Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/288/2012 z 18. 9. 2013
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 18. septembra 2013, sp. zn. 4Co/288/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3611206613.1
Krajský súd Trenčín | 4Co/288/2012 | ECLI:SK:KSTN:2013:3611206613.1 | 2013-09-18 | Rozhodnutie
Citované ustanovenia: § 219 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/05054c1a-531d-424a-8bce-e24e3452939e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3611206613.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/288/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611206613
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3611206613.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa G. X., bytom L. cesta XXX/XX, T. D.,
zastúpeného JUDr. N. T., advokátkou so sídlom W. XX, T. proti odporkyni mal. Z. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. cesta XXX/XX, zastúpenej zákonnou zástupkyňou T. X., bytom Q. XX/X, L., zastúpenej JUDr.
N. R., advokátom so sídlom X. cesta 7, L., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní
navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 24. apríla 2012 č.k.
6C/122/2011-64 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý  rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e.

Vo výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok    z m e ň u j e tak,  že navrhovateľ je    p o v
i n n ý    zaplatiť odporkyni náhradu trov konania - trovy právneho zastúpenia vo výške  325,94 eur k
rukám JUDr. N. R., advokáta, do troch dní.

Navrhovateľ je    p o v i n n ý   zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania - trovy právneho
zastúpenia vo výške 98,70 eur k rukám JUDr. N. R., advokáta, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že
je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území T. D., obec T. D., okres
L., zapísané v katastri nehnuteľností na U. katastra L., na liste vlastníctva č. XXX a to stavby - rodinného
domu súp. č. XXX postaveného na parcele KN-C č. XX/X a pozemky: parcela KN-C č. XX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2,  parcela KN-C č. XX/X - záhrady o výmere XXX m2, parcela KN-
C č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ ako
darca uzavrel dňa 19.07.2004 s odporkyňou ako obdarovanou zastúpenou jej matkou T. X., darovaciu
zmluvu, ktorou navrhovateľ daroval odporkyni do výlučného vlastníctva vyššieuvedené nehnuteľnosti.
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 5P 240/04-12 zo dňa 07.10.2004, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 20.10.2004 bol schválený právny úkon v mene mal. Z. X. - uzavretie darovacej zmluvy
zo dňa 19.07.2004, ktorý v mene maloletého dieťaťa uzatvorila zákonná zástupkyňa T. X.. Z výpisu z
katastra nehnuteľností Správy katastra L. listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie T. D. vyplýva,
že ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností je v katastri nehnuteľnosti zapísaná odporkyňa - Z.
X.. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 5C/221/2008-48 zo dňa 29.4.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 17.08.2009, bolo rozvedené manželstvo navrhovateľa a zákonnej zástupkyne
odporkyne. Maloletá odporkyňa bola zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ako zákonná
zástupkyňa odporkyne ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Odporkyňa zastúpená zákonnou
zástupkyňou dňa 01.03.2010 navrhovateľovi písomne oznámila, že je povinný vysťahovať sa do
22.03.2010 z predmetnej nehnuteľnosti. Z oznámenia o zrušení trvalého pobytu vyplýva, že ohlasovňa
pobytu T. D. na návrh vlastníka zrušila dňom 01.03.2010 trvalý pobyt navrhovateľovi. Za miesto nového
trvalého pobytu bolo označené: C. T. D.. O tejto skutočnosti Obec T. D. informovala navrhovateľa i



