Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/7/2016 z 18. 10. 2017 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. októbra 2017, sp. zn. 5Sžk/7/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:7014200868.1 Najvyšší súd | 5Sžk/7/2016 | ECLI:SK:NSSR:2017:7014200868.1 | 2017-10-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, § 4 zákona č. 608/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/72519b58-28d7-4396-baf0-7be224d63505 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7014200868.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžk/7/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200868
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7014200868.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a
členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci sťažovateľa
(pôvodne žalobcu) K.. T. F., bytom L., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou AK MS s.r.o. so
sídlom Galandova 3, 811 06, Bratislava, proti žalovanému Okresnému úradu Košice, odboru výstavby
a bytovej politiky, Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti účastníkov konania: 1./ Východoslovenská
distribučná, a.s., IČO: 36 599 361, so sídlom Mlynská 31, Košice a 2./ Východoslovenská energetika
Holding, a.s., IČO: 36 211 222, so sídlom Mlynská 31, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2014/016007 zo 14. mája 2014, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/93/2014-46 z 26. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Žalobcovi (sťažovateľovi) a ďalším účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov kasačného
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) zamietol podľa § 250j ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal, zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2014/016007 zo 14.05.2014, ktorým žalovaný ako správny
orgán druhého stupňa na úseku stavebného poriadku podľa § 4 písm. b/ zákona č. 608/2003 Z.z. o
štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), v spojení s § 118 stavebného zákona, rozhodujúc podľa § 59
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol
odvolanie sťažovateľa a účastníkov administratívneho konania K. proti prvostupňovému rozhodnutiu
Mesta Spišská Nová Ves č. 20-5044/20123-Ka z 13.12.2013 a uvedené rozhodnutie Mesta Spišská
Nová Ves potvrdil.

2. Prvostupňovým rozhodnutím Mesta Spišská Nová Ves z 13.12.2013 č. 20-5044/2013-Ka bolo podľa
§ 82 ods. 1 stavebného zákona povolené užívanie stavby „presun skupinovej prípojky Ferčekovce z V
245 na V 439“ navrhovateľovi Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, Košice na pozemkoch
vedených v katastri nehnuteľností ako parcely C KN označených vo výrokovej časti prvostupňového
rozhodnutia z 13.12.2013 v katastrálnom území Spišská Nová Ves.

3. Krajský súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že v preskúmavanej právnej
veci bolo realizované administratívne kolaudačné konanie v súlade s ustanoveniami § 76 a nasl.
stavebného zákona, v rámci ktorého bol podľa § 81a stavebného zákona spísaný protokol o ústnom



pojednávaní obsahujúci aj námietky účastníkov konania (§ 81a ods. 1 písm. e/ stavebného zákona), s
obsahom ktorých sa správny orgán prvého stupňa ako stavebný úrad náležite vysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia z 13.12.2013. Poukazujúc na to, že pre stavebné konanie je charakteristická zásada
koncentrácie konania, po analyzovaní obsahu žalobných námietok dospel k záveru, že ide o také
žalobné námietky, ktoré potencionálne mohol sťažovateľ uplatniť v územnom a stavebnom konaní
ako jeho účastník, nie však v konaní kolaudačnom, ktoré po obsahovej právnej stránke právnym
vymedzením v ustanovení § 81 ods. 1 stavebného zákona neumožňuje stavebnému úradu zaoberať sa
právnymi otázkami, ktoré sa vzťahujú na predchádzajúce územné a stavebné konanie. Mimo zákonom
vymedzený právny záber kolaudačného konania preto krajský súd považoval žalobnú námietku, podľa
ktorej stavba, ktorá bola predmetom kolaudačného rozhodnutia mala byť riadne geodeticky zameraná a
malo byť presne určené, ktorá časť má byť užívaná, akým spôsobom a v akom rozsahu, pričom malo byť
podľa žalobcu presne určené ochranné pásmo s určením spôsobu vymedzenia užívacích a vlastníckych
práv v jeho obvode.

