Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/375/2011 z 21. 5. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. mája 2012, sp. zn. 14Co/375/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6308207168.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/375/2011 | ECLI:SK:KSBB:2012:6308207168.1 | 2012-05-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 151 ods. 3 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed8077e9-838d-470c-b00d-0546f8ba460c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6308207168.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/375/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308207168
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6308207168.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa P. F. - AUTOSALÓN ROSKA, IČO: 305 592
60, so sídlom Valaská Piesok, Strojárenská 13, zastúpený JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou, so
sídlom P., V. X, proti odporcom v rade 1/ L. M., nar. XX.X.XXXX a v rade 2/ R. M., nar. XX.X.XXXX,
obaja bytom V. X, zastúpení JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou, so sídlom V., I. XX, o zriadenie
vecného bremena, o odvolaní odporcov proti rozsudku Okresného súdu Brezno, zo dňa 7.10.2011 č.k.
5C/274/2008-246 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okresného súdu a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zriadil vecné bremeno spočívajúce v povinnosti odporcov 1/ a
2/ ako povinných z vecného bremena trpieť právo prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami v
prospech navrhovateľa ako vlastníka stavby predajňa a servis, súp. č. XXXX postavenej na pozemku
parc. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX Katastrálneho úradu Banská Bystrica, Správa katastra V.
pre okres V., Obec X., k.ú. X. ako oprávneného z vecného bremena cez pozemok parc. č. XXXX/X časť
P 1 o výmere 415,4 m2 vytvorenej v časti pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 911 m2 zastavané plochy
a nádvoria zapísanej na LV č. XXXX Katastrálneho úradu Banská Bystrica, Správa katastra V., okres V.,
Obec X., k.ú. X. na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 28.10.2008, ktorý
tvorí neoddeliteľnú súčasť výroku rozhodnutia a to na dobu neurčitú za finančnú náhradu 1 590,- Eur
ročne. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Prvostupňový súd po vykonaní dokazovania považoval za preukázané, že navrhovateľ na základe
územného rozhodnutia Okresného úradu v Brezne odbor životného prostredia zo dňa 27.9.2000
vybudoval prístavbu autosalónu na pozemku parc. č. XXXX/X a XXXX/X v k.ú. X. k existujúcemu objektu
autoservisu, pričom vstup do autosalónu bol riešený cez nájazdovú rampu osadenú na pozemku XXXX/X
v nadväznosti na prístupovú komunikáciu. Stavebné povolenie bolo vydané ako rozhodnutie Okresného
úradu v Brezne odbor životného prostredia zo dňa 13.11.2000. Dňa 11.7.2002 bolo vydané kolaudačné
rozhodnutie, ktoré osvedčilo, že prevádzkareň je spôsobilá na prevádzku, toto územné rozhodnutie
aj stavebné povolenie bolo doručované aj spoločnosti Piesol ČKKJ Kovplast, ktorá v tom čase patrila
odporcovi 1/. Žiadne námietky v rámci územného, ani stavebného konania zo strany uvedenej obchodnej
spoločnosti neboli doložené. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.10.2004 predávajúci U. I. predal
kupujúcim odporcom 1/ a 2/ nehnuteľnosti, okrem iného parcely v Obci X., ul. F. parc. KN XXXX/X,
ktorá tvorí príjazdovú cestu - miestnu komunikáciu na betónovom podklade s asfaltovým povrchom za
dohodnutú kúpnu cenu. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní ohľadne namietaného vlastníctva
k cestnému telesu odporcov v 1/ a 2/ rade dospel k záveru, že predmetná komunikácia bola nepochybne
vybudovaná Strojárňami Piesok, keď tento majetok predal správca konkurznej podstaty JUDr. Miroslav
Medveď U. I., ktorý následne túto nehnuteľnosť (označenú ako miestna komunikácia) predal odporcom
1/ a 2/; predmetom predaja bol teda nepochybne nielen pozemok, ale aj cestné teleso a vzhľadom na
túto zistenú skutočnosť súd považoval odporcov 1/ a 2/ za pasívne legitimovaných.



