Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/91/2014 z 29. 6. 2015
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 29. júna 2015, sp. zn. 6CoP/91/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3111223282.1
Krajský súd Trenčín | 6CoP/91/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:3111223282.1 | 2015-06-29 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 219 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef42f864-fc57-421d-befc-7ec851ca72ff
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3111223282.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/91/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111223282
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3111223282.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o dieťa V. Y., nar. XX.XX.XXXX, do
dovŕšenia plnoletosti zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín
a maloleté dieťa I. Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Trenčín, obe bytom u matky, deti rodičov: matky V. Y., štátnej občianky Slovenskej republiky,
bytom G., B. B. XXX/XX a otca L. Y., štátneho občana M. republiky bytom E. XXXX, F. M.+Y., J. Z., J.
republika, o zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 28. októbra 2014 č. k. 32P/265/2011- 248, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti      p o t v r d z u j e  .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zo dňa 28. októbra 2014 č. k. 32P/265/2011-  248  zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca k maloletému dieťaťu I. Y., z doterajšej sumy 1000,- Sk (33,19 Eur) mesačne na sumu 80,- Eur
mesačne, s účinnosťou od 01.09.2011, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho
dňa v mesiaci vopred a  k toho času plnoletej V. Y., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 1.200,- Sk
(39,83 Eur) mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2011, ktoré je otec povinný
prispievať k rukám plnoletej V. Y., nar. XX.XX.XXXX vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Dlh otca
na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.09.2011 do 31.10.2014, pre maloletú I. Y.
vo výške 1.778,78 Eur  uložil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 49,41 Eur spolu s bežným
výživným  k rukám matky až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia, a to s účinnosťou od 01.12.2014 a dlh otca na zameškanom
zvýšenom výživnom za obdobie od 01.09.2011  do 31.10.2014, pre toho času plnoletú V. Y. vo výške
2.286,50 Eur  v mesačných splátkach po 63,51 Eur spolu s bežným výživným  k rukám plnoletej V.
Y., až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia, a to s účinnosťou od 01.12.2014. Týmto vo výrokovej časti o úprave vyživovacej
povinnosti  zmenil  rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.06.2005 č.k. 21P/500/2002-85. O
náhrade trov konania rozhodol tak,  že žiaden z účastníkov  nemá právo  na náhradu trov konania.
V odôvodnení svojho rozsudku  uviedol, že od poslednej súdnej úpravy vyživovacej povinnosti otca k
deťom pred 9 rokmi došlo k zmene pomerov ako na strane účastníkov konania, tak i objektívne rastom
životných nákladov. K podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného  došlo na strane
detí, ktoré sú vekovo staršie, vzrástli náklady na ich výživu, oblečenie, zdravotnú starostlivosť a iné
odôvodnené potreby. Zatiaľ čo pri predchádzajúcej súdnej úprave výživného mala  V. 10 rokov a bola
žiačkou 4. ročníka ZŠ, v súčasnosti má 19 rokov a je študentkou vysokej školy. V roku 2013 V. skončila
strednú odbornú školu, s návštevou ktorej mala jej matka zvýšené výdavky (školské pomôcky, stužková
slávnosť a podobne). Mal. I., ktorá mala v čase poslednej úpravy výživného 4 roky, v súčasnosti má
13 rokov a je žiačkou 2. stupňa ZŠ. Na strane matky došlo k  zmene pomerov v tom, že táto je od júla
2013 nezamestnaná, od februára 2014 bez akéhokoľvek príjmu. V súčasnosti má závažné zdravotné
problémy. Na strane otca došlo od poslednej súdnej úpravy výživného k zmene pomerov v tom, že