4. Pokiaľ sťažovateľ namietal absenciu podmienok užívania stavby v zmysle § 82 ods. 1 stavebného
zákona, podľa ktorého kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je
to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby, krajský súd k uvedenej námietke uviedol, že samotný
sťažovateľ v žalobe konštatuje a uznáva, že správny orgán prvého stupňa v žalobe ako stavebný úrad
stanovil na str. 2 pod bodmi 1. až 4. prvostupňového rozhodnutia o kolaudácii stavby podmienky užívania
stavby. Sťažovateľom požadovaný rozsah podmienok užívania stavby, ktorý by zahŕňal „podmienky pre
užívanie pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve a užívaní tretích osôb“ podľa krajského súdu nevyplýva
pre stavebný úrad zo žiadnej právnej normy platnej v čase vydania prvostupňového administratívneho
rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného v preskúmavanej právnej veci. K námietke krajský súd ďalej
odkazujúc na obsah odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia Mesta Spišská Nová Ves z 13.12.2013,
uviedol, že správny orgán správne v reakcii na vznesené námietky v kolaudačnom konaní poukázal
na obsah právnej úpravy, obsiahnutej v zákone č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene niektorých
zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon č. 251/2012 Z.z.“), ktorý priamo upravuje podmienky vstupov
na cudzie pozemky, obmedzenie užívania pozemkov, ochranné pásma a náhradu za nútené obmedzenie
nehnuteľností.

5. Ako nedôvodnú krajský súd vyhodnotil aj žalobnú námietku procesnoprávnej povahy, poukazujúcu
na ustanovenie § 78 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého účastníkmi kolaudačného konania sú
stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.
K námietke sťažovateľa, ktorý vytýkal stavebnému úradu porušenie právneho postupu v súvislosti s
lehotou 10 dní na oznámenie účastníkom konania pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym
zisťovaním, krajský súd poukázal na obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že stavebný
úrad - Mesto Spišská Nová Ves podal oznámenie o začatí kolaudačného konania na poštovú prepravu
07.11.2013 pri stanovení termínu ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním na deň
20.11.2013. Na základe uvedeného krajský súd ustálil, že vo veci bola dodržaná 10-dňová zákonom
stanovená lehota upravená v ustanovení § 80 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad
oznámi účastníkom konania, obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na kolaudačné konanie,
a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním
spojeným s miestnym zisťovaním.

6. Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak,
že neúspešnému sťažovateľovi ich náhradu nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu
podľa § 440 ods. 1 písm. g/ zákona č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a domáhal
sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu
tak, že vyhovie žalobe žalobcu a prizná mu náhradu trov konania; alternatívne zruší rozsudok krajského
súdu a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie.

8. V dôvodoch svojej kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd nesprávne právne posúdil rozhodnutie
žalovaného, ktoré bolo v rozpore s ustanovením § 82 ods. 1 stavebného zákona, keďže neuvádza presný
účel na aký sa povoľuje užívanie stavby, pričom síce stanovuje pre užívanie stavby podmienky uvedené
na str. 2 pod bodom 1. až 4. rozhodnutia, avšak s opomenutím podmienok pre užívanie pozemkov,
ktoré sú vo vlastníctve a užívaní tretích osôb. Mal za to, že podmienky určené v napadnutom rozhodnutí



nerešpektujú vlastnícke práva vlastníkov pozemkov pod stavbou, neuvádzajú podmienky vstupu na
pozemky, neuvádza sa v rozhodnutí ochranné pásmo stavby a ani podmienky a rozsah užívania
pozemkov v záujme zamedzenia poškodzovania majetku vlastníkov pozemkov a čo najmenšieho
obmedzenia práv držať a užívať ich majetok. Dôvodil ďalej, že nepojatie technicko-geodetickej
dokumentácie do samotného rozhodnutia spôsobilo nepresné a neurčité vymedzenie užívania stavby,
teda nepresné určenie, ktorá časť má byť užívaná akým spôsobom a v ako rozsahu, čo je zneužívané v
neprospech sťažovateľa v súdnom konaní o uplatnení si nárokov podľa § 11 ods. 5 zákona č. 251/2012
Z.z.