Pri skúmaní možnosti zriadiť vecné bremeno v zmysle pôvodného návrhu navrhovateľa prvostupňový
súd s poukazom na platnú právnu úpravu (§ 151o ods. 3 Obč. zák.) dospel k záveru, že je dôvodné
zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez nehnuteľnosti patriace odporcom 1/ a 2/,
pretože navrhovateľ nemá inú možnosť ako sa dostať do priestorov svojej prevádzky, rovnako aj
jeho klienti. Skúmal pritom možnosť prístupu do autosalónu inou cestou - vstup do areálu priamo zo
štátnej cesty prvej triedy, avšak dospel k záveru, že toto by bolo možné len po odstránení elektrického
stĺpa, stavby - murovanej garáže a existujúceho oplotenia, avšak opätovne nevyhnutne by navrhovateľ
musel používať časť príjazdovej cesty vo vlastníctve odporcov, iné usporiadanie priestorov prístavby
autosalónu by hrubo narušilo objekt vystavaný v zmysle stavebného povolenia a schválený kolaudačným
rozhodnutím.

Pokiaľ ide o výšku určenej náhrady prvostupňový súd vychádzal z pôvodného návrhu odporcov (list zo
dňa 19.2.2009, kde bola znaleckým posudkom stanovená všeobecná hodnota ročného nájmu spolu s
technickou hodnotou vo výške 1 590,- Eur.)

Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal určenia existencie vecného bremena - vydržaním, prvostupňový súd
uviedol, že ani navrhovateľ, ani jeho právni predchodcovia nepreukázali nadobúdací titul vstupu do
oprávnenej držby.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 150 O.s.p., keď dôvody hodné osobitného zreteľa
videl v postavení účastníkov, ako aj v predmete sporu. Za spravodlivé považoval, ak každý bude znášať
trovy konania a trovy právneho zastúpenia zo svojho.

Proti rozsudku okresného súdu podali odporcovia 1/ a 2/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie
prostredníctvom splnomocnenej advokátky. Podanie odvolania odôvodnili ust. § 205 ods. 2 písm. d/, teda
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust.
§ 205 ods. 2 písm. f/, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Podľa názoru odporcov súd nemohol vyhovieť návrhu navrhovateľa, pretože na zriadenie vecného
bremena neboli splnené zákonné predpoklady v zmysle ust. § 151o Obč. zák.. Pokiaľ navrhovateľ má
prístup k stavbe z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k
stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby bol tento spôsob pre
vlastníka stavby výhodnejší. Pri rozhodnutí súdu nemôže mať význam skutočnosť, že prístup cez cudzí
pozemok je pre navrhovateľa pohodlnejší, výhodnejší, prípadne by sa zaobišiel bez stavebných úprav.
Parcely vo vlastníctve navrhovateľa bezprostredne nadväzujú na miestnu komunikáciu a tá na štátnu
cestu. V takomto prípade potom nie je možné zriadiť vecné bremeno. Pokiaľ navrhovateľ dôvodil tým, že
miestna komunikácia, po ktorej má zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam, nie je v takom stave,
aby bolo možné po nej prechádzať ťažkými nákladnými vozidlami uvádza, že potreba opraviť miestnu
komunikáciu nemôže byť na úkor vlastníckeho práva odporcov 1/ a 2/. Navrhovateľ teda mal možnosť
zriadiť si prístupovú cestu cez danú miestnu komunikáciu a je na ňom, akým spôsobom tento prístup
zabezpečí. Prístup k objektu navrhovateľa pešo alebo osobnými motorovými vozidlami po miestnej
komunikácii je možný bez nejakých ďalších nákladov a pokiaľ sa jedná o ťažkotonážne nákladné vozidlá,
musel by navrhovateľ vynaložiť finančné prostriedky, avšak podľa názoru odvolateľov zrejme by neboli
natoľko vysoké, aby ich nebolo možné od navrhovateľa požadovať (neprevyšovali by mnohonásobne
ujmu spôsobenú odporcom 1/,2/). Touto otázkou sa súd vo vzťahu k nákladom nezaoberal a uspokojil
sa s argumentáciou, že by navrhovateľ musel objekt prestavať a umiestniť vchod z inej strany, čo súd
automaticky nepovažoval za vhodné riešenie a uprednostnil menej nákladnú variantu prístupu k objektu
navrhovateľa a to cez pozemok vo vlastníctve odporcov 1/,2/. Okrem toho súd prvého stupňa nezobral
do úvahy skutočnosť, že prechod pešo a osobnými motorovými vozidlami je bezproblémový po miestnej
komunikácii s výjazdom na štátnu cestu a nie je žiadny dôvod zriadiť vecné bremeno v tejto súvislosti.
Napriek tomu zriadil právo cesty cez parcely odporcov 1/, 2/ aj takýmto spôsobom, teda bez špecifikácie
vozidiel a času, kedy sú oprávnené prechádzať cez nehnuteľnosť odporcov 1/,2/ vzhľadom na účel, ktorý
má podľa súdu zriadenie vecného bremena spĺňať. Súd vôbec neskúmal, ako často je potrebný prístup
k navrhovateľovej stavbe ťažkotonážnymi vozidlami.

