{"guid": "00f961e5-89b5-4f4d-93db-f500448cc4e3:a8ec1aec-322c-457b-a698-4edfe9ad2ceb", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5011201166.1", "spisova_znacka": "20S/440/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/440/2011 z 3. 12. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 3. decembra 2012, sp. zn. 20S/440/2011, ECLI:SK:KSZA:2012:5011201166.1", "identifikacne_cislo": "5011201166", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Emília Horňáková", "sudca_id": 425, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-emilia-hornakova-425", "datum_vydania": "2012-12-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a8ec1aec-322c-457b-a698-4edfe9ad2ceb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5011201166.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5011201166.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5011201166.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/440/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011201166
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011201166.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej, členov senátu
JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Evy Kyselovej, v právnej veci žalobcu: Ing. W. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXXX/XX, XXX XX L., v zast. JUDr. Stanislav Záhumenský, advokát, so sídlom L. D. XXXX,
XXX XX L., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor pomoci
v hmotnej núdzi, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. AA/2011/10319/1-OPHN zo dňa 24.11.2011, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor pomoci v
hmotnej núdzi č. AA/2011/10319/1-OPHN zo dňa 24.11.2011 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Čadca, odbor sociálnych vecí a rodiny č. 2/2011/34899/02 zo dňa 08.04.2012   z r u š u j
e   podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec   v r a c i a   správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný   j e   p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu JUDr. Stanislava Záhumenského
trovy konania vo výške 132,64 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmavania rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodnutím č.
AA/2011/10319/1-OPHN zo dňa 24.11.2011 potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Čadca, odbor sociálnych vecí a rodiny č. 2/2011/34899/03 zo dňa 12.09.2011, ktorým prvostupňový
správny orgán rozhodol podľa § 2, § 8 ods. 1, 2, 3,  zák.č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o
zmene a doplnení niektorých zákonov a zák.č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, že žalobca nie je občanom v hmotnej núdzi, nespĺňa
nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa mu dávka a príspevky v hmotnej núdzi.

V dôvodoch rozhodnutia žalovaný poukázal na § 8 ods. 3 písm. d) bod 2 zák.č. 599/2003 Z.z. o pomoci
v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a konštatoval, že žalobca nepreukázal,
že hodnota osobného motorového vozidla zn. Seat Toledo, ev.č. CA 160 BX nie je podľa znaleckého
posudku vyššia ako 35-násobok sumy životného minima, preto konštatoval, že žalobcu nemožno
považovať za občana v hmotnej núdzi a  nepriznáva sa mu dávka a príspevky v hmotnej núdzi. Poukázal,
že Zákon o pomoci v hmotnej núdzi presne vymedzuje, na základe čoho je možné, na účely posúdenia
hmotnej núdze, preukázať hodnotu osobného motorového vozidla a preto pre účely posúdenia hmotnej
núdze nie je možné akceptovať preukázanie jeho hodnoty iným spôsobom, než predložením znaleckého
posudku na hodnotu motorového vozidla. Preto žalovaný neakceptoval odvolaciu námietku žalobcu,
ktorý tvrdil, že predložil doklady preukazujúce, kedy predmetné vozidlo nadobudol a v akej hodnote,



a konštatoval, že z týchto dokladov je možné ustáliť, že vozidlo nemôže mať hodnotu 35-násobku
životného minima.

Žalobca v podanej žalobe, ktorú doručil na Krajský súd v Žiline dňa 21.12.2011, žiadal napadnuté
rozhodnutie žalovaného zrušiť. Mal zato, že spĺňa podmienky Zákona o hmotnej núdzi a vzniká má nárok
na dávky a príspevky v hmotnej núdzi.

