Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/227/2017 z 9. 10. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 9. októbra 2018, sp. zn. 11Co/227/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2315222292.2
Krajský súd Trnava | 11Co/227/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2315222292.2 | 2018-10-09 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu
Citované ustanovenia: § 488 OZ, § 489 OZ, § 420 ods. 1 OZ, § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d3e5a246-6e96-4aeb-a9ee-8a490481c861
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2315222292.2

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/227/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315222292
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2315222292.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: SPP Distribúcia, a. s., so sídlom
Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanej: U. S., nar.
XX.X.XXXX, bytom N. XXX, S., zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, so
sídlom Krížna 14, Bratislava, o zaplatenie 642,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 3. mája 2017, č.k. 26C/630/2015-252, takto

r o z h o d o l :

I.  Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti mení tak, že žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi 61,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy
642,22 eur od 10.6.2014 do 23.6.2014 a zo sumy 61,88 eur od 24.6.2014 do zaplatenia, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamieta.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi sumu
642,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 642,22 eur od 10.6.2014 do zaplatenia,
všetko do troch dní a vo zvyšku žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 420 ods. 1, § 488 a § 489 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), ako aj ust. zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, keď na základe
vykonaného dokazovania mal za to, že žaloba je dôvodná v časti nároku vo výške 642,22 eur s
príslušenstvom. Žalovaná mala v rozhodnom období (19.6.2013 až 27.3.2014) uzavretú zmluvu o
dodávke zemného plynu s dodávateľom (SPP, a. s.), ktorému dodával plyn ako distribútor žalobca,
pričom žalobca a žalovaná nie sú v priamom vzťahu, teda je zrejmé, že v danom prípade medzi nimi
nemôže ísť o spotrebiteľský vzťah. V konaní žalovaná nepreukázala, že žalobca nie je subjektom
oprávneným na uplatnenie náhrady škody, naopak, žalobca súdu dostatočne objasnil svoju legitimáciu
v konaní tým, že ako distribútor dodáva plyn jednotlivým dodávateľom, ktorí následne na základe
ďalšej zmluvy dodávajú plyn konečnému odberateľovi (v tomto prípade SPP, a. s. žalovanej),
pričom dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu odberateľmi v prípade, ak toto
bolo zistené platným meradlom - ak však meradlo nemalo platné overenie, dodaný plyn nepatril
zmluvnému dodávateľovi žalovanej. V konaní nebolo sporným, že žalovaná v rozhodnom období
plyn skutočne odoberala, dodaním plynu žalovanej ako konečnému odberateľovi vznikla škoda na
strane žalobcu, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaná za odobratý plyn nezaplatila, resp.
zaplatené zálohové faktúry jej boli vrátené, plyn teda odoberala bezplatne. Na vymáhanie takto