Súd bral do úvahy skutočnosti, že navrhovateľ pri budovaní autosalóna nemal vedomosť o tom, že
prístupová cesta nie je miestnou komunikáciou a to, že odporcovia žiadnym spôsobom neovplyvnili
stavebné konanie, čo je pre danú vec irelevantné. Poukázali na to, že odporca 1/ nemohol vedieť,



že navrhovateľ bude o 5 rokov neskôr vznášať požiadavky na prechod a prejazd cez danú parcelu,
pričom vedomosť alebo nevedomosť o riešení prístupu k autosalónu v stavebnom konaní nemôže mať
žiadny vplyv na jednotlivé aspekty vlastníckeho práva odporcov vo vzťahu k spornej parcele. Pokiaľ súd
prvého stupňa poukazoval na odborné vyjadrenie predložené navrhovateľom uvádzajú, že v odbornom
vyjadrení sa uvádza len tá skutočnosť, že nie je možný prejazd po miestnej komunikácii vo vzťahu k
nákladným vozidlám bez toho, aby boli vykonané stavebné úpravy. Odporcovia proti tomuto namietajú
z dôvodu, že nákladné vozidlá by mali zabezpečený prístup po miestnej komunikácii aj s možnosťou
otočenia, pokiaľ by bola na miestnu komunikáciu umiestnená dopravná značka. Žiadna značka, ktorá
by zakazovala prejazd nákladnými vozidlami, alebo osobnými motorovými vozidlami na danej miestnej
komunikácii umiestnená nebola. Nejde pritom ani o jednosmernú cestu. Stav vozovky nemôže byť na
ujmu odporcov. V tejto súvislosti poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 38/2005,
podľa ktorého je prístup možné zabezpečiť inak, pokiaľ je zabezpečenie takéhoto prístupu technicky
možné. Zriadenie nevyhnutnej cesty je vážnym zásahom do práva vlastníka pozemku a preto je potrebné
porovnať výhodu, ktorú cesta poskytuje s ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej
nehnuteľnosti. V súvislosti s tým sa odporcovia domnievajú, že výhoda, ktorú by súd navrhovateľovi
založil zriadením vecného bremena (navyše ako pešo tak aj motorovými vozidlami, bez ich špecifikácie)
by bola v nepomere k ujme, ktorá vznikne odporcom 1/,2/. Odvolatelia upozorňujú na geometrický plán,
ktorý v zmysle rozsudku má byť neoddeliteľnou súčasťou rozsudku s tým, že neodzrkadľuje súčasný stav
v katastri nehnuteľnosti a navyše nie je z neho zrejmé, kadiaľ konkrétne by mala viesť cesta cez parcelu
vo vlastníctve odporcov 1/,2/. Pokiaľ ide o určenú náhradu za zriadené vecné bremeno, súd neuviedol
splatnosť tejto ročnej finančnej náhrady a podľa názoru odporcov je táto finančná náhrada nepomerene
nízka v porovnaní s ujmou, ktorá by odporcom vznikla znášaním vecného bremena. Domáhajú sa zmeny
napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd návrh navrhovateľa zamietne a uloží mu povinnosť nahradiť
odporcom trovy konania.