Následne po ustanovení právneho zástupcu doplnil dôvody žaloby písomným podaním zo dňa
20.09.2012, doručeným na Krajský súd v Žiline dňa 26.09.2012 - č. listu 67 spisu, v ktorom tvrdil, že
je evidovaný od 01.05.2009 ako uchádzač o zamestnanie, žije so svojím synom X. A. v spoločnej
domácnosti, ktorý sa s ním aj posudzuje na účely posudzovania hmotnej núdze, žalobcov mesačný
príjem tvorí peňažný príspevok na opatrovanie v sume 195,27 €. Tvrdil, že výška odmeny za znalecký
posudok na určenie hodnoty motorového vozidla sa pohybuje v rozpätí od 300,- € do 400,- € a
predloženie takéhoto posudku je pre osoby v hmotnej núdzi finančne náročné a prakticky nemožné.
Poukazoval, že pokiaľ žalovaný takýto znalecký posudok od žiadateľov o dávku a príspevok v hmotnej
núdzi žiada, je to neprimerané vzhľadom na ich finančnú a sociálnu situáciu a taktiež nemorálne. Tvrdil,
že preukázal iným spôsobom, a to predložením kúpnej zmluvy, technického preukazu motorového
vozidla, že hodnota motorového vozidla neprekročila 35-násobok životného minima. Podľa jeho
právneho názoru žalovaný s poukazom na § 8 ods. 3 písm. d) bod 2 zák.č. 599/2003 Z.z. mal sám
dať vypracovať znalecký posudok na hodnotu osobného motorového vozidla, pokiaľ mal zato, že z
vykonaných dôkazov nie je preukázaná hodnota posudzovaného vozidla. Ďalej tvrdil, že z ust. § 8
ods. 3 písm. d) bod 2 zákona č. 599/2003 Z.z. mu nevyplýva  povinnosť preukázať hodnotu osobného
motorového vozidla.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
prvostupňového správneho orgánu zrušil pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. pre iný právny
názor, než vyslovil žalovaný a prvostupňový správny orgán v preskúmavaných rozhodnutiach, a to z
nasledovných dôvodov.

V predmetnej veci bolo potrebné posúdiť, či postup žalovaného a prvostupňového správneho orgánu
v konaní podľa zák.č. 599/2003 o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov bol zákonný, pokiaľ správne orgány vyžadovali od žalobcu predloženie
znaleckého posudku na určenie hodnoty osobného motorového vozidla, ktoré bolo vo vlastníctve a držbe
žalobcu a či nevyhnutnou podmienkou pre rozhodovanie správnych orgánov bolo práve predloženie
tohto dôkazu.

Podľa § 3 ods. 4 zák.č. 71/1967 Zb., správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať
každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa
správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo
hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, rozhodnutie správnych orgánov musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo
zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 25 ods. 1 zák.č. 599/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, na konanie o posúdení hmotnej
núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami
sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 30) ak tento zákon neustanovuje inak.



Podľa § 25 ods. 2 zák.č. 599/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, na konanie o posúdení
hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa nevzťahujú
ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2 a § 60 až 68 zákona o správnom konaní.

Podľa § 2 zák.č. 599/2003 Z.z. hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa
s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum 1) a občan a fyzické osoby, ktoré sa s
občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.

Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 599/2003 Z.z. fyzické osoby, ktoré sa spoločne posudzujú na účely posudzovania
hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, sú

a) manžel a manželka,

b) rodičia a nezaopatrené deti 3) žijúce s nimi v domácnosti, 4)

c) rodičia a ich deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem 5) najviac vo výške
minimálnej mzdy, 6) žijúce s rodičmi v domácnosti, 4) okrem detí, ktorým v čase evidencie uchádzačov
o zamestnanie vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a detí, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok
podľa osobitného predpisu. 17)

Podľa § 8 zák.č. 599/2003 Z.z.

(1) Občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, sa
nepovažujú za občanov v hmotnej núdzi, ani keď ich príjem nedosahuje životné minimum ustanovené
osobitným predpisom, 1) ak si svojím majetkom môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť
v hmotnej núdzi.

(2) Za majetok podľa tohto zákona sa považujú hnuteľné veci a nehnuteľné veci, a ak to ich povaha
pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

(3) Občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú,
si majú pomôcť v hmotnej núdzi užívaním vlastného majetku, správou vlastného majetku, predajom
vlastného majetku alebo prenájmom vlastného majetku. Od občana a fyzických osôb, ktoré sa s
občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, nemožno požadovať predaj alebo prenájom

a) nehnuteľnosti, ktorú užívajú na primerané trvalé bývanie; u občana a fyzickej osoby, ktorá sa s
občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, sa na primeranosť nehnuteľnosti užívanej na trvalé
bývanie neprihliada, ak občan a fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje,
dovŕšili dôchodkový vek,

b) poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, ktorú užívajú pre svoju potrebu,

