{"guid": "0114eacc-eb81-440f-b108-ad48fab37870:e96dd495-fd07-4378-acbb-4078cdd0173b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8312201370.2", "spisova_znacka": "5Co/72/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/72/2018 z 27. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. júna 2018, sp. zn. 5Co/72/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8312201370.2", "identifikacne_cislo": "8312201370", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Milena Fegyesová", "sudca_id": 746, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-milena-fegyesova-746", "datum_vydania": "2018-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e96dd495-fd07-4378-acbb-4078cdd0173b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8312201370.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8312201370.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8312201370.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/72/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312201370
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8312201370.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa,
a. s. Vienna Insurance Group, Štefaničova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, proti žalovanému F. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, právne zast. JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody
25, Humenné, bude o zaplatenie 2.908,55 eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Humenné, č.k. 17C78/2012 - 191 zo dňa 24.08.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

Žalobca m á    n á r o k  na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu  s tým,
že o výške nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.908,55
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.908,55 eur od 03.02.2012 do zaplatenia
v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalším výrokom vyslovil, že žalobca má nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 4 ods. 1, 2 a § 12 ods. 2
písm. a) a ods. 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ďalej ustanovením § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
a ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade žalobca preukázal, že z poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX  bolo žalobcom za žalovaného vyplatené z poistnej udalosti Sociálnej poisťovni plnenie
vo výške 2.908,55 eur, a to za dávky poskytnuté z nemocenského poistenia formou nemocenského.
Žalobca v rámci plnenia si povinnosti z poistnej zmluvy uhradil Sociálnej poisťovni túto sumu a v zmysle
hore citovaného ustanovenia zák.č. 381/2001 Z.z. má právo tento nárok ako regres vymáhať od toho,
za ktorého vyplatil škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v danom prípade od žalovaného,
ktorý spôsobil škodu motorovým vozidlom, ktoré viedol pod vplyvom návykovej látky. V danom prípade
uplatnil žalobca voči žalovanému nárok na náhradu sumy vo výške 2.908,55 eur, ktorá predstavuje 100%
z poskytnutého plnenia, nakoľko žalovaný spôsobil škodu tak, že hrubo porušil svoje povinnosti, keďže
dopravnú nehodu spôsobil pod vplyvom alkoholu. Keďže žalobca zároveň preukázal, že poskytol plnenie
za žalovaného, preto súd žalobe do výšky istiny v celom rozsahu vyhovel.

4. Regresné právo poisťovateľa podlieha premlčaniu v  trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie  odo dňa
vyplatenia poistného plnenia, a to v súlade s ust. § 12 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. Poistné plnenie



bolo vyplatené dňa 09.10.2009 a žaloba bola na súde podaná dňa 03.02.2012. S poukazom na  trojročnú
premlčaciu dobu, námietka premlčania vznesená žalovaným nebola dôvodná.

5. Postihové právo poisťovateľa proti poistníkovi na náhradu toho čo za neho vyplatil alebo jej časti,
nie je právom na náhradu škody, ale ide o osobitný nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu
založeného poistnou zmluvou. Z uvedeného dôvodu nie je súd oprávnený použiť  moderačne oprávnenie
podľa § 450 Občianskeho zákonníka. Je iba na úvahe poisťovateľa v akej výške uplatní postih proti
poistníkovi. V danom prípade bol uplatnený regresný nárok v celom rozsahu, a to pre závažné porušenie
povinnosti žalovaným, pretože viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky.

6. Napriek tomu, že súd nie je oprávnený v tomto konaní použiť ust. § 450 Občianskeho zákonníka, nejaví
sa súdu tento regres, teda to čo požaduje žalobca od žalovaného za neprimeraný, a to s poukazom
na vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky. Aj Krajský súd v Prešove  v rozsudku sp.
zn. 2To/33/09 konštatoval, že porušenie povinností žalovaným je potrebné kvalifikovať ako porušenie
dôležitých povinností, pretože v dôsledku tohto porušenia došlo k ohrozeniu života a zdravia. Obvinený
(žalovaný) viedol motorové vozidlo v stave mierneho stupňa opilosti. Tento stav je častou príčinou vzniku
dopravných nehôd, ktoré majú za následok vznik ťažkých zranení ako to bolo aj v uvedenej trestnej veci.
Zároveň žalovaného označil ako nedisciplinovaného vodiča.

