Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/439/2014 z 28. 9. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. septembra 2014, sp. zn. 11Co/439/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5914202363.1 Krajský súd Žilina | 11Co/439/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5914202363.1 | 2014-09-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 219 ods. 2 OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/07e7273d-9fe0-42ee-b64f-5e903c609cd3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5914202363.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/439/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914202363
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5914202363.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Romana Tichého v právnej veci navrhovateľa: PROFI
CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava,
IČO: 47 233 516, proti odporkyni: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. G. XXXX/X, V., v konaní o
zaplatenie sumy 2.102,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Ružomberok č. k. 3C/38/2014-32 zo dňa 10.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporkyni, aby jej súd uložil zaplatiť
navrhovateľovi sumu 2.102,- eur spolu s 8,75 %-ným úrokom z omeškania ročne od 22.07.2012 do
zaplatenia.
Prvostupňový súd posudzoval nárok navrhovateľa podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, 6, 9,
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Prvostupňový súd dôvodil tým, že mal preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi
konania, ktorý vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200007422 uzatvorenej medzi
navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníčkou dňa 07.04.2008, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru navrhovateľom odporkyni vo výške 1.726,08 eur a ktorý sa odporkyňa zaviazala
splatiť navrhovateľovi v 30 mesačných splátkach vo výške 110,67 eur v termínoch splatnosti podľa
splátkového kalendára dohodnutého v zmluve. Ďalej konštatoval, že dátum splatnosti prvej splátky
úveru bol dojednaný dňom 18.05.2008, dátum splatnosti poslednej splátky úveru bol dojednaný dňom
18.10.2010, splatnosť splátky 18. dňa v mesiaci, RPMN úveru bola dojednaná vo výške 73,99 %, ročná
úroková sadzba úveru vo výške 77 %, priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platná
ku dňu podpisu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere však zverejnená v danom čase ešte nebola. Podľa
okresného súdu zmluvné strany dojednali na základe zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom
úvere bod 4. poskytnutie revolvingu navrhovateľom odporkyni za splnenia tam uvedených podmienok
s tým, že na revolving má dlžník právny nárok bez predchádzajúceho súhlasu veriteľa, teda bola
dojednaná výška revolvingu 1.992,03 eur, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 110,67
eur, RPMN po vykonaní revolvingu v predpokladanej výške 63,60 %, ročná úroková sadzba revolvingu
vo výške 71,33 %. Z karty klienta - odporkyne u navrhovateľa k predmetnej zmluve vyhotovenej dňa
21.11.2013 okresný súd zistil, že navrhovateľ odporkyni poskytol a vyplatil čiastku úveru 1.726,08 eur
dňa 07.04.2008. Ďalej dňa 21.05.2009 poskytol a vyplatil navrhovateľ odporkyni revolving vo výške



