Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/222/2015 z 21. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. marca 2017, sp. zn. 6S/222/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1015201538.4 Krajský súd Bratislava | 6S/222/2015 | ECLI:SK:KSBA:2017:1015201538.4 | 2017-03-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, SSP, zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0af8b1c8-c5dc-4e40-bc9d-0ee7bc5a1644 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1015201538.4 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/222/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201538
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201538.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu
JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Beáty Jurgošovej, v právnej veci žalobcu: H. Š., nar.: XX.XX.XXXX,
V. U. H. XXX, XXX XX V. U. H., v zastúpení: JUDr. Matej Okály, advokát, Advokátska kancelária,
Hviezdoslavova 7, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného č.
43702/2015-23 zo dňa 30.06.2015 a č. 43702/2015-23/1 zo dňa 30.06.2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutia správnych orgánov

1. Žalobou napadnutými rozhodnutiami zo dňa 30.06.2015 žalovaný potvrdil rozhodnutia vydané v prvom
stupni Útvarom sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej aj ako „prvostupňový
orgán“), ktorými prvostupňový orgán podľa § 113 ods. 2 písm. g/ bod 4 zákona č. 328/2002 Z.z. o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon”) uložil
žalobcovi ako povinnému povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú dávku na odchodnom vo výške 5.628,10
Eur (rozhodnutie prvostupňového orgánu č. GR ZVJS-144820-1/33-15 zo dňa 07.04.2015) a povinnosť
vrátiť neprávom vyplatenú sumu na výsluhovom dôchodku za čas od 20.11.2008 do 11.11.2014 vo výške
21.970,80 Eur (rozhodnutie prvostupňového orgánu č. GR ZVJS-14482-1/33-15 zo dňa 07.04.2015). V
oboch rozhodnutiach prvostupňového orgánu bola povinnosť uložená do 15 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti týchto rozhodnutí.

2. Prvostupňový orgán uložil žalobcovi povinnosť vrátiť vyššie uvedené sumy na odchodnom, resp. na
výsluhovom dôchodku z dôvodu, že služobný pomer žalobcu trval nepretržite až do 11.11.2014, a teda
na odchodnom, resp. výsluhovom dôchodku vznikol preplatok, ktorý je žalobca povinný vrátiť.

II.
Žaloba

3. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že prvostupňový orgán ako i žalovaný vec po právnej stránke
nesprávne posúdili.



4. Uviedol, že v odvolaniach proti rozhodnutiam prvostupňového orgánu namietal nesprávne použitie
právnej normy, ktorá v rozhodnom čase neobsahovala právne ustanovenia o povinnosti vrátiť neprávom
vyplatené dávky, a preto zastával názor, že nie je povinný vrátiť vyplatené dávky. Nesprávnosť
právneho posúdenia odvodzoval z § 113 ods. 2 písm. g/ Zákona v znení účinnom ku dňu neplatného
skončenia pracovného pomeru, v znení účinnnom ku dňu vydania rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove a v znení účinnom ku dňu právoplatného skončenia pracovného pomeru, t.j. 11.11.2014,
ako aj ku dňu právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (všetko identické znenie). Podľa
žalobcu v čase neplatného skončenia pracovného pomeru v roku 2008 (rozhodnutie o skončení
služobného pomeru bolo zrušené a jeho služobný pomer žalobcu trval) zákonná úprava neobsahovala
prvostupňovým orgánom uloženú povinnosť žalobcu ako poberateľa dávok vrátiť tieto dávky (bod 4
uvedeného zákonného ustanovenia). S prihliadnutím na uvedenú argumentáciu žalobca považoval
uplatnené nároky na vrátenie dávok za nedôvodné. Aplikácia znenia právneho predpisu v čase vydania
napadnutých rozhodnutí je podľa žalobcu v jeho neprospech a v rozpore s platnými zásadami.

