Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/18/2016 z 25. 4. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 25. apríla 2016, sp. zn. 23To/18/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3113012139.1 Krajský súd Trenčín | 23To/18/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3113012139.1 | 2016-04-25 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/58c9764d-9880-4022-a1cc-228036808b0f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3113012139.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/18/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113012139
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113012139.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. apríla 2016
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obžalovaného

J. J.,

nar. XX.XX.XXXX v R. U., trvale bytom T. XX, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 8T/139/2013 zo dňa 6. novembra 2015 a
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný J. J. podľa § 285 písm. a/ Tr.por. oslobodený spod
skutku právne posúdeného obžalobou Okresnej prokuratúry Trenčín č. 1Pv 960/2011 ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a/ Tr.zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak,
že dňa 29.07.2011 v čase asi o 13:00 hod. na terase kaviarne s názvom „O. U.“, ktorá sa nachádza
v W. W., ul. XX. novembra č. XXX, po predchádzajúcom slovnom konflikte, a potom ako poškodený
K. G. hodil zapaľovač o stôl, pri ktorom sedel obžalovaný so Y. Y., pričom tento zapaľovač smeroval
na obžalovaného J. J., fyzicky zaútočili na poškodeného K. G., a to tak, že ho opakovane bili päsťami
do oblasti hlavy, po celom tele a kopali do oblasti nôh, pričom po tomto útoku zacítil poškodený K. G.
ostrú až pálivú bolesť v ľavom kolene, čím poškodenému K. G., nar. XX.XX.XXXX vo T., N. federácia
podľa znaleckého posudku č. 4/2012 z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia spôsobili
ťažký úraz v podobe kompletného roztrhnutia predného skríženého väzu ľavého kolena s väčším
vnútrokĺbnym krvným výronom a poúrazovou predozadnou nestabilitou kolena, nekompletné roztrhnutie
vnútorného pobočného väzu ľavého, s čiastočnou bočnou nestabilitou kolena a roztrhnutie vonkajšieho
menisku ľavého kolena, čo ho obmedzovalo na bežnom spôsobe života v trvaní najmenej 7-8 týždňov, a
to hlavne v pohybe a chôdzi, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomne odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry,
a to v neprospech obžalovaného proti výroku o vine. V dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že
súd sa priklonil pri vykonávaní dokazovania k výpovediam obžalovaného, ako aj svedkov Y. a G.
Y., pričom výpoveď poškodeného G. vyhodnotil ako nevierohodnú a rozporuplnú. S týmto právnym
názorom súdu nemožno súhlasiť. V prípade, ak už samosudca v odôvodnení rozsudku označil výpoveď
svedka O. za nevierohodnú, resp. že tento svedok má vzhľadom na dlhoročný vzťah s poškodeným
zníženú vierohodnosť, obdobne mal postupovať aj v prípade výpovedí svedkov Y., nakoľko títo boli podľa



vlastných vyjadrení dlhoroční priatelia s obžalovaným a G. Y. aj obchodným partnerom. Výpoveď svedka
O. je v danej veci kľúčová, nakoľko od začiatku prípravného konania tvrdil, že nechce mať s danou
vecou nič spoločné a bol by najradšej, keby nič nevidel a nebol incidentu prítomný. Niekoľkokrát počas
svojej výpovede uviedol, že chce a bude vypovedať iba pravdu, resp. iba to, čo naozaj videl, pričom
vo svojej výpovedi jednoznačne označil osobu, ktorá mala ako prvá fyzicky zaútočiť na poškodeného,
pričom v niektorých okolnostiach bola jeho výpoveď aj v neprospech poškodeného. Obhajoba sa od
začiatku prípravného konania snažila spochybniť jeho výpoveď, čoho dôkazom bol aj posledný výsluch
svedka O., kde mu boli opakovane a stále dookola kladené tie isté otázky, a to aj napriek tomu, že už na
ne odpovedal, čo svedka ku koncu výsluchu viedlo až k tomu, že odmietol ďalej odpovedať na otázky.
V prípade, že sa súdu jeho výpoveď javila ako účelová, mal pristúpiť k osobnému výsluchu svedka.
Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa §
322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedol, že sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, že súd sa
priklonil pri vykonávaní dokazovania k výpovediam obžalovaného, ako aj svedkov Y. a G. Y., pričom
výpovede poškodeného G. a svedka O. vyhodnotil ako nevierohodné a rozporuplné. Svedok O.
bol skutočne dlhoročným priateľom poškodeného a vo svojej výpovedi sa vyjadril rozporuplne aj o
priebehu samotného incidentu. Tieto výpovede nevytvárajú o priebehu skutkového deja vo vzťahu k
obžalovanému vôbec žiadny ani len čiastočne ucelený celok. Osobný výsluch svedka O. by nemohol
odstrániť zásadné rozpory vo výpovedi G., pričom jeho výpoveď z prípravného konania vo vzťahu k
obžalovanému je úplne postačujúca. Súd mal z výsluchu poškodeného G. na hlavnom pojednávaní
za preukázané, že on sám pripustil, že zranenie si mohol spôsobiť aj sám, a že uviedol najmenej tri
možné rozdielne verzie vzniku zranenia. Bezprostrednosť výpovede na hlavnom pojednávaní, spôsob
reakcie na otázky kladené súdom boli také, že súd jeho výpoveď vyhodnotil ako nejasnú, nelogickú,
nepresvedčivú, nevierohodnú a rozpornú. Výpovede pri incidente prítomných svedkov na hlavnom
pojednávaní, prehratie zvukovo obrazového záznamu z rekonštrukcie na mieste činu, ako aj závery
znaleckého dokazovania nijako nepodporili ani jednu z verzií poškodeného G., a jeho kamaráta svedka
O.. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že zranenie sa poškodenému G. nestalo tak, ako
pôvodne tvrdil v prípravnom konaní, poškodený G. vedome klamal v prípravnom konaní vyšetrovateľovi
a znalcovi, keď zatajoval svoje zranenie kolena z minulosti a uvádzal nereálny mechanizmus vzniku
zranenia. Je preto zrejmé, že skutok tak, ako je uvedený v obžalobe sa nestal. Navrhol odvolanie
prokurátora zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora, prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla
zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Obhajca
obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že na hlavnom pojednávaní v predmetnej
veci vznikla dôkazná núdza a zabezpečené dôkazy bolo potrebné vyhodnotiť v zmysle zásady „in dubio
pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného).