otec je od roku 2010 nezamestnaný a privyrába si iba príležitostne. V súčasnosti si otec vykonáva trest
odňatia slobody s nástupom od 21.07.2014 a predpokladaným ukončením výkonu trestu 21.05.2015.
S poukazom na zistenú zmenu pomerov a odstup času od poslednej úpravy výživného, rozhodol súd
o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k mal. I. z doterajšej sumy 1000,- Sk (33,19 Eur)  mesačne na
sumu 80,- Eur mesačne a k toho času plnoletej V. z doterajšej sumy 1.200,- Sk (39,83 Eur)  mesačne na
sumu 100,- Eur mesačne, ktoré sumy považoval za zodpovedajúce zisteným zmenám pomerov. Súd má
za to, že hoci je otec detí nezamestnaný, v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, nie je možné
podľa názoru súdu, aj podľa súčasnej judikatúry  tieto skutočnosti pričítať na ťarchu detí, nakoľko otec si
sám privodil trestné stíhanie, následne výkon trestu odňatia slobody, ktorým sa zbavil možnosti plniť si
vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom. Súd zdôrazňuje, že každý rodič je povinný vyvíjať maximálne
úsilie, aby si mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť a uspokojovať  odôvodnené potreby svojich
detí. Ako vyplynulo z výsluchu otca, je vyučený v odbore stavebníctvo. Z webovej stránky Českého
štatistického úradu okresný súd zistil, že priemerné hrubé mesačné mzdy  sa v Českej republike v danom
odbore pohybovali v období od posledného štvrťroku 2011 do 2. štvrťroku 2014 cca nad 20.000,- Kč.
Otec súdu nepreukázal, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje  zamestnať sa. Skutočnosť, že otec je
už viac ako 3 roky nezamestnaný, neevidovaný na úrade práce, pričom má vyživovacie povinnosti k
trom deťom, ktoré si dlhodobo riadne neplní, poukazuje na jeho nezodpovedný prístup k plneniu si jeho
vyživovacej povinnosti. Minimálnou súčasťou zodpovednosti rodiča, ktorý sa o dieťa osobne nestará, je
aspoň zodpovedajúcim spôsobom prispievať na jeho výživu. Bolo by nespravodlivé požadovať od matky
dieťaťa, aby okrem osobnej starostlivosti o deti ešte aj ona sama znášala podstatnú časť finančných
výdavkov detí, zvlášť za situácie, kedy otec nemá vážne zdravotné problémy a ona matka trpí vážnymi
zdravotnými problémami. Keby mal otec maloletej I. a toho času plnoletej V. zodpovedný prístup a
nevyhýbal sa svojim rodičovským povinnostiam, bolo by v jeho schopnostiach a možnostiach platiť
určené zvýšené výživné.  S poukazom na uvedené súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca
k mal. I. a toho času plnoletej V., tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Vyživovaciu povinnosť
otca k deťom súd zvýšil v zmysle návrhu matky s účinnosťou od 1.9.2011, v ktorom mesiaci bolo začaté
súdne konanie.  V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k  deťom v zmysle rozsudku vznikol
otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie  od 01.09.2011 do 31.10.2014 ako rozdiel
medzi zvýšeným výživným a doterajším určeným výživným. V súlade s § 160 O.s.p. súd povolil otcovi
splácať  tento zameškaný dlh na výživnom pre obe deti v splátkach tak, aby dlh bol vyrovnaný v priebehu
3 rokov od rozhodnutia súdu, pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol súd
podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie  mohlo sa začať i bez návrhu

Proti tomuto rozsudku a to voči výroku o termíne splátok dlžného výživného a výživného  podal včas
odvolanie otec.  Uviedol, že sa toho času nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, nie je pracovne
zaradený, preto nemôže platiť výživné. Pri nezaplatení jednej splátky sa mu stratia výhody splátok. Toto
nemôže v súčasnej dobe dodržať. Bežné a dlžné výživné môže splácať až po výkone trestu odňatia
slobody.

Matka k odvolaniu otca písomne uviedla, že je sama s deťmi bez príjmu, nakoľko má závažné zdravotné
problémy. Maloleté I. pochádza z manželstva, ktoré stále trvá. Je žiačkou 8. ročníka ZŠ. Od doby
naposledy upravenej vyživovacej povinnosti v roku 2005 sa jej výdavky zvýšili a to tak návštevou ZŠ,
ako aj gastroenterológa a zubára. Neverí, že otec začne po skončení výkonu trestu riadne platiť bežné a
dlžné výživné, nakoľko do dnešného dňa nebol schopný platiť výživné, a to aj v čase keď bol zamestnaný.
Vo výkone trestu sa nachádza práve preto, že neplatil výživné a to už niekoľko rokov.  Navrhla rozsudok
okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.

Plnoleté dieťa V. Y. sa vyjadrila k odvolaniu otca zhodne s matkou. Navrhla rozsudok okresného súdu
potvrdiť ako vecne správny. Osobitne uviedla, že jej výdavky sa zvýšili v súvislosti s návštevou strednej
odbornej školy (2010-2014), ktoré predstavovali sumu cca. 600 Eur. V súčasnosti navštevuje 1. ročník
na vysokej škole. Pribudli jej cestovné náklady, školné, polročný poplatok za štúdium a ďalšie výdavky,
ktoré ona ani matka v súčasnej situácii nie sú schopné uhrádzať.

Kolízny opatrovník  sa k odvolaniu otca nevyjadril.



Krajský  súd preskúmal vec v intenciách ustanovenia § 212 ods. 1 a 2 písm. a) O.s.p.  a zistil, že rozsudok
okresného súdu je vecne správny, a preto  je potrebné  tento podľa § 219 O.s.p.  potvrdiť.  O odvolaní
otca rozhodol bez nariadenia  pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, preto
odvolací súd poukazuje na správne závery okresného súdu.

