Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Co/8/2018 z 4. 2. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 4. februára 2019, sp. zn. 16Co/8/2018, ECLI:SK:KSTN:2019:3717205201.2 Krajský súd Trenčín | 16Co/8/2018 | ECLI:SK:KSTN:2019:3717205201.2 | 2019-02-04 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 387 ods. 2 CSP, CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c2d59bab-4aff-4b97-a7c3-edc669c65a12 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3717205201.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/8/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717205201
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3717205201.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore
žalobcu T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D., I. XXXX/XXX, zastúpeného Združením na ochranu práv
občana - AVES, IČO: 50 252 151, so sídlom
v Bratislave, Jána Poničana 9, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35
807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Považská Bystrica, č.k. 3Csp/75/2017-141 zo dňa 24. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd určil, že žalovaný nemá právo na
zrážky zo mzdy titulom uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov zo dňa 18.10.2016 č. 8321400016 a Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo
dňa 26.07.2016 č. 8302005621, uzavretými medzi žalobcom a žalovaným
a žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov
konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady
trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník p o t v r d z u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku III., ktorým súd žalovaného
zaviazal k povinnosti vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške
38,80 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 38,80 eur od 07.07.2017 do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal p o t v
r d z u j e .

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie o určenie, že všetky práva a povinnosti
medzi žalobcom a žalovaným vyplývajúce z úverových zmlúv č. 302005404 zo dňa 14.01.2016, č.
302005621 zo dňa 26.07.2016 a č. 321400016 zo dňa 18.10.2016 zastavil a žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal. Výrokom II. rozhodol, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy titulom
uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 18.10.2016 č. 8321400016 a Dohody
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 26.07.2016 č. 8302005621, uzavretými medzi žalobcom
a žalovaným a žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú
náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o
výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. Výrokom III.
konanie v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 144,20 eur zastavil, žalovaného zaviazal
k povinnosti vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 38,80 eur, s úrokom z omeškania vo



výške 5 % ročne zo sumy 38,80 eur od 07.07.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Výrok I. súd prvej inštancie odôvodnil tak, že žalobca sa domáhal rozhodnutia o tom, že všetky práva
a povinnosti medzi ním a žalovaným vyplývajúcich zo všetkých 3 úverových zmlúv sú vysporiadané,
ktorú žalobu však ešte pred jej doručením žalovanému zobral späť (podanie zo dňa 10.01.2018 - čl. 96
spisu ). Súd prvej inštancie preto konanie o tomto nároku podľa § 144, § 145 ods. 1 C.s.p. zastavil. O
trovách konania vo vzťahu k tomuto nároku súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. - procesne zavinil
zastavenie konania žalobca, avšak žalovanému v konaní trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že
žalovanému vo vzťahu
k tomuto nároku nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Výrok II. súd prvej inštancie odôvodnil tak, že medzi žalobcom ako dlžníkom - spotrebiteľom a
žalovaným ako veriteľom - dodávateľom k uzavretiu troch zmlúv
o spotrebiteľskom úvere, a to č. 302005404 zo dňa 14.01.2016, na základe ktorej bol žalobcovi
poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur, č. 302005621 zo dňa 26.07.2016, na základe ktorej bol žalobcovi
poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur a č. 321400016 zo dňa 18.10.2016, na základe ktorej bol žalobcovi
poskytnutý úver vo výške 300,- eur. Vzhľadom na povahu účastníkov právneho vzťahu sú tieto zmluvy
spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 a nasl. OZ a zároveň aj zmluvami o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. Je nepochybné, že vo všetkých prípadoch sa jedná
o typové spotrebiteľské zmluvy. Žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a keďže
z obsahu spisu nevyplýva, že žalobca ako fyzická osoba konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, z
tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Zo samotných zmlúv je ďalej zrejmé, že žalobca nemohol
individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené na predtlačenom formulári. Všetky tri úvery
je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov, keďže ich posúdením súd prvej inštancie zistil,
že v zmluve č. 302005404 zo dňa 14.01.2016 chýba údaj o termíne konečnej splatnosti úveru (§ 9
ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z.). Údaj o termíne konečnej splatnosti má slúžiť k tomu, aby bol
spotrebiteľ
v každom prípade osobitne informovaný o konkrétnom termíne ukončenia splácania svojho úveru. Keďže
v predmetnej zmluve absentuje takýto údaj, ktorého neuvedenie v zmluve zákon sankcionuje tým, že
veriteľovi nepriznáva právo na úroky a poplatky (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z.), úver
poskytnutý na základe tejto zmluvy je bezúročný
a bez poplatkov. Čo sa týka zmlúv č. 302005621 a č. 321400016, v daných zmluvách je uvedený
nesprávny údaj o RPMN. Vzhľadom k bezúročnosti a bezpoplatkovosti všetkých troch úverov bol žalobca
povinný zaplatiť žalovanému len to, čo žalovaný poskytol žalobcovi. Žalobcovi bolo zo strany žalovaného
poskytnutých celkovo 2.300,- eur, pričom na zmluvu č. 302005404 zaplatil 1.166,- eur (o 166,- eur viac),
na zmluvu č. 302005621 zaplatil 1.015,- eur (o 15,- eur viac) a na zmluvu č. 321400016 zaplatil 157,80
eur (o 142,20 eur menej). Celkovo teda žalobca na všetky tri zmluvy plnil sumu 2.338,80 eur. V konaní
bolo preukázané, že za účelom zabezpečenia pohľadávok zo zmlúv č. 3021400016 zo dňa 18.10.2016
a č. 302005621 zo dňa 26.07.2016 uzavrel žalobca so žalovaným dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov, pričom až do nariadenia neodkladného opatrenia zamestnávateľ žalobcu vykonával v prospech
žalovaného zrážky zo mzdy žalobcu. Nakoľko žalobca už nemá povinnosť plniť titulom uvedených
zmlúv žalovanému žiadnu čiastku, ba naopak, je to žalovaný, ktorý má žalobcovi vydať bezdôvodné
obohatenie, súd prvej inštancie vyhovel nároku žalobcu, ktorým žiadal rozhodnúť o tom, že žalovaný
nemá právo na zrážky zo mzdy titulom vyššie uvedených dohôd o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.
Žalobca má naliehavý právny záujem na danom určení. Žalobca bol v tejto časti úspešný a súd mu proti
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Výrok III. súd prvej inštancie odôvodnil tak, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne
obohatil, keďže žalobca plnil žalovanému sumu 38,80 eur bez právneho dôvodu. Je preto
povinnosťou žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 38,80 eur (so zohľadnením
jednostranného zápočtu: 2.300,- eur mínus 2.338,870 eur = bezdôvodné obohatenie 38,80 eur). V tejto
časti žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti
výroku II. a III., v ktorom namietal, že súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím
odňal žalovanému možnosť konať pred súdom, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym



skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Pri zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 302005404
nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa
zaviazal k úhrade 11 pravidelných mesačných splátok vo výške 106 eur vždy k 15. kalendárnemu dňu
v mesiaci počnúc dňom 15.02.2016. Rovnako nemožno hovoriť o absencii konečnej splatnosti zmluvy
nakoľko z uvedených údajov vyplýva konečná splatnosť spotrebiteľského úveru na deň 15.12.2016.
Žalobca nesie dôkazne bremeno a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie
RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje a je vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov. Pri zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. 302005621 taktiež nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zaviazal k úhrade 12 pravidelných mesačných splátok s tým,
že prvé 4 splátky zaplatí vo výške 1 eur a zvyšných 8 splátok po 169 eur vždy k 26. kalendárnemu dňu
v mesiaci počnúc dňom 26.08.2016. Rovnako nemožno hovoriť o absencii konečnej splatnosti zmluvy
nakoľko z uvedených údajov vyplýva konečná splatnosť spotrebiteľského úveru na deň 26.07.2017.
Žalobca nesie dôkazne bremeno a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie
RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje a je vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov. V zmluvách
o spotrebiteľskom úvere žalobca berie na vedomie, že výška RPNM v predmetnej zmluve sa vypočítava
v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia spotrebiteľského
úveru. Čo sa týka kalkulačky výpočtu úrokov z internetového zdroja http://www.fininfo.sk/sk/kalkulacky/
kalkulacka-rpmn žalobca uvádza, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva zákonne a výlučne
použitie výpočtu RPMN práve kalkulačkou RPMN na . Žalovaný považuje tvrdenia po nesprávnej vypočítanej výške RPMN za nedôvodné a
mylné. Odplata a celková RPMN je uvedená a vypočítaná správne, neprevýšila zákonne maximum.
Čo sa týka kalkulačky výpočtu úrokov z internetového zdroja: www.ekonomika.sme.sk žalovaný uvádza, že v predmetnej kalkulačke je jasne uvedené, že
nezohľadňuje frekvenciu splátok a preto by súd nemal svoje tvrdenia opierať o nesprávnu kalkulačku.
Pri zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 321400016 nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zaviazal k úhrade 12 pravidelných mesačných
splátok s tým, že prvé 4 splátky zaplatí vo výške 1 eur a zvyšných 8 splátok po 58,90 eur vždy
k 18. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 18.11.2016. Rovnako nemožno hovoriť o absencii
konečnej splatnosti zmluvy nakoľko z uvedených údajov vyplýva konečná splatnosť spotrebiteľského
úveru na deň 18.10.2017. Žalobca nesie dôkazne bremeno a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva
nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje a je vypočítaná v zmysle platných právnych
predpisov. Žalobca má za to, že na určenie zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov nie je naplnený žiaden
predpoklad uvedený žalobcom, pretože odplata a celková RPMN je uvedená a vypočítaná správne a
odplata neprevýšila zákonné maximum. Čo sa týka Dohody o zrážkach zo mzdy táto bola uzavretá platne
podľa § 551 Občianskeho zákonníka a v súlade s právnymi predpismi. Je obsiahnutá na samostatnom
dokumente a predstavuje osobitnú listinu a žalobca mal možnosť si ju preštudovať. Až následne na to
potvrdil jej prijatie svojim podpisom. Zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu
§ 551 Občianskeho zákonníka. Nerealizovaním zrážok by bol záväzok žalobcu voči žalovanému vyšší
ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa základné
náležitosti a nie je možné ju vyhlásiť za neplatnú. neexistuje žiaden zákonný dôvod na to, aby dohoda
o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nemohla byť so spotrebiteľmi uzatváraná. Žalobca
potvrdil vlastnoručne svojim podpisom vyhlásenie v predmetnej dohode o zrážkach zo mzdy, pričom pri
vyhlásení „odmieta/neodmieta“ a „súhlasí/nesúhlasí“ bolo umožnené žalobcovi, aby sa sám rozhodol,
ktoré vyhlásenie doplní a na znak súhlasu toto vyhlásenie aj sám podpísal. Žalovaný odvolaciemu súdu
navrhol aby, rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
respektíve napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému priznal náhradu trov
konania.

