{"guid": "01139fb6-ee00-4f15-bd58-e98e8b201bef:fa556f69-15f5-4740-8da9-1d271e2956ac", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3109220477.1", "spisova_znacka": "17Co/305/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/305/2012 z 10. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 10. septembra 2013, sp. zn. 17Co/305/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3109220477.1", "identifikacne_cislo": "3109220477", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2013-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "nazov": "§ 126 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-126"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-126"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa556f69-15f5-4740-8da9-1d271e2956ac", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3109220477.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3109220477.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3109220477.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/305/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109220477
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3109220477.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci žalobcu X. S., bytom K. XXX, štátneho
občana SR, zastúpeného Z.. M. I., M. so sídlom v K., F. W. XXX, proti žalovanej S. X., bytom O.
XXX, štátnej občianke SR, L. Z.. O. O., M. so sídlom v K. G., I. XXX/X, M., K., o určenie vlastníckeho
práva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. marca 2012, č.k.
21C/172/2009-105, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti     p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že žalobca je vlastníkom podielu 1 pozemku parcely KN-
E číslo XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1930 m2, zapísanej na liste vlastníctva číslo
XXXX, kat. úz. K.. V zostávajúcej časti konanie zastavil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania vo výške 1.077,18 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám jeho
právnej zástupkyne. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných dôkazov, z ktorých vyvodil záver
o dôvodnosti žaloby o určenie vlastníctva. Stotožnil sa s názorom žalobcu, že po uskutočnení ROEP-
u boli nesprávne na list vlastníctva č. XXXX kat. úz. K. zapísaní vlastníci M. O. a Z. O.. rovnako sa
stotožnil s tým, že k tejto nesprávnosti došlo z toho dôvodu, že rovnaká parcela č. XX/X bola zapísaná
do dvoch protokolov, č. XX a č. XX a neskôr do dvoch pozemnoknižných vložiek č. XXX a č. XXX, pričom
každá polovica tejto parcely mala rozdielny vlastnícky stav, čo vyplýva aj z oboznámených protokolov
č. XXX a č. XXX. Ako vlastníci v protokole č. XXX boli v celosti zapísaní právni predchodcovia žalobcu
a právni predchodcovia žalovanej boli zapísaní ako vlastníci v protokole XXX, pričom M. O. si vyriešila
aj po formálnej  stránke svoje vlastníctvo k časti parcely č. XX/X v súdnom konaní, vedenom pod sp.
zn. 7C/942/78.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalovaná,
ktorá navrhla jeho zmenu tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá. Uplatnila dôvody na
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.   Súdu prvého stupňa vyčítala, že riadne neodôvodnil
svoje rozhodnutie, hoci mu túto povinnosť stanovuje § 157 ods. 2 O.s.p., keď súd je povinný stručne,
jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ako vec právne posúdil. Právnu argumentáciu
súdu, s poukazom na ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, považoval za rozpornú na daný
určovací výrok. Zotrval na stanovisku, že žalobca neuniesol bremeno povinnosti tvrdenia, ako aj dôkazné
bremená, pretože netvrdil ani nenavrhoval dôkazy o tej skutočnosti, akým spôsobom on alebo jeho