9. Krajskému súdu vytýkal, že sa relevantne nevysporiadal s námietkou nesplnenia zákonnej podmienky
podľa § 80 ods. 1 stavebného zákona s tým, že podľa sťažovateľa právne účinky oznámenia o
začatí kolaudačného konania nemožno relevantne preukázať iba dôkazom z administratívneho spisu o
odoslaní oznámenia na poštovú prepravu, ak zo spisu nevyplýva, kedy bolo riadne doručené účastníkom
konania, na základe čoho, je potom sporné, či a ako sa účastník vôbec mohol dozvedieť o začatí
kolaudačného konania, čo deklaruje porušenie jeho práv na spravodlivý proces.

10. Sťažovateľ v dôvodoch svojej kasačnej sťažnosti poukázal aj na rozpor s ustanovením § 81 ods.
1 stavebného zákona, keďže podľa jeho názoru prvostupňový správny orgán nedostatočne skúmal
zastavovacie podmienky určené územným plánom a nebral náležitý zreteľ na verejný záujem tak, ako
mu to ukladá zákon.

11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na argumentácii svojho
rozhodnutia, pričom odkázal na svoje vyjadrenie k žalobe a navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť,
plne sa stotožniac s právnym posúdením veci v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku.

12. Účastník konania 1/ sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril vo svojom podaní tak, že považoval
skutkové zistenia, ako aj právny záver krajského súdu vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného za
jasne a zrozumiteľne formulované a navrhol kasačnému súdu sťažnosť sťažovateľa zamietnuť.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd podľa 21 písm. a/ SSP preskúmal
napadnutý rozsudok v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 455 SSP), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred
na úradnej tabuli a na webovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 4 SSP) a
dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

14. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

16. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-
OVBP2-2014/016007 zo 14.05.2014, ako správny orgán druhého stupňa zamietol odvolanie
sťažovateľa a účastníkov administratívneho konania K. Q. a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta
Spišská Nová Ves č. 20-5044/20123-Ka z 13.12.2013, ktorým bolo podľa § 82 ods. 1 stavebného
zákona povolené užívanie stavby „presun skupinovej prípojky Ferčekovce z V 245 na V 439“
navrhovateľovi Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, Košice na pozemkoch vedených v
katastri nehnuteľností ako parcely C KN označených vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia z
13.12.2013 v katastrálnom území Spišská Nová Ves.

17. Podľa § 139 ods. 3 stavebného zákona líniovými stavbami sú na účely tohto zákona najmä
a) ropovody, plynovody, produktovody, teplovody,
b) diaľnice, cesty a miestne komunikácie,
c) stavby dráh,



d) podzemné a nadzemné vedenia rozvodu elektriny,
e) vodovodné a kanalizačné rady, ochranné hrádze, plavebné a derivačné kanály,
f) vedenia elektronickej komunikačnej siete,
g) letiská,
h) prístavy.

18. Podľa § 61 ods. 4 stavebného zákona pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri
zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí
účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho
zisťovania, prípadne ústneho pojednávania.

19. Podľa § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú
vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak
ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo
dotknuté.

20. Podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona stavebník musí v stavebnom konaní preukázať, že je
vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, ktoré
ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu.

21. Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v
spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie:
a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo
dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej
zmenu,
b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,
c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,
d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť
stavbu, alebo jej zmenu.

22. Podmienky pre podnikanie v energetike, práva a povinnosti držiteľa povolenia na podnikanie
v energetike, ako aj oprávnenia vstupovať na cudzie pozemky upravuje zákon č. 251/2012 Z.z. o
energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon o energetike).

