{"guid": "00fe90c5-ccc0-4306-8d33-63a9d540e96f:ab5c43ae-eca2-46e6-91ed-af6a6d0349a0", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8318200522.1", "spisova_znacka": "9Co/5/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/5/2019 z 17. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 17. júna 2019, sp. zn. 9Co/5/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8318200522.1", "identifikacne_cislo": "8318200522", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Adriana Szaniszlová", "sudca_id": 1326, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-adriana-szaniszlova-1326", "datum_vydania": "2019-06-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab5c43ae-eca2-46e6-91ed-af6a6d0349a0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8318200522.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8318200522.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8318200522.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/5/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318200522
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8318200522.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: K. Z., X..
X.XX.XXXX, L. XXX XX F. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 933,35 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 7Csp/10/2018-128 zo dňa 17.10.2018

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„Súd žalobu   z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania    n e p r i z n á v a . “

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, podanou na súde dňa 09.02.2018,
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil zaplatiť mu sumu 932,35 eura s  úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 777,04 eura od 24.06.2017 do zaplatenia a na náhradu
trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že  na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 23.06.2017 medzi postupcom
Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalobcom, postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 16.10.2008
Zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky.
Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy.
Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 933,35
eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 777,04 eur, z riadneho úroku vo výške 34,93 eur, z úroku
z omeškania vo výške 21,08 eur a z poplatkov vo výške 100,30 eur v súlade s prílohou k Zmluve
o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v
predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa nevykonal žiadnu úhradu.
Súd konštatoval, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Z vykonaného dokazovania mal súd za zistené, že medzi žalovaným a právnym predchodcom
žalobcu bola dňa 16.10.2008 uzatvorená zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické
osoby, predmetom ktorej bolo vedenie bežného účtu pre žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX, vydanie
platobnej karty Y. U. a poskytnutie povoleného  prečerpania po splnení podmienok. Pôvodný veriteľ,
Slovenská sporiteľňa, a.s., výzvou z 22.3.2017 vo veci pohľadávky z nepovoleného debetu na účte



FO č. XXXXXXXXXX, pri zmluve s dátumom jej uzatvorenia dňa 17.6.2015, oznámil žalovanému, že
z dôvodu jeho omeškania so splácaním pohľadávky vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa
stala pohľadávka splatnou a jej výška k 21.3.2017 bola 923 eur. Žalovaný bol vyzvaný na úradu dlžnej
sumy, túto výzvu však v odbernej lehote neprevzal, zásielka bola vrátená 19.4.2017.
Zmluvou o postúpení o pohľadávok z 23.6.2017 bola pohľadávka voči žalovanému  z nepovoleného
debetu na účte FO č. XXXXXXXXXX vo výške 933,35 eura postúpená na žalobcu. Postúpenie
pohľadávky pôvodný veriteľ žalovanému oznámil 30.6.2017.
Z vykonaných dôkazov dospel súd k zisteniu o uzavretí zmluvy o zriadení a vedení účtu pre žalovaného
dňa 16.10.2008, ktorú charakterizoval ako zmluvu spotrebiteľskú. Pokiaľ právny predchodca žalobcu
oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru listom z 22.3.2017, uvedené nie je možné považovať
za splnenie povinnosti, ktorú veriteľovi ukladá ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súdu neboli
predložené žiadne listy, výzvy, upomienky či upozornenia právneho predchodcu žalobcu,  ktoré by
preukazovali splnenie povinnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, dôsledkom čoho neboli
splnené predpoklady pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a postúpenie pohľadávky postupcom
na žalobcu. Postupca - Slovenská sporiteľňa, a.s. neukončil záväzkovo právny vzťah uzatvorený
medzi ním a žalovaným. Pre tento dôvod Slovenská sporiteľňaa a.s. nebola oprávnená postúpiť svoju
pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávky z
23.6.2017 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd konštatoval,
že žalobca v konaní nepreukázal existenciu písomnej výzvy  banky po tom, čo bol žalovaný ako klient
banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných
splátok, splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok  nebolo
v konaní  preukázané,  čím nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia
pohľadávky tak, ako  to vyžaduje § 92 ods. 8 Zákona o bankách, postúpenie pohľadávky nie je možné
považovať za platné, preto žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia. Nie je na
jeho strane v konaní daná aktívna vecná  legitimácia, preto žalobu v celom rozsahu  zamietol.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Obchodného zákonníka - § 261 ods.
3  písmeno c), § 708, § 709 ods. 1, § 710, § 497, na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 52 ods.
1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 9, § 524 ods. 1, 2, § 565, §  39 a na ustanovenia Zákona číslo 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch - § 1 ods. 1, 2, na ustanovenia Zákona číslo 483/2001 Z.z. o bankách
- § 2 ods. 1, § 7 ods. 1, § 92 ods. 8.
Výrok o trovách konania odôvodnil  ustanovením § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym procesným  postupom súd znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.
Podľa žalobcu ustanovenie § 297 písm. b) CSP je potrebné vykladať tak, že ak žalovaný nespochybnil
tvrdenia žalobcu, má súd žalobe vyhovieť bez nariadenia pojednávania, avšak v prípade, ak skutkové
tvrdenia sú sporné, resp. súd nemal určité  skutočnosti  za  preukázané,  potom pre rozhodnutie bez
nariadenia pojednávania podmienky nie sú splnené a rozhodnutie súdu teda vychádza z nesprávneho
procesného postupu. Žalobca  poukázal na to, že nie je možné žalobu zamietnuť bez toho, aby súd
nenariadil vo veci pojednávanie, na ktorom je možné doplniť dokazovanie zo strany oboch strán sporu.
V tejto súvislosti poukázal na ust. § 171 ods. 1 a § 181 ods. 2  CSP. Ak súd v konaní  neprezentoval
pred stranami sporu  aktívnu vecnú legitimáciu ako spornú skutočnosť, tým nevytvoril zákonný priestor
na doplnenie dôkazov. Na základe toho odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Naviac poukázal
na to, že v konaní bolo preukázané, že pred postúpení pohľadávky Slovenská sporiteľňa, a.s. dodržala
všetky podmienky, ktoré jej ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách ukladá, a teda k porušeniu bankového
tajomstvá nedošlo. Žalobca poukázal na to, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaním
so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní,
bol postupcom vyzvaný na úhradu omeškaných splátok výzvou zo 16.2.2017, aj výzvou 22.3.2017.
Tieto skutkové tvrdenia protistranou popreté neboli, nedošlo teda k porušeniu ustanovenia § 92 ods.
8 Zákona o bankách. Aktívnu legitimáciu žalobca preukázal aj predloženým oznámením o postúpení
pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zo zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou
prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak,
že žalobe žalobcu vyhovie, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.