896,40 eur a dňa 23.12.2010 poskytol a vyplatil odporkyni revolving vo výške 896,40 eur. Prvostupňový
súd ustálil, že z poskytnutých úverov odporkyňa uhradila navrhovateľovi celkom sumu vo výške 5.201,91
eur a zostáva jej uhradiť sumu 2.102,31 eur podľa karty klienta, čo je suma uplatňovaná navrhovateľom,
v danom konaní voči odporkyni. Navrhovateľ podľa okresného súdu využil voči odporkyni svoje právo
v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásil okamžitú splatnosť úveru listom zo dňa 02.05.2012,
ktorý ako vyplýva z fotokópie vrátenej zásielky, si odporkyňa neprevzala v odbernej lehote, kde poukázal
navrhovateľ na aktuálne omeškanie na najstaršej splátke č. 46 v trvaní 74 dní, t. j. zosplatnenie úveru
bolo účinné dňom 21.07.2012.
Okresný súd predbežne posudzoval platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne, či sú prítomné
podstatné náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 07.04.2008 (uzatvorenie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere), pričom nezistil žiadne obsahové nedostatky v tomto smere. Ďalej sa
okresný súd predbežne zaoberal tým, či pohľadávka navrhovateľa uplatňovaná v konaní nie je v rozpore
s právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv obsiahnutou v Občianskom zákonníku v ustanovení § 52 a
nasledujúcich, a to najmä konkrétne s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
ku dňu 07.04.2008, nakoľko predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov.
Následne okresný súd konštatoval, že v zmysle predmetného ustanovenia, ak je v spotrebiteľskej
zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže
odplatu znížiť a prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch.
Okresný súd zistil, že úrokové miery úverov pre domácnosti, konkrétne spotrebiteľských úverov
splatných od 1 - 5 rokov v období uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, t. j. v apríli 2008 dosahovali
15,99 % ročne. V danom prípade však navrhovateľ s odporkyňou dojednal úrokovú sadzbu úveru
vo výške 77 % ročne a predpokladanú úrokovú sadzbu revolvingu vo výške 71,33 %
ročne. V oboch prípadoch sa podľa prvostupňového súdu jedná o neprimeranú odplatu za poskytnutie
úveru dojednaním úrokov v takejto výške, ktorá prevyšuje niekoľkonásobne obvyklé úrokové sadzby
za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Podľa okresného súdu je nepochybné, že jednalo
sa o obdobné prípady, keďže predmetný úver bol spotrebiteľský úver poskytnutý pre domácnosť a
nie pre nefinančné spoločnosti, kde sú nižšie sadzby a takisto nebol zabezpečený, ako je tomu u
úverov na bývanie, kde sú takisto nižšie sadzby a bol splatný v lehote 30 mesiacov, t. j. v období
od 1 - 5 rokov. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 6 umožňuje súdu odplatu za poskytnutie
peňažných prostriedkov v neprimeranej výške znížiť s prihliadnutím najmä na odplaty poskytované
bankami pri spotrebných úveroch. Z vykonaného dokazovania - oboznámením s kartou klienta k
predmetnej spotrebiteľskej zmluve okresný súd zistil, že navrhovateľ poskytol a vyplatil odporkyni úver
vo výške 1.726,08 eur dňa 07.04.2008, dňa 21.05.2009 poskytol a vyplatil revolving vo výške 896,40 eur
a dňa 23.12.2010 poskytol a vyplatil revolving vo výške 896,40 eur. Odporkyňa splatila navrhovateľovi
sumu 5.201,91 eur celkom. S prihliadnutím k týmto skutočnostiam, ako aj k výške úrokovej ročnej sadzby
a k dojednanému splátkovému kalendáru u jednotlivých týchto úverov okresný súd dospel k záveru,
že odporkyňa už navrhovateľovi uhradila okrem poskytnutého úveru a dvoch revolvingov aj primeranú
odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov vo všetkých troch prípadoch vo výške, ako poskytovali
banky, t. j. vo výške 15,99 % ročne, a teda nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 2.102,31 eur nie je
dôvodný, a preto okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že odporkyni, ktorá bola v konaní úspešná, v celom
rozsahu náhradu trov konania nepriznal, keďže odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, hoci by
jej patrilo právo na náhradu účelne vynaložených trov konania na úspešné bránenie svojho práva voči
navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, a to z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. a), c), d) a f) O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. navrhol zmeniť rozsudok tak, že súd
zaviaže odporcu na zaplatenie zvyšných nárokov, ohľadne ktorých bol návrh zamietnutý, ako aj vo výroku
o trovách konania. Na základe výzvy okresného súdu bolo podané odvolanie doplnené odvolateľom
tak, že tento namietal, že pri posudzovaní odplaty nemá súd automaticky posudzovať výšku odplaty
iba porovnaním odplaty poskytnutej bankami v porovnateľnom období. Namietal, že súd sa nezaoberal
pri posudzovaní výšky odplaty aj inými skutočnosťami, ktoré môžu a aj ovplyvňujú výšku odplaty za
poskytnutie peňažných prostriedkov. Podľa odvolateľa, ak by bol úmysel zákonodarcu v súvislosti s § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní formulovaný výslovne na odplaty bánk, zahrnul by to do
paragrafového znenia tohto ustanovenia. Priemernú hodnotu úrokov bánk pri poskytovaní spotrebných
úverov pokladá za absolútne neobjektívnu z pohľadu nebankového poskytovateľa spotrebných úverov.
Pri stanovení úrokov ako výšky odplaty pri akomkoľvek poskytnutí finančných prostriedkov sa podľa
odvolateľa v prvom rade hodnotí výška bonity klienta, forma zabezpečenia záväzku, posúdenie