Právna zástupkyňa navrhovateľa vo vyjadrení k podanému odvolaniu poukázala na svoje
predchádzajúce vyjadrenia v konaní a zdôraznila, že účelom návrhu bolo zabezpečiť prístup k budove
vo vlastníctve navrhovateľa, pričom z pohľadu účelu, na ktorý bola predmetná budova vo vlastníctve
skolaudovaná (autosalón), nie je možné prístup k tomuto objektu kvalifikovať len ako možnosť dostať
sa k nemu, ale aj ako prístup s možnosťou objekt prevádzkovať. Z tohto pohľadu podľa jej názoru iné
usporiadanie priestorov prístavby autosalónu by hrubo narušilo objekt vystavený v zmysle stavebného
povolenia a kolaudačného rozhodnutia. V konaní bolo preukázané, že prístup k stavbe navrhovateľa nie
je možné zabezpečiť inak. Z tohto dôvodu preto prvostupňový súd rozhodol tak, že návrhu vyhovel a
vecné bremeno zriadil. Podľa názoru navrhovateľa rozhodnutím súdu bolo zasiahnuté do práv odporcov
ako vlastníkov pozemku len v nevyhnutnej miere, nebolo zasiahnuté do súkromia vlastníkov pozemku.
Vzhľadom na predmet a okolnosti sporu boli dôvody hodné osobitného zreteľa na rozhodnutie o trovách
prvostupňového konania tak, ako rozhodol prvostupňový súd.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu uplatňuje náhradu trov za 1 úkon právnej služby spolu s réžijným
paušálom a DPH 77,29 Eur.

Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v
súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p.. Napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 psím. h/ O.s.p. zrušil a podľa
ods. 2 tohto ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu Okresného súdu Brezno sp. zn. 5C/274/2008 odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa
domáhal zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Obč. zák., v priebehu konania požiadal o
pripustenie eventuálneho petitu a žiadal určiť, že titulom vydržania má navrhovateľ právo prechodu
a prejazdu zodpovedajúcemu vecnému bremenu cez časť pozemku vo vlastníctve odporcov. Keďže
prvostupňový súd vyhovel primárnemu návrhu, o eventuálnom petite vo výroku nerozhodol.

Podľa § 151o ods. 3 Obč. zák., ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve cesty je zásahom do vlastníckeho práva, ktoré je
jedným zo základných práv chránených Ústavou a Listinou základných práv a slobôd. Preto takýto
zásah je možné vykonať len prísne v zmysle zákonnej úpravy, konkrétne vtedy, ak vlastník stavby nie



je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Od
týchto zákonom požadovaných podmienok pre zriadenie vecného bremena sa nemožno odchýliť.

Prvostupňový súd síce správne poukázal na túto zásadu, avšak nevysporiadal sa dostatočne s otázkou,
či je alebo nie je možné prístup vlastníka k stavbe zabezpečiť inak resp. v tomto smere je jeho
odôvodnenie nedostatočné a nepresvedčivé. Prvostupňový súd sám v odôvodnení uvádza, že... „cesta
vedúca zo zadnej časti areálu autosalónu navrhovateľa je miestnou komunikáciou, ktorú však v prípade,
že by bolo potrebné ju prispôsobiť výjazdu veľkých nákladných motorových vozidiel a kamiónov ... by
bolo treba stavebne prispôsobiť a v prípade, že by tak mal urobiť zo svojich finančných prostriedkov
navrhovateľ, muselo by prebehnúť rokovanie v rámci stavebného konania k tejto otázke“. Tiež podľa
odborného vyjadrenia C.. U. F. je prístup k objektu možný (po uvedenej miestnej komunikácii) výlučne po
stavebných úpravách s tým, že ani po takejto úprave nie je možné sa s vozidlom otočiť, pretože by musel
odcúvať na štátnu cestu prvej triedy, čo nevyhovuje bezpečnosti cestnej premávky. Súd ďalej konštatuje
možnosť prispôsobenia vstupu do areálu priamo zo štátnej cesty prvej triedy, pričom konštatuje, čo
by bolo potrebné vykonať (odstrániť elektrický stĺp, murovanú garáž, existujúce oplotenie) s tým, že
navrhovateľ by opätovne musel použiť časť príjazdovej cesty vo vlastníctve odporcov a iné usporiadanie
priestorov prístavby autosalónu by hrubo narušilo objekt vystavaný v zmysle stavebného povolenia a
schválený kolaudačným rozhodnutím.

