Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/497/2013 z 29. 12. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. decembra 2013, sp. zn. 11Co/497/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7211228604.1 Krajský súd Košice | 11Co/497/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7211228604.1 | 2013-12-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 148 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f29c9027-9abe-4d8b-b2e5-2979f2ad7e03 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7211228604.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/497/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211228604
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7211228604.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu P. V., bytom D. č. XXX, T., zast. JUDr. Richardom Petrovom,
advokátom, Košice, Františkánska 3, proti žalovanej T. poisťovňa, a.s. E. W. N., J., E. 4, o zaplatenie
864,14 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 22C 140/2011 z 12.8.2013 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zaviazal žalobcu nahradiť štátu trovy konania vo výške 73,26 € na svoj
účet, do 15 dní od doručenia uznesenia.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal uložiť žalovanému zaplatiť mu titulom
náhrady škody sumu 864,14 € s prísl., že súd rozsudkom z 23.4.2013 konanie v časti o zaplatenie 299,-
€ zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Uviedol,
že v priebehu konania štát vynaložil trovy vo výške 73,26 €. Išlo o trovy v súvislosti s podaním svedeckej
výpovede W.. I. O., keď uznesením z 21.6.2012 priznal menovanému svedkovi svedočné vo výške 14,52
€. Rovnako boli štátom vyplatené predbežne trovy v súvislosti so znaleckým dokazovaním a to vo výške
58,74 €. Vychádzajúc z ust. § 148 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žalobca bol v konaní neúspešný
so zreteľom na rozsudok z 23.4.2013, preto ho zaviazal zaplatiť ako neúspešného v konaní náhradu
trov štátu vo výške 73,26 €, keďže nezistil, že by u žalobcu boli splnené predpoklady pre oslobodenie
od súdnych poplatkov.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, majúc za to, že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci - odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Odvolanie
odôvodnil tým, že v priebehu konania štát vynaložil titulom trov dokazovania sumu vo výške 73,26
€. Rozsudkom vo veci samej, právoplatným 18.6.2013 súd rozhodol nasledovne: „Konanie v časti o
zaplatenie 299,- € zastavuje. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Žalovanému náhradu trov konania
nepriznáva“. Pokiaľ mu 23.8.2013 bolo doručené napadnuté uznesenie, poukázal na § 155 ods. 1
O.s.p. z druhej vety, z ktorého vyplýva, že o povinnosti na náhradu trov môže súd rozhodnúť aj
samostatne uznesením mimo rozsudku. Ďalej citoval ust. § 151 ods. 3 O.s.p. a konštatoval, že v
predmetnom spore si súd vo výroku rozhodnutia nevyhradil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ale naopak, o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu
žalovanému nepriznal a napriek skutočnosti, že štátu trovy vznikli, o ich náhrade nerozhodol vôbec. V
odôvodnení rozsudku súd v rozpore s vyhláseným obsahom výroku o trovách konania iba uviedol, že o
trovách štátu rozhodne samostatným uznesením. Podľa jeho názoru, v danom prípade neboli splnené
podmienky pre postup podľa § 151 ods. 3 O.s.p.. Dáva do pozornosti aj fakt, že súd disponoval všetkými
informáciami nevyhnutnými pre rozhodnutie o náhrade trov štátu už po právoplatnosti uznesenia o
priznaní znalečného, preto podľa neho objektívne neexistoval dôvod, pre ktorý súd o trovách štátu na
pojednávaní dňa 23.4.2013 nerozhodol. Súd teda vec nesprávne právne posúdil, ak po právoplatnosti



rozsudku, ktorým rozhodol aj o trovách konania, zaviazal ďalším rozhodnutím žalobcu na náhradu
zvyšnej časti trov konania - trov štátu. Poukázal na to, že občiansky súdny poriadok v jednotlivých
ustanoveniach § 151 systematicky upravuje postup súdu pri rozhodovaní o trovách konania a ich
výške, pričom ods. 6 len logicky stanovuje samozrejmú výnimku pre rozhodovanie o trovách štátu
samotným štátom bez nevyhnutného návrhu, ktorý je povinnosťou účastníkov vo vzťahu k ich trovách.
Uvedené ustanovenie však žiadnym odôvodniteľným spôsobom nezakladá, aj výnimku z systematicky
predchádzajúcej a komplexnej úpravy, koncentrácie rozhodnutia o trovách celého konania v jednom
rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené, navrhol vyhovieť jeho odvolaniu. Trovy odvolacieho konania si
neuplatnil.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu vyplývajúcom
z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie je vecne správne, preto ho potvrdil podľa §
219 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, môže súd rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ust. § 166 sa nepoužije. Ustanovenia
ods. 1a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Podľa § 151 ods. 6 O.s.p. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Odvolací súd v danej veci zastáva názor, že súd prvého stupňa citované zákonné ustanovenia
aplikoval správne. Argumentácia nesprávneho právneho posúdenia podávaná v odvolaní žalobcom nie
je opodstatnená.

Pokiaľ ide o trovy štátu, pri ich rozhodovaní neplatí pravidlo podľa § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Na rozhodovanie o náhrade trov štátu
sa vzťahuje zásada oficiality, to znamená, že súd je povinný rozhodnúť o trovách štátu z úradnej
povinnosti, aj bez návrhu. Už z toho, že pre rozhodovanie o trovách štátu sa neaplikuje ust. § 151
ods. 1 O.s.p. (návrh účastníka), je zrejme, že sa nemôže aplikovať ani ust. § 151 ods. 3 O.s.p.(ale
ani ostatné ustanovenia § 151 O.s.p.). Súd prvého stupňa v danom prípade podľa neho ani (správne)
nepostupoval. Aj keď je ustanovenie týkajúce sa rozhodovania súdu o trovách štátu obsiahnuté v ust. §
151 (ods. 6), neznamená to, ako sa nesprávne domnieva žalobca, že celá úprava tohto ustanovenia sa
vzťahuje aj na rozhodovanie o trovách štátu. Ustanovenie § 151 O.s.p. je označené ako Rozhodnutie
o trovách konania, a preto aj rozhodnutie o trovách štátu je z hľadiska systematiky tiež zahrnuté pod
toto spoločné ustanovenie. Keďže - ako už bolo vyššie uvedené - na rozhodovanie o trovách štátu sa
neaplikuje ods. 1 § 151, na ktorý nadväzujú ostatné odseky tohto ustanovenia vzťahujúce sa len na
rozhodovanie o trovách účastníkov, platí potom, že rozhodnutie o trovách štátu má byť obsiahnuté
vo výroku rozsudku o veci samej. Ustanovenie § 155 ods. 1 O.s.p. však umožňuje aj samostatné
rozhodnutie, hoci iba výnimočne. Pokiaľ teda v danom prípade súd o náhrade trov štátu nerozhodol
súčasne s rozsudkom o veci samej hoci ide o pravidlo, ale rozhodol samostatným uznesením, uvedené
uznesenie nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako to žalobca v odvolaní namieta.
Keďže iné dôvody nesprávnosti napadnutého uznesenia žalobca nevytýka a uplatnený odvolací dôvod,
ktorým odôvodnil žalobca svoje odvolanie nebol naplnený, bolo potrebné uznesenie potvrdiť ako vecne
správne.



O trovách odvolacieho konania nebolo potrebné rozhodnúť, lebo žalobca náhradu trov konania neuplatnil
( § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerov hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1.5.2011 ).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.