odporkyňu. Obec T. D. listom adresovaným právnej zástupkyni navrhovateľa dňa 19.05.2010 písomne
oznámila, že trvalé bydlisko navrhovateľa nezrušila. Zo zmluvy o nájme zo dňa 01.06.2009 vyplýva, že
navrhovateľ ako prenajímateľ a odporkyňa ako nájomca zastúpená navrhovateľom uzatvorili (správne
malo byť, že odporkyňa ako prenajímateľ, zastúpená navrhovateľom a navrhovateľ ako nájomca)
zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bolo prenechanie bytu nachádzajúceho sa na
prízemní predmetnej nehnuteľnosti - rodinného domu navrhovateľovi ako nájomcovi do užívania. Výška
nájomného bola stanovená na 1,- eur ročne. Navrhovateľ, zastúpený svojou právnou zástupkyňou,
písomnou výzvou zo dňa 16.04.2010 vyzval odporkyňu zastúpenú zákonnou zástupkyňou na vrátenie
daru - predmetných nehnuteľností najneskôr do 12.05.2010. Na Okresnom súde Partizánske prebieha
pod sp. zn. 5C/3/2011 konanie o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti a to medzi navrhovateľkou -
zákonnou zástupkyňou odporkyne v tomto konaní a odporcami - navrhovateľom v tomto konaní a J. R..
Navrhovateľ sa v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Naliehavosť na určovacom petite je v tomto prípade daná tým, že bez   súdneho rozhodnutia o
určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam by bolo právne postavenie navrhovateľa
neisté. Okruh subjektov pri určovacej žalobe tvoria tí, ktorí tvrdia, že sú vlastníkmi a tí, v ktorých
prospech svedčí zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a ktorí sú až do preukázania opaku
považovaní za vlastníkov. Navrhovateľ, ktorý tvrdí, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, je tak
v konaní aktívne vecne legitimovaný. Návrh na začatie konania smeruje voči odporkyni, ktorá je ako
vlastník predmetnej nehnuteľnosti zapísaná v katastri nehnuteľností a je preto vo veci pasívne vecne
legitimovaná. Odporkyňa je maloletá, nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, preto je v súdnom konaní
zastúpená zákonnou zástupkyňou - svojou matkou, ktorá odporkyňu podľa rozsudku súdu o rozvode
manželstva, zastupuje a spravuje jej majetok. Súd sa v danej veci musel vysporiadať s prejudiciálnou
otázkou vrátenia daru - predmetných nehnuteľností podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Vrátenie
daru predstavuje zásah do zásady rovnosti subjektov, keďže toto právo je priznané len darcovi, má
dosah na vlastnícku slobodu obdarovaného, predstavuje zásah do zásady istoty a stability právnych
vzťahoch, najmä vo vzťahu k nedotknuteľnosti vlastníckeho práva i vo vzťahu k zásade pacta sunt
servanda. K zániku darovacieho vzťahu dochádza jednostranným právnym úkonom darcu smerovaným
voči obdarovanému, ktorý svojim správaním voči darcovi alebo jemu blízkym osobám hrubo porušil
dobré mravy. Navrhovateľ za takéto správanie označil konanie odporkyne zastúpenej zákonnou