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o energetike držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba
môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo
zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a
distribučnej sústavy. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že držiteľ povolenia alebo ním poverená
osoba je oprávnený vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na elektroenergetických
zariadeniach potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých výstavba bola
povolená podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 11 ods. 5 zákona o energetike ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní
nehnuteľnosti, má nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie nehnuteľnosti.

25. Podľa § 11 zákona o energetike držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická alebo právnická osoba
pri výkone oprávnenia podľa ods. 1 koná vo verejnom záujme.

26. Podľa § 11 ods. 8 povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami
spojenými s vlastníctvom k dotknutej nehnuteľnosti. Návrh na vykonanie záznamu do katastra
nehnuteľnosti je oprávnený podať držiteľ povolenia.

27. Podľa § 11 ods. 9 vlastník dotknutej nehnuteľnosti má za zriadenie vecného bremena nárok na
poskytnutie primeranej jednorazovej náhrady.

28. Zákonom č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom vysporiadaní pozemkov pod
stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov bol novelizovaný aj stavebný zákon a to práve poznámka k odkazu 13b) k § 139 ods. 1 písm.



c/ stavebného zákona (právo vyplývajúce z iných právnych predpisov). Z uvedenej novely vyplýva, že
oprávnenia vyplývajúce zo zákona o energetike v znení neskorších predpisov postačujú na preukázanie
iného práva 1c pozemku v zmysle § 139 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona.

29. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník
stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku na ktorom je stavba umiestnená.

30. Podľa § 76 ods. 1 stavebného zákona dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné
užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby
vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

31. Podľa § 77 stavebného zákona kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné
povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce, ako aj
informačné, reklamné a propagačné zariadenia.

32. Podľa § 78 stavebného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak
nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

33. Podľa § 80 stavebného zákon, stavebný úrad oznámi účastníkom konania, obci, ak nie je stavebným
úradom príslušným na kolaudačné konanie, a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania
najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním.

34. Podľa § 80 stavebného zákona, v oznámení o začatí kolaudačného konania upozorní stavebný
úrad účastníkov a dotknuté orgány, že námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom
pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne.

35. Podľa § 81 stavebného zákona, v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa
stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa
dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom
rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie
nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného
prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

36. Podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na
určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.

37. Podľa § 82 ods. 2 stavebného zákona, v kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť
podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných
nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu
na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a
bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel;
inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.

38. Podľa § 82 ods. 4 stavebného zákona, v podmienkach užívania stavby stavebný úrad podľa
druhu a účelu stavby uloží najmä vyznačenie drobných odchýlok do overenej dokumentácie stavby,
ktoré stavebný úrad vzal na vedomie, a ďalšie povinnosti na zabezpečenie verejných záujmov, na
ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, na zabezpečenie záujmov starostlivosti o životné
prostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu bezpečnosť a zabezpečenie prístupu osobám
s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

39. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci.
40. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci.

41. Stavebný úrad je povinný postupovať v kolaudačnom konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi, je povinný chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických



osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Jeho povinnosťou je tiež postupovať v tomto konaní
v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie
týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť
k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Rozhodnutie stavebného úradu musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci. Úrad je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a pre tento účel
si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

42. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu nezistil, že by napadnutý rozsudok krajského
súdu trpel v kasačnej sťažnosti namietanými vadami a zastáva názor, že je vecne správny. V prvom
rade kasačný súd považuje za potrebné ozrejmiť sťažovateľovi, že stavebné konanie ako i kolaudačné
konanie sú v podstate dva ucelené druhy konaní, ktoré síce na seba v ich jednotlivých fázach nadväzujú,
avšak majú odlišný predmet konania. Pri stavebnom konaní príslušný správny orgán skúma najmä
splnenie podmienok, uvedených v ustanovení § 62 stavebného poriadku, a finálne v kladnom prípade
vydá časovo obmedzené stavebné povolenie, v ktorom určí záväzné podmienky uskutočnenia a užívania
stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Nadobudnutím právoplatnosti sa považuje konanie
za právoplatné skončené.

