Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/310/2015 z 1. 2. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 1. februára 2017, sp. zn. 1Cob/310/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1114221595.1
Krajský súd Bratislava | 1Cob/310/2015 | ECLI:SK:KSBA:2017:1114221595.1 | 2017-02-01 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Náhrada škody
Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/620a6d96-fd26-49ed-8e19-85df25c8d7bf
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1114221595.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/310/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114221595
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114221595.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: Gejza Sobolovský -
AUTOSERVIS SOBI, Kostolná 21, 947 01 Hurbanovo, IČO: 33 616 469, zast.: JUDr. Dominik Burda,
advokát, Rudnícka 8, 831 06 Bratislava proti žalovanému: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova
6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518 o náhradu škody a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č.k. 28Cb/168/2014-157 zo dňa 26.6.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb 168/2014-157 zo dňa
26.6.2015   p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 23.7.2014, doručenou
súdu 20.12.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na náhradu škody
v sume 10.000 eur s úrokom z omeškania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 27.10.2010
v rámci realizácie rekonštrukcie domu na F. N. XXX, P. podal žalovanému žiadosť o pripojenie
zariadenia - elektrickej prípojky k distribučnej sústave s adresou miesta spotreby: F. XXX, P.. Meradlo
(elektromer) objektu je umiestnené v skrini rozvádzača dovtedy jestvujúcej prípojky, nachádzajúcej sa
na verejne prístupnom mieste. Dňa 12.11.2010 bola žalobcovi zo strany žalovaného zaslaná zmluva
o pripojení odberného zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia, a.s.
č.120183328, č. obchodného partnera 5100016580, pričom bol žalobca vyzvaný na zaplatenie poplatku
za pripojenie v sume 250,23 eur. Listom zo dňa 23.3.2011, t.j. 4 mesiace po podaní žiadosti bola
žalobcovi vrátená celá dokumentácia s odôvodnením, že „nie sú splnené podmienky uvedené v
zmluve“, a to bez uvedenia akejkoľvek špecifikácie nesplnenej podmienky, odôvodnenia nepripojenia
zariadenia žalobcu do distribučnej sústavy žalovaného. Žalobca má za to, že všetky svoje povinnosti
voči žalovanému splnil, žalovaný uvedeným konaním porušil svoje zmluvné povinnosti, svoj postup
žiadnym spôsobom neodôvodnil a žalobcovi spôsobil škodu. Dňa 20.6.2012 žalobca, na základe
výzvy žalovaného zo dňa 14.06.2012 opätovne predložil žalovanému kompletnú dokumentáciu (v
pôvodnom stave z roku 2010, t.j. bez akýchkoľvek zmien a zásahov). Listom zo dňa 2.7.2012 žalovaný
žalobcovi oznámil, že špecialista prehodnotil Zmluvu o pripojení s číslom 120183328 a opätovne
prekontroluje splnenie technických podmienok pripojenia. Dňa 5.7.2012 následne žalovaný oznámil
žalobcovi splnenie technických podmienok na pripojenie zariadenia do distribučnej sústavy žalovaného.
Dňa 23.7.2012 pristúpil žalovaný k uzavretiu novej zmluvy o združenej dodávke elektriny so žalobcom a