zástupkyňou, ktorá v predmetnej darovanej nehnuteľnosti dala najskôr navrhovateľovi zrušiť trvalý
pobyt, následne sa voči nemu domáhala vypratania nehnuteľnosti a napokon predmetnú nehnuteľnosť
odpojila od prívodu vody. Zo znenia darovacej zmluvy vyplýva, že navrhovateľ predmetné nehnuteľnosti
daroval do výlučného vlastníctva odporkyne, pričom darovacia zmluva neobsahuje žiadne obmedzenia
vlastníckeho práva obdarovanej odporkyne, nebola tiež preukázaná prípadná existencia zmluvy o
zriadení vecného bremena oprávňujúca navrhovateľa predmetnú nehnuteľnosť užívať. Navrhovateľ
odvodzuje svoje právo užívať predmetnú nehnuteľnosť zo zmluvy o nájme zo dňa 1.6.2009, ktorú zmluvu
uzavrel ako nájomca v mene odporkyne ako prenajímateľa. Pre rozpor s ustanovením § 31 ods. 2
Zákona o rodine považoval súd túto zmluvu za neplatnú. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
je výrazným zásahom do vlastníckych práv. Zákon preto stanovuje prísnejšie podmienky pre uzavretie
takého právneho úkonu. Ešte prísnejšie je taký postup upravený v prípade prevodu vlastníckeho práva
na maloleté deti. V danom prípade bol zákonný postup dodržaný, bola uzatvorená darovacia zmluva
v písomnej forme, podpis prevodcu na zmluve bol úradne osvedčený, právny úkon prijatia daru bol za
účasti oboch rodičov maloletej odporkyne schválený súdom. Navrhovateľ prejavil svoju slobodnú vôľu
darovať časť svojho majetku - predmetné nehnuteľnosti maloletej odporkyni, pričom mal možnosť počas
celého tohto procesu v rámci zmluvnej voľnosti upraviť právne vzťahy tak, aby predmetnú nehnuteľnosť
mohol ďalej užívať (právny inštitút vecného bremena je všeobecne známym inštitútom). Výlučnou
vlastníčku nehnuteľnosti sa však stala na základe darovacej zmluvy odporkyňa a to bez prípadných
obmedzení vecným bremenom. Odporkyňa bola po rozvode manželstva svojich rodičov zverená do
starostlivosti svojej matky, ktorá ju pri právnych úkonoch zastupuje. Konanie navrhovateľa, ktorý predmet
darovania naďalej užíva, prenajíma a spravuje s tým, že predmetnú nehnuteľnosť chce spravovať
a zveľaďovať do plnoletosti maloletej odporkyne, je tak v rozpore s inštitútom darovania. Na tejto
skutočnosti nemení nič ani fakt, že navrhovateľ bol výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností
pred uzavretím manželstva so zákonnou zástupkyňou odporkyne a sám sa podieľal na stavbe, resp.
renovácii predmetnej nehnuteľnosti. Konanie odporkyne, ktorá sa domáha užívania predmetných
nehnuteľností tým, že navrhovateľovi zrušila trvalý pobyt a podala návrh na vypratanie nehnuteľnosti,
je teda konaním v súlade s príslušnými zákonným predpismi, ktorým sa domáha ochrany svojich práv
podľa § 123 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa nemá možnosť predmetné nehnuteľnosti užívať s
výnimkou prespávania počas úpravy styku, preto i konanie zákonnej zástupkyne odporkyne, ktorá



