Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/67/2013 z 14. 5. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 14. mája 2014, sp. zn. 14S/67/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2013200511.2 Krajský súd Trnava | 14S/67/2013 | ECLI:SK:KSTT:2014:2013200511.2 | 2014-05-14 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 39 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., § 244 OSP, § 247 OSP, § 6 zákona č. 532/2002 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2bea053e-fa4a-421c-841c-d8080c1091e8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2013200511.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/67/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200511
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013200511.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr.
Kataríny Benczovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: RNDr. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W.. L. XXX/XX, XXX XX F., právne zast.: HKP Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej
politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti: Y. S., bytom W. L. XXX/X, F. a A. S.,
bytom W. L. XXX/X, F., o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.ObU-TT-
OVBP2-2013/00459/Ve zo dňa 11.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky,
Trnava číslo: ObU-TT-OVBP2-2013/00459/Ve zo dňa 11. júna 2013 a rozhodnutie Obce Brodské
č.129/13 zo dňa 15. marca 2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 676,89 Eur na účet
právneho zástupcu žalobcu Advokátskej kancelárie HKP Legal, s.r.o, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX,
do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Účastníkom Y. S. a A. S. súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.7.2013 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. ObU-TT-OVBP2-2013/00459/
Ve zo dňa 11.06.2013 ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Obce Brodské č.129/13
zo dňa 15.03.2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým
prvostupňový správny orgán podľa ust. § 39 ods. 4, § 66 stavebného zákona a § 10 vyhlášky č.453/2000
Z.z., povolil stavbu: ,, Prístavba rodinného domu“, na pozemku parc. č. XXX, XXX/X a XXX/X v k. ú. F.,
pre stavebníkov Y. S. a A. S., obaja bytom T. XXX/X, F. - C..

Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a to najmä v súvislosti s porušením
ust. § 6 ods.3 vyhlášky č.532/2002 Z.z., podľa ktorého vzdialenosť domov od spoločných hraníc
pozemkov nesmie byť menšia ako dva metre, pričom správne orgány túto skutočnosť pri vydávaní
svojich rozhodnutí nerešpektovali. Pokiaľ správny orgán pri rozhodovaní o povolení o umiestnení stavby
poukazuje na ust. § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., podľa ktorého je možné aj iné riešenie
vzdialeností rodinných domov, žalobca poukázal na to, že toto je možné urobiť len na podklade výpočtov
a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa ods.1 alebo podľa



územného plánu zóny. V napadnutom rozhodnutí ani v prvostupňovom rozhodnutí však správne orgány
takéto výpočty a merania neuvádzajú.

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 03.10.2013 vyplýva, že žalovaný považuje rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu ako aj napadnuté rozhodnutie za vecne správne, keďže obe rozhodnutia vychádzali
zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na § 6 vyhl. č. 532/2002 Z.z.,
pričom skonštatoval, že umiestnenie stavby stavebníkov je v súlade s touto vyhláškou. Poukázal,
že umiestnením predmetnej stavby nepríde k trvalému obmedzeniu susedného pozemku, ale len
dočasného a to v čase výstavby. Vzdialenosť navrhovanej prístavby od rodinného domu stavebníkov je
9,60 metra, čo je v súlade s ust. § 6 ods. 3 citovanej vyhlášky.

Uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/67/2013 zo dňa 11.11.2013 boli do konania pribratí
účastníci Y. S. a A. S., susedia žalobcu.

Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 15.5.2014 podľa § 244 O.s.p. a
nasl., pričom zistil, že žaloba je dôvodná.

Z prvostupňového rozhodnutia č.129/13 zo dňa 15.03.2013 vydaného Obcou Brodské súd zistil, že
tento prvostupňový správny orgán vydal stavebné povolenie pre stavebníkov Y. S. a A. S. na prístavbu
rodinného domu na pozemku parc.č.XXX, XXX/X, XXX/X v k. ú. F.. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
stavebníci predložili prvostupňovému stavebnému úradu projektovú dokumentáciu, doklad o vlastníctve
pozemku na stavbu, snímku z katastrálnej mapy, prehlásenie stavebného dozoru, súhlas obce Brodské
k povoleniu malého zdroja znečisťovania ovzdušia. Stavebný úrad vykonal miestne zisťovanie, pričom
povolil prístavbu rodinného domu za podmienok uvedených v rozhodnutí.

Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu dňa
12.4.2013 odvolanie, v ktorom namietal, že navrhovaná prístavba mala byť posunutá od spoločnej
hranice pozemku o 0,5 metra, pričom stavebný úrad povolil osadenú prístavbu vo vzdialenosti 0,3 metra
od hranice spoločného pozemku.

