Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/734/2013 z 27. 11. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. novembra 2013, sp. zn. 15Co/734/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6912201290.1 Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/734/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6912201290.1 | 2013-11-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 146 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7951f8c4-95ca-45b5-a80d-001528fa6970 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6912201290.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/734/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912201290
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6912201290.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti H. S., r. č. XXXXXX/XXXX, s hláseným pobytom bezdomovca
v meste T. B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Spotrebiteľské združenie OSA, so
sídlom v Bratislave, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zastúpeného HKP Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie sumy 1.449,46 € s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 31. 01. 2013, č. k. 14C/58/2012-74, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi Spotrebiteľské združenie OSA so
sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086 trovy odvolacieho konania vo výške 29,29 € do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka advokátskej
kancelárii HKP Legal, s. r. o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava , č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi - Spotrebiteľské združenie OSA trovy konania v sume 165,91 eur v lehote 3 dní
od právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, č. účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX. Zároveň nariadil Daňovému úradu v Bratislave vrátiť časť zaplateného súdneho poplatku za
podaný návrh v sume 46,87 eur navrhovateľovi v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia uznesenia
príslušnému daňovému úradu. V rozhodnutí uviedol, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ
domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1449,46 € s príslušenstvom. Podaním došlým súdu dňa 24.
januára 2013 zobral navrhovateľ podaný návrh späť, žiadal konanie zastaviť a nepriznať náhradu trov
konania vedľajšiemu účastníkovi.

Keďže navrhovateľ svoj návrh zobral späť ešte pred prvým pojednávaním, súd podľa ustanovenia §
96 O. s. p. konanie vo veci zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s.
p. Pretože konanie bolo zastavené, na základe procesného zavinenia navrhovateľa priznal náhradu
trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu - Spotrebiteľskému združenie OSA. Zároveň
súd nariadil prostredníctvom Daňového úradu Bratislava vrátiť navrhovateľovi súdny poplatok zaplatený
navrhovateľom za návrh, a to podľa § 11 ods. 3, 4 Zákona o súdnych poplatkoch, ktorý bol krátený o
sumu 6,63 eur, nakoľko vo veci doposiaľ nedošlo k začatiu pojednávania.

Proti rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ, a to proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.
Uznesenie v tejto časti žiadal zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania neprizná.



Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 19,33€. Namietal nesprávne právne posúdenie
veci. Poukázal na to, že cieľom Spotrebiteľského združenia OSA je kolektívna ochrana spotrebiteľov,
podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa a zastupovanie spotrebiteľov v občianskom
súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2
O. s. p.). Zastáva názor, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z
podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí
evidentne majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007
Z. z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva.

Z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. vyplýva, že cieľom novelizácie Občianskeho súdneho
poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a
umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä
združenia na ochranu spotrebiteľov. Navrhovateľ je toho názoru, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť
kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý
poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktorý bude v danej oblasti aj materiálne a personálne
vybavený a odborne kompetentný.

Poukázal na to, že z vlastných skúseností má vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní
bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť
o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov. Z toho je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe
do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Paušálny vstup združenia
zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy
konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných
prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.

Navrhovateľ je toho názoru, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými
na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 150 O. s.
p. Združenie v konaní nevystupuje ako splnomocnený zástupca odporcov, ktorí o vstupe združenia do
konania pravdepodobne ani nemali žiadnu vedomosť.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník. Uznesenie žiadal potvrdiť ako vecne
správne a priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 42,82 €, a to za jeden úkon právnej pomoci,
vyjadrenie k odvolaniu.

K námietkam uvedeným v odvolaní uviedol, že vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením, ktorým
zároveň vzniesol námietku premlčania, pričom relevantne právne argumentoval, v dôsledku čoho táto
skutočnosť viedla k späťvzatiu návrhu na začatie konania.

Námietka premlčania nebola daná zo strany hlavného účastníka a nemohla byť daná ani zo strany súdu.
Námietka premlčania je právnou námietkou vyplývajúcou z hmotnoprávnych predpisov. Bez právneho
posúdenia veci a bez vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní
nemohlo byť na ňu zo strany súdu prihliadnuté, pričom je možné a aj pravdepodobné, že hlavný účastník
by bol vo veci neúspešný obdobne ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ
vymáhal premlčané nároky v prevažnej väčšine zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré naviac obsahovali aj
neprijateľné podmienky.