Z uvedeného teda vyplýva, že zatiaľ nemožno dospieť k záveru, že k stavbe navrhovateľa nie je
možný (technicky) iný prístup, ako po priľahlom pozemku vo vlastníctve odporcov. Prečo za takéhoto
zistenia skutkového stavu dospel prvostupňový súd k záveru, že iný prístup ako prístup cez pozemky
vo vlastníctve odporcov nie je možný, prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozsudku nevysvetlil.
Pokiaľ po vykonaní určitých úprav je možný prístup k objektu navrhovateľa po jeho vlastnom priľahlom
pozemku, ktorý je priľahlým k miestnej komunikácii a nadväzuje na štátnu komunikáciu, nemôžu byť
tieto skutočnosti považované za relevantné z hľadiska zriadenia vecného bremena. Odvolací súd musí
súhlasiť s námietkou odvolateľov v tom, že nie je možné zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve
cesty len z dôvodu, že takýto prístup je výhodnejší a obíde sa bez stavebných úprav.

Keď prvostupňový súd ustálil, že sú splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena v zmysle
ust. § 151o ods. 3 O.z. odvolací súd musí konštatovať, že pre takýto záver nie je v spise dostatočný
poklad, pretože prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil otázku iného prístupu k stavbe vo vlastníctve
navrhovateľa.

Okrem tejto námietky odvolací súd upozorňuje aj na nutnosť pri zriadení vecného bremena súdom
postupovať tak, aby toto vecné bremeno bolo zriadené len v nevyhnutnej miere a aby čo možno najmenej
zasahovalo do vlastníckeho práva odporcov. Ako je zistené z obsahu spisu, v rámci prvostupňového
konania upozorňovala právna zástupkyňa odporcov na skutočnosť, že k objektu navrhovateľa je
bezproblémový prístup pešo aj osobnými motorovými vozidlami cez jeho pozemky, aj keď by pripustila,
že za existujúcej situácie nebol možný prístup ťažkými nákladnými vozidlami. S touto skutočnosťou sa
prvostupňový súd vôbec nevysporiadal a nevysvetlil, prečo vecné bremeno zriadil v celom rozsahu, to
znamená aj pešo aj akýmikoľvek motorovými vozidlami bez obmedzenia doby.

Za takéhoto stavu nie je možné preskúmať odvolaciu námietku týkajúcu sa neprimeranosti výšky
náhrady za zriadené vecné bremeno, keď táto náhrada by mala zodpovedať prípadnej ujme, ktorú môžu
odporcovia týmto utrpieť (zrejme iná výška náhrady by prichádzala do úvahy, pokiaľ by vecné bremeno
bolo zriadené len pre určité vozidlá a prípadne len na určitý vymedzený čas, ako pokiaľ by bolo vecné
bremeno zriadené v zmysle napadnutého rozsudku, teda neobmedzený čas pre neobmedzený pohyb
vozidiel a chodcov).

Pokiaľ ide o námietku odvolateľov, že geometrický plán neodzrkadľuje súčasný stav v katastri uvádzajúc,
že ide o geometrický plán priložený ku kúpnej zmluve z roku 2004, k tomu odvolací súd musí uviesť, že
podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorý v zmysle výroku napadnutého rozsudku
je súčasťou rozhodnutia, ide o geometrický plán vyhotovený dňa 28.10.2008, takže zrejme nemohol
byť priložený ku kúpnej zmluve z roku 2004, resp. by muselo ísť o stav totožný, ktorý sa od roku 2004
nezmenil. Z odvolania nie je zrejmé, v čom tento geometrický plán neodzrkadľuje súčasný stav v katastri
nehnuteľností.



V zmysle uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový
stav, keď nemal dostatočný podklad k záveru, že k objektu navrhovateľa nie je možná iná prístupová
cesta, ako cez priľahlý pozemok odporcov, k čomu zatiaľ podklady v spise nenasvedčujú. Za takéhoto
stavu potom nemôže byť ani po právnej stránke rozhodnutie správne a preto musel odvolací súd s
poukazom na § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu podľa ods.
2 citovaného ustanovenia na ďalšie konanie.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov X:X.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.