c) hnuteľnej veci, ktorá tvorí nevyhnutné vybavenie domácnosti, alebo na ktorú sa poskytla jednorazová
dávka v hmotnej núdzi alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého
zdravotného postihnutia,

d) osobného motorového vozidla, ktorého sú držiteľom alebo vlastníkom a

1. využívajú ho na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia alebo

2. jeho hodnota podľa znaleckého posudku nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima, alebo

e) hnuteľnej veci, ak by bol v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 29 ods. 2 zák.č. 599/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, občan v hmotnej núdzi je povinný
na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie dávky a príspevkov, ich výšku alebo
výplatu v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak úrad neurčil dlhšiu lehotu. Ak občan v



hmotnej núdzi nevyhovie výzve v určenej lehote, možno výplatu dávky a príspevkov zastaviť, ak bol vo
výzve upozornený na tento následok. O zastavení výplaty dávky a príspevkov úrad vydá rozhodnutie.

Podľa § 2 zák.č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene doplnení niektorých zákonov účinného ku
dňu 30.06.2012 za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú
podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm

a) 189,83 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu,

b) 132,42 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

c) 86,65 eura mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,

2. o nezaopatrené dieťa. 2)

Žalobca preukazoval naplnenie statusu občana v hmotnej núdzi preukázaním majetkových pomerov, a
to predložením aj dokladov o vlastníctve osobného motorového vozidla Seat Toledo, ev.č. CA 160 BX,
a to osvedčenia o evidencii časť II, technický preukaz

č. TA144057, z ktorého súd zistil, že je držiteľom tohto osobného motorového vozidla, ktorého dátum
prvej evidencie je 24.07.1995, kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 01.05.2009 a potvrdením o zaplatení
kúpnej ceny zo dňa 01.05.2009, z ktorej súd zistil nadobudnutie vozidla od predávajúceho, Z. G.,  za
kúpnu cenu 1 660,- €.

Z obsahu spisu a preskúmavaných rozhodnutí súd mal preukázané, že žalobca bol posudzovaný z
hľadiska hmotnej núdze ako osoba, ktorá v domácnosti žije s plnoletým synom X., na ktorého jeho matka
prispieva výživné vo výške 60,- €.

Zák.č. 599/2003 Z.z. v ust. § 8 ods. 3 písm. d) bod 2 explicitne vyžaduje znalecký posudok k posúdeniu
hodnoty veci (osobného motorového vozidla). V rozhodovacej činnosti správnych orgánov, ako aj
súdov je možné pri zohľadnení individuálnych podmienok prejednávanej veci aj toto ust. preklenúť
tak, aby výklad zák.č. 599/2003 Z.z. nebol formalistický, neprimeraný a konanie správnych orgánov
nehospodárne, a to v prípade, ak je možné z iných dôkazov hodnotu veci ustáliť a zodpovedať na otázku,
či hodnota posudzovanej veci nepresahuje 35-násobok životného minima.

V konaní krajský súd  poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.ÚS 341/2007
zo dňa 01.07.2008 a PL.US 10/2004 zo dňa 06.02.2008.

Podľa krajského súdu je všeobecne známou skutočnosťou (§ 121 O.s.p.), že hodnota osobných
motorových vozidiel (okrem starožitných, zberateľských vozidiel) klesá odo dňa ich nadobudnutia.
Správne orgány mohli, bez vyžadovania znaleckého posudku, zodpovedať na otázku, či posudzovaná
hnuteľná vec - osobné motorové vozidlo presahuje hodnotu 35-násobku životného minima žiadateľa,
nakoľko tieto skutočnosti mohli zistiť z predložených dôkazov - z predloženej kúpnej zmluvy, technického
preukazu vozidla, čím by plne realizovali princíp neformálnosti a hospodárnosti správneho konania, ako
aj princíp primeranosti konania orgánov verejnej správy.

Nie je účelom správneho konania, aby správny orgán, ako tomu bolo aj v tomto prípade,
bezpodmienečne splnil dikciu zákona a vyžadoval na posúdenie hodnoty veci znalecký posudok, keď z
iných dôkazov vie zistiť skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci a aby vyžadoval predloženie
znaleckého posudku len preto, aby dotvrdil už zistené skutočnosti.