Početnosť spotrebiteľských vecí navrhovateľa s obdobným skutkovým a právnym základom
pojednávaných na všeobecných súdoch a tým aj možnosti právnej ochrany determinoval svojím
postupom výlučne navrhovateľ. Vedľajší účastník považuje za odporujúce zásade rovnosti podmienok
súdnom procese v zásade spravodlivosti súdneho procesu, ale aj dobrým mravom, aby navrhovateľovi
so silným ekonomickým zázemím, ktorý žaluje spotrebiteľov obvykle žijúcich často na hranici
existenčného minima, o zaplatenie premlčaných záväzkov, väčšinou z neplatných spotrebiteľských



zmlúv, súd priznával v týchto súdnych konaniach s rovnakým kauzálnym základom právo na
náhradu trov právneho zastúpenia a občianskemu združeniu pôsobiacemu v nepodnikateľskej sfére a
konajúcemu výlučne na prospech spotrebiteľa, ktorý nemá a zväčša si ani nemôže dovoliť právneho
zástupcu, právo na náhradu trov právneho zástupcu nepriznal a tým mu odňal základné procesné
právo na zastúpenie advokátom. Je zrejmé, že spotrebiteľské združenie si nemôže na vlastné
náklady dovoliť realizovať kvalifikovanú ochranu práv spotrebiteľa v súdnom procese, v ktorom si
navrhovateľ pri uplatňovaní svojich hromadných, zjavne nedôvodných a premlčaných nárokov a pri
podaní „formulárových žalôb“ v plnom rozsahu uplatňuje svoje základné právo na advokáta.

Nepriznaním náhrady trov konania by súd priamo poprel rovnosť podmienok v súdnom konaní, zasiahol
do procesných práv vedľajšieho účastníka garantovaných aj v ustanovení § 93 ods. 4 O. s. p. Súd by
zároveň fakticky odňal spotrebiteľovi právo na kvalifikovanú pomoc spotrebiteľského združenia v rámci
občianskeho súdneho procesu.

Argument, že za formálne a obsahovo podobné podania, ak ich podávajú aj v iných právnych veciach,
by účastníkom konania nemala prináležať v prípade plného úspechu v konaní náhrada trov konania, je
do istej miery absurdný. Advokátovi nemôže byť na ujmu postup, ak z formálnej stránky upravuje každé
svoje podanie podobne, a taktiež mu nemôže byť na ujmu, keď na podobnú situáciu používa podobnú,
prípadne až takmer identickú právnu argumentáciu. Zdôraznil, že treba mať na zreteli, že príprava vzoru
právnej argumentácie si vyžaduje taktiež odbornú znalosť a čas na jej prípravu.

Pokiaľ by súd aplikoval argumenty navrhovateľa na všetky konania, nemohol by navrhovateľovi
pre prípad jeho plného úspechu priznať náhradu trov konania, pretože navrhovateľ je obchodnou
spoločnosťou, ktorá skupuje pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv a samotný navrhovateľ
je v konaniach zastúpený advokátskou kanceláriou, na základe čoho si aj navrhovateľ uplatňuje
náhradu trov právneho zastúpenia a aj právny zástupca navrhovateľa používa pre množstvo prípadov
štruktúrou aj právnou argumentáciou podobné podania. Takáto prax je v právnom prostredí úplne bežná.
Argumentáciu súdu považoval za svojvoľnú a tendenčnú.

Vedľajší účastník v konaní vystupoval na podporu odporcu, proti ktorému podal navrhovateľ návrh.
Odporca bol vďaka vznesenej námietke premlčania zo strany vedľajšieho účastníka v konaní v celom
rozsahu úspešný. Je nepochybné, že dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania bolo uplatnenie
námietky premlčania vedľajším účastníkom. Navrhovateľ sa od počiatku konania spoliehal na právnu
negramotnosť spotrebiteľov a po vznesení námietky premlčania bol nútený vziať návrh späť. Vedľajší
účastník je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Táto
ochrana sa realizuje prostredníctvom zastupovania spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní, či
vstúpení do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O. s. p.

Prejednávaná vec je pritom typickým spotrebiteľským sporom. Základnou filozofiou spotrebiteľského
práva je pozitívnym zásahom štátu, prostredníctvom zákonodarnej a súdnej moci dosiahnuť
vyváženie faktickej nerovnováhy spotrebiteľa vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi, ktorý má
mocenskú, ekonomickú a právnu nadvládu nad spotrebiteľom vyplývajúcu z okolností uzatvárania
predformulovaných štandardných zmlúv, v ktorých zmluvné podmienky stanovuje dodávateľ. Dodávateľ
má pritom väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb.

Článkom 169 Zmluvy o fungovaní EÚ sa únii ukladá úloha zabezpečiť vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľov, ako aj podporovať právo spotrebiteľov na informácie a na vytváranie združení na ochranu
záujmov. Tieto práva upravujú viaceré ustanovenia príslušných Smerníc EÚ, napr. Smernica Európskeho
parlamentu a Rady 98/27/ES, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES ako článok 38
Charty základných práv EÚ.



Výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť, je
absurdný a odporujúci zákonom SR a predpisom EÚ, nakoľko pri jeho aplikovaní by nebolo možné
prostredníctvom združenia riadne, účelne a efektívne chrániť práva spotrebiteľov.

Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka (spotrebiteľského združenia - právnickej osoby)
advokátom jasne deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo dňa 22.12.2010 vo veci
C-279/09 DEB Deutsche Energiehandels und Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike
Nemecko, v ktorom sa konštatuje, že zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47
Charty základných práv EÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali
právnické osoby. Z toho vyplýva, že aj právnické osoby musia mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa
a nechať sa zastupovať.

Pokiaľ navrhovateľ žiada aplikovať § 150 O. s. p., v danom konaní preto neexistuje dôvod.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 O. s. p.
a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu v napadnutej
časti potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo výroku rozhodol správne. Taktiež sa
stotožňuje s jeho odôvodnením rozhodnutia v celom rozsahu. Prvostupňový súd správne aplikoval
príslušné normy práva, rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Z tohto dôvodu sa odvolací súd obmedzuje
len na skonštatovanie správnosti daného rozhodnutia a na doplnenie dôvodov správnosti tohto
rozhodnutia v súvislosti s podanými konkrétnymi námietkami uvedenými v odvolaní.

Navrhovateľ v odvolaní ako odvolací dôvod uviedol nesprávne právne posúdenie veci, teda odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal
použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Keďže navrhovateľ
namieta nesprávne rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd zisťoval, či
prvostupňový súd použil predpis, ktorý mal použiť. Z rozhodnutia vo veci samej je zrejmé, že okresný
súd rozhodoval v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, pričom na rozhodnutie o trovách aplikoval
ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže došlo k zastaveniu konania podľa § 96
Občianskeho súdneho poriadku ešte pred začatím pojednávania, prvostupňový súd pri rozhodovaní o
trovách konania aplikoval § 146 ods. 2 prvej vety správne, pretože je nepochybné, že tým, že navrhovateľ
zobral návrh späť, zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Rozhodujúcou skutočnosťou v tomto prípade
nie je úspech v konaní, ale iba to, či konanie bolo zastavené a v takomto prípade súd vec posudzuje len z
pohľadu procesného výsledku. Citované ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. rozlišuje, či došlo k zastaveniu
konania v dôsledku späťvzatia návrhu alebo z iného dôvodu. V rozhodovanom prípade nenastala
situácia, akú má na mysli druhá veta citovaného ustanovenia, to znamená, že podaný návrh bol dôvodný,
ak k späťvzatiu návrhu na začatie do konania došlo pre správanie odporcu. Keďže v danom prípade
došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu, avšak bez uvedenia dôvodu, prvostupňový
súd správne rozhodol, ak zaviazal na úhradu trov konania navrhovateľa. Je preto nepochybné, že
prvostupňový súd daný právny predpis aj správne vyložil.

Námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní odvolací súd neakceptoval, pretože nie sú dôvodné. K
námietkam navrhovateľa ohľadom práva vedľajšieho účastníka na zastúpenie a účelnosť týchto trov
odvolací súd poukazuje na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc
v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Tak ako navrhovateľ má právo nechať sa
zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý účastník súdneho konania za rovnakých podmienok môže
toto právo garantované ústavou využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje Občiansky
súdny poriadok.



V ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane
spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Z ustanovenia § 18 O. s. p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.

Podľa § 24 O. s. p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle §
25 ods. 1 O. s. p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Z citovaných ustanovení vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka nechať
sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia
nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal. Vedľajší účastník správne vo vyjadrení k
odvolaniu argumentuje princípom tzv. „rovnosti zbraní“, pričom aj navrhovateľ využil zákonné právo
a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, resp. ho
spochybňuje poukazujúc na to, že takéto trovy nie sú účelné. Pre takýto záver nie je žiaden rozumný
dôvod, pričom odporuje vyššie citovanej právnej úprave.

Vedľajší účastník má v občianskom súdnom konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na strane
ktorého stojí (§ 93 ods. 4). V zmysle odseku 3 do konania vstupuje z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. V danom prípade vedľajší účastník vstúpil
do konania z vlastného podnetu, pričom nenastala situácia, ktorú predpokladá citované ustanovenie v
poslednej vete, že by musel súd o prípustnosti vedľajšieho účastníka rozhodovať. Vstup vedľajšieho
účastníka do konania nie je podmienený v takomto prípade súhlasom spotrebiteľa a dokonca ani jeho
vedomosťou o vstupe združenia do konania.