dňa 25.7.2012 bola zrealizovaná montáž elektromeru na pôvodné miesto. Po osemnástich mesiacoch
argumentovania žalovaný žalobcovi vyhovel a zariadenie pripojil do svojej distribučnej sústavy v súlade
s pôvodnou žiadosťou zo dňa 27.10.2010. Do tejto doby žalobca nemohol využívať svoj objekt,
nepripojený k distribučnej sieti žalovaného na podnikanie. Žalobca v období mesiacov september a
október roku 2010 rokoval o prenechaní objektu do nájmu spoločnosti VZ s.r.o., 205 Iža, 946 39, IČO:
31 442 994, pričom s touto dňa 1.10.2010 uzavrel zmluvu o budúcej zmluve o nájme nehnuteľnosti.
Budúci nájomca sa s budúcim prenajímateľom dohodol na uzavretí budúcej nájomnej zmluvy na celú
nehnuteľnosť na dobu neurčitú, a to od 1.1.2011. Zmluvné strany sa dohodli, že budúci nájomca bude
uhrádzať budúcemu prenajímateľovi nájomné vo výške 5,5 eur/m2/rok mesačne. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti a zmluvné dojednania zmluvy o budúcej zmluve o nájme nehnuteľnosti, preto
v období od 1.1.2011 do 25.7.2012, t.j. v období osemnástich mesiacoch, počas ktorých žalovaný
pripojenie zariadenia do jeho distribučnej sústavy bezdôvodne upieral, vznikla žalobcovi škoda v celkovej
výške 14.850 eur (150 m2 x 5,50 eur mesačne/m2 x 18 mesiacov 14.850 eur). Celkový ušlý zisk v zmysle
vyššie uvedeného výpočtu predstavuje sumu 14.850 eur.

3. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žaloba je nedôvodná,
pretože žalobca nepreukázal zodpovednostný vzťah ani vznik škody. Prvoinštančný súd vyhodnotil
argumentáciu žalobcu ohľadne porušenia povinnosti na strane žalovaného ako základ pre vznik
zodpovednosti a náhrady škody za nedôvodnú. Z predložených listinných dôkazov bolo preukázané,
že žalobca bol oboznámený s podmienkami pripojenia a voči uvedenému nenamietal, podpísaním
žiadosti s podmienkami súhlasil. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že žalobca si podmienky neprečítal,
nemôže byť liberačným dôvodom, ani argumentom na ťarchu žalovaného. V tomto kontexte vyhodnotil
súd prvej inštancie argumentáciu žalobcu ohľadne spotrebiteľského vzťahu za účelovo konštruovanú
a použitú v záverečnej fáze konania, nakoľko od prvého úkonu - podpísania žiadosti vystupoval
žalobca ako podnikateľ s argumentáciou, že bol zmarený jeho podnikateľský zámer prenajímať
nehnuteľnosť. Poskytovanie energie bolo určené pre danú nehnuteľnosť, ktorá bola/mala byť využívaná
na podnikateľskú činnosť - prenájom. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný preukázal, že
na splnenie povinnosti žalobcu riadne upozornil, nejednalo sa o svojvoľné konanie zamestnanca
žalovaného. Na povinnosť zriadiť verejne prístupné miesto pripojenia upozorňovali aj Technické
podmienky, na ktoré sa zmluva o pripojení odberného miesta odvolávala. Argumentácia žalobcu
o diskriminačnom prístupe s ohľadom na údajne rovnaký postup vo veci pripojenie p. G. je čisto
hypotetická, nebolo súdu preukázané, či obidva subjekty teda žalobca aj p. G. mali identické
podmienky. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že už prvá z troch hmotnoprávnych predpokladov
vzniku povinnosti, a to porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu nebolo preukázané. Logickým
postupom tak nie je preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
Ohľadne vzniku škody definovanej ako ušlý zisk z nedokonaného vzťahu prenájmu nehnuteľnosti
prvoinštančný súd uviedol, že žalobca nedôveryhodne určoval výšku škody v priebehu konania, kedy
od sumy 14.850 eur vychádzajúc zo vzorca 18 mesiacov x 5,50 eur mesačne/m2 pri rozlohe 150
m2, si pre nepriaznivú ekonomickú situáciu zmenil resp. navrhol výšku náhrady škody 10.000 eur
a v priebehu konania upravil výpočet na 9.900 eur ako 12 mesiacov x 5,50 eur mesačne/m2 pri
rozlohe 150 m2. Z uvedeného prístupu sa potom súd prvej inštancie domnieval, že uvedený nárok
na vyčíslenie škody je nepreukázaný, určený bez právneho zázemia, s poukázaním, že nájomný
pomer mal vzniknúť 1.1.2011. V tejto súvislosti konajúci súd poukázal aj na skutočnosť, že riadna
nájomná zmluva uzatvorená nebola, nebol ani predĺžený termín na uzavretie nájomnej zmluvy. Všetky
uvedené právne skutočnosti súd prvej inštancie hodnotil na ťarchu žalobcu, ktorého tvrdenia uvedenými
skutočnosťami sú spochybnené. Ohľadom definície ušlého zisku poukázal súd prvej inštancie na
konštantnú judikatúru, na základe ktorej mal za to, že v právnej rovine nemá ísť o hypotetický zisk, ale
o ušlý zisk. Námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú,
nakoľko predmetný právny vzťah kvalifikovaný podľa subjektov právneho vzťahu je podriadený úprave
Obchodného zákonníka. Po zohľadnení skutkového vzťahu, vykonaných dôkazov a aplikácii právnych
predpisov dospel prvoinštančný súd k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný, a preto žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. a), d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Namietal záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého
„žalobca bol oboznámený s podmienkami pripojenia, voči uvedenému nenamietal, podpísaním žiadosti
s podmienkami súhlasil. Skutočnosť, že si podmienky neprečítal ako uviedol svedok K. R. nemôže
byť liberačným dôvodom, ani argumentom na ťarchu žalovaného“. Žalobca v prvom rade poukázal na