43. Následne až po dokončení stavby prichádza do úvahy konanie, ktoré je upravené v siedmom oddiele
stavebného zákona pod názvom „Kolaudácia stavieb“, kedy dokončenú stavbu možno užívať až po
vydaní kolaudačného rozhodnutia. Predmet kolaudačného konania je upravený v ustanovení § 81 ods. 1
stavebného zákona, podľa ktorého príslušný správny orgán skúma najmä, či sa stavba uskutočnila podľa
dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky
určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení.
Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem,
predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a
technických zariadení. Pre obe konania je však typická a spoločná koncentračná zásada, ktorou je
stavebné ako i kolaudačné konanie ovládané. Táto zásada je vyjadrená v ustanovení § 61 ods. 1 a
§ 80 ods. 1, 2 stavebného zákona, pričom špecifikom tejto zásady je to, že účastníci konania môžu
uplatniť námietky a stanoviská najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Z
uvedeného je teda jednoznačne zrejmé, že námietky sťažovateľa, vznesené v kolaudačnom konaní,
týkajúce sa stavebného konania, sú právne bezvýznamné. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
uvedené skonštatoval, keď uviedol, že v danom prípade sa preskúmava kolaudačné rozhodnutie, pričom
zdôraznil, že námietky vznesené v žalobe, mohol sťažovateľ potencionálne uplatniť v územnom a
stavebnom konaní ako jeho účastník, nie však v konaní kolaudačnom , ktoré po obsahovej právnej
stránke právnym vymedzením v ust. § 81 ods. 1 stavebného zákona neumožňuje stavebnému úradu
zaoberať sa právnymi otázkami, ktoré sa vzťahujú na predchádzajúce územné a stavebné konanie.

44. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s ustanovením § 82 ods. 1
stavebného zákona, keďže neuvádza presný účel, na aký sa povoľuje užívanie stavby, s opomenutím
podmienok pre užívanie pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve a užívaní tretích osôb a mal za to, že
podmienky určené v napadnutom rozhodnutí nerešpektujú vlastnícke práva vlastníkov pozemkov pod
stavbou, neuvádzajú podmienky vstupu na pozemky, neuvádza sa v rozhodnutí ochranné pásmo
stavby a ani podmienky a rozsah užívania pozemkov v záujme zamedzenia poškodzovania majetku
vlastníkov pozemkov a čo najmenšieho obmedzenia práv držať a užívať ich majetok. Dôvodil ďalej, že
nepojatie technicko-geodetickej dokumentácie do samotného rozhodnutia spôsobilo nepresné a neurčité
vymedzenie užívania stavby, teda nepresné určenie, ktorá časť má byť užívaná akým spôsobom a
v ako rozsahu, čo je zneužívané v neprospech sťažovateľa v súdnom konaní o uplatnení si nárokov
podľa § 11 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z.z. Uvedené námietky, ktoré boli obsahovo zhodné s tými,
ktoré sťažovateľ namietal v žalobe považoval kasačný súd rovnako ako krajský súd za nedôvodné.
Kasačný súd zastáva názor, že kolaudačné rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom a v
odvolacom konaní potvrdené žalovaným, čo sa týka náležitostí výroku a odôvodnenia rozhodnutia je v
súlade s požiadavkami ustanovenia § 82 ods. 1 až 4 stavebného zákona. Stavebný zákon v uvedenom
ustanovení podáva základný rámec požiadaviek pre obsah kolaudačného rozhodnutia. V prípade
právnej úpravy samotnej stavby v osobitných zákonoch, môžu na požiadavky vyžadované pre stavbu
nadväzovať ďalšie záväzné požiadavky, ktoré tak rozširujú základný štandard zákonných požiadaviek v
zmysle stavebného zákona. V uvedenom prípade sa jedná o stavbu skupinovej prípojky VN vzdušného
a káblového vedenia, kde podmienky vstupov na cudzie pozemky, obmedzenie užívania pozemkov,
ochranné pásma a náhradu za nútené obmedzenie nehnuteľnosti priamo upravuje zákon č. 251/2012