maloletú odporkyňu zastupuje a ktorá má povinnosť konať v záujme maloletého dieťaťa, nepovažuje súd
za konanie hrubo porušujúce dobré mravy. Podľa názoru súdu v danom prípade nedošlo k účinnému
vráteniu daru, nakoľko zo strany odporkyne nebolo preukázané také správanie k navrhovateľovi, ktorým
by hrubo porušila dobré mravy. Z uvedeného dôvodu súd návrh, ktorým by bolo určené vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľa, zamietol.  Právne svoje rozhodnutie ďalej
odôvodnil ust. § 628 ods. 1,2, § 8 ods. 1, § 9 Obč. zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol tak,
že úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania v sume 246,36 eur titulom náhrady trov právneho
zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a odporkyňa.

Navrhovateľ odvolaním napadol rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Navrhol ho zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci.
Uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť daroval odporkyni s tým, aby odporkyňa mala majetok, ktorý
by on spravoval až do nadobudnutia jej plnoletosti, kedy by jej ho odovzdal za účelom užívania
a nakladania s ňou. K predmetnej nehnuteľnosti nezriadil vecné bremeno doživotného užívania z
dôvodu, že veril, že medzi ním a odporkyňou nedôjde k takej situácii, že by odporkyňa nemohla užívať
predmetnú nehnuteľnosť spolu s ním. Poukázal na skutočnosť, že s odporkyňou, keď bol ešte jej
zákonným zástupcom uzatvoril zmluvu o nájme bytu v dome a ďalších nehnuteľností dňa 01.06.2009.
Predmetnú  nehnuteľnosť v súčasnosti teda užíva ako nájomca. Porušenie dobrých mravov videl v
konaní odporkyne ako obdarovanej, ktoré spočívalo predovšetkým v tom, že na základe podnetu
odporkyne, urobeného prostredníctvom jej zákonnej zástupkyne, Obec T. D. mu zrušila trvalý pobyt
dňom 01.03.2010. Následne ho odporkyňa vyzvala, aby sa do 22.03.2010 vysťahoval z predmetného
rodinného domu. Vzhľadom k tomu, že s odporkyňou uzatvoril nájomnú zmluvu, Obec T. D. mu listom
zo dňa 19.05.2010 oznámila, že jeho trvalý pobyt k spornej nehnuteľnosti nezrušila. V odôvodnení
ďalej poukazoval na nezhody medzi odporkyňou a ním, keď odporkyňa prostredníctvom svojej zákonnej
zástupkyne podala žiadosť o dočasné zastavenie dodávky vody z verejného vodovodu do uvedenej
nehnuteľnosti. Túto žiadosť podala aj napriek vedomosti, že on a nájomníčka J. R. majú platne uzavreté
nájomné zmluvy, predmetom ktorých je užívanie nehnuteľností. Následne chcela odpojiť aj elektrinu, čo
však elektrárne odmietli zrealizovať. Taktiež odporkyňa prostredníctvom zákonnej zástupkyne podala
dňa 07.01.2011 na Okresný súd v Partizánskom žalobu o vypratanie nehnuteľnosti proti nemu a J. R.. Mal
za to, že uvedené konanie odporkyne v zastúpení zákonnou zástupkyňou voči nemu možno považovať
za správanie hrubo narušujúce dobré mravy značnej intenzity. Išlo o správanie spočívajúce vo veľkom
nevďaku odporkyne ako obdarovanej. Odporkyňa svojím konaním porušila dobré mravy tým, že žiadala
od neho, aby sa vysťahoval z nehnuteľnosti, ktoré jej on sám daroval a užíva ich aj z tohto dôvodu, aby
ich do času, kým odporkyňa nadobudne plnoletosť udržiaval a zveľaďoval a následne jej ich prenechal.
Odporkyňa má naviac vedomosť o tom, že jej daroval všetko čo mal. že nevlastní inú nehnuteľnosť
a predovšetkým z dôvodu zlého zdravotného stavu nemá dostatok finančných prostriedkov a teda
v prípade, ak bude musieť nehnuteľnosť vypratať, stane sa bezdomovcom. Poprel, že by odporkyni
bránil v užívaní predmetných nehnuteľností. Odporkyňa tieto užíva v čase súdom upraveného styku
maloletej s otcom a môže ich užívať kedykoľvek aj mimo tohto času. Ďalej uviedol, že predmetné
nehnuteľnosti spravuje pre maloletú, nakoľko táto pre nedostatok veku ešte nie je schopná udržiavať
takúto nehnuteľnosť a financovať náklady spojené s údržbou nehnuteľnosti. Poukázal na to, že v spornej
nehnuteľnosti vykonal niekoľko rozsiahlych a finančne náročných rekonštrukcií. K tvrdeniu zákonnej
zástupkyne odporkyne, že nikdy nevidela nájomné za užívanie predmetných nehnuteľností uviedol, že
nájomné bolo použité na úhradu rekonštrukcie a výdavkov spojených s nehnuteľnosťami, ktoré znáša
vlastník. Poukázal na to, že odporkyňa užívala sporné nehnuteľnosti až do roku 2008, kedy sa s matkou
odsťahovala, t.j.  ešte skôr, ako bolo manželstvo rodičov odporkyne rozvedené, čím zákonná zástupkyňa
zabránila odporkyni v užívaní vlastnej nehnuteľnosti. Ďalej poukázal na náklady na bývanie odporkyne
v byte a na náklady, ktoré sú spojené s bývaním v rodinnom dome. Mal za to, že jediným dôvodom,
pre ktorý sa odporkyňa domáha vypratania nehnuteľnosti je, že zákonná zástupkyňa odporkyne chce
nehnuteľnosti predať a zaplatiť svoje záväzky a zlepšiť si svoju finančnú situáciu, nakoľko sú proti
nej vedené exekúcie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa označil za predčasné, nakoľko súd prvého
stupňa mal v danej veci vypočuť odporkyňu na zistenie skutočnosti, či súhlasí s tým, aby vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom daru prešlo späť na neho. Namietal, že súd prvého
stupňa uviedol, že jeho konanie, keď predmet darovania naďalej užíva, prenajíma a spravuje s tým, že
predmetnú nehnuteľnosť chce spravovať až do plnoletosti maloletej je v rozpore s inštitútom darovania,



čo však nijak neodôvodnil. Vyslovil obavu, že zákonná zástupkyňa odporkyne finančné prostriedky v
prípade predaja nehnuteľností do nadobudnutia plnoletosti maloletej, spotrebuje. To označil za rozpor
s inštitútom darovania. Nesúhlasil ani s výrokom o náhrade trov konania. Mal za to, že v danej veci sú
dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na jeho nepriaznivý zdravotný stav, osobné a majetkové
pomery a preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania mal súd použiť § 150 ods. 1 O.s.p. a nepriznať
náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.

Odporkyňa prostredníctvom zákonnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa
navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na námietky odvolateľa, ktoré
sú totožné s jeho námietkami v prvostupňovom konaní. Ďalej poukázala na rozpornosť tvrdenú
navrhovateľom v tomto konaní, ale aj v ďalších súvisiacich konaniach. Napríklad v konaní o vydanie
nehnuteľností argumentoval dostatkom finančných prostriedkov, na druhej strane v konaní o určenie
príspevku na rozvedeného manžela tvrdí, že žiadne finančné prostriedky nemá.  Ako vyplýva z
dokazovania i z vyjadrenia navrhovateľa, tento sa cíti byť vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti neustále,
bez ohľadu na to, že jej ich daroval. Pokiaľ sa týka uzavretia nájomnej zmluvy dňa 01.06.2009, podľa
ktorej si prenajal uvedenú nehnuteľnosť za 1 eur ročne, až do roku 2021 uviedla, že uvedenú zmluvu
si uzatvoril sám so sebou, nakoľko ju v tejto zmluve zastupoval. Obdobne uzatvoril zmluvu s pani J. R.
za nevýhodných podmienok. Mala za to, že uvedené zmluvy boli pravdepodobne postdatované na čas,
kedy ešte nebola rozsudkom zverená do výchovy matky. Poprela, že ona alebo jej zákonná zástupkyňa
bola informovaná o nájomných zmluvách, nakoľko uvedené zmluvy jej boli predložené až v konaní
o vypratanie nehnuteľnosti vedenej na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C 3/2011. Poukázala na to,
že navrhovateľ vyštval jej matku ešte pred rozvodom zo spoločného obydlia a ako maloletá dcéra ju
nasledovala a následne jej bola zverená do výchovy. Zlý vzťah rodičov naďalej pretrváva. Z uvedených
dôvodov nie je možné, aby nehnuteľnosť užívala. Poukázala na to, že správa nehnuteľností patrí v
zmysle súdneho rozhodnutia do právomoci jej matky, ktorá je vlastne pozbavená možnosti vykonávať
správu. Ďalej uviedla, že jej ani jej matke nie sú známe zdravotné problémy navrhovateľa, ktorými
začal argumentovať na pojednávaniach len v poslednom období. Ako vyplynulo na pojednávaní dňa
24.04.2012, navrhovateľ už počas manželstva oficiálne nevykonával žiadnu zárobkovú činnosť a nemal
žiadny príjem, napriek tomu však tvrdí, že nehnuteľnosti rekonštruoval a rekonštruuje za vlastné peniaze.
Poukázala na to, že finančné prostriedky, ktoré prevzal za niekoľkoročný nájom od pani R. si ponechal, i
keď bol povinný ich vydať jej matke. Namietala, že navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenie, že jej matka
má dlhy a sú proti nej vedené exekúcie. Poprela, že by matka chcela predať predmetné nehnuteľnosti a v
prípade, že by tak chcela urobiť, potrebovala by k tomu schválenie súdu. Ďalej uviedla, že nie je možné,
aby navrhovateľ nielen bezplatne býval v celej jej nehnuteľnosti, ale ju aj prenajímal tretej osobe a bral
z nej osoh. Touto finančnou situáciou trpí, nakoľko jej matka má obmedzené finančné prostriedky  ako
zamestnankyňa v škole a z tohto dôvodu sa snaží aspoň trochu si prilepšiť využitím jej nehnuteľností.
Z uvedeného dôvodu podala i návrh na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko v prípade, že
bude mať právoplatné súdne rozhodnutie, bude navrhovateľ situáciu nejako riešiť a možno sa potom
s ním dohode, že aspoň nájomné vyberané od nájomníčky alebo iné úhrady jej budú poskytnuté.
Ďalej uviedla, že nezadala žiadnu príčinu rozporov s jej otcom, i keď isté problémy sú tu, preto ani
psychológ neodporučil jej zverenie do jeho opatery. Užívať predmetnú nehnuteľnosť len počas styku
s otcom označila za neprimerané k právam navrhovateľa, ktorý o nej výlučne rozhoduje, spravuje ju,
prenajíma a berie z nej osoh. Mala za to, že vzhľadom na jej nízky vek nie je potrebné ju vypočuť,
podstatné skutočnosti sú súdu známe. Nebol preukázaný rozsah exekúcie voči jej matke a tak isto
úmysel nehnuteľnosť predať. Čo sa týka náhrady trov konania, mala za to, že v danej veci nie sú žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa na strane navrhovateľa, aby jej neuhradil trovy konania. Poukázala
na to, že je to už šieste konanie, ktoré je nútená ona alebo jej matka viesť s navrhovateľom. Uplatnila
si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 123,95 eur.