6. Žalobca na odvolanie žalovaného reagoval vyjadrením zo dňa 16.08.2018, v ktorom uviedol, že
žalovaný poskytol žalobcovi sumu 1 000 eur, pričom žalobca vrátil žalovanému predčasne sumu 1
166 eur pri zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 302005404. Pri zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
302005621 poskytol žalovaný žalobcovi sumu 1 000 eur a žalobca vrátil žalovanému 1 015 eur a pri
zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 321400016 dal do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Prešove
č. k. 10Co/83/2017 zo dňa 25.10.2017. k dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že nie je dôvod na to,
aby žalovaný pokračoval vo vykonávaní zrážok zo mzdy. Nárok, ktorý z predmetných zmlúv žalobcovi
vznikol bol splnený. Predmetné uzatvorené zmluvy sú bezúročné a bez poplatku. Žalobca bol povinný
zaplatiť žalovanému len to, čo od neho dostal. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.



7. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu vo svojom písomnom podaní zotrval na svojich doterajších
tvrdeniach. Ďalej uviedol, že žalobca si svoj dlh neplnil riadne a včas a žalovaný pristúpil k realizácii
zabezpečovacieho inštitútu a uplatnil u zamestnávateľa žalobcu výplatu zrážok v zmysle Dohody o
zrážkach zo mzdy, ktorá bola platne uzavretá. Žalobca nebol žiadnym spôsobom k podpisu Dohody
o zrážkach zo mzdy donútený a podpisy činil bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku.
Vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa
nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o zrážkach zo mzdy nepredstavuje
neprijateľnú podmienku a teda nie je možné posúdiť ju ako neplatnú.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II. a výroku III. ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

9. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne
v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa 29.01.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v
Trenčíne, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.

10. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia. Svoje rozhodnutie
riadne odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p..

11. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalovaného je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p., pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových
ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky
náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným
spôsobom vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu, ako aj k použitej obrane žalovaného a k vykonaným
dôkazom. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací
súd uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii § 387 ods. 2 C.s.p., odvolací súd nie je povinný
vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v
napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na
ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Cdo 170/2005). Odôvodnenie napadnutého rozsudku má náležitosti vyžadované v ust. § 157 ods.
2 O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016 (v súčasnosti ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p.). V súlade
aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dal
odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu
ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď
na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu
SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005, „ ... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom
konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na
doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

12. Na zdôraznenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že žalobca
vrátil žalovanému celé plnenie , ktoré od neho na základe uzavretých zmlúv prijal. Žalovaný na základe
zrážok zo mzdy od žalobcu neoprávnene prijal sumu 38,80 eur, ktorú je povinný z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia vydať žalobcovi. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil,
použil správny právny predpis, správne ho vyložil a daný skutkový stav ho aj správne aplikoval.

13. Systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS má pôvod v tom, že spotrebiteľ je v
porovnaní s dodávateľom v nevýhodnejšom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň



informovanosti, ktorá situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006,
Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 37). Súdny dvor
preto s cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou viackrát zdôraznil, že tento
nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných
strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 27;
Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 39).
Možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu, predstavuje vhodný prostriedok na
dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13 /
EHS, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na
dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci
účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z
21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27,
ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie
prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej
užitočného účinku.

14. Ani v odvolacom konaní žalovaný neuviedol žiadne tvrdenia týkajúce sa veci samej, ktorými sa súd
prvej inštancie nebol zaoberal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku II. a v napadnutej časti
výroku III. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 C.s.p.)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,



lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).