vzniknutej škody potom neexistuje žiaden iný subjekt ako žalobca. Na odbernom mieste N. XXX, .
S., v období od 19.6.2013 do 27.3.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom
bolo zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, pričom uvedená skutočnosť bola
nepochybne preukázaná tým, že pri kontrole meradla na odbernom mieste žalovanej bolo zistené
poškodenie plomby meradla. Porušenie zabezpečenia (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom
znalca Ing. Petra Leška. Súd konštatoval, že takýto odber (meradlom, na ktorom je poškodené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba) je podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č.
251/2012 Z.z. považovaný za neoprávnený odber a zodpovednosť odberateľa plynu (žalovanej) za
odber meraný meradlom, na ktorom bola plomba porušená, má charakter objektívnej zodpovednosti
(odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie plomby mohol spôsobiť ktokoľvek), neobstojí teda
argumentácia žalovanej, že meradlom plynu meralo alebo mohlo merať hodnoty odobratého plynu
správne, preto žalobca mal dokázať nefunkčnosť meradla a nielen poškodenie zabezpečovacieho
zariadenia. Bolo zrejmé, že na strane žalovanej vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi škodu, ktorá je
určovaná v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z., nakoľko v danom prípade sa jedná o škodu vzniknutú na
základe objektívnej zodpovednosti, úlohou súdu tak bolo určiť jej výšku. Vzhľadom na skutočnosť, že
meradlo je umiestnené tak, že je verejne dostupné (čo je konštatované v montážnom liste meradla),
v spojení s objektívnym faktom, že u žalovanej nebol v predchádzajúcom období konštatovaný prípad
neoprávneného odberu plynu, žalobca ako jeden z dvoch postupov pri vyčíslení škody zvolil pre výpočet
výšky škody typový diagram dodávky, a to vo výške 642,22 eur. Uvedený postup ako správny dokonca
v priebehu konania označila sama žalovaná, avšak následne žiadala na uvedený výpočet neprihliadať s
argumentom, že ide o zmenu žaloby, s čím sa súd nestotožnil, nakoľko právny základ žaloby sa nezmenil
a aj naďalej išlo o náhradu škody. Žalovaná nezaplatila škodu ani čiastočne, preto súd rozhodol tak, že
žalovanej uložil zaplatiť sumu vo výške 642,22 eur. Žalobca mal súčasne nárok na úrok z omeškania vo
výške 5,15% od 10.6.2014, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, ktorou bola žalovanej
vyúčtovaná náhrada škody. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a
vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný len v pomere 28% a žalovaná bola úspešná
v pomere 72%, preto po zohľadnení čiastočného úspechu žalobcu jej priznal súd právo na náhradu trov
konania vo výške 44%.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v závislom výroku o trovách
konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť
a žalobu zamietnuť a priznať jej plnú náhradu trov konania. Uviedla, že súdne konanie bolo označené
ako konanie o zaplatenie, žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť neuhradenú
faktúru č. 9000178688 v zmysle podanej žaloby. Je preto otázne, či súd mohol priznať žalobcovi náhradu
škody v nižšej sume, než ktorá vyplýva z nezaplatenej faktúry alebo v prípade, ak bola faktúra počas
súdneho konania spochybnená, resp. bola spochybnená oprávnenosť jej vydania, či súd nemal bez
ďalšieho žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Mala za to, že súd priznal žalobcovi plnenie z iného
skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Súčasne mala za
to, že súd priznal žalobcovi škodu, ktorej skutočný vznik nebol preukázaný. Žalobca sa voči žalovanej
domáhal náhrady škody, ktorú určil podľa § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, pričom
časť tejto pohľadávky vo výške 580,34 eur postúpil žalobca na iný subjekt (Slovenský plynárenský
priemysel, a. s.), pričom tento iný subjekt vykonal voči žalovanej započítanie, ktorého následkom bol
zánik pohľadávky v uvedenej výške. Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady škody, ktorú určil jedným z
troch možných spôsobov, potom predmetom konania je okrem iného práve ním takto určená výška
škody. Žalobca nemôže postupovať tak, že žalobou uplatní výšku škody určenú jedným spôsobom, a
potom počas súdneho konania predloží súdu výpočet škody určený iným spôsobom s tým, aby si súd
vybral správny spôsob určenia výšky škody. Je práve a len zodpovednosťou žalobcu, ktorý spôsob
výpočtu výšky škody uplatní v žalobe. Ak by aj žalobca v konaní predložil súdu iný spôsob výpočtu výšky
škody, pokiaľ neurobí príslušné procesno-právne úkony vo veci samej, predmetom súdneho konania
je stále výška škody určená v žalobe. Pokiaľ súd v napadnutom rozhodnutí priznal žalobcovi náhradu
škody určenú typovým diagramom dodávky, tak priznal žalobcovi také plnenie, ktoré nevyplývalo zo
skutkového základu určeného žalobcom. Ďalej uviedla, že na podporu ich argumentácie predložili
súdu relevantné časti právoplatných súdnych rozhodnutí, ktoré sa vyčerpávajúco a presvedčivo
zaoberali otázkou preukazovania vzniku skutočnej škody v prípade poškodenia zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii. Súd sa však výrazne odchýlil od uvedenej ustálenej rozhodovacej praxe,
podľa ktorej na to, aby si žalobca uplatňoval škodu predstavujúcu množstvo plynu, nestačí preukázať
len poškodenie zabezpečenia, ale je nevyhnutné preukázať aj zásah do meradla, v dôsledku ktorého



meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Súd tento odklon dôkladne
neodôvodnil, čím porušil § 220 ods. 3 CSP a právo žalovanej na spravodlivé súdne konanie. Poukázala
na to, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, je porušenie právnej povinnosti,
existencia škody a priama príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuvádza, k porušeniu akej právnej povinnosti malo
dôjsť a kým. Mala za to, že súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedostatočne vysporiadal
s prednesenou argumentáciou, pričom s niektorou argumentáciou sa nezaoberal vôbec. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia preto považovala za nepresvedčivé, nedostatočné a nepreskúmateľné.
Taktiež súd vykonaním znaleckého posudku dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, konkrétne k
úplne protichodným záverom, než aké sú uvedené v znaleckom posudku. Súdom prezentované závery
nevyplývajú ani z výpovede znalca a napriek tomu súd na túto výpoveď podporne poukazuje. Žalobca
voči žalovanej uplatňoval pohľadávku vo výške 2.836,47 eur, pričom časť tejto pohľadávky vo výške
580,34 eur postúpil na iný subjekt, ktorý voči žalovanej vykonal započítanie. Súd na túto skutočnosť
v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom nereflektoval. Súd prvej inštancie sa bez dôkladného
odôvodnenia odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, resp. ju úplne prehliadol. Táto rozhodovacia
prax sa týka otázky preukázania vzniku škody v prípade neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1
písm. d) zákona o energetike a v zmysle súdnych rozhodnutí, na ktoré poukázali. Následkom tohto
neoprávneného odberu ani nemôže byť škoda predstavujúca množstvo plynu, výšku prípadnej škody
preto objektívne nie je možné určiť ani vyhláškou č. 449/2012 Z.z. a ani typovým diagramom dodávky.
Súd preto nesprávne uplatňoval § 82 ods. 1 písm. d), ods. 2, 3 a 4 zákona o energetike. Podľa jej názoru
slovné spojenie „neoprávnený odber plynu“ ako názov § 82 zákona o energetike nemôže znamenať
určenie protiprávneho konania ako samotného odberu, spotreby plynu, ale za protiprávne konanie treba
považovať také konanie, ktoré napĺňa niektorú zo skutkových podstát neoprávneného odberu plynu.
Slovné spojenie „neoprávnený odber plynu“, ktoré je v rámci zákona o energetike používané a ktoré
sa pojmovo premieta aj do prebiehajúceho súdneho konania, je iba legislatívnym vyjadrením pojmu.
Mala za to, že protiprávnym konaním nie je samotný odber plynu (jeho protiprávnosť vylučuje zmluva
o dodávke plynu, na základe ktorej žalovaná odber plynu realizovala), ale konanie, ktoré poškodzuje
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Konanie a ani následok takéhoto konania nie je možné
určiť, nakoľko i súd jasným spôsobom neopísal a neodlíšil ich, resp. ich neizoloval od ostatných konaní a
následkov. Rozlišujú sa tri samostatné konania, ktoré majú tri samostatné následky, pričom ak niektoré z
konaní je protiprávne, tak každé samostatné protiprávne konanie zakladá samostatný nárok na náhradu
škody. Z hľadiska objektívne možnej škody, ktorá prichádza do úvahy ako bezprostredný a priamy
následok týchto konaní potom konaním poškodzujúcim plombu vzniká škoda predstavujúca poškodenú
plombu, konaním manipulujúcim číselník meradla vzniká škoda predstavujúca množstvo plynu ako
rozdiel medzi množstvom skutočne odobratého množstva a množstvom plynu, za ktoré odberateľ zaplatil
dodávateľovi a konaním - samotným odberom vzniká škoda na množstve plynu, ktorý predstavuje
množstvo odobratého plynu za určité časové obdobie. V prípade neoprávneného odberu podľa § 82
ods. 1 písm. c) a d) zákona o energetike ani neprichádza do úvahy určenia „obdobia“ neoprávneného
odberu, nakoľko ide o jednorazové udalosti. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca v žalobe označil
konanie poškodzujúce plombu a len takéto konanie preukazoval znaleckým posudkom. Podľa jej názoru
týmto neoprávneným odberom nemôže vzniknúť škoda na množstve plynu a jedná sa o jednorazové
konanie, žalobca nemohol na určenie výšky škody použiť vyhlášku č. 449/2012 Z.z. a ani typový diagram
dodávky. Týmito spôsobmi sa určuje výška takej škody, ktorá objektívne konaním poškodzujúcim plombu
vzniknúť nemôže. Žalobca nielenže nepreukázal zásah, ktorého zámerom by bolo ovplyvniť alebo
zmeniť identifikáciu údajov, ale ani ho nepreukazoval a preukázať ani nemohol, lebo netvrdil, že takýto
zásah mal byť na odbernom mieste žalovanej vykonaný. Súd vznik škody odôvodnil tým, že za plyn
zaplatené nebolo, lebo zálohové platby, ktoré platila svojmu dodávateľovi, boli jej vrátené. Toto právne
posúdenie súdu považovala za nesprávne, lebo porušuje uplatňovanie priamej príčinnej súvislosti a v
podstate odvodzuje následok nie od konania, ale následok od následku.

4. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý sa plne stotožnil s napadnutým rozsudkom,
pretože súd prvej inštancie sa zaoberal prípadom v presne potrebnom rozsahu tak, aby eliminoval
dĺžku súdneho konania a aby rešpektoval hospodárnosť konania. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
považoval za dostatočné, štandardné a zrejmé. Napriek nedostatku, ktorý spočíva v nerealizovanom
zápočte časti splneného nároku vo výške 580,34 eur, bol toho názoru, že po právnej, ako aj skutkovej
stránke rozhodnutie netrpí žiadnou vadou. Vzhľadom na to navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil tak, že započíta platbu žalovanej vo výške 580,34 eur na nárok priznaný žalobcovi a
v ostatnej časti potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie. V žalobnom návrhu si uplatňoval nárok na náhradu



škody, ktorá vyplýva z neoprávneného odberu zemného plynu, pričom súd mu priznal nárok z takéhoto
skutkového základu. Počas celého konania sa jednalo o škodu spôsobenú neoprávneným odberom
zemného plynu a tvrdenie žalovanej, že sa jednalo o škodu inú, akú si žalobca uplatňoval pôvodne,
je nepochopiteľné. Nemožno tiež súhlasiť s názorom žalovanej, že by sa súd odchýlil od ustálenej
rozhodovacej praxe, keď podľa jeho názoru súd správne vychádzal zo záverov z rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR, ako i krajských súdov, na ktoré viackrát poukázal. V danej problematike nemožno ani zďaleka
považovať rozhodovaciu prax za ustálenú v prospech záverov a tvrdení žalovanej, nakoľko pokiaľ by
malo ísť o rozhodovaciu prax ustálenú týmto spôsobom, je nepochopiteľné, prečo žalovaná nepredložila
rozhodnutie vyššej súdnej autority, napr. Najvyššieho súdu SR, ktorý by sa v danom rozhodnutí priklonil
k akýmkoľvek jej tvrdeniam a záverom. Poukázal na ust. § 76 ods. 11 zákona o energetike, podľa
ktorého odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené
meradlo a akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.
Dané ustanovenie pritom odkazuje na osobitný predpis, ktorým je zákon č. 142/2000 Z.z. o metrológii,
ktorý upravuje dôsledky zásahov do meradla, pričom v dôsledku akýchkoľvek zásahov dochádza k
zániku platnosti overení týchto meradiel. Súd danú problematiku vo svojom odôvodnení ozrejmil. V
uvedenom prípade sa jedná o osobitnú formu zodpovednosti za škodu vybudovanú na objektívnom
princípe, ktorá je obsiahnutá v zákone o energetike, a to konkrétne v ust. § 82. Je úplne irelevantné
konštatovanie znalca, ktoré sa zaoberá hodnotením zhody odtlačkov a ich porovnávaním, keď podstatná
časť znaleckého posudku je tá, kde znalec konštatuje, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
malo poškodený zaisťovací prvok a toto poškodenie priamo signalizuje, že došlo k zásahu do meradla.
V ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike sa hovorí, že neoprávneným odberom plynu je odber
meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. V danom prípade sa
nehovorí nič o konaní poškodzujúcom plombu, ale o odbere plynu meradlom, na ktorom bolo poškodené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Škoda vzniká na plyne, ktorý je odobratý meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Škoda na plombe a nie na odbere
plynu by vznikla len vtedy, ak by žalovaná nemala uzavretú žiadnu zmluvu a jej dom - odberné miesto
by bolo opustené, teda žalovaná by neodoberala žiaden plyn, čo nie je predmetný prípad. Žalovanej
bola tiež vrátená suma preddavkov ako preplatok za relevantné obdobie a bolo jej vyfakturovaných 0
m3 zo strany jej dodávateľa plynu. Žalobca v žalobe správne označil konanie, a to neoprávnený odber
plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a nie konanie
poškodzujúce plombu ako uvádza žalovaná.