právni predchodcovia nadobudli jej podiel 1/4, ktorý je predmetom tohto sporu. Preukázala, že jej
právni predchodcovia nadobudli spoluvlastníctvo kúpnou a darovacou zmluvou v roku 1937 a 1936
a boli zapísaní do pozemkovej knihy, pričom účinky zápisu do pozemkovej knihy mali konštitutívny
charakter. Od týchto jej právnych predchodcov by musel odvodzovať dobromyseľnosť, že mu tieto
podiely v nasledujúcom období niekedy do vlastníctva postúpili. Ďalej vyčítala súdu prvého stupňa,
že sa nezaoberal právnym titulom, napríklad možnosťou vydržania, ktoré žalobca nemohol realizovať
a ani jeho právni predchodcovia, pretože nepreukázali z hľadiska miestneho, časového a vecného,
kedy a akým spôsobom mali podiely jej pozemnoknižných predchodcov nadobudnúť. V zmysle zákona
č. 330/1991 prebehlo ROEP v obci K., kde sa v rámci tohto konania skúmalo vlastnícke právo
konkrétnych osôb, a to aj z pohľadu možného vydržania, avšak takéto nároky žalobcu neboli prednesené
a do evidencie nehnuteľností zaznamenané. Žalovaná poukázala na to, že pozemnoknižné podiely
jej právnych predchodcov nemohol žalobca ani jeho právni predchodcovia nadobudnúť v rámci jeho
vydržacej doby a ani v zmysle rozhodnutia č. 911/1932 Najvyššieho súdu ČR. Žalovaná podiely
nadobudla vo výške 1 od Alojzie Krajnerovej na základe kúpnej zmluvy v dôsledku čoho zákonným
spôsobom bolo vlastníctvo zapísané do pozemkovej knihy a zákonným spôsobom bolo zdedené
právoplatnými súdnymi rozhodnutiami. Návrh považoval za neurčitý aj z toho dôvodu, že na liste
vlastníctva má žalobca zapísaný podiel 3 a konečným návrhom znížil svoj podiel len na 1.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného
súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať
pojednávanie odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2
O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/ citovaného zákonného ustanovenia.

Žalovaná vo svojom odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a podľa
písm. f/ (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p.  Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie
dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo
vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo
vieryhodnosti, je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - § 135
O.s.p.  Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ možno napadnúť výsledok činnosti súdu
pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd
dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať
s jeho skutkovými závermi.

V prejednávanej veci žalovaná v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov, než prvostupňový
súd a robí z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery, týkajúce sa skutočnosti, či nehnuteľnosť, a
to parcela XX/X  o výmere 1930 m2, patrí do výlučného vlastníctva žalobcu v celosti alebo či podiel 1,
zapísaný na právnych predchodcov žalovanej a následne na žalovanú, zodpovedá skutočnosti.



Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa sa oboznámil nielen s listami
vlastníctva, ale aj s pozemnoknižnými zápisnicami, v ktorých bola predmetná parcela zapísaná. Zistil
tak, že pôvodná parcela, z ktorej je vytvorená sporná parcela, bola zapísaná v dvoch pozemnoknižných
vložkách, a to najskôr č. XX  a č. XX  kat. úz. K., neskôr č. XX  a č. XXX. Je nepochybné, že ako
spoluvlastníci v zápisnici č. XXX boli zapísaní právni predchodcovia žalobcu a právni predchodcovia
žalovanej boli zapísaní ako spoluvlastníci v zápisnici č. XXX.

Súd prvého stupňa zároveň cituje v odôvodnení napadnutého rozsudku aj rozsudok Okresného súdu
v Považskej Bystrici zo dňa 27.10.1978, č.k. 7C/942/78-11, ktorým určil, že M. O., rod. S. (právna
predchodkyňa žalovanej) je výlučnou vlastníčkou parcely KN-E XXX/X  záhrady o výmere 2065 m2
kat. úz. K., ktorá je totožná s časťou pozemnoknižnej parcele č. XX/X kat. úz. K.. Súd prvého stupňa
správne interpretuje obsah citovaného rozhodnutia a vyvodil z neho aj správny záver o tom, že právna
predchodkyňa žalovanej si usporiadala vlastnícke vzťahy k tej časti pozemnoknižnej parcele XX/X,
ktorá v skutočnosti predstavovala jej vlastníctvo na základe dlhodobej oddelenej držby, ktorá mala trvať
najmenej od roku 1948.

Súd prvého stupňa správne a v súlade s ust. § 132 O.s.p. vyhodnotil aj ďalšie dôkazy, a to svedecké
výpovede, týkajúce sa užívania predmetných nehnuteľností. Vyplynulo totiž z výsluchu svedkov, a to
aj navrhnutých žalovanou, že predmetná parcela v prírode predstavuje záhradu, ktorá je dlhodobo
oplotená.