III.
Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 25.11.2015, žalobu považoval
za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že zákonom č. 80/2013 Z.z. bolo s účinnosťou od
01.05.2013 doplnené ustanovenie § 113 ods. 2 písm. g/ Zákona o bod 4, ktorý znie: rozhodnutie o
skončení pracovného pomeru bolo zrušené a jeho služobný pomer trvá. Poukázal na závery vyslovené
vo vzťahu k tejto otázke v odôvodnení napadnutých rozhodnutí, ktorých sa v plnom rozsahu pridržiaval.
Mal za to, že základné pravidlá konania sú obsiahnuté v zásadách správneho konania, ktoré sa
s použitím § 84 ods. 1 Zákona vzťahujú aj na konanie o dávkach sociálneho zabezpečenia. Vo
všeobecnosti podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku platí, že správne orgány postupujú v konaní v súlade
so zákonmi a inými právnymmi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Jednou zo základných
zásad správneho konania je tak zásada zákonnosti. Táto zásada sa uplatňuje vo všetkých štádiách
konania a znamená povinnosť príslušných orgánov postupovať v konaní v súlade so zákonmi, ktoré
sa na danú vec vzťahujú v čase rozhodovania. Dodržiavanie zásady zákonnosti sa nevzťahuje len na
procesné predpisy, ale aj na hmotnoprávne predpisy upravujúce podmienky pre priznanie práv alebo
určenie povinností.

6. Žalovaný sa teda nestotožňoval s názorom žalobcu, že za rozhodné obdobie je možné v tomto prípade
považovať obdobie neplatného skončenia služobného pomeru žalobcu personálnym rozkazom zo dňa
19.11.2008. Zastával názor, že pri vydávaní rozhodnutí bolo potrebné vychádzať z právnej úpravy §
113 ods. 2 písm. g/ Zákona účinnej k 07.04.2015 (deň vydania rozhodnutí), čím došlo k uplatneniu
všeobecnej procesnej zásady rozhodovania podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania, z ktorej
Zákon a ani Správny poriadok v tomto prípade neustanovuje výnimku. Zdôraznil, že aplikácia právnej
úpravy uvedeného zákonného ustanovenia účinnej v čase neplatného skončenia pracovného pomeru
by mala za následok nesprávne právne posúdenie veci tým, že by správny orgán nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu.

IV.
Konanie na správnom orgáne

7. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 19.11.2008 vydal riaditeľ Ústavu na výkon
väzby v Levoči Personálny rozkaz č. 193, ktorým podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998
Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej
a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 73/1998 Z. z.”) k tomu istému dňu prepustil žalobcu zo služobného pomeru v štátnej
službe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže. Po odvolaní žalobcu vydal Generálny riaditeľ
Zboru väzenskej a justičnej stráže rozhodnutie č. GR ZVJS-3-5-13/14-2011 zo dňa 01.08.2011, ktorým
odvolanie žalobcu zamietol a uvedený personálny rozkaz ako napadnuté prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. Dňa 20.09.2013 bol na Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže doručený
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/3/2013 zo dňa 28.08.2013, ktorým najvyšší súd potvrdil
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/52/2011-42 zo dňa 02.10.2012. Krajský súd v Prešove
uvedeným rozsudkom zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR



ZVJS-3-5-13/14-2011 zo dňa 01.08.2011 v spojení s Personálnym rozkazom riaditeľa Ústavu na výkon
väzby v Levoči č. 193 zo dňa 19.11.2008.

8. Dňa 04.11.2014 vydala riaditeľka Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Levoča Personálny rozkaz
č. 278, ktorým podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. prepustila žalobcu zo služobného
pomeru v štátnej službe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže. Služobný pomer žalobcu skončil
dňom doručenia tohto personálneho rozkazu, t.j. 11.11.2014, pričom tento personálny rozkaz nadobudol
právoplatnosť dňa 26.11.2014.

9. Ďalej súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že na základe žiadostí zo dňa 20.11.2008 si žalobca
uplatnil nárok na priznanie výsluhového dôchodku a odchodného. Rozhodnutím prvostupňového orgánu
č. GR ZVJS-14482/33-08 zo dňa 25.11.2008 bol žalobcovi od 20.11.2008 priznaný výsluhový dôchodok
v sume 280,73 Eur mesačne a rozhodnutím prvostupňového orgánu č. GR ZVJS-2-367/33-08 zo dňa
08.12.2008 bolo žalobcovi priznané odchodné v sume 5.628,10 Eur.