5. K vyjadreniu žalobcu zaslala písomné stanovisko žalovaná, ktorá mala za to, že odvolanie je podané
dôvodne, a navrhla vydať rozsudok, ktorým sa rozsudok súdu prvej inštancie zmení tak, že sa žaloba
zamietne a prizná sa jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vo svojom stanovisku zotrvala
na svojej argumentácii obsiahnutej v odvolaní proti rozsudku.

6. K stanovisku žalovanej zaslal vyjadrenie žalobca, v ktorom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 24Co/140/2017 zo dňa 10.1.2018, ktoré riešilo obdobnú problematiku.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné,
pretože rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 26C/630/2015 bolo zaplatenie
2.256,13 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej
inštancie žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi sumu 642,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15%
ročne zo sumy 642,22 eur od 10.6.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní a vo zvyšku žalobu zamietol.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 44%.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
vo vyhovujúcej časti a v závislom výroku o trovách konania.



10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Námietku odvolateľky, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi plnenie z iného skutkového základu,
než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu, odvolací súd považoval za nedôvodnú.

12. V žalobe žalobca skutkovo vymedzil uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody titulom, že na
odbernom mieste N. XXX, S., žalovanej v období od 19.6.2013 do 27.3.2014 dochádzalo k odberu
zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
pričom v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike je takýto odber
považovaný za neoprávnený. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii mal potvrdené
aj znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška. Konaním žalovanej mala vzniknúť žalobcovi škoda
vo výške 2.256,13 eur, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č.
449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom a bola
fakturovaná žalovanej. Následne počas konania žalobca uviedol, že pokiaľ by súd nemal za preukázanú
skutočnosť, že zo strany žalovanej dochádzalo k dlhodobému a opakovanému neoprávnenému odberu
zemného plynu, alebo by z iného dôvodu mal za sporný spôsob určenia škody tak, ako ho predložil,
predložil vyčíslenie škody podľa typového diagramu dodávky zemného plynu vo výške 642,22 eur.

13. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca si v žalobnom návrhu uplatňoval nárok na náhradu
škody, ktorá vyplývala z neoprávneného odberu zemného plynu, pričom súd žalobcovi priznal nárok z
takéhoto skutkového základu, pričom čo sa týkalo výšky náhrady škody správne vychádzal z toho, že
išlo o prvý neoprávnený odber plynu zo strany žalovanej meraný meradlom umiestneným na verejne
prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa § 82
ods. 1 písm. d) a výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu určil ako cenu neoprávnene
odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky a v prevyšujúcej časti
uplatneného nároku na náhradu škody žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. Odvolateľka ďalej namietala, že súd prvej inštancie vec nerozhodol v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou a svoj odklon náležitým spôsobom neodôvodnil.

15. Rozhodovanie v súlade s ustálenou súdnou praxou je naplnením požiadavky spravodlivého procesu
a princípu právnej istoty vyjadreného v čl. 2 ods. 2 základných princípov. Ustálená rozhodovacia prax
má byť vytváraná najvyššími súdnymi autoritami, pričom v systéme všeobecného súdnictva je touto
autoritou Najvyšší súd SR, ale nepochybne sú nimi aj Ústavný súd SR, Európsky súd pre ľudské práva
v Štrasburgu a ak pôjde o aplikáciu únijného práva, tak aj Súdny dvor EÚ so sídlom v Luxemburgu.

16. Žalobca na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj
na ďalšie rozhodnutia krajských súdov. Žalovaná naopak argumentovala rozhodnutiami, v ktorých bol
prezentovaný odlišný právny názor, pričom išlo o rozhodnutia krajských a okresných súdov, ako aj
Ústavného súdu ČR.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v predmetnom spore rozhodol v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, keď jeho právne závery sú totožné s právnymi
závermi konštatovanými opakovane v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 1 Cdo 107/2008
zo dňa 27.10.2009, 4 Cdo 30/2009 zo dňa 28.10.2009, 3 Cdo 99/2012 zo dňa 12.3.2015, 4 Cdo 102/2010
zo dňa 29.11.2011, 3 Obdo 51/2017 zo dňa 22.3.2018), ako aj v súlade s rozhodovacou praxou Krajského
súdu v Trnave (rozhodnutie sp. zn. 25Co/2/2017 zo dňa 21.2.2018, 24Co/140/2017 zo dňa 10.1.2018,
26Co/164/2017 zo dňa 26.6.2018), ako aj ďalších krajských súdov.