Svedkovia M. H., Z. N. a S. A. rovnako potvrdili, že záhrada bola užívaná právnym predchodcom žalobcu,
pričom z ich strany malo predstavovať užívanie, len obratie ovocia v čase neprítomnosti žalobcu, resp.
jeho právneho predchodcu.

Záver súdu prvého stupňa o tom, že právna predchodkyňa žalovanej si vyriešila svoje vlastníctvo k
časti parcely č. XX/X súdnym konaním, vedenom pod sp.zn. 7C/942/78 Okresného súdu Považská
Bystrica, zodpovedá obsahu citovaného rozhodnutia. Je z neho zrejmé, že právna predchodkyňa
žalovanej podala žalobu o určenie vlastníctva voči všetkým spoluvlastníkom, vrátane právneho
predchodcu žalobcu, a to v záujme usporiadania vlastníckych vzťahov, keď tvrdila, že tá časť pôvodnej
pozemnoknižnej parcele XX/X, ktorá predstavuje parcelu D. záhradu o výmere 2063 m2, dlhodobo
výlučne užíva na základe dávnej deľby, napriek tomu, že ako spoluvlastníci sú zapísaní aj odporcovia
(Y. rod. E., E. S., X. S.-E., H. V. O. a Z.. V citovanom konaní bolo preukázané, že právna predchodkyňa
žalovanej túto parcelu užívala ako svoje výlučné vlastníctvo od roku 1948.

Vzhľadom na túto skutočnosť súd prvého stupňa opodstatnene nepovažoval za vieryhodnú svedeckú
výpoveď, podľa ktorej ich právna predchodkyňa žalovanej si neusporiadala pozemnoknižné vzťahy aj
ku parcele č. D. o výmere 1930 m2 (ktorá je predmetom tohto konania) z dôvodu, že mala dosť iných
starostí. Výsledok konania v danej veci tak dáva podklad pre záver o tom, že už pred rokom 1948 nastala
medzi spoluvlastníkmi zapísanými v pozemkovej knihe deľba tak, že právnej predchodkyni žalovanej
pripadla parcela D. - záhrada o výmere 2063 m2 a právnemu predchodcovi žalobcu parcela D. o výmere
1930 m2. Nepochybné je, že každý z nich najmenej od uvedenej doby takto aj citované parcele užíval.

Nemôže preto obstáť názor žalovanej uvádzaný v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, že
výlučné vlastníctvo žalobcu k parcele č. D. o výmere 1930 m2 by nebolo možné konštatovať na
základe aplikácie rozhodnutia č. XXX  bývalého Najvyššieho súdu ČSR z roku 1932. Podľa citovaného
rozhodnutia, v dlhotrvajúcom stave držby a úžitku nehnuteľností, zapísaných v pozemkovej knihe
na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, keď určitý spoluvlastníci majú určité časti z týchto
nehnuteľností vo výlučnej držbe a užívaní, treba vidieť dohodu strán o deľbe, nielen čo do držby, ale
aj čo do vlastníckeho práva.



Súdu prvého stupňa sa nedá vyčítať nesprávne právne posúdenie v súvislosti s citáciou ustanovenia §
126 ods. 1 Občianskeho zákonníka v odôvodnení napadnutého rozsudku. Podľa citovaného zákonného
ustanovenia vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Za základné prostriedky ochrany, ktorú poskytuje právny poriadok vlastníkovi, sa podľa súdnej praxe aj
teórie považujú vlastnícke žaloby, ktoré vyplývajú z citovaného zákonného ustanovenia. Orgánom, ktorý
o týchto žalobách rozhoduje, je súd v občianskom súdnom konaní. Z citovaného zákonného ustanovenia
vyplýva, že ide predovšetkým o dve vlastnícke žaloby na plnenie (§ 80 písm. b/ O.s.p.), a to žalobu
na vydanie veci a žalobu proti iným zásahom do vlastníckeho práva. Za ďalšiu žalobu sa v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia považuje aj určovacia žaloba v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., ktorá
však na rozdiel od žalôb na plnenie je viazaná na to, či žalobca má na tomto určení naliehavý právny
záujem. Zo súdnej praxe vyplýva, že väčšina vlastníckych určovacích žalôb je vyvolaná nedoloženými
právnymi vzťahmi k nehnuteľnostiam. Tým sa určovacia žaloba stáva aj právnym prostriedkom, ktorým
sa umožňuje poskytnutie ochrany právneho postavenia vlastníka skôr, než dôjde k porušeniu jeho práva.

