečiť
svoj záväzok zo  zmluvy o úvere, a preto udelila ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy v jej vlastníctve alebo spoluvlastníctve, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Navrhovateľka tvrdila, že splnomocnencovi (ProHelp -
združeniu občianskoprávnej pomoci) vzniklo právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene G. Z.  (záložcu a
zároveň splnomocniteľa), pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo G. Z. ako záložcovi.
Navrhovateľka nesúhlasila so záverom odporcu, že sama navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude
oprávnená za G. Z. ako dlžníka konať, a že G. Z. ako dlžník nemala možnosť sa sama rozhodnúť,
kto ju bude zastupovať. Podľa názoru navrhovateľky ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu,
ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Navrhovateľka nesúhlasila ani s názorom
odporcu, že záujmy splnomocnenca (ProHelp) boli v rozpore so záujmami splnomocniteľa (G. Z.) v
zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože nebola preukázaná existencia reálneho rozporu.
Splnomocnenec nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu (G. Z.), čo vyplýva aj zo samotnej
dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (G.
Z. ako záložcu) a na jej žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch obsiahnutých
v dohode a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Navrhovateľka zdôraznila, že rozpor v
záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Navrhovateľka ako
veriteľ zastúpenie zástupcom od G. Z. ako dlžníka nepožadovala ani jej osobu zástupcu nenavrhovala.
Dohoda o splnomocnení je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi splnomocniteľom (G. Z.
ako dlžníkom a záložcom) a splnomocnencom (ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci), ktorý je
úplne nezávislým od navrhovateľky ako veriteľa a jej zmluvnej dokumentácie. Ako v závere zdôraznila
navrhovateľka, k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom pristupuje len v
prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku. V predmetnom prípade
G. Z. ako dlžník dlhodobo neplnila svoje povinnosti, riadne a včas neplatila svoj dlh tak, ako bolo
dohodnuté medzi zmluvnými stranami, a preto navrhovateľka využila zmluvne dohodnutú možnosť
zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods.
1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z., v
rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je
súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že návrhu
navrhovateľky nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo V 3069/2014 zo dňa
02.01.2015, ktorým zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na
vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 561/2014-ŠTE zo dňa 28.10.2014 uzatvorenej medzi
navrhovateľkou ako záložným veriteľom a G. Z. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o
splnomocnení zo dňa 10.10.2013 splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so
sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve
záložcu a zapísané v liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. H. N., a to byt č. XX, vo vchode



č. XXX, na X. poschodí bytového domu s. č. XX, ktorý je postavený na pozemku C KN parc. č. XXXX/
XX, v podiele X/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu s. č. XX a na pozemku C KN parc. č. XXXX/XX  - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
ktorého veľkosť je XX/XXXX, pričom je zrejmé, že spornou je táto otázka:

1. Či Dohodu o splnomocnení možno považovať za platný právny úkon, či táto dohoda bola zo strany
G. Z. uzatvorená slobodne (či G. Z. mala reálnu možnosť výberu splnomocnenca, a aj slobodnú vôľu
niekoho splnomocniť) a či záujmy splnomocnenca (ProHelp) nie sú v rozpore so záujmami G. Z. ako
splnomocniteľa.
Z administratívneho spisu predloženého odporcom vyplýva tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľka a G. Z. uzavreli dňa 10.10.2013 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (výška úveru bola
800 euro), pričom G. Z. pri uzavretí tejto úverovej zmluvy s navrhovateľkou podpísala i Dohodu
o splnomocnení pre splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci (Dohodu o
splnomocnení č. XXXXXXXXX zo dňa 10.10.2013). V Dohode o splnomocnení G. Z. splnomocnila
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľky
ako veriteľa zo zmluvy o úvere uzatvorilo v jej mene záložnú zmluvu podľa § 552 OZ, predmetom
ktorej mali byť nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jej vlastníctve, alebo
spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia
záložnej zmluvy. Združenie ProHelp malo poučiť G. Z. ako dlžníka (splnomocniteľa) o právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom
do katastra nehnuteľností. Zmluvu o zriadení záložného práva č. 561/2014-ŠTE zo dňa 28.10.2014
uzavreli navrhovateľka ako záložný veriteľ a G. Z. ako záložca v zastúpení ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a
zapísané v liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M. H. N., a to byt č. XX, vo vchode č. XXX,
na X. poschodí bytového domu s. č. XX, ktorý je postavený na pozemku C KN parc. č. XXXX/XX, v
podiele X/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
s. č. XX a na pozemku C KN parc. č. XXXX/XX  - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
ktorého veľkosť je XX/XXXX. Navrhovateľka podala u odporcu návrh na vklad záložného práva, ktorý
odporca napadnutým rozhodnutím zamietol s tým, že vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne
neplatný právny úkon.