10. Dňa 16.12.2014 vydal prvostupňový orgán rozhodnutia č. GR ZVJS-144820/33-14 a č. GR
ZVJS-14482/33-14, ktorými podľa § 113 ods. 2 písm. g/ bod 4 Zákona rozhodol o povinnosti žalobcu
vrátiť neprávom vyplatenú sumu na odchodnom vo výške 5.628,10 Eur a neprávom vyplatenú sumu na
výsluhovom dôchodku za čas od 20.11.2008 do 11.11.2014 vo výške 21.970,80 Eur, a to do 30 dní od
doručenia predmtných rozhodnutí. Po odvolaní žalobcu voči uvedeným rozhodnutiam prvostupňového
orgánu vydal žalovaný dňa 16.03.2015 rozhodnutia č. 38056/2015-23 a č. 38056/2015-23/1, ktorými
uvedené rozhodnutia prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
Podľa názoru žalovaného výroky napadnutých rozhodnutí prvostupňového orgánu boli nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť.

11. Následne prvostupňový orgán a žalovaný vo veci vydali v úvode odôvodnenia tohto rozsudku opísané
rozhodnutia, pričom odôvodnenia týchto rozhodnutí sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie
sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadrí nižšie.

V.
Posúdenie veci

12. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1
SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za účasti oboch procesných strán a dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

15. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V
rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu



konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

16. Podľa § 84 ods. 1 Zákona na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 113 ods. 2 písm. g/ bod 4 Zákona poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný vrátiť
dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v
poskytnutej sume, ak rozhodnutie o skončení služobného pomeru bolo zrušené a jeho služobný pomer
trvá.

18. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

19. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

20. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

21. Zákon v § 1 ods. 2 definuje pojem policajt, pod ktorý zaraďuje aj prílušníka Zboru väzenskej a
justičnej stráže (žalobca). Vo svojej štvrtej časti Zákon upravuje výsluhové zabezpečenie policajtov a v §
30 vymedzuje druhy dávok výsluhového zabezpečenia. Medzi tieto dávky okrem iného patria odchodné
a výsluhový dôchodok. Podľa § 33 ods. 1 písm. a/ Zákona patrí odchodné v rozsahu a za podmienok
ustanovených Zákonom policajtovi, ktorého služobný pomer skončil prepustením (bod 2). Taktiež
Zákon v § 38 ods. 1 ako jednu z podmienok na priznanie výsluhového dôchodku policajtovi zakotvuje
skončenie služobného pomeru. Všetky dávky sociálneho zabezpečenia sa policajtovi poskytujú na
základe jeho žiadosti (§ 83 ods. 1 Zákona). Zákon zároveň v § 113 upravuje práva a zároveň aj
povinnosti poberateľov dávok sociálneho zabezpečenia. Medzi jeho práva patrí právo uplatniť si nárok
na dávku sociálneho zabezpečenia a nárok na jej výplatu a jej výšku. Na druhej strane medzi povinnosti
poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia patrí aj povinnosti vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia
alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, a to v prípadoch,
ktoré Zákon taxatívne vymedzuje (§ 113 ods. 2 písm. g/ bod 1 až 4). Jedným z týchto prípadov je
skutočnosť, že rozhodnutie, ktorým došlo k ukončeniu služobného pomeru policajta, bolo zrušené
a jeho služobný pomer stále trvá. Táto podmienka vymedzená v bode 4 uvedeného zákonného
ustanovenia bola do Zákona zavedená novelou pod č. 80/2013 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2013.
Podľa dôvodovej správy uvedenej novely Zákona bolo jej cieľom vytvoriť legislatívne predpoklady pre
zníženie výdavkov na osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov (o.i. aj príslušníkov Zboru
väzenskej a justičnej stráže) z osobitných účtov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Slovenskej
informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktoré tento systém
spravujú. Zaviedlo sa teda nové ustanovenie, ktoré explicitne zakladá poberateľovi dávky sociálneho
zabezpečenia povinnosť vrátiť túto dávku aj v prípade zrušenia rozhodnutia o ukončení služobného
pomeru s právnymi následkami ďalšieho trvania služobného pomeru.

22. Žalobca, ako bývalý príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže, po prepustení zo služobného
pomeru na základe rozhodnutí opísaných v bode 7 tohto rozsudku požiadal o priznanie odchodného
a výsluhového dôchodku. Jeho žiadostiam bolo vyhovené rozhodnutiami opísanými v bode 9 tohto
rozsudku, a teda mu bolo vyplatené odchodné a výsluhový dôchodok mu bol vyplácaný až do
opätovného rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru, t.j. do 11.11.2014.