Z druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu č.ObU-TT-OVBP2-2013/00459/Ve zo dňa
11.06.2013 súd zistil, že žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodol, že odvolanie žalobcu
zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu Obec Brodské č.129/13 zo dňa
15.3.2013 s odôvodnením, že existujúci rodinný dom stavebníkov je taktiež umiestnený na pravej
hranici pozemku, preto je logické aby navrhovaná prístavba sa umiestnila tak, aby bola pokračovaním
existujúceho rodinného domu. Vzdialenosť prístavby od hranice pozemku 30 cm je dostatočná na to,
aby rímsa na povoľovanej stavbe nepresahovala nad pozemok odvolateľa.

Dňa 12.5.2014 Obec Brodské ako prvostupňový správny orgán v tejto veci oznámil súdu, že dňa
13.1.2013 zaslal stavebníkom Y. S. s manželkou A. výzvu na podanie žiadosti o dodatočné povolenie
zmeny stavby pred jej dokončením z dôvodu, že stavebný úrad zistil, že vzdialenosť prístavby rodinného
domu stavebníkov od pozemku žalobcu nie je 0,30 metra, ale 0,20 metra, že prístavba je zateplená
polystyrénom s hr. 50mm a že posunutím prístavby k hranici pozemku došlo k presahu dažďového žľabu
nad susedný pozemok parc. č. XXX/X, ktorý je pozemkom žalobcu. Zároveň prvostupňový správny
orgán prerušil konanie k stavbe „Prístavba rodinného domu“ do doby stanovenej na podanie žiadosti
s predpísanými náležitosťami.

Na pojednávaní konanom dňa 15.5.2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že v celom rozsahu trvá
na písomne podanej žalobe a dôvodov v nej uvedených. Poukázal na doplňujúce vyjadrenie zo dňa
9.5.2014, v ktorom zosumarizoval stav v akom sa v súčasnej dobe nachádza predmetná stavba. Táto je



dokončená, pričom odstupy sú menšie ako bolo uvedené v pôvodnom rozhodnutí. Znížila sa odstupová
vzdialenosť na 20 cm. V tejto súvislosti poukázal opätovne na ust. § 6 ods. 3 vyhl.č.532/2002 Z.z., podľa
ktorej vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako dva metre.

Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomného vyjadrenia
zaslaného sudu dňa 4.10.2013. Žiadala žalobu zamietnuť.

Účastník Y. S. uviedol, že v súvislosti so zateplením nedošlo k zmenšeniu odstupovej vzdialenosti medzi
domami. Štátny stavebný dohľad vykonal šetrenie, podľa ktorého bolo zistené, že vzdialenosť medzi
domami je 20cm.

Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí
správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o
rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj
rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.

Odstupy stavieb

(1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného
prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok,
požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie
pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na
technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

(2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené
užívanie susedného pozemku na určený účel.

(3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia
ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.



(4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m,
ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje
dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.

(5) Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba
na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa
odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

(6) Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja
pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách
radovej zástavby.

(7) Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi
obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby
sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.

Krajský súd pri preskúmaní žalobných dôvodov dospel k záveru, že žalobca v podstate vzniesol jediný
žalobný dôvod a to, že oba správne orgány pri svojom rozhodovaní nedodržali ust. § 6 ods. 3 vyhlášky
č.532/2002 Z. z. v súvislosti s určením vzdialeností rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov.

Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí konštatuje, že žalobca žiadal posunúť navrhovanú
prístavbu stavebníkov od spoločnej hranice pozemkov o 0,5 metra, pričom prvostupňový správny orgán
rozhodol o posunutie prístavby o 0,3 metra z dôvodov, že prístavba rodinného domu stavebníkov sa
bude realizovať v lokalite s najstaršou rodinnou zástavbou v obci, v ktorej je systém zástavby v pôdoryse
tvaru L, pričom navrhovaná prístavba rešpektuje pôvodnú zástavbu.

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán považoval toto zdôvodnenie posunu vzdialenosti prístavby
stavebníkov od hranice pozemku žalobcu za dostatočné a za zákonné, pričom vo svojom rozhodnutí
cituje ustanovenia § 6ods. 1, 2, 3, 4 a 5 vyhlášky č.532/2002 Z.z. a v súvislosti s umiestnením prístavby
poukazuje na ods. 4 citovaného ustanovenia, podľa ktorého v stiesnených územných podmienkach
možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 metre, ak žiadnej z protiľahlých častí stien nie
je okno z obytnej miestnosti a v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržiavanie vzdialeností od spoločných
hraníc pozemkov podľa ods. 3.

Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 6 ods.4
vyhl.č.532/2002 Z.z., bol povinný vo svojom rozhodnutí uviesť skutočnosti, ktoré zistil pre možnú
aplikáciu tohto ustanovenia pri vydávaní svojho rozhodnutia.

Krajský súd síce z projektovej dokumentácie zistil, že na protiľahlej stene prístavby rodinného domu nie
je umiestnené žiadne okno, avšak táto skutočnosť nebola premietnutá v napadnutom rozhodnutí.

Správne orgány sú povinné pri aplikácii akéhokoľvek ustanovenia zákona podrobne zdôvodniť
okolnosti, prečo bolo toto ustanovenie zákona aplikované a tieto skutkové okolnosti premietnuť do
odôvodnenia svojho rozhodnutia. Nepostačuje, aby správny orgán konštatoval, že postupoval pri
vydávaní stavebného povolenia podľa § 6 ods. 4 vyhl.č.532/2002 Zz., bolo jeho povinnosťou všetky
skutkové zistenia uviesť vo svojom rozhodnutí, aby z nich bolo zrejmé, ktoré skutočnosti viedli správny
orgán k tomu, že toto ustanovenie vyhlášky využil pri vydaní svojho rozhodnutia.

Je zrejmé, že odôvodnenie každého rozhodnutia musí obsahovať právne ako aj skutkové zistenia, t. j.
musia byť navzájom prepojené, inak je rozhodnutie nedostatočne odôvodnené a nie je preskúmateľné.



Žalovaný síce v dôvodoch svojho rozhodnutia stručne poukazuje na logické umiestnenie prístavby tak,
aby bola pokračovaním už existujúceho rodinného domu, avšak žalobca správne poukazuje v žalobe,
že akákoľvek argumentácia logickosťou bez rešpektovania platných právnych predpisov je neprípustná.

Napriek tomu, že súd je viazaný v rámci preskúmania rozhodnutia žalovaného skutkovým stavom
ku dňu vydania druhostupňového rozhodnutia, určitú úlohu, aj keď nepatrnú, pri rozhodovaní o
zrušení rozhodnutia žalovaného zohrala skutočnosť, že stavebníci nedodržali ani tie podmienky
ohľadne vzdialenosti stavieb, ktoré žalovaný odôvodňoval ako správne a zákonné v napadnutom
rozhodnutí, keďže stavebníci umiestnili prístavbu ich rodinného domu s odstupom vzdialeností od
hranice susedného pozemku 0,20 metra a nie 0,30 metra ako uvádzal žalovaný vo svojom rozhodnutí,
keď túto odstupovú vzdialenosť považoval za dostatočnú.

Práve oznámenie stavebného úradu Obecného úradu Brodské, že v danom konaní došlo k prerušeniu
stavebného konania z dôvodu, že stavebníkom bola uložená povinnosť požiadať stavebný úrad o
dodatočné povolenie stavby pred jej dokončením odôvodňuje záver, že stavebný úrad je povinný
opätovne preskúmať splnenie podmienok stavebného konania zo strany stavebníkov, vo veci vydať nové
rozhodnutie, v ktorom sa vysporiada so všetkými okolnosťami ktoré nastali v súvislosti s prístavbou
rodinného domu stavebníkov, s prihliadnutím na vznesené námietky žalobcov.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne úspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 676,89 Eur, ktoré spočívajú v zaplatenom
súdnom poplatku vo výške 70,- Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 606,89 Eur spočívajúcich
v 3 právnych úkonoch (prevzatie a príprava zastúpenia 130,16 Eur plus režijný paušál 7,81 Eur, spísanie
žaloby 130,16 Eur plus režijný paušál 7,81 Eur a účasť na pojednávaní dňa 15.5.2014 -134,- Eur plus
režijný paušál 8,04 Eur, spolu 417,98 Eur plus DPH z tejto sumy 83,60 Eur, náhrada straty času a
cestovné vo výške 87,76 Eur plus DPH z tejto sumy 17,55 Eur. Žalobcovi nebol priznaný nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia za uplatnený úkon - vyjadrenie 9.5.2014 - 134,- Eur a režijný paušál
8,04 Eur z dôvodu, že tento úkon súd nepovažoval za potrebný na úspešné uplatnenie práva zo strany
žalobcu.

Pribratým účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko z ust. § 250k ako aj z ustálenej
judikatúry NS SR vyplýva, že trovy konania možno priznať len procesne úspešnému žalobcovi.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Najvyšší súd SR.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.