Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13CoE/60/2015 z 24. 5. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 24. mája 2015, sp. zn. 13CoE/60/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3614205249.2 Krajský súd Trenčín | 13CoE/60/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3614205249.2 | 2015-05-24 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. d) OSP, § 104 ods. 1 OSP, § 251 ods. 4 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f00dbe19-86c4-4207-9b15-b1e512a3d876 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3614205249.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13CoE/60/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614205249
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3614205249.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: C. W., bytom Z., T. L. XXX/XX, o vymoženie
príslušenstva pohľadávky, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo
dňa 6. novembra 2014, č.k. 1Er/686/2014-19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora R.. C.
V., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX
25120/14 zo dňa 23.05.2014, doručenú súdu dňa 26.08.2014. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaným do zápisnice súdnym exekútorom dňa
23.05.2014 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie príslušenstva pohľadávky
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 4981/06 zo dňa 08.11.2006. Záväzkovo-právny
vzťah medzi účastníkmi, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku,
vznikol na základe zmluvy zo dňa 18.04.2006 posúdenej ako zmluvy o úvere. Z obchodného registra
vyplýva, že oprávnený je podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je okrem iného poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a
zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Z listinných dôkazov nevyplýva,
že by bol povinný podnikateľom, resp. že by zmluvu uzatvoril v rámci predmetu svojej obchodnej či
inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa
je potrebné aplikovať aj v oblasti obchodného práva, a to s poukazom na § 853 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a s poukazom na prevzatie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho
práva v oblasti ochrany spotrebiteľa tak, ako to vo viacerých rozhodnutiach uviedol aj Krajský súd
v Trenčíne. "V zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy
len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a preto, ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi
neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku, bolo v zmysle § 1 ods.
2 Obchodného zákonníka povinnosťou účastníkov právneho vzťahu analogicky aplikovať ustanovenia
o ochrane spotrebiteľa, obsiahnuté v Občianskom zákonníku, aj v obchodnoprávnych vzťahoch." /
pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 6CoE/236/2011-36 zo dňa 15. júla 2011/.
Keďže predmetnú zmluvu uzatváral na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ, súd
posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú a vzťah založený touto zmluvou ako vzťah
spotrebiteľský. Spotrebiteľ neprestáva byť spotrebiteľom a neprestáva požívať zvýšenú mieru ochrany
v právnych vzťahoch s dodávateľom ani v exekučnom konaní, ktoré je súčasťou práva na súdnu
ochranu. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj VOP, ktoré obsahujú okrem iného aj rozhodcovskú doložku.
Táto rozhodcovská doložka však nespĺňa podmienku jej individuálneho dojednania. Za individuálne
dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo náležité poučenie



spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na zhoršenie
procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. Spotrebiteľovi
musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú zmluvu alebo
nie. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia
samotnej spotrebiteľskej zmluvy. V predmetnej exekučnej veci však povinný nemohol ovplyvniť zmysel
a obsah rozhodcovskej doložky, pretože táto bola inkorporovaná do VOP. V prípade, ak chcel
zmluvu o úvere povinný uzavrieť, musel ju akceptovať ako celok alebo ako celok odmietnuť. Povinný
teda nemal možnosť sa rozhodnúť, či chce alebo nechce rozhodcovskú zmluvu vo forme doložky
uzavrieť, nemal možnosť vybrať si rozhodcovský súd či obmedziť rozsah sporov, ktoré budú riešené
v rámci rozhodcovského konania. Podpisom takejto zmluvy sa povinný pred vznikom akéhokoľvek
sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdáva svojich práv uplatniť svoje nároky
alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Ak aj zmluva o úvere poskytuje spotrebiteľovi
možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť je len iluzórna, pretože trvá len do podania
návrhu na začatie rozhodcovského konania. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé,
že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti
dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky
(jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne
tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou
ich spor rozhodne. Rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej medzi dodávateľom (oprávneným)
a spotrebiteľom (povinným), na podklade ktorej dodávateľ (oprávnený) iniciuje voči spotrebiteľovi
(povinnému) rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi
účastníkmi zmluvy, súd považoval za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z
toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky
nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným
titulom. Pre úplnosť súd dodal, že rozhodcovská doložka bola posúdená ako absolútne neplatná už
v uznesení č. k. 3Er/2039/2008-47 zo dňa 22.11.2011, právoplatným dňa 17.07.2012. Skutkový a ani
právny stav sa medzi účastníkmi od právoplatnosti predmetného uznesenia nezmenil a dôvody, pre
ktoré bola exekúcia zastavená, platia aj v tomto exekučnom konaní. Súd použijúc eurokonformný
výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho
zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho
stupňa, v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho
zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že exekučný súd v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok
a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. Vytýkal súdu prvého stupňa, že na správne zistený
skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Namietal, že v rámci preskúmavania exekučného
titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko
samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na
zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu
nedovolenému, v dôsledku čoho sa exekučný súd v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len
na skúmanie výroku exekučného titulu. Dôvodil, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať
právne stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia
exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže sa jednať o dôvody právneho
posúdenia veci. Zastával názor, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
V závere odvolania poukázal na to, že s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl.
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a to formou samostatného právneho úkonu a na
samostatnej listine. V niektorých prípadoch je ale rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti
dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.



Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
podľa § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. zrušiť a exekučné konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p . z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD. dňa 23.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
príslušenstva pohľadávky, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 08.11.2006, sp.
zn. SR 4981/06, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 03.01.2007 a
vykonateľnosť dňa 06.01.2007. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pre
rozpor exekučného titulu so zákonom.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že v exekučnej veci vedenej na tamojšom súde pod sp.
zn. 3Er/2039/2008 oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa
08.11.2006, sp. zn. SR 4981/06, návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti
povinnému pre vymoženie sumy 1.306,51 eur s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci súd prvého
stupňa uznesením zo dňa 22.11.2011, č.k. 3Er/2039/2008-47 exekúciu zastavil pre rozpor exekučného
titulu so zákonom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2012 v spojení s potvrdzujúcim
uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.06.2012, č.k. 17CoE/53/2012-60.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. , podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104
ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za
ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:



1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné
vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami
sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania;
ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie
zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p . Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi
tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 22.11.2011,
č.k. 3Er/2039/2008-47, ktorým exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom
na § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvého
stupňa k záveru, že nakoľko rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a fakticky ponecháva
možnosť výberu riešenia sporov dodávateľovi, považuje súd takúto zmluvnú podmienku za neprijateľnú
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a z tohto dôvodu v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka za absolútne neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže
byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 20.06.2012, č.k. 17CoE/53/2012-60. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení
exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v
exekučnom titule a skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu
zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa zo
dňa 22.11.2011, č.k. 3Er/2039/2008-47 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu
zo dňa 20.06.2012, č.k. 17CoE/53/2012-60, založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci
podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a
je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods.
1 písm. d) O.s.p. a exekučné konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p ..

O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.



Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .