Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5CoE/199/2017 z 21. 2. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 21. februára 2018, sp. zn. 5CoE/199/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2713206032.1 Krajský súd Trnava | 5CoE/199/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2713206032.1 | 2018-02-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí, Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 45 ods. 1 ZRK, OZ, § 387 ods. 1 CSP, CSP, § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 223/1995 Z. z., § 53 ods. 1 OZ, ZRK, § 45 ods. 2 ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b0d9debb-de07-4fc4-ae39-c2167e92dee3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2713206032.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5CoE/199/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713206032
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2713206032.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.
Kristíny Ferencziovej a JUDr. Vladimíra Tencera, v exekučnej veci oprávneného: EuroFinancovanie,
s.r.o., IČO: 44 731 906, so sídlom: Nové Záhrady I, 13/A, Bratislava, v konaní zastúpený: JUDr. Katarína
Dvorská, advokátka, so sídlom Vietnamská 48, Bratislava, proti povinným. G. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. č. XXX/XX, I., vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Ivan Nestor Exekútorský úrad so
sídlom Haburská 49/A, Bratislava, o vymoženie 2.318,43 Eur s príslušenstvom, o zastavení exekúcie,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 2Er/903/2013-21 zo dňa 27.
septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo I. výroku p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie oprávneného smerujúce proti II. výroku súdi prvej inštancie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Skalica (ďalej len „súd prvej inštancie“) zastavil exekúciu s
poukazom na ust. § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 196, 200 ods. 5, § 203 ods. 1 § 243h ods.
1, § 243f ods. 1, 3, 4 a 6, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 3,
4 písm. k), 5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 20.08.2013 bolo začaté exekučné
konanie doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi
Nestorovi, ktorým oprávnený žiadal vymôcť svoju pohľadávku voči povinným vo výške 2.318,73 Eur s
príslušenstvom s príslušenstvom vyplývajúcu z exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu
Okresného súdu Bratislava V č. k. 4Zm 55/2012-26 zo dňa 10.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 28.12.2012. Súdny exekútor dňa 23.08.2013 požiadal súd prvej inštancie o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného a vyššie uvedeného exekučného
titulu. Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 036241 zo dňa6.9.2013 bol súdny exekútor JUDr.
Ivan Nestor (ďalej len !súdny exekútor“) podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v
znení neskorších predpisov poverený vykonaním exekúcie. Dňa 25.01.2016 oprávnený predložil súdu
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že si uplatňuje svoje nároky na základe
zmenkového platobného rozkazu č. k. 4Zm/55/2012. Podkladom pre vydanie exekučného titulu bola
zmenka vystavená na podklade Zmluvy o použití zmenky zo dňa 21.07.2009, ktorá bola uzatvorená
za účelom zabezpečenia úveru poskytnutého oprávneným ako veriteľom povinnému ako dlžníkovi na
základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.07.2009. Vzhľadom k tomu, že povinný sa dostal do omeškania
s vrátením úveru, oprávnený pristúpil k vyplneniu zmenky v súlade so Zmluvou o použití zmenky. S
prihliadnutím na uvedené oprávnený navrhol, aby exekučný súd rozhodol o pokračovaní exekúcie v
predmetnej veci. K doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený doložil fotokópiu zmluvy o