Odporca v rámci svojho rozhodovacieho procesného postupu postupoval v súlade so zákonom, jeho
záver o absolútnej neplatnosti dohody o splnomocnení je dôvodný, so spornou otázkou (uvedenou
vyššie pod bodom 1) sa odporca vo svojom rozhodnutí dôsledne, logicky a vyčerpávajúco vysporiadal,
pričom nemožno konštatovať, žeby prekročil rámec svojich kompetencií podľa § 31 ods. 1 zákona č.
162/1995 Z.z..

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej
republiky napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu
verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon.
Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom
rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra
a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj
o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších



územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej
päť rokov.

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely
a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho
pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu
nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok,
ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o
nehnuteľnostiach (§ 2 zákona č. 162/1995 Z.z..).

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu.

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka
konania.

Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z., návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje
a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má
byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:
a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,
d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.



Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom
vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na
obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Podľa § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z.z., rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle
účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.

Podľa § 31 ods.7 okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania.
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý
rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu
nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra
(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade
s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv
k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi
konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je
rozhodnutie Okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona č. 162/1995 Z.z., ktorým sa povoľuje
vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na
základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušný Okresný
úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.
Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania Okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení § 31 ods.
1 zákona č. 162/1995 Z.z..

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom Okresný
úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 zákona č.
162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto
rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na vklad.

Odporca sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona dôsledne riadil, rámec svojich kompetencií v
zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona odporca žiadnym spôsobom neprekročil, preto Krajský súd v
Trenčíne nemôže inak ako konštatovať, že odporca v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona ako
orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio sine qua non).

K spornej otázke pod bodom 1 krajský súd uvádza:

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.



Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme 1. zákonné
zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného štátneho orgánu
a 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pre oba druhy zastúpenia (zákonné aj zmluvné) platí, že
zástupcom nemôže byť ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, a ani ten, záujmy,
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade zmluvného zastúpenia ďalej platí, že dohoda
o plnomocenstve ako každý iný právny úkon, musí byť vykonaná slobodne, vážne, zrozumiteľne, určite
a v predpísanej forme, inak je neplatná.

V súdenom prípade ide o posúdenie zmluvného zastúpenia, t. j. zastúpenia založeného na základe
dohody o splnomocnení, a to konkrétne, či uvedená dohoda o splnomocnení bola zo strany G. Z. ako
splnomocniteľa uzatvorená slobodne, a či záujmy ProHelp ako splnomocnenca neboli v rozpore so
záujmami G. Z..

Zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá sa nachádza v administratívnom spise je zrejmé, že ide
o predtlačený formulár, ktorého obsah G. Z. nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento
mohla buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať alebo odmietnuť s tým, žeby jej nebol poskytnutý
úver. G. Z. nemala ani žiadnu možnosť ovplyvniť osobu splnomocnenca. Z rozhodovacej činnosti je
súdu známe, že dlžníkov v obdobných sporoch zastupuje v katastrálnom konaní vždy ten istý subjekt
- ProHelp, čo nasvedčuje tomu, že dlžníci pri uzavieraní zmluvy o úvere nemajú žiadnu možnosť
ovplyvniť to, či budú v katastrálnom konaní (v konaní o vklad zmluvy o zriadení záložného práva)
zastúpení a akým subjektom. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že dlžníci pri uzavieraní dohody o
splnomocnení nekonajú slobodne, ale sú k uzavretiu dohody o splnomocnení pod hrozbou neposkytnutia
úveru donútení. Nakoľko i G. Z. uzatvorila dohodu o splnomocnení nie slobodne, táto nie je v zmysle §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným právnym úkonom.