3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o  odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 342 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP),
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom  z dôvodov uvedených v odvolaní,
ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vplývajúcich s ustanovenia § 379 a nasl. CSP bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario).
Pri preskúmaní napadnutého  rozsudku  bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený preskúmať ho z iných dôvodov, než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia
odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1 a 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení v rozsudku zverejnil
na úradnej tabuli ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa  24.5.2019 (§ 219 ods. 3 CSP)
a dospel k záveru o tom, že odvolanie dôvodným  nebolo.

5. Odvolacia argumentácia žalobcu bola koncentrovaná na tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení
veci súdom prvej inštancie, na tvrdení o tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým  zisteniam a na tvrdení o tom, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, čím malo dôjsť k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

6. Odvolací súd posúdil relevantnosť takto vymedzených odvolacích tvrdení prihliadajúc na to, že v
odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS78/05).

7. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a
ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.

9. Nesprávnym procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného  rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol
spor), znemožňujúca strane realizáciu jej procesných oprávnení  a mariaca možnosti aktívnej účasti na
konaní (Najvyšší súd Slovenskej republiky, uznesenie z 13.8.2018, 4Cdo/104/2018).

10. Po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, jeho posúdením veci, ktorá bola
predmetom konania, listinami, ktoré súdu predložil žalobca na preukázanie oprávnenosti svojho nároku,
odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie neporušil procesné pravidlá stanovené Civilným  sporovým
poriadkom, skutkový stav zistil z dôkazných prostriedkov predložených mu žalobcom, v rozhodnutí dal
jasné, zrozumiteľné, dostatočne konkrétne a v logickej postupnosti sformulované vysvetlenie dôvodov
rozhodnutia, ku ktorému dospel.
Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd
sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2  CSP) a k odvolacím dôvodom
žalobcu len na zdôraznenie správnosti  dodáva:

11. Sporové konanie je kontradiktórne, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti
vyvodzuje právne následky, musí rozhodné skutočnosti tvrdiť a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo
označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy je vzájomná väzba. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti
tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okrem



skutočností,  ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena (Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozsudku z 22.9.2010, sp. zn. 3MCdo/6/2010).
Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na podporu ktorého je v zmysle § 132 CSP povinný
označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci.  Ustanovením § 185 CSP je
zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že sud pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov,
ktoré mu navrhli strany sporu, pričom v spotrebiteľských sporoch zohľadňuje potrebu kompenzácie
nerovného postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho objasnia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi.

12. Súd prvej inštancie v bode 3 rozsudku zdôvodnil existenciu predpokladov pre rozhodnutie veci
bez nariadenia pojednávania. Pokiaľ mal žalobca za to, že súd pochybil pokiaľ nenariadil predbežné
prejednanie sporu s poukazom na ust. § 171 ods. 1 CSP, je potrebné uviesť, že z dôvodovej správy k
CSP vyplýva, že predbežné prejedanie sporu má byť skôr pravidlom ako výnimkou, avšak má charakter
fakultatívneho inštitútu, preto jeho  nenariadenie nezakladá vadu v procesnom postupe súdu. Nie je preto
možné konštatovať, že postupom súdu bol žalobca ukrátený v možnosti uplatňovať svoje procesné práva
a realizovať  také procesné úkony, ktoré by boli  spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

13. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu nedostatku vecnej
aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné postúpenie
pohľadávky voči žalovaným na žalobcu.

14. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009).

15. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o postúpení pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník„), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených zákonom o bankách.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako najvyššia súdna autorita v oblasti interpretácie a aplikácie
zákonov v rozsudku sp. zn. 7Cdo/26/2017 z 28.3.2018, aj v uznesení sp. zn. 1Cdo/147/2017 z
24.4.2018 zhodne konštatoval, že podmienky § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách sú zákonnými
podmienkami platného postúpenia pohľadávky banky, nie úpravou, s nedodržaním ktorej je spojené
porušenie bankového tajomstva.

17. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí IV. ÚS 270/2012 z 31.5.2012 uviedol, že rozhodovacia
činnosť súdu má zodpovedať dôvere k rozhodovacej praxi súdov v zmysle právnej istoty spočívajúcej
v tom, že v skutkovo a právne porovnateľných veciach by sa malo rozhodovať obdobne, čo je
naplnené vtedy, ak ide o ustálenú rozhodovaciu prax súdu najvyššej súdnej inštancie. Uviedol taktiež,
že požiadavka právnej istoty neznamená, že judikatúra sa nemôže vyvíjať.



18. Ako už bolo uvedené, k podstate súdnej ochrany poskytovanej za účelom spravodlivého súdneho
konania, patrí dôkazné bremeno, ktoré je v sporovom konaní  procesným inštitútom, spočívajúcim v
zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti,  z ktorých
strana vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Platí, že kto žaluje, ten dokazuje, pokiaľ sa v okolnostiach
prípadu neprenáša dôkazné bremeno na žalovaného

19.  Z listinných dôkazov, ktoré súdu predlžil žalobca vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako
postupca uzavrela ako so žalobcom ako postupníkom pod č. XXXX/XXXX/CE dňa 23.6.2017 zmluvu o
postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka postupcu ako veriteľa voči žalovanému z
nepovolaného debetu na účte FO č. XXXXXXXXXX. Písomná výzva postupcu dlžníkovi pred realizáciou
postúpenia pohľadávky nebola súdu predložená. Žalovaný v odvolaní síce poukazoval na výzvu zo
16.2.2017, takáto výzva sa však v spise nenachádza. Nenachádza sa v spise ani výzva banky pred
zosplatnením pohľadávky, čo malo byť k 21.3.2017 ako vyplýva z písomnosti postupcu z 22.3.2017,
čím nie je preukázané ani splnenie povinnosti v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, na čo v
dôvodoch rozhodnutia poukázal súd prvej inštancie

20. Z dôkazov, ktoré súdu predložil žalobca preto nevyplynulo to, že boli splnené  zákonné
predpoklady pre postúpenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému na žalobcu.
Žalobca nepreukázal súdu výzvu Slovenskej sporiteľne, a.s. pred postúpením,  existencia ktorej je
jedným z predpokladov pre platné postúpenie bankovej pohľadávky, v dôsledku čoho absentovala
aktívna legitimácia žalobcu k uplatneniu nároku, ktorý bol predmetom konania. Nesplnenie zákonných
predpokladov pre postúpenie pohľadávky banky v zmysle § 92 ods. 8 vetá prvá nenahrádza ani
oznámenie postupcu žalovanému o postupní  pohľadávky ako mienil žalobca. Odvolací súd vzhľadom na
uvedené, vychádzajúc aj v článku 2 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387  ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Uvedené sa týka aj súvisiaceho výroku o trovách konania.

21. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému
v zásade vznikol nárok na náhradu  trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1  CSP v spojení s
ust. § 396 ods. 1  CSP). Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaný  bol v odvolacom konaní pasívny,
k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil  a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z článku 17 základných princípov
CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení
§ 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku na náhradu trov konania strane a následne súdom prvej inštancie
o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní ani nevznikli, by
bolo zjavne nielen nerozumné, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania,
preto žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal

22. Rozhodnutie bolo  prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.



Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa  § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Csp/10/2018", "guid": "3ea535b3-6c57-499d-a13d-08c071b4746d:90e49114-2ece-4aa5-8b11-80ca0e5267a8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2163a1a3-b068-4de3-b0c7-26943ace6c15", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 270/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 270/2012 z 31. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-31", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2163a1a3-b068-4de3-b0c7-26943ace6c15"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "d7ed52ff-c60c-45b8-8d34-5126f1b6e41f:3d1a7883-c656-4c65-9d9b-46027386c560", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Csp/10/2018", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7Csp/10/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d7ed52ff-c60c-45b8-8d34-5126f1b6e41f:3d1a7883-c656-4c65-9d9b-46027386c560"}], "citovane_v": []}