pôžičke a zmluvy o použití zmenky. Súd prvej inštancie na základe doložených listinných dôkazov
dospel k záveru, že je daný dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku, nakoľko má za to, že Okresný súd Bratislava V v základnom konaní vedenom pod sp. zn.
4Zm/55/2012 pri rozhodovaní neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, hoci rozhodoval o nároku
zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaná suma uplatnená oprávneným (žalobcom) v základnom konaní
pozostávala sčasti aj zo zmluvných pokút a úrokov z omeškania, ktoré boli upravené v článku III.
zmluvy o pôžičke, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Súd má za to, že predmetné ustanovenie
zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože vzhľadom na formulárovú povahu zmluvy nebolo
dojednané so spotrebiteľom individuálne a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade nesplnenia záväzku dlžníka splatiť pôžičku vo
výške 924,00 Eur si veriteľ na základe tejto zmluvnej podmienky môže nárokovať zmluvnú pokutu vo
výške 552 Eur a súčasne aj zmluvnú pokutu vo výške 369,60 Eur pri omeškaní s úhradou každej
splátky pôžičky. Tento nárok veriteľovi vzniká aj vtedy, ak sa dlžník dostane do omeškania aj len
s časťou svojho záväzku/splátky. Takéto zmluvné dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Povinný nemali možnosť ovplyvniť obsah zmluvných ustanovení pred podpisom zmluvy. Tunajšiemu
súdu je z úradnej činnosti známe, že obsah zmlúv o pôžičke veriteľa EuroFinancovanie, s.r.o. je vopred
pripravený vrátane dojednania o zmluvnej pokute a úroku z omeškania, ktoré je štandardnou zmluvnou
podmienkou. Dlžník pri uzatváraní zmluvy o pôžičke nemá reálnu možnosť ovplyvniť podstatu vopred
dodávateľom formulovaného dojednania o zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta je dojednaná v pevnej
výške bez ohľadu na to, akú časť záväzku/splátky dlžník neuhradí. V krajnom prípade by potom nastúpila
povinnosť spotrebiteľa zaplatiť vysokú zmluvnú pokutu aj vtedy, ak by veriteľovi dlžil len minimálnu
sumu. Podľa názoru súdu dojednanie o zmluvnej pokute v článku III. zmluvy o pôžičke spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je
neprijateľnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V priamom
rozpore so zákonom bolo aj dojednanie o úrokoch z omeškania vo výške 0,15 % denne. Podľa § 54
Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu priznáva Občiansky zákonník, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Občiansky zákonník
zakotvuje maximálnu prípustnú výšku úrokov z omeškania odkazom na vykonávací predpis, ktorým je
Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Na základe uvedeného je zrejmé, že sadzba úroku z omeškania vo výške
0,15 % denne (t.j. 54,75 % ročne) je v neprospech spotrebiteľa. Z obsahu spisu Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 4Zm/55/2012 je zrejmé, že zmenkový súd pri rozhodovaní vôbec neskúmal zmluvu
o pôžičke z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Keďže exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, pričom v základnom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné podmienky, súd exekúciu
zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie zároveň vo výroku č. II.
rozhodol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že
uznesenie napáda v celom rozsahu (vo výroku I. a II.) a domáha sa, aby ho Krajský súd v Trnave v zmenil
tak, že rozhodne o pokračovaní v exekúcii alebo rozhodnutie zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a to z nasledujúcich dôvodov: že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia vecí, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.

3. V písomnom odvolaní oprávnený uvádza, že žiaden z príslušných zmenkových súdov nebol do
22.12.2015 ani povinný skúmať či nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
nebol povinný prihliadať na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, s výnimkou na námietku
žalovaného. Napadnutým uznesením bola oprávnenému bezprecedentne odňatá možnosť dosiahnuť
nútený výkon zmenkového platobného rozkazu, ktorý má všetky atribúty vykonateľného exekučného
titulu, čim bolo zasiahnuté do jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Zdôrazňujeme, že zo zmluvy o pôžičke zo dňa 30.7.2009 a



zmluvy o použití zmenky zo dňa 30.7.2009 nevyplývajú neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, ako sa
mylne domnieva súd prvej inštancie. Zastavenie exekúcie v celom rozsahu považujeme za extrémne
nespravodlivé, v rozpore so zmyslom a účelom zákona a v rozpore s požiadavkou ústavne-konformného
výkladu právnych predpisov. Zastavením exekúcie v celom rozsahu došlo k zamedzeniu vymoženia
nároku oprávneného, ktorý je nesporný. Zmyslom a účelom cit. ustanovenia § 57 ods. 1 pism. m) EP
by nemalo byť odňatie možnosti uspokojenia celej pohľadávky veriteľa, ale kvalifikované posúdenie, či
podmienky za ktorých vznikol právny vzťah riadne spĺňajú znaky neprijateľných zmluvných podmienok
ak na ne nebolo prihliadané v konaní o veci samej a v prípade zistenia tejto skutočnosti, zastaviť
exekúciu v časti plnenia, ktoré sa na zistenú neprijateľnú podmienku viaže. Súdy by mali vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia súčasne dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda
na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís
dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj
spravodlivé a presvedčivé (III. ÚS 36/2010; III. ÚS 119/03). Takto stanovené kritéria argumentácie podľa
nášho názoru napadnuté uznesenie nespĺňa. Rovnako konajúci súd nespravodlivé dôsledky rozhodnutia
vo vzťahu k oprávnenému vôbec nezohľadnil resp. nepredpokladal. Spravodlivosť je pritom kritériom
ukladajúcim každému všeobecnému súdu ústavnú povinnosť hľadať také riešenie súdenej právnej
veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako krajne nesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce
zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení (I. ÚS 26/2010). Oprávnený ako žalobca v konaní o
vydanie zmenkového platobného rozkazu na Okresnom súde Bratislava V predložil doklady týkajúce
sa vlastného vzťahu účastníkov konania k zmenke (hoci takú povinnosť v čase podania návrhu nemal)
a splnil zákonnú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie. Prísne arbitrárne a teda nesprávne
právne posúdenie konajúceho exekučného súdu, ktorý dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam,
bol oprávnený nielenže zbavený možnosti vymôcť svoj nárok na zaplatenie peňažných prostriedkov, ale
bez prihliadnutia na vyššie uvedené okolnosti mu súd uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov exekučného
konania.

4. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1.4.2017, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

8. Podľa § 243f ods. 1, 4 a 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku
1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas §
362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a že má zákonom



predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 379
až § 381 C.s.p., podľa ktorého je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný a podľa § 385 ods. 1 C.s.p. bez
nariadenia ústneho pojednávania, keď dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne v I. výroku podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Odvolanie proti
II. výroku bolo potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. c) C.s.p.

10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 až § 381 C.s.p.) po preskúmaní
uznesenia v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu
skutkový stav, vec správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil.

13. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto
poukazuje.

14. Oprávnený sa domáha proti povinnému v danom exekučnom konaní vykonania exekúcie pre
vymoženie istiny 2.318,43 s príslušenstvom na podklade vykonateľného zmenkového platobného
rozkazu Okresného súdu Bratislava V, č. k. č. k. 4Zm 55/2012-26 zo dňa 10.12.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.08.2013. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu
exekútorovi udelené dňa 06.09.2013. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil
návrh na vykonanie exekúcie. Nakoľko však oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie
dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku zastavil.

15. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdu prvej inštancie dňa 25.1.2016 možno
vyvodiť, že právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinného je vzťahom spotrebiteľským. Súd
prvej inštancie v tomto smere správne uviedol, že Zmluvu o pôžičke, ktorú uzatvoril oprávnený s
povinným dňa 21.07.2009 (ďalej len "spotrebiteľská zmluva"), je potrebné posudzovať podľa ustanovení
o spotrebiteľskom práve.

16. Exekučným titulom, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia je zmenkový platobný rozkaz,
t. j. rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z pripojeného spisu
Okresného súdu Bratislava V a samotného exekučného titulu vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal
obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu
nemal pri rozhodovaní k dispozícii, rozhodoval výlučne na základe tvrdenia oprávneného a predloženého
originálu zmenky. Uvedené však podľa názoru odvolacieho súdu nezakladá ešte dôvod pre zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

17. Dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je len
skutočnosť, že zmenkový súd /respektíve iný orgán, ktorý vydal exekučný titul/ v základnom konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky neprihliadol na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2.
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Exekučný súd je teda povinný zaoberať sa obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou
vznikol vymáhaný zmenkový nárok a identifikovať, či táto spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné
zmluvné podmienky, alebo bola zmenka v spotrebiteľskom vzťahu použitá v rozpore so zákonnými
obmedzeniami, alebo priznané plnenie zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom,
a na tieto skutočnosti nebolo v základnom konaní prihliadané. Len vtedy ak exekučný súd identifikuje
niektorú z uvedených skutočností, na ktorú nebolo prihliadnuté v základnom konaní, môže exekúciu
podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastaviť.



18. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por. č. 93, ktoré je aplikovateľné
nielen na základné konanie, ale rovnako aj na exekučné konanie a podľa ktorého: I. Ak navrhovateľ
ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného
nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolnosti prejednávanej veci vyplynie
konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo
povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má
nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd
pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich
rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z
vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až
po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolnosti
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

19. Tunajší súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie
postupoval správne ak exekúciu zastavil. V súlade so zákonom a vyššie uvedeným stanoviskom
preskúmal spotrebiteľskú zmluvu a v článku III. o pôžičke a zistil, že toto ustanovenie spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je
neprijateľnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V priamom
rozpore so zákonom bolo aj dojednanie o úrokoch z omeškania vo výške 0,15 % denne a tiež bola
zmluva vo formulárovej podobe. Odvolací súd sa s takýmto postupom súdu prvej inštancie stotožňuje.
Jednoznačne išlo o spotrebiteľský vzťah a v rozhodnutí, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie,
ktoré bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že bolo vydané v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky.

20. Odvolací súd záverom opätovne zdôrazňuje, že exekučný súd je povinný zastaviť exekúciu podľa
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku len za
predpokladu, že má konkrétne dôvody pre takéto zastavenie exekúcie za preukázané. Je povinnosťou
exekučného súdu tieto dôvody skúmať v každom jednotlivom prípade vychádzajúc z obsahu listín
predložených podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku
a ich zistenie aj vo svojom rozhodnutí náležite odôvodniť.

21. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

22. Podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

23. Odvolací súd odmietol odvolanie voči II. výroku napadnutého uznesenia z dôvodu, že Exekučný
poriadok nepripúšťa možnosť podať odvolanie proti trovám exekúcie. S účinnosťou od 1. novembra 2013
pristúpil zákonodarca k radikálnej zmene úpravy prípustnosti opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o
trovách exekúcie. Platné a účinné znenie vylučuje prípustnosť akéhokoľvek opravného prostriedku proti
tomuto druhu rozhodnutí exekučného súdu.

24. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne
rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a preto
odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil.
A proti II. výroku napadnutého uznesenia odvolanie odmietol.

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z.).



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a



ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).