Správne orgány musia vychádzať zo zásady hospodárnosti, ktorá je upravená v § 3 ods. 4 zák.č. 71/1967
Zb. v spojení s § 25 ods. 1 a 2 zák.č. 599/2003 Zb. a plne  aplikovať v konaní princíp primeranosti
rozhodovania orgánov verejnej správy, ktorý je základným princípom dobrej verejnej správy.

Preto krajský súd vyhodnotil prístup správnych orgánov v prejednávanej veci za prísne formalistický,
ktorý v konečnom dôsledku  popieral samotný zmysel a účel Zákona o pomoci v hmotnej núdzi a
ktorý v konečnom dôsledku odoprel žalobcovi právo na riadny prístup k verejnej správe a na riadne
posudzovanie nároku žalobcu uplatňovaného podľa ust. zák.č. 599/2003 Z.z.. Podľa krajského súdu na
strane žalobcu bolo dôvodné legitímne očakávanie, že jeho žiadosť, uplatnená podľa zák.č 599/2003
Z.z. o priznanie statusu občana v hmotnej núdzi, nebude posudzovaná formalisticky, bez vyžadovania
predloženia ďalších dôkazov, keď posúdenie základnej otázky (či hodnota posudzovaného motorového
vozidla presahuje 35-násobok životného minima) bolo možné zistiť z predložených dôkazov, bez
znaleckého posudku.

Prvostupňový správny orgán poukázal na § 4 ods. 1, § 13 ods. 1 a 3 a § 8 ods. 3 písm. d) zák.č. 599/2003
Z.z. a konštatoval, že vyzval pri aplikácii § 29 ods. 2 zák. č. 599/2003 Z.z. žalobcu dňa 08.08.2011 na
predloženie znaleckého posudku na hodnotu osobného motorového vozidla zn. Seat Toledo.

Krajský súd dodáva, že pokiaľ žalovaný a prvostupňový správny orgán vyžadoval podľa § 8 zák.č.
599/2003 Z.z. predloženie znaleckého posudku, z tohto ust. nevyplýva, že takúto povinnosť, s poukazom
na § 29 ods. 2 cit. ustanovenia, má žiadateľ o priznanie statusu občana v hmotnej núdzi a že výlučne on
je povinný takýto dôkaz predložiť. Ustanovenia zák.č. 599/2003 Z.z. ani nevylučujú, že zabezpečenie
takéhoto dôkazu (v prípade, že hodnotu posudzovanej veci nebude možné zistiť z iných dôkazov) je
na správnom orgáne. To znamená, že pokiaľ § 8 ods. 3 písm. d) zák.č. 599/2003 vyžaduje k zisteniu
hodnoty posudzovaného osobného motorového vozidla predloženie znaleckého posudku, tak z ust.
zák.č. 599/2003 Z.z. nevyplýva, že takýto dôkaz je povinný ako podklad na vydanie rozhodnutia predložiť
žiadateľ a v prípade jeho nepredloženie a nezistenia hodnoty veci na základe iných dôkazov, nie je
možné žiadateľovi (pri splnení ostatných zákonných podmienok) priznať status občana v hmotnej núdzi.

Krajský súd v Žiline pre iný právny názor rozhodnutie žalovaného, ako i prvostupňového správneho
orgánu zrušil pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p.. Žalobca bol v konaní
úspešný, preto má právo na náhradu trov konania. Trovy vyčíslil v podaní právneho zástupcu zo dňa
02.10.2012 (č.l. 73 spisu) celkovo na sumu 132,64 Eur, a to za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie a
príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu po 58,69 Eur), 2-krát režijný paušál po 7,63 Eur.

Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobcovi vznikli trovy konania titulom trov
právneho zastúpenia 132,64 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony:

- prevzatie veci vo výške 58,69 Eur + režijný paušál 7,63 Eur,

- písomné podanie žaloby na súd vo výške 58,69 Eur + režijný paušál 7,63 Eur,

a to v zmysle  § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“; podľa výpočtového základu pre
rok 2012 má žalobca za uvedené úkony nárok na odmenu vo výške 127,16 Eur/úkon, avšak v podaní
právneho zástupcu zo dňa 02.10.2012 si uplatnil len 58,69 Eur/úkon, ktorá suma mu bola krajským
súdom priznaná).

Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 132,64
Eur.

Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1 O.s.p.  do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v
konaniach podľa § 120 ods. 2), ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}