schopností splácania úveru a jeho možného rizika, doba splácania, výška príjmov a výdavkov žiadateľa
a mnoho iných ukazovateľov, ktorých výsledkom je konečné stanovenie úrokov ako forma odplaty. V
tejto súvislosti poukázal na to, že v prípade nízkeho rizika pre poskytovateľa preto nie je problematické
stanoviť nízke úrokové sadzby za poskytnutie úveru. Z uvedeného vyvodil, že priemerná hodnota
úrokových sadzieb bánk pri poskytovaní spotrebných úverov nie je reálny a hlavne objektívny parameter
na posúdenie primeranosti.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) rozsudok okresného súdu postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. §
219 ods. 1, 2 O. s. p.

Podľa § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia vyššie citovaného zákonného
ustanovenia, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného
súdu a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. Krajský súd dodáva, že v prípade aplikácie ust. §
219 ods. 2 O. s. p. nie je žiaduce, aby boli zopakované tie vecne správne závery, ktoré sú obsiahnuté v
napadnutom rozsudku okresného súdu, ako aj správne posúdenie, pretože práve za použitia ust. § 219
ods. 2 O. s. p. je postačujúce, ak vo vzťahu k odvolacím dôvodom, v danom prípade navrhovateľa, sa len
na zvýraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu zdôraznia podstatné a rozhodné skutočnosti
a okolnosti. Uvedený postup a záver krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR
sp. zn. IV. ÚS 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového
súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie
z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008).
Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých
všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho
súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovanými právnymi predpismi v tom,
ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada
voľného hodnotenia dôkazov.

Odvolací súd sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu, ktorý správne konštatoval, že odporkyňa
uhradila navrhovateľovi celkom sumu vo výške 5.201,91 eur, pričom zároveň správne konštatoval, že
navrhovateľ poskytol a vyplatil odporkyni úvery dňa 07.04.2008 vo výške 1.726,08 eur, dňa 21.05.2009
vo výške 896,40 eur a napokon dňa 23.12.2010 vo výške 896,40 eur. Prvostupňový súd preto správne
konštatoval a prihliadol k výške úrokovej ročnej sadzby a k dojednanému splátkovému kalendáru u
jednotlivých úverov, zaplatila aj primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov vo všetkých
troch prípadoch vo výške, ako poskytovali banky, t. j. 15,99 % ročne, a preto zamietol návrh navrhovateľa
dôvodne.

Navrhovateľ namietal, že prvostupňový súd sa nezaoberal pri posudzovaní výšky odplaty aj inými
skutočnosťami, ktoré môžu a aj ovplyvňujú výšku odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov
podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že súd pri posudzovaní odplaty
má prihliadnuť najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. V tejto súvislosti
odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd správne aplikoval predmetné ustanovenie Občianskeho



zákonníka, nakoľko prvostupňový súd sa pri posudzovaní neprimeranej odplaty sa nezaoberal
výlučne posudzovaním odplaty, poskytovanej bankami pri spotrebných úveroch, ale aj vyhodnotením
lehoty splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov, rovnako objemom poskytnutých finančných
prostriedkov, čiže z hľadiska aplikovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka postupoval správne.
Pokiaľ nevyčerpal všetky kritériá pre posúdenie odplaty, na ktoré poukázal v odvolaní navrhovateľ
(napr. zohľadnenie poskytnutia úveru menej bonitným klientom), neznamená, že dané ustanovenie
aplikoval nesprávne. Kritérium obdobnosti prípadov z hľadiska primeranosti odplaty, zohľadňujúcich
najmä finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti, zaviedol zákonodarca až novelou účinnou od 01.06.2010.

Rovnako odvolací súd potvrdil výrok prvostupňového súdu, ktorým nepriznal náhradu trov konania
odporkyni, keďže túto náhradu si neuplatnila.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O. s. p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že navrhovateľ v odvolacom konaní
úspech nemal a úspešnej odporkyni v priebehu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.