Pokiaľ ide o formuláciu petitu, ktorým súd určil, že žalobca je vlastníkom podielu 1/4  pozemku parcele
KNE č. XX/X o výmere 1930 m2, tak je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že v podiele 3 je žalobca
na liste vlastníctva zapísaný ako spoluvlastník tejto parcele a predmetom konania bol len podiel 1-iny
zapísaný na žalovanú.

Neobstojí ani tvrdenie žalovanej o tom, že predmetný podiel v 1-ine nadobudla riadnou kúpnou zmluvou
od svojej právnej predchodkyne.

V zmysle ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.  Platí však zásada, že nikto nemôže previesť na iného viac práv,
než má sám. Pokiaľ teda výsledkami vykonaného dokazovania, ktoré boli súdom prvého stupňa správne
vyhodnotené, vyplynulo, že právna predchodkyňa žalovaných v dôsledku dlhodobej oddelenej držby
nadobudla tú časť bývalej pozemnoknižnej parcele 84/8, ktorá bola totožná s parcelou KNE č. XXX/X  -
záhrady o výmere 2065 m2 v zmysle rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 27.10.1978,
č.k. 7C/942/78-11 z dôvodu dlhodobej oddelenej držby tejto časti nehnuteľnosti, a preto nebola už
spoluvlastníčkou parcele KN XX/X  o výmere 1930 m2, ktorá pripadla na základe oddelenej držby
žalobcovi, resp. ešte jeho právnemu predchodcovi.

Súd prvého stupňa opodstatnene konštatoval aj existenciu naliehavého právneho záujmu v zmysle ust. §
80 písm. c/ O.s.p. na žiadanom určení, pretože bez takéhoto určenia by bolo právne postavenie žalobcu
neistým, keď naďalej by na liste vlastníctva zostala zapísaná, v rozpore so skutočnosťou, v podiele 1
žalovaná.

Žalovaná v odvolaní neopodstatnene vyčíta súdu prvého stupňa aj nedostatok jeho odôvodnenia, s tým,
že toto odôvodnenie nespĺňa náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.  Podľa citovaného zákonného
ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako
sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol,
čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná a stručne, jasne a
výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, keď uviedol, že parcela XX/X,
z ktorej bola vytvorená aj predmetná plocha, bola zapísaná do dvoch pozemnoknižných vložiek, pričom
každá polovica tejto parcely mala rozdielny vlastnícky vzťah, pričom ako vlastníci v protokole č. XXX
boli v celosti zapísaní právni predchodcovia žalobcu a právni predchodcovia žalovanej boli zapísaní



ako vlastníci v protokole XXX, pričom právna predchodkyňa žalovanej Alojzia Drábiková si vyriešila aj
po formálnej stránke svoje vlastníctvo právo k časti parcele č. XX/X súdnym konaním spisovej značky
7C/942/78. Vec právne posúdil s odkazom na ust. § 80 písm. c/ a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktoré z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považuje za správne.

Za nedostatok odôvodnenia nie je pritom možné považovať tú skutočnosť, že odvolateľ sa s
odôvodnením, ako aj rozhodnutím súdu prvého stupňa nestotožňuje.

Krajský súd preto nepovažoval dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. za uplatnené
opodstatnene, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil.

V odvolacom konaní bol tak úspešný žalobca, ktorý by mal v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s odvolacím
konaním mu trovy nevznikli, a preto mu neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti  tomuto  rozsudku      n i e     j e      odvolanie    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/172/2009", "guid": "f392b31e-0526-4fc6-89fc-1ff19cf0b097:02e2e459-c076-4b08-9810-5e1cf9f65aad", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}