Ustanovenie § 137 Občianskeho súdneho poriadku vymenúva trovy konania, medzi ktoré patrí aj
náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu, pričom takouto ochranou je aj združenie. V citovaných ustanoveniach je zákonodarcom
implementovaná Smernica o ochrane spotrebiteľa č. 93/13/EHS pred nekalými zmluvnými podmienkami
v čl. 7 stanovenú povinnosť členských štátov umožniť, aby organizácie na ochranu spotrebiteľov mali
adekvátne a účinné prostriedky na ochranu spotrebiteľských práv. Týmto účinným prostriedkom je vstup
občianskeho združenia do konania na strane spotrebiteľa a jeho postavenie vedľajšieho účastníka
s procesnými právami. Umožniť na jednej strane občianskemu združeniu vstúpiť do konania, ale
nepriznať mu, ak je v konaní úspešný, právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil, vrátane právneho
zastúpenia, je popri už vyššie uvedenom aj nesprávnym výkladom čl. 7 citovanej Smernice o nekalých
zmluvných podmienkach, čo v konečnom dôsledku by v praxi znamenalo, že združenie na ochranu
práv spotrebiteľov by odrádzalo od vstupu do ďalších konaní, ale na druhej strane by dodávateľovi
umožňovalo bez rizika si od spotrebiteľov naďalej uplatňovať neprijateľné zmluvné podmienky.

Navrhovateľ v odvolaní uvádza, že vynaložené trovy nie sú účelne vynaloženými, a preto existuje dôvod
hodný osobitného zreteľa podľa § 150 O. s. p.

Zákon umožňuje, aby pri výklade ustanovenia § 146 ods. 2 súd mohol aplikovať prípadné ustanovenie §
150 O. s. p., ktoré pri splnení podmienok uvedených v § 150 umožňuje nepriznať úspešnému účastníkovi
náhradu trov konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že treba rozlišovať účelnosť vynaložených trov konania
a predpoklady upravené v § 150 O. s. p., kedy takéto právo súd neprizná. Účelnosť vynaložených
trov obsahuje len možnosť súdu skúmať, či takto vynaložené trovy konania účastníka konania v zmysle
§ 137 O. s. p. sú v rozsahu, ktoré sú potrebné na realizáciu jeho práva.

Z hľadiska účelnosti trov prvostupňový súd tieto priznal správne, keďže išlo o základné úkony právnej
pomoci, z ktorých vedľajší účastník vychádzal pri návrhu na nahradenie trov konania.



Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na nutnosť aplikácie § 150 O. s. p., bližšie nekonkretizoval, či ide odsek
1 alebo 2. Aplikácia tohto ustanovenia je možná z dôvodu, ktorý toto ustanovenie predpokladá, teda
nie z dôvodu neúčelnosti trov, alebo z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívajú úplne na
iných základoch, kedy súd skúma nárok na náhradu trov konania s prihliadnutím na osobitosti toho-
ktorého konania.

Odvolací súd v súlade s § 150 ods. 1 skúmal, či neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by súd nemal priznať náhradu trov konania vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník pri svojom
úkone poukázal na premlčanie nároku, teda uviedol rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú relevantné pre
rozhodnutie vo veci.

Taktiež v zmysle odseku 2 uplatnené trovy konania nie sú neprimerané voči uplatňovanej pohľadávke.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142 ods. 1
O. s. p., keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný vedľajší účastník, preto mu patrí náhrada
trov odvolacieho konania, ktorá pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k
odvolaniu navrhovateľa zo dňa 18. 04. 2013 v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Odvolací súd v danom prípade zastáva iný názor pri výpočte odmeny za právne zastupovanie v
odvolacom konaní v prípade, ak odvolanie bolo podané len do trov konania s prihliadnutím na principiálnu
zásadu, že vo všetkých prípadoch súd rozhoduje rovnako. Túto úvahu odôvodňuje tým, že v súdnej praxi
nastalo niekoľko prípadov, keď predmetom konania vo veci samej boli vysoké hodnoty a predmetom
odvolania sa stali len trovy konania vo vzťahu k nesprávnemu výpočtu, ktorý predstavoval rádovo sumy
do 10 €. V takomto prípade by mohla nastať situácia, kedy odmena za právne zastúpenie v prípade
rozhodovania o trovách konania by bola nepomerne vysoká a nedôvodná.

Preto odvolací súd v takomto prípade vychádza zo skutočnosti, že tarifná odmena advokáta za
zastupovanie v odvolacom konaní, pokiaľ predmetom je výška priznaných trov, vyplýva z tarifnej hodnoty,
ktorá predstavuje výšku namietaných trov konania, pričom tento nárok posudzuje podľa § 10 citovanej
vyhlášky, pretože skutočným predmetom konania, v ktorom v danom prípade sa poskytuje právna
pomoc, je len výška trov konania.

V rozhodovanom prípade odvolací súd vychádzal z namietanej hodnoty, ktorou je suma priznaných
trov prvostupňového konania vo výške 165,91 €. Podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky patrí odmena
advokátovi za jeden úkon právnej pomoci, vyjadrenie k odvolaniu, vo výške 16,60 € a 7,81 € režijný
paušál, spolu 24,41 €, k tomu 20% DPH 4,882 €, celkom 29,29 €.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.