Nemožno uprieť prvostupňovému súdu snahu o vykonanie všetkých dostupných dôkazov, ktoré
jednoznačne postačovali podľa názoru odvolacieho súdu na rozhodnutie vo veci. Tieto dôkazy
prvostupňový súd aj správne vyhodnotil jednotlivo i v celku, pretože tieto nedávali jednoznačnú ucelenú,
logickú reťaz, smerujúcu k záveru o vine obžalovaného. Naopak viedli k viacerým pochybnostiam, či
už o začatí slovného konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným, ktoré žiadna zo strán nepoprela, ale
najmä k jeho následnému priebehu.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že jednotlivé výpovede poškodeného z prípravného konania a
z hlavného pojednávania si nielenže vzájomne odporujú, ale nekorešpondujú ani s ostatnými vo veci
vykonanými dôkazmi. Aj zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva v podstate vyplýva, že všetky
zranenia poškodeného nemohli byť spôsobené tak, ako to poškodený tvrdí, sám poškodený nevedel
tieto presne popísať, a preto znalec nemohol jednoznačne ustáliť mechanizmus ich vzniku.



Podľa znalca pri vykonanej rekonštrukcii skutku pôsobili oveľa logickejšie a presvedčivejšie výpovede
obžalovaného. Posúdenie zranení poškodeného navyše komplikuje fakt, že v minulosti už bol na
poranenia kolena liečený, dokonca absolvoval chirurgické zákroky kolena, a to viackrát.

K výpovedi svedka O. odvolací súd uvádza, že jeho výpoveď bola prečítaná po súhlase tak
prokurátora, ako aj obžalovaného. Samotný prokurátor pripustil, že časť jeho výpovede je v neprospech
poškodeného, teda celkovo aj táto výpoveď vnáša len ďalšie pochybnosti do priebehu skutku, ktoré
by sa celkom zrejme nepodarilo odstrániť jeho osobným výsluchom na súde, najmä s poukazom na
skutočnosť, že od skutku uplynulo takmer 5 rokov. Okrem toho je tu celý rad ďalších pochybností, ktoré
treba vyhodnotiť v prospech obžalovaného.

Senát odvolacieho súdu pripomína, že v danom prípade by mohla prichádzať do úvahy kvalifikácia
„konfliktu“ medzi obžalovaným, poškodeným a ešte s ďalšími osobami ako výtržníctvo. Avšak v danom
prípade to nie je možné vo vzťahu k obžalovanému J. (pretože len na neho súd prejednával obžalobu)
bezprostredne preukázať ani mieru jeho účasti na tomto výtržníctve ani to, či bol útočníkom, alebo len
osobou, ktorá bránila v konflikte iným osobám.
Pre preukázanie a uznanie viny rozsudkom je takáto dôkazná situácia nepostačujúca, práve aj s
prihliadnutím na zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného.

Z takto rozvedených dôvodov sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu, aj
s jeho rozsiahlym odôvodnením, na ktoré odvolací súd odkazuje, a preto odvolanie prokurátora ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.