23. Podstatnou skutočnosťou v tomto prípade bolo, že pôvodné rozhodnutia o prepustení žalobcu zo
služobného pomeru boli zrušené príslušnýmí súdmi (Krajský súd v Prešove a Najvyšší súd Slovenskej
republiky), na ktoré sa žalobca obrátil za účelom preskúmania zákonnosti predmetných rozhodnutí



(viď bod 7 tohto rozsudku). Na základe tejto skutočnosti pristúpil prvostupňový orgán k aplikácii bodu
4 ustanovenia § 113 ods. 2 písm. g/ Zákona a vydal rozhodnutia, ktorými žalobcovi uložil povinnosť
neprávom vyplatené dávky sociálneho zabezpečenia vrátiť. Argumentačný základ žaloby spočíval v
namietaní nesprávneho právneho posúdenia veci prvostupňovým orgánom a žalovaným. Podľa názoru
žalobcu sa na daný prípad malo aplikovať znenie Zákona účinného v čase pôvodného skončenia
služobného pomeru, t.j. v roku 2008, kedy Zákon v § 113 ods. 2 písm. g/ neobsahoval bod 4, a
teda nezakotvoval povinnosť poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia túto vrátiť z dôvodu zrušenia
rozhodnutia o skončení služobného pomeru a s tým súvisiaceho trvania služobného pomeru aj naďalej.
Takýto výklad zákona však súd nepovažuje za správny. V tejto súvislosti je potrebné s poukazom
na dôvody uvedené v bode 21 tohto rozsudku zdôrazniť, že Zákon neobsahuje výnimku, ktorá by
umožňovala vyňatie aplikácie bodu 4 predmetného ustanovenia spod daného prípadu. Je nepochybné
a v konaní nesporné, že v dôsledku rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, služobný pomer žalobcu trval
nepretržite až do 11.11.2014, t.j. aj v období, v ktorom žalobca poberal výsluhový dôchodok a bolo
mu vyplatené odchodné. Navyše Zákon v súvislosti s konaniami o dávkach sociálneho zabezpečenia
odkazuje na použitie Správneho poriadku ako procesnej právnej normy s priamou aplikabilitou. Preto sa
súd v plnom rozsahu stotožňuje s názorom žalovaného, že zásada zákonnosti predstavuje povinnosť
správnych orgánov postupovať v konaní v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, ktoré sa vzťahujú na danú vec v čase rozhodovania správneho orgánu.

24. Navyše, v čase vydania rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, 28.08.2013, kedy bolo ukončené konanie
o neplatnosti skončenia služobného pomeru personálnym rozkazom, bol už sporný bod 4 súčasťou §113
ods. 2písm.g) Zákona. Súd na tomto mieste tiež poukazuje na žiadosti žalobcu o priznanie odchodného
a výsluhového dôchodku po opätovnom prepustení zo služobného pomeru k 11.11.2014. Prvostupňový
orgán rozhodnutím č. GR ZVJS-144820/33-15 zo dňa 08.01.2015 priznal žalobcovi odchodné vo výške
8.489,47 Eur a rozhodnutím č. GR ZVJS-14482/33-15 zo dňa 26.01.2015 priznal žalobcovi výsluhový
dôchodok počnúč dňom 12.11.2014 mesačne vo výške 430,64 Eur. Žalobca sám opätovne o tieto
dávky požiadal, pričom napríklad dávka odchodného je dávka jednorazová. Z uvedených rozhodnutí tiež
vyplýva, že žalobcovi do výpočtového základu na priznanie odchodného a výsluhového dôchodku boli
započítané aj roky trvania služobného pomeru v čase od jeho pôvodného skončenia služobného pomeru
po zrušenie predmetných rozhodnutí súdom (bod 7 tohto rozsudku). Súd teda neprisvedčil argumentácii
žalobcu a túto považuje za nesprávnu, vychádzajúcu z nesprávneho právneho posúdenia.

25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, za vecne správne, spĺňajúce atribúty zákonných rozhodnutí v
súlade s § 46 a 47 Správneho poriadku, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP, avšak
vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani
neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

27. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).