18. S prihliadnutím na uvedené nebolo preto možné vytknúť súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal
podrobnejšie  odklonom od rozhodovacej činnosti krajských súdov, na ktoré rozhodnutia poukazovala
odvolateľka, keď vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe najmä Najvyššieho súdu SR.

19. Najvyšší súd sa opakovane vo svojich rozhodnutiach zaoberal neoprávneným odberom plynu
v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, za ktorý je potrebné v zmysle
citovaného ustanovenia považovať odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované
prevádzkovateľom siete. Najvyšší súd skonštatoval (uznesenie sp. zn. 1 Cdo 107/2008 zo dňa
27.10.2009), že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade
odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda
porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa
samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa alebo s jeho vedomím, toto
zabezpečenie meradla porušili. Rovnaký záver vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku sp. zn. 4 Cdo 102/2010
zo dňa 29.11.2011. V uznesení sp. zn. 4 Cdo 30/2009 zo dňa 28.10.2009 najvyšší súd uzavrel, že
ust. § 59 ods. 1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike (znenie uvedeného ustanovenia je
totožné s ustanovením § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike) obsahuje definíciu
neoprávneného odberu plynu a ods. 2 právne dôsledky v súvislosti s neoprávneným odberom, t.j.
povinnosť takéhoto odberateľa uhradiť dodávateľovi plynu škodu, ak vznikla. Zároveň najvyšší súd
uviedol, že ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t.j.
existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou
protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť. Totožný
záver o charaktere zodpovednosti odberateľa s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii ako objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie) vyslovil najvyšší súd
aj v uznesení sp. zn. 3 Cdo 99/2012 zo dňa 12.3.2015.

20. V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je povinnosťou
súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ust. § 82 ods. 1 zákona
o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody. V rozhodovanej veci si žalobca uplatnil
nárok na náhradu škody spôsobenú neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d)
zákona o energetike. Vychádzajúc z vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu
odvolací súd konštatuje, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za
neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť
odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná tým, ak v rozhodnom období
odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t.j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla
mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu
vrátane ušlého zisku.

21. Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu
zákon (§ 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike) sa považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol
meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné
alebo nefunkčné, prípadne či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so
zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného
odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v
rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že druhým
predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu
plynu ako protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal
plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím
predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosť medzi neoprávneným
odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody. Uvedené závery boli tiež
obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 51/2017 zo dňa 22.3.2018.



22. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná odoberala plyn
prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, čo vyplynulo zo
znaleckého posudku č. 331/PL-2014 znalca Ing. Petra Leška, ako aj jeho výsluchu na pojednávaní,
keď tento celkom jednoznačne skonštatoval, že optickým skúmaním povrchu plomby bolo zistené
poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby, pričom v rozhodnom období dochádzalo
v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike k neoprávnenému odberu plynu. Bola teda
preukázaná existencia protiprávneho úkonu (neoprávneného odberu) vznik škody (skutočnosť, že
žalovaná v rozhodnom období odoberala plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením
proti neoprávnenej manipulácii), ako aj príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu
definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.

23. Súd prvej inštancie však opomenul zohľadniť pri rozhodovaní skutočnosť, že časť pohľadávky
žalobcu vo výške 580,34 eur zanikla započítaním ku dňu 23.6.2014, čo medzi stranami nebolo sporné.
S prihliadnutím na to nárok žalobcu bolo potrebné považovať v uvedenej časti za nedôvodný a bolo
potrebné ho zamietnuť. S prihliadnutím na to, že sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením
žalovanej sumy, vznikol žalobcovi nárok na priznanie úrokov z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy
642,22 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry až do zániku časti pohľadávky započítaním dňa
23.6.2014 a od nasledujúceho dňa zo zostávajúcej dlžnej sumy.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej
časti zmenil a žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 61,88 eur s úrokom s príslušenstvom ako bolo
uvedené vyššie, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a vzhľadom na to, že žalobca bol v spore úspešný v pomere
2,7% a žalovaná v pomere 97,3%, teda žalovaná bola neúspešná len v nepatrnej časti, odvolací súd
priznal žalovanej nárok na náhradu trov tohto konania (tak prvoinštančného, ako i odvolacieho) v celom
rozsahu.

26. Senát odvolacieho súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).