Dohoda o splnomocnení je neplatná i z toho dôvodu, že záujmy ProHelp ako splnomocnenca sú v
rozpore so záujmami G. Z. ako splnomocniteľa. Pokiaľ ProHelp ako splnomocnenec, namiesto toho aby
hájil záujem G. Z., uzatvoril v jej mene záložnú zmluvu, a dokonca poveril navrhovateľku ako záložného
veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v jej prospech do katastra nehnuteľností, nemožno
takéto konanie splnomocnenca (ProHelp) posúdiť inak ako konanie v príkrom rozpore so záujmami
splnomocniteľa (G. Z.).

Odporca správne v konaní posúdil dohodu o splnomocnení ako neplatný právny úkon a vyvodil z toho
i správne závery.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Odporca vykonal dostatočné dokazovanie, na základe dokazovania správne zistil skutkový stav a vyvodil
z neho správny právny názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 katastrálneho
zákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností zo záložnej zmluvy č. 561/2014-ŠTE zo dňa
28.10.2014. Odporca návrh na vklad záložného práva zamietol v súlade so zákonom, a preto súd
napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Krajský súd v Trenčíne záverom zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou
napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou
je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných
veciach rovnako. Pokiaľ ide o konkrétny prípad, v obdobných veciach sa návrh na vklad zmluvy
o zriadení záložného práva zamieta. Neušlo pozornosti Krajského súdu v Trenčíne, že v postupe
navrhovateľky došlo časom k niektorým zmenám v skutkových okolnostiach (1. Dohoda o splnomocnení



je už na samostatnej listine, 2. nehnuteľnosti, ktoré majú byť založené sú už vyšpecifikované v
dohode o splnomocnení), avšak podstatné skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie veci,
zostali nezmenené. Právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sžo/30/2007 je potrebné preto stále považovať za aktuálne a aplikovateľné aj v prejednávanej veci.

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnej navrhovateľke
náhradu trov konania nepriznal.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu odporcu súd rozhodol
za použitia ust. § 2 ods. 4 veta posledná zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatníkom je tiež
ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Navrhovateľka ako osoba podávajúca opravný prostriedok voči Okresnému úradu Trenčín, ktorá nebola
v konaní úspešná sa stala poplatníkom okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu, voči
ktorému navrhovateľka neúspešne podala opravný prostriedok. Preto jej súd týmto rozhodnutím uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- euro podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č.
71/1992 Zb..

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu jej podania súd rozhodol
na základe skutočnosti, že navrhovateľka elektronickým podaním                 zo dňa 25.03.2015 so
zaručeným elektronickým podpisom ospravedlnila svoju neúčasť                   na pojednávaní a oznámila
tunajšiemu súdu, že súhlasí, aby súd vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky,
pričom oznámenie navrhovateľky pozostávalo                 z 1 strany. Tunajší súd vyhotovil 1 rovnopis
oznámenia (t.j. 1 stranu), ktorý bol založený              do súdneho spisu (vytvoril súdny spis). Poplatok
za vyhotovenie rovnopisu je v zmysle položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k
zákonu č. 71/1992 Zb.             vo výške 0,10 euro za každú stranu, minimálne však 3 euro (oznámenie
navrhovateľky je iným podaním). Preto je navrhovateľka v súdenej veci povinná zaplatiť za vyhotovenie
rovnopisu jej oznámenia 3 euro (čo predstavuje súdny poplatok v najmenšej výške, keďže              1 strana
po 0,10 € nedosahuje ani zákonom predpísanú minimálnu výšku 3 euro). Pre úplnosť súd dodáva, že
aplikácia položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov vylučuje aplikáciu                 ust. § 42 ods. 3 O.s.p.,
čo explicitne vyplýva z poznámky 1 k tejto položke 20a.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   j e   p r í p u s t n é   odvolanie do 15 dní              odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne               na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:e9e602ec-81fb-4b4a-ac19-6e1f1c087f86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/99 z 22. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-22", "citacie_n": 992, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1"}], "citovane_v": [{"guid": "2658f368-f8ee-458f-828e-1698254a1acc:3b0fb688-8bcc-491c-957a-2a416c8229f1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6015200988.1", "spisova_znacka": "2Sžr/17/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžr/17/2016 z 21. 2. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-02-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6015200988.1"}]}