skutočnosť, že prvoinštančný súd si v uvedenej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zamieňal
osobu žalobcu D. R.P. a osobu svedka K. R.. V druhom rade poukázal na skutočnosť, žalobca v priebehu
konania nikdy netvrdil, že si podmienky neprečítal a týmto argumentom svoj nárok nikdy nezdôvodňoval.
Nie je mu preto zrejmé, z akého dôvodu sa súd prvej inštancie touto skutočnosťou pri rozhodovaní
vôbec zaoberal. Žalobca sa ďalej nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu, v zmysle ktorého je
argumentácia žalobcu ohľadne spotrebiteľského vzťahu účelová, nakoľko od prvého úkonu vystupoval
žalobca ako podnikateľ, pričom bol zmarený jeho podnikateľský zámer prenajímať nehnuteľnosť.
Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že od počiatku mal záujem prenajímať nehnuteľnosť tretím osobám,
a nie predávať elektrickú energiu tretím osobám, preto vo vzťahu k žalovanému nekonal pri výkone
svojej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, ktorý odoberal elektrickú energiu z distribučnej siete
dodávateľa. Žalobca označil za nepravdivý záver súdu prvej inštancie, že žalovaný preukázal, že na
splnenie povinnosti žalobcu riadne upozornil a že sa nejednalo o svojvoľné konanie zamestnanca
žalovaného. Poukázal pritom na výsluch svedka V. L. a uviedol, že v konaní bolo naopak preukázané,
že žalovaný žalobcu na splnenie povinnosti riadne neupozornil, a to napriek tomu, že zo žiadosti o
pripojenie zariadenia k distribučnej sústave jasne vyplýva, že „objekt je verejnosti prístupný denne počas
pracovnej doby od 7,00 hod do 18,00 hod. Žalobca sa ďalej nestotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, že „pripojenie na elektrickú sústavu je vysoko technicky náročný proces; každá aj najmenšia
odchýlka má iný skutkový základ“. Súčasne odmietol záver prvoinštančného súdu, ktorý v dôsledku
zmeny žalobného návrhu považoval nárok žalobcu v časti vyčíslenej škody za nepreukázaný a určený
bez právneho zázemia. Poukázal na svoj podanie zo dňa 23.7.2014 a uviedol, že sa rozhodol žiadať
náhradu škody spôsobenej konaním žalovaného len za 12 mesiacov (namiesto 18 mesiacov), pričom ide
o jeho nespochybniteľné právo. Žalobca podaním zo dňa 8.1.2015 upravil svoj žalobný návrh, keď žiadal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 9.900 eur, pričom jasne uviedol aj spôsob výpočtu
výšky škody. Žalobca v závere svojho odvolania zdôraznil, že ak by žalovaný v súlade so zmluvou o
pripojenie odberného zariadenia žiadateľa zo dňa 23.12.2010 a príslušnými právnymi predpismi riadne
pripojil odberné miesto žalobcu do svojej distribučnej siete, došlo by následne v súlade s predloženou
zmluvou o budúcej zmluve k založeniu nájomného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou VZ, s.r.o.
Žalovaný svojim konaním zámer prenajať predmetnú nehnuteľnosť zmaril, čím spôsobil žalobcovi škodu
vo výške ušlého nájomného, ktoré mohol žalobca ako prenajímateľ poberať za užívanie predmetu nájmu
od nájomcu s ohľadom na pravidelný chod vecí. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhoval,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, žalobe v celom rozsahu vyhovie,
alternatívne aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

6. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v
rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní  rozhodoval odvolací
súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto
postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

7. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny,
keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec
posúdil správne aj po právnej stránke.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

9. V posudzovanej veci žalobca žalovanú sumu označil za ušlý zisk, ktorej náhradu požadoval od
žalovaného. Žalobca svoj nárok na ušlý zisk odvodzoval zo zmluvy o budúcej zmluve o nájme
uzavretej dňa 1.10.2010 medzi ním ako budúcim prenajímateľom a spoločnosťou VZ, s.r.o. ako budúcim
nájomcom. V danom prípade bolo teda potrebné skúmať, či sú splnené zákonné predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu.



10. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie nezistil na základe
vykonaného dokazovania porušenie povinnosti na strane žalovaného. Uviedol, že žalobca bol
oboznámený s podmienkami pripojenia a podpísaním žiadosti o pripojenie s týmito vyjadril súhlas.
Odvolací súd sa so záverom prvoinštančného súdu, že v konaní nebolo preukázané porušenie
povinnosti zo záväzkového vzťahu, stotožňuje, keď ani skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní
nespochybnili správnosť daného záveru.  Odvolací súd ďalej dopĺňa, že žalobca uzavrel zmluvu o
budúcej zmluve o nájme so spoločnosťou VZ s.r.o. dňa 1.10.2010, teda ešte predtým, ako podal samotnú
žiadosť o pripojenie zariadenia k distribučnej sústave dňa 27.10.2010. Z uvedeného vyplýva, že v čase
vzniku zmluvného vzťahu s treťou osobou si bol žalobca vedomý, že objekt nájmu nie je napojený na
odber elektrickej energie. V zmysle vykonaného dokazovania nebolo v konaní preukázané, že medzi
žalobcom a spoločnosťou VZ, s.r.o. aj skutočne vznikol samotný záväzkový vzťah založený zmluvou o
nájme. S poukazom na túto skutočnosť nebol splnený ani druhý predpoklad vzniku zodpovednosti za
škodu, a to vznik škody, keďže za ušlý zisk sa považuje zmenšenie majetku poškodeného alebo strata
očakávaného výnosu, pričom nestačí iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku.

11. Podľa mienky odvolacieho súdu nie je možné stotožniť sa s názorom žalobcu, že v danom prípade
vystupuje v pozícii spotrebiteľa, keď žiadateľom pripojenia zariadenia k distribučnej sústave bol žalobca
ako živnostník označený identifikačným číslom organizácie a IČ DPH a zmluvu o pripojení odberného
zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy uzavrel takisto žalobca identifikovaný identifikačným číslom,
DIČ - om a IČ DPH. Z tejto skutočnosti vyplýva, že služby poskytované žalovaným využil na svoju
podnikateľskú činnosť, a teda právny vzťah medzi účastníkmi konania je obchodno - záväzkovým
vzťahom, a nie vzťahom spotrebiteľským. V prípade, že žalobca nepreukázal, že služby poskytované
žalovaným využíval na osobnú potrebu, je nutné konštatovať, že nejde o vzťah, ktorý možno podradiť
normám, týkajúcim sa ochrany práv spotrebiteľa. S poukazom na uvedené možno označiť obranu
žalobcu opierajúcu sa o ochranu práv spotrebiteľa, za účelovú.

12. Na základe zisteného skutkového stavu možno zhodne so súdom prvej inštancie konštatovať, že v
danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a preto odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

14. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).