Ustanovenie § 163  O.s.p.  výslovne umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa podstatne zmenili
okolnosti, ktoré  sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie  trvanie  nároku na výživné.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol opakovane rozhodnúť o výživnom, je zmena pomerov
(§ 78 Zákona o rodine).

Zmenou pomerov  rozumieme zmenu tých právne významných skutočností, ktoré boli podkladom pri
skoršej úprave rozsahu vyživovacej povinnosti.

Súdna prax považuje za významnú zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa jeho vyšší vek a s
tým súvisiace vyššie výdavky na základné potreby dieťaťa (bývanie,  šatstvo, strava), ale aj s jeho vekom
rastúce náklady na sociálne potreby dieťaťa (vzdelávanie, rôzne aktivity - športové, kultúrne a podobne),
ako aj  zvýšené náklady  v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa.  Komplexné potreby  dieťaťa sú
povinní zabezpečiť jeho rodičia, a to aj  výkonom osobnej starostlivosti  o dieťa, ale predovšetkým
poskytovaním výživného.

Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom má zodpovedať odôvodneným potrebám detí a
schopnostiam, možnostiam  a majetkovým pomerom  rodičov (§ 62 ods. 1,    § 75 ods. 1 prvá veta
Zákona o rodine).

Platí ďalej, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a na výdavky, ktoré nie je  nevyhnutné
vynaložiť, súd pri skúmaní pomerov rodiča neprihliadne (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

V posudzovanej veci je nepochybné, že od skoršej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca, od ktorej
ubehol veľmi dlhý čas (10 rokov)  došlo u detí ku kvalifikovanej zmene pomerov, a to  najmä vzhľadom  na
ich vývoj  a s tým súvisiacimi zvýšenými  výdavkami  na základné potreby.  Je zrejmé, že došlo k zvýšeniu
výdavkov jednak z objektívneho dôvodu všeobecne známej skutočnosti zvýšenia životných nákladov
- cien tovarov a služieb, a jednak zo subjektívnych dôvodov -  fyzického, fyziologického, kultúrneho a
psychického rastu.

Za tejto situácie okresný súd správne zvýšil otcovi jeho vyživovaciu povinnosť.
Otcovo odvolanie smeruje len voči určenému času plnenia.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 160 ods. 1 a 2 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v
budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

Citované ustanovenie § 76 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vychádza výrok rozsudku okresného súdu
o čase plnenia výživného predstavuje tradičné riešenie, ktoré zohľadňuje jednak obvyklú periodicitu
príjmov, ako aj pravidelnosť vo výdavkoch a súčasne súvisí so spotrebným charakterom výživného.  Ide
o kogentnú úpravu, ktorá určuje splatnosť výživného mesiac vopred za účelom  ochrany oprávneného.
Tým je zabezpečené, že v čase vzniku výdavkov má oprávnený k dispozícii prostriedky na ich úhradu.

Súd sa vo svojom rozhodnutí musí pridržiavať kogentného ustanovenia zákona o mesačnej periodicite
opakujúcich sa dávok. Môže iba určiť konkrétny deň v mesiaci (v prvý deň v mesiaci, v pätnásty deň v



mesiaci, v posledný deň v mesiaci), a tak ho prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prípadu, t.j. výplatnému
termínu povinného, splatnosti určitých opakujúcich sa platieb oprávneného (nájomné) a pod. Určenie
termínu splatnosti má zmysel aj z hľadiska vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Uplynutím určeného
dňa splatnosti bez splnenia povinnosti sa rozhodnutie stáva vykonateľným.

V danej veci odvolací súd nezistil žiadnu nesprávnosť, keď okresný súd určil termín splatnosti bežného
výživného vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Pokiaľ ide o  počiatok splátok dlžného výživného a vykonateľnosť rozsudku, odvolací súd poukazuje
na ustanovenia § 162 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ktorých sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného
predbežne vykonateľné.  Pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich
doručenia. Preto žiadosť otca o akési „odloženie vykonateľnosti rozhodnutia“ je bezpredmetná.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na správny záver okresného súdu vo vzťahu k súčasnej
zárobkovej neschopnosti otca z dôvodu výkonu trestu, ktorá skutočnosť je podľa neho dôvodom zmeny
rozhodnutia okresného súdu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, v zmysle ktorého
otec sa sám svojím zavineným konaním zbavil objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť
voči svojim deťom. Preto nemožno túto  skutočnosť pričítať na ťarchu detí, ktoré majú podľa čl. 41 ods.
4 Ústavy Slovenskej republiky právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Niet teda dôvodu, aby sa
práve v dôsledku tejto skutočnosti (trestného činu otca) zbavil otec svojej vyživovacej povinnosti k deťom
počas výkonu trestu.  Otec je aj vo výkone trestu povinný vyvinúť maximálne úsilie, aby mohol riadne
a včas plniť svoje zákonné  rodičovské povinnosti

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e    j e    p r í p u s t n é     .