7. Pokiaľ žalovaný namietal mieru spoluzavinenia poškodeného, napriek tomu ako už bolo vyššie
uvedené, že súd nie je oprávnený znížiť výšku žalovanej sumy, pretože nie je predmetom konania
v danom prípade náhrada škody ale osobitný nárok poisťovne (regresný) na náhradu plnenia, ktoré
vyplatila poškodenému. Súd prvej inštancie uviedol, že v trestnom konaní nebolo konštatované
spoluzavinenie poškodeného, práve naopak z rozsudku sp. zn. 4T/87/2008 vyplýva, že motocyklista
ani v prípade dobrého technického stavu svojho motocykla zrážke už nemohol zabrániť, čo mal
súd potvrdené nielen znaleckým posudkom z odboru cestnej dopravy, ale i výpoveďou samotného
poškodeného.

8. Nie je súdu zrejmé, čo myslel žalovaný pod spoluzavinením poškodeného (žalovaný uvádza žalobcu),
pretože na nariadené pojednávania sa napriek tomu, že v odvolaní proti rozsudku zo dňa 22.02.2013
namietal, že nikdy nebol vypočutý a nemal možnosť osobne sa k predmetu sporu vyjadriť, sa ani
raz nedostavil, a ani v písomnom vyjadrení  nevysvetlil, akú skutočnosť považuje za spoluzavinenie.
Preto súd vychádzal z trestného rozsudku tunajšieho súdu a predpokladal  že žalovaný považoval za
spoluzavinenie technický stav motocykla.

9. Pretože žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi úrok z
omeškania, ktorý je v súlade s ustanovením §517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

10. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa doručenia  žaloby na súd, preto mu súd priznal úrok
z omeškania od tohto momentu. Pričom žalobca si mohol uplatňovať úrok z omeškania aj skôr, pretože
preukázateľne vyzýval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy výzvou zo dňa 06.12.2011 (č.l. 5) a
to v lehote 10 dní od doručenia výzvy, a už nezaplatením na základe tejto výzvy sa žalovaný dostal do
omeškania. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku ( ďalej CSP ). Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto mu súd prvej
inštancie priznal právo na náhradu trov konania.

11. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu z dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. d) CSP, pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) CSP, pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, pretože súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Konštatoval, že žalovaný od začiatku nesúhlasil s nárokom žalobcu a žiadal žalobu v
celom rozsahu zamietnuť. Taktiež vzniesol námietku premlčania, ktorou sa súd prvej inštancie vôbec
nezaoberal. Žalovaný naďalej trvá na spoluzavinení žalobcu a na aplikácii § 441 Občianskeho zákonníka
a § 450 Občianskeho zákonníka, preto navrhuje aby odvolací súd rozsudok zrušil, vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodnutie, resp. aby žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal



žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % pred súdom prvej inštancie aj trovy odvolacieho
konania.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Plne sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie
a jeho odôvodnením s tým, že súd prvej inštancie sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými
relevantnými okolnosťami prípadu a správne a vyčerpávajúco reflektoval na všetky námietky žalovaného
prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné a
účelové, najviac tvrdenia žalovaného o tom, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal žalovaným
vznesenou námietkou premlčania, sú zrejmou fabuláciou žalovaného. Súd prvej inštancie na strane
4 odôvodnenia rozhodnutia v ods. 13 a 14 sa vyjadril aj k vznesenej námietke premlčania, pričom
správne konštatoval, že nárok žalobcu nebol vzhľadom na trojročnú premlčaciu dobu premlčaný.
Vyčerpávajúco sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s argumentom žalovaného o aplikácii § 441 a 450
Občianskeho zákonníka, a to konkrétne k použitiu moderačného práva v ods. 15 a 16 odôvodnenia a
k aplikácii údajného spoluzavinenia poškodeného v ods. 17 a 18. Vo vzťahu k nemožnosti pristúpiť k
moderačnému právu poukázal žalobca na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co34/2015
zo dňa 19.08.2015, vrátane judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne rozhodnutie
sp.zn. 3Cdo326/2009 uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu pod č. R30/2014. Vo vzťahu
k údajnému spoluzavineniu poškodeného súd prvej inštancie správne konštatoval, že žiadne takéto
spoluzavinenie v predmetnom súdnom konaní nebolo preukázané. V konaní bol v plnom rozsahu
preukázaný právny aj skutkový základ nároku, teda, že žalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom
návykovej látky - alkoholu a taktiež žalobca ako poisťovateľ uhradil v prospech Sociálnej poisťovne
sumu 2.908,55 eur z predmetnej škodovej udalosti spôsobenej žalovaným. Žalovaný pri tom v konaní
nepredukoval žiaden dôkaz, ktorý by uvedené vyvrátil. Žalobca považuje odvolanie žalovaného za
účelové v snahe oddialiť výsledok sporu čo preukazuje aj dlhodobá pasivita žalovaného v konaní pred
súdom prvej inštancie, ktorý sa nedostavil osobne ani na jedno z mnohým vytýčených pojednávaní a len
lakonicky sa písomne vyjadroval v konaní opakujúc tie isté námietky, preto žalobca navrhol odvolaciemu
súdu aby rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.

13. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, nesúhlasil s vyjadreniami žalobcu a zotrval v svojich
vyjadreniach, ktoré prezentoval v samotnom konaní ako aj vyjadreniach uvedených v samotnom
odvolaní proti rozsudku. Je presvedčený, že v tomto konaní je potrebné pripojiť k spisu trestný spis
Okresného súdu Humenné, sp. zn. 4P87/2008, v ktorom sa nachádzajú dôkazy preukazujúce tvrdenia
označené žalovaným, a tieto dôkazy je potrebné vykonať. Preto navrhol rozsudok zmeniť a žalobu
zamietnuť alebo vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové prejednanie.

14. Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu bolo znova zaslané na vyjadrenie žalobcovi. Ďalšie
vyjadrenie zo strany žalobcu odvolaciemu súdu predložené nebolo.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( § 34 CSP ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote ( § 362 ods. 1 CSP ) oprávnenou osobou ( § 359 CSP ) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné ( § 355 CSP ) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a násl. CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ustanovenia § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 21.06.2018 a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v rozsahu podaného odvolania a po oboznámení
sa s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol na základe správne
zisteného skutkového stavu, na ktorý aplikoval správne právne ustanovenia. Zároveň svoje rozhodnutie
presvedčivo a jednoznačne odôvodnil, pričom sa vysporiadal s námietkami žalovaného, ktoré  vniesol
v priebehu konania. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že v odvolacom konaní z dispozičnej
zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu.
Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nie len vymedzuje to, ohľadne
akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne
stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie
preskúmavať.



17. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobe vyhovel. V tomto smere je
rozhodnutie súdu prvej inštancie zákonné a vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodním rozsudku súdu prvej inštancie, konštatuje správnosť tohto rozhodnutia podľa ustanovenia
§ 387 ods. 2 CSP a len na zdôvodnenie správnosti rozhodnutia ako aj k odvolacím dôvodom uvádza
nasledovné.

18. Podľa ust. § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; poisťovateľ má proti poistenému,
ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z
dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak  spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol
motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky.

19. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/87/2008 bol žalovaný uznaný vinným z trestného
činu ublíženia na zdraví, trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ktorých sa dopustil
tým, že dňa 09.05.2008 pod vplyvom alkoholu zapríčinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu
zdravia inej osoby. Týmto rozsudkom bol žalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18
mesiacov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby na dva roky. Zároveň žalovanému bol
uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 2 roky a uložená povinnosť
nahradiť poškodenému škodu v sume 3.142,85 eur. So zvyškom nároku na náhradu škody bol
poškodený odkázaný na občianske-súdne konanie. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
2To/33/2009 bol zrušený napadnutý rozsudok vo výroku o treste a výroku o náhrade škody a žalovaný
bol povinný nahradiť poškodenému škodu vo výške 6.089,27 eur, pričom so zvyškom nároku na náhradu
škody bol poškodený opätovne odkázaný na občianske-súdne konanie.

20. Zo spisu poistnej  udalosti vyplýva, že majiteľ motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná
nehoda a žalobca uzavreli poistnú zmluvu č. 6533008125 - poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, so začiatkom poistnej zmluvy 02.10.2006. Dňa 09.05.2008 žalovaný
zapríčinil týmto motorovým vozidlom dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia druhej
osoby, ktorá utrpela zranenia s dobou práceneschopnosti od 10.05.2008 do 13.01.2009. Nemocenské
dávky počas doby práceneschopnosti  vyplatila poškodenému Sociálna poisťovňa z nemocenského
poistenia. Za poskytnuté nemocenské dávky, Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné uplatnila náhradu
poskytnutého plnenia u žalobcu z povinného zmluvného poistenia, pričom výšku škody podľa výzvy na
úhradu vyčíslila sumou 2.908,55 eur.

21. Žalobca z poistnej zmluvy poukázal dňa 09.10.2009 poistné plnenie Sociálnej poisťovni vo výške
2908,55 eur, ktoré je predmetom konania. Listom zo dňa 06.12.2011 žalobca vyzval žalovaného na
úhradu regresnej pohľadávky vo výške 2.908,55 eur. Uvedená dlžná suma uhradená nebola.

22. Podľa ust. § 12 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia
alebo jeho časti podľa odseku 1 alebo 2 sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.

23. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že regresné právo poisťovateľa
podlieha premlčaniu v  trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie  odo dňa vyplatenia poistného plnenia,
a to v súlade s ust. § 12 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. Poistné plnenie bolo vyplatené dňa 09.10.2009
a žaloba bola na súde podaná dňa 03.02.2012. S poukazom na  trojročnú premlčaciu dobu, námietka
premlčania vznesená žalovaným nebola dôvodná. Súd prvej inštancie sa s námietkou premlčania
zaoberal v bode 14 rozsudku, preto odvolacia námietka žalovaného, že otázkou premlčania sa súd prvej
inštancie nezaoberal nie je dôvodná.

24. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal otázkou použitia moderačného práva podľa ustanovenia §
450 Občianskeho zákonníka. Záver súdu prvej inštancie, že je iba na úvahe poisťovateľa v akej výške
uplatní postih proti poistníkovi je vecne správny. Preto ani táto odvolacie námietka nie je dôvodná.
Uvedeným sa súd prvej inštancie zaoberal v bode 15 a 16 odôvodnenia rozsudku podľa názoru
odvolacieho súdu v dostatočnom rozsahu zrozumiteľne a jeho záver zodpovedá pravidlám formálnej
logiky. Správny je záver súdu prvej inštancie tak, ako to uviedol v bode 17 a 18 rozsudku aj čo sa týka
spoluzavinenia poškodeného. Skutočne s rozsudku, z ktorého závermi o vine a treste je súd viazaný,
nebolo konštatované spoluzavinenie poškodeného. Z rozsudku vyplýva, že motocyklista  ani v prípade



dobrého technického stavu svojho motocykla zrážke už nemohol zabrániť čo mal súd potvrdené nie len
znaleckým posudkom z odboru cestnej dopravy ale aj výpoveďou samotného poškodeného.

25. V odvolaní žalovaný nenamieta pripojenie trestného spisu Okresného súdu Humenné spis. zn.
4T87/2008, v ktorom by sa mali nachádzať dôkazy preukazujúce označené tvrdenia žalovaného.
Uvedené uvádza žalovaný až v svojom vyjadrení zo dňa 21.02.2018. Pre úplnosť aj k tomuto
konštatovaniu považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa
24.08.2017 oboznámil rozsudok Okresného súdu Humenné spis. zn. 4T87/2008 zo dňa 16.02.2009
z  č. listu 198 a zároveň rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To33/2009 zo dňa 02.07.2009
a to prečítaním. K tomu, že žalovaný navrhol vykonať dokazovanie oboznámením sa aj s trestným
spisom sp. zn. 4T/87/2008 súd prvej inštancie na č. listu 178 v zápisnici z pojednávania konštatoval,
že vzhľadom na neprítomnosť žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorý navrhol aby súd skúmal
spoluzavinenie poškodeného, a že v spise sa majú nachádzať dôkazy preukazujúce nim označené
tvrdenia a skutočnosti, žalovaný neuviedol, aké tvrdenia a skutočnosti má na mysli a neoznámil čo
konkrétne žiada oboznámiť zo spisu 4T/87/2007. Preto súd prvej inštancie oboznámi iba rozsudky súdu
prvej inštancie a odvolacieho súdu. Odvolací súd  k tomu znova uvádza, že vzhľadom na to, že žalovaný
nenamietal v odvolaní odňatie možností konať pred súdom z dôvodu neoboznámenia celého spisu
Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T87/2008 považuje odvolací súd závery tak, ako ich vyjadril súd
prvej inštancie v zápisnici z pojednávania zo dňa 24.08.2017 k tejto otázke za dostatočné.

26. Súd prvej inštancie rozhodol správne i o úroku z omeškania, i od nároku na náhradu trov
konania. Konkrétne námietky zo strany žalovaného voči týmto výrokom v odvolaní uvedené neboli.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil a tým bolo aj naplnené právo žalovaného
na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej  inštancie zodpovedá základnej štruktúre
odôvodnenia  rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia,  ich obsahové náplne zakladajú
v súhrne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Preto odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V konaní úspešnému žalobcovi priznal odvolací súd nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania žalobcu vo
vzťahu k žalovanému rozhodne podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,



a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa  § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a)  dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/78/2012", "guid": "f0194f63-15eb-45f8-bdd0-975592c2d98a:ae303037-2fc1-43f8-b807-bf43f70ec311", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "71db3e1d-d8c0-4c46-a5d8-e69bf1724f82:3235ed3d-e9f9-4a72-af51-615dcda79c1b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8314209481.1", "spisova_znacka": "17Co/34/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/34/2015 z 25. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-02-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8314209481.1"}], "citovane_v": []}