Odporkyňa napadla odvolaním výrok o náhrade trov konania. Navrhla ho zmeniť tak, že je bude priznaná
náhrada trov konania v ňou uplatnenej výške 325,94 eur. Uviedla, že za účasť na vyše dvojhodinovom
pojednávaní dňa 24.04.2012 jej patrí odmena 117,38 eur + režijný paušál.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§212
ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie
je dôvodné a odvolanie odporkyne je dôvodné.



Navrhovateľ svojím odvolaním namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam  a nesprávne právne vec posúdil.

Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom v znesené
a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie
námietky navrhovateľa sú totožné s jeho námietkami v prvostupňovom konaní, sú takého charakteru,
že nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje i dôvody
napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a k námietkam
navrhovateľa dodáva nasledovné:

V prejednávanej veci sa navrhovateľ v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. domáhal určenia vlastníckeho práva
nachádzajúcich s v kat. úz. T. D., C. T. D., okres L., zapísané v kat. nehnuteľností na U. katastra L., na
LV č. XXX, a to stavby- rodinný dom súp. č. XXX , postaveného na parc. č. W. XX/X a pozemky parc. W.
XX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. KNC č. XX/X - záhrady o výmere XXX m2,
par. KNC č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX. Súd prvého stupňa správne posúdil
naliehavý právny záujem na tomto určovacom petite, ako sa aj správne vysporiadal s prejudiciálnou
otázkou vrátania daru - predmetných nehnuteľností podľa § 630 Obč. zákonníka.

Podľa § 630 Obč. zákonníka darca sa môže domáhať vrátania daru, ak sa obdarovaný správa k nemu
alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, nie sú zákonom definované. Vo všeobecnosti treba
za dobré mravy považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Je to súhrn etických,
všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej
situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami
morálky demokratickej spoločnosti. Posúdenie, či v konkrétnej situácii dané subjektívne konanie
(chovanie) je v súlade s dobrými mravmi, je na úvahe súdu, ktorá musí byť podložená konkrétnymi
zisteniami, dovoľujúcimi takýto záver, a to aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so zreteľom na
všetky významné konkrétne okolnosti prípadu. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou
zmluvou zakladajú stav, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z neho
vyplývajúcu zobrali na seba zmluvné strany sami a dobrovoľne. Narušením tohto stavu už nemôže
dochádzať zo svojvôle darcu. Nie každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi preto
zakladá právo na vrátenie daru. Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa
obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako
hrubé porušenie dobrých mravov. Toto sa musí prejavovať objektívne a pri hodnotení tohto správania
sa obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa samého darcu v tom zmysle, či práve
jeho správanie nie je príčinou nevhodného správanie sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti).
Nezohľadnením výsledkov vykonaného dokazovania svedčiacich aj proti darcovi by malo za následok
nesprávne právne posúdenie veci.

Navrhovateľ porušenie dobrých mravov videl v konaní odporkyne ako obdarovanej, ktoré spočívalo
predovšetkým v tom, že odporkyňa mu zrušila trvalý pobyt na adrese T. D., L. cesta XXX/XX, odpojila
nehnuteľnosť v ktorej býva od prívodu vody, snažila sa ju odpojiť aj od elektriny a podala žalobu na
vypratanie nehnuteľnosti a to napriek skutočnosti, že mala vedomosť o jeho nepriaznivom zdravotnom
stave a o dôsledkoch, ku ktorým dôjde, pokiaľ bude musieť nehnuteľnosť vypratať, teda že nebude mať
kde bývať. Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že navrhovateľ ako darca uzavrel dňa 19.07.2004
s odporkyňou ako obdarovanou zastúpenou jej matkou T. X. darovaciu zmluvu, ktorou navrhovateľ
daroval maloletej odporkyni do výlučného vlastníctva vyššieuvedené nehnuteľnosti. Z uvedenej
darovacej zmluvy vyplýva, že navrhovateľ predmetné nehnuteľnosti daroval do výlučného vlastníctva
maloletej odporkyne, pričom ako správne konštatoval súd prvého stupňa darovacia zmluva neobsahuje
žiadne obmedzenia vlastníckeho práva obdarovanej maloletej odporkyne, nebola tiež preukázaná
prípadná existencia zmluvy o zriadení vecného bremena oprávňujúca navrhovateľa predmetnú
nehnuteľnosť užívať. Pokiaľ navrhovateľ odvodzuje svoje právo užívať predmetnú nehnuteľnosť zo
zmluvy o nájme zo dňa 01.06.2009, ktorú uzavrel ako nájomca v mene maloletej odporkyne ako
prenajímateľa, odvolací súd zdieľa názor súdu prvého stupňa, že táto je pre rozpor s ust. § 31 ods.2
Zákona o rodine neplatná. Ako vyplýva z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, navrhovateľ



však predmetné nehnuteľnosti spravuje bez ohľadu na tú skutočnosť, že výlučnou vlastníčkou sa na
základe uvedenej darovacej zmluvy stala maloletá odporkyňa, ktorá bola po rozvode manželstva svojich
rodičov zverená do osobnej starostlivosti svojej matky, ktorá ju zastupuje a spravuje jej majetok. Preto
konanie navrhovateľa, ktorý predmet darovania naďalej užíva, prenajíma tretej osobe a spravuje s tým,
že predmetnú nehnuteľnosť chce spravovať a zveľaďovať až do plnoletosti maloletej odporkyne, je aj
podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s inštitútom darovania. Potom konanie zákonnej zástupkyne
odporkyne, ktorá sa domáha užívania predmetných nehnuteľností tým, že navrhovateľovi zrušila trvalý
pobyt (v konečnom dôsledku tento trvalý pobyt navrhovateľovi nebol Obcou T. D. zrušený) a podala návrh
na vypratanie predmetných nehnuteľností, nemožno považovať za také konanie (správanie sa) maloletej
odporkyne, ktoré by hrubo porušovalo dobré mravy a ktoré by v zmysle § 630 Obč. zákonníka boli
dôvodom na vrátanie daru. Maloletá odporkyňa bola v čase darovania vo veku 1 rok, v priebehu konania
dosiahla vek 9 rokov. Z týchto dôvodov nie je možné, aby sa navrhovateľ domáhal vrátenia predmetného
daru, nakoľko maloletá odporkyňa - ako obdarovaná - sa nedopúšťala takého negatívneho správania,
ktoré by napĺňalo zákonné predpoklady na vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka.
Neobstojí ani námietka navrhovateľa uvádzaná v odvolaní, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
predčasné, nakoľko v konaní nebola vypočutá maloletá odporkyňa. V danej veci ide o zložitú vec -
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z titulu vrátania daru, na ktorú vec nemôže samostatne
vyjadriť svoj názor maloletá odporkyňa, a to práve s ohľadom na jej veku a rozumovú vyspelosť. Pokiaľ sa
týka ďalších námietok navrhovateľa uvádzaných v odvolaní v konaní, nebol preukázaný rozsah exekúcie
zákonnej zástupkyne odporkyne, ani úmysel zákonnej zástupkyne odporkyne predmetné nehnuteľnosti
predať. Ak by aj zákonná zástupkyňa odporkyne takýto úmysel mala, tento právny úkon by podliehal
súhlasu súdu. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o
náhrade trov konania, ani odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,  pre ktoré by
ho uvedené ustanovenie v danej veci malo použiť. Pri aplikácii citovaného ustanovenia treba prihliadnuť
vždy na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a teda
nielen toho účastníka, ktorého by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy
konania, ale aj toho účastníka, ktorého majetková sféra by bola týmto výnimočným nepriznaním náhrady
trov konania dotknutá. Z hľadiska tohto kritéria nie je dôvodné, aby maloletá odporkyňa, žiačka základnej
školy, znášala svoje trovy konania, keď rozhodovanie o trovách konania v danej veci závisí výlučne na
zásade zodpovednosti za výsledok. Súd prvého stupňa preto správne o náhrade trov konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ sa týka odvolania odporkyne proti výroku o náhrade trov konania, toto bolo dôvodné a preto
odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania
tak, že odporkyni priznal náhradu trov konania vo výške 325,94 eur. K zmene pristúpil z dôvodu, že i
keď súd prvého stupňa správne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť
odporkyni náhradu trov konania, nesprávne vyčíslil ich výšku. V zmysle § 14 ods. 1 písm. c) vyhl.
č. 655/2004 Z.z. za pojednávanie dňa 24.04.2012, ktoré trvalo viac ako 2 hodiny, priznal právnemu
zástupcovi odporkyne odmenu za 1úkon právnej pomoci. Odmena za účasť na tomto pojednávaní patrí
v zmysle cit. ust. právnemu zástupcovi odporkyne za 2 úkony právnej pomoci. Odporkyni tak patrí
náhrada trov konania vychádzajúc z neurčitej hodnoty veci za tri úkony právnej pomoci - príprava a
prevzatie zastupovania dňa 19.03.2012 po 58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál, za zastupovanie na
pojednávaní dňa 24.04.2012 v trvaní 185 minút 58,69 eur  x 2 = 117,38 + 2 x 7,63 eur režijný paušál.
Právnemu zástupcovi ďalej patrí cestovné, účasť na pojednávaní dňa 24.04.2012  Bojnice - Partizánske
a späť osobným motorovým vozidlom Nissan Qashqai Q. PD XXX DJ, počet km : X x 34 = 68 km ,
spotreba PHM 5,81 l /100km, 1,00  x 68 x 1,603 eur /liter; paušálna náhrada 68 km  x 0,183 eur,
spolu cestovné predstavuje 21,82 eur, náhrada za stratu času za pojednávanie dňa 24.04.2012, cesta
Bojnice - Partizánske a späť za 4 začaté polhodiny po 12,71 eur = 50,84 eur, spolu náhrada trov konania
predstavuje 271,62 eur + 20% DPH = 54,32 eur, spolu 325,94 eur (§ 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c),
d), § 16 ods. 3, § 15 písm. b), § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni bola priznaná náhrada trov konania spočívajúca v odmene za právne
zastúpenie za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 31.08.2012 - vychádzajúc z
neurčitej hodnoty veci 58,69 eur + 1 x 7,63 režijný paušál, za ďalší úkon právnej pomoci - odvolanie proti



výroku o trovách konania vo výške 1-ice, vychádzajúc z hodnoty odvolacieho konania 79,58 eur (rozdiel
medzi priznanými a uplatnenými trovami konania) - 8,30 eur (1/2 z 16,60 eur) + 7,63 eur režijný paušál,
spolu 82,25 + 20 % DPH, t.j. 16,45 eur, spolu náhrada trov odvolacieho konania predstavuje 98,70 eur
(§ 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti  tomuto  rozsudku     n i e     j  e      odvolanie     p r í p u s t n é .