Z.z. v jednotlivých jeho ustanoveniach, na ktoré prvostupňový správny orgán odkázal v odôvodnení
rozhodnutia. K námietke týkajúcej sa nepojatia technicko-geodetickej informácie, je potrebné uviesť, že
táto je v rozpore s obsahom spisového materiálu, z ktorého vyplýva, že prílohou návrhu na vydanie
kolaudačného rozhodnutia bola technicko-geodetická dokumentácia vyhotovená odborne spôsobilou
osobou.

45. K námietke sťažovateľa o nedodržaní podmienok ustanovenia § 81 stavebného zákona s tým,
že stavebný úrad podľa sťažovateľa nedodržal zákonnú lehotu, kasačný súd uvádza na základe
obsahu spisového materiálu, že stavebný úrad oznámenie o začatí kolaudačného konania na poštovú
prepravu dal 07.11.2013 a ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním stanovil na deň
20.11.2013. Sťažovateľ si podľa poštovej návratky prevzal 11.11.2013 oznámenie o začatí kolaudačného
konania a listom z 18.11.2013 uplatnil svoje námietky. Zákon v ustanovení § 81 stavebného poriadku
nespája automaticky s nedodržaním zákonnej 10-dňovej lehoty nezákonnosť vydaného kolaudačného
rozhodnutia, preto k tejto zákonnej lehote treba pristupovať z pohľadu dodržania práv účastníka
kolaudačného konania. Je potrebné uviesť, že stavebný úrad zaslal oznámenie o začatí v dostatočnom
časovom predstihu vo vzťahu k vytýčenému termínu ústneho pojednávania spojeného s miestnym
zisťovaním. Sťažovateľ uplatnil svoje námietky v zákonnej lehote a správny orgán na ne prihliadal vo
svojom rozhodnutí, preto kasačný súd nevzhliadol žiadne porušenia práv sťažovateľa v kolaudačnom
konaní, keďže účel § 81 stavebného zákona spočívajúci v práve uplatniť námietky bol naplnený.

46. Sťažovateľ tiež poukázal v kasačnej sťažnosti na rozpor s ustanovením § 81 ods. 1 stavebného
zákona, keďže podľa jeho názoru prvostupňový správny orgán nedostatočne skúmal zastavovacie
podmienky určené územným plánom a nebral náležitý zreteľ na verejný záujem. Ako už kasačný súd
vyššie uviedol kolaudačné konanie nadväzuje na ucelené stavebné konanie, preto stavebný úrad v
zmysle § 81 ods. 1 stavebného zákona v kolaudačnom konaní, kedy je stavba v štádiu ukončenej stavby
realizovanej na základe právoplatného stavebného povolenia, skúma či skutočné realizovanie stavby
nebude ohrozovať verejný záujem a teda či stavba nebude ohrozovať život a zdravie osôb, či bola
zhotovená v súlade s projektovou dokumentáciou, či bola zhotovená z certifikovaných výrobkov, či boli
vykonané odborné skúšky spôsobilosti stavby a pod.; teda skúma spôsob, akým bola stavba zhotovená
a nie to, či sa daná stavba vôbec na danom území môže realizovať. Skutočnosť, či stavba ako taká
je v súlade alebo v rozpore s verejnom záujmom stavebný úrad skúma v konaniach predchádzajúcich
kolaudačnému konaniu.

47. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov, kasačný súd dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy
boli vydané v súlade so zákonom, a rozsudok krajského súdu považuje za vecne správny a na podklade
uvedeného považuje kasačnú sťažnosť za nedôvodnú.

49. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods.
1 SSP tak, že sťažovateľovi a ďalším účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania.

50. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.