{"guid": "00e7ec30-faab-43d8-8951-de1815759b97:15b5a751-961b-4b20-a490-6dec8cc6df23", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1318206995.1", "spisova_znacka": "4Co/311/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/311/2018 z 20. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 20. januára 2019, sp. zn. 4Co/311/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1318206995.1", "identifikacne_cislo": "1318206995", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2019-01-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/15b5a751-961b-4b20-a490-6dec8cc6df23", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1318206995.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1318206995.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1318206995.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/311/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318206995
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1318206995.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov
Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobkyne: N. M., C..
XX.XX.XXXX, D. S. W. O. XXXX/XX, O., zastúpená: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s.r.o.,
so sídlom Mickiewiczova 9, Bratislava, IČO: 36 865 192, JUDr. Adrián Kucek, advokát a konateľ, proti
žalovanému: GEA Slovakia s.r.o., so sídlom Lúčna 3, Nitra, IČO: 48 012 149, o určenie vlastníckeho
práva, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21. novembra 2018 č.k. 60C 130/2018-66 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti   m e n í   tak, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa vypratania
žalobkyne z nehnuteľnosti a zdržať sa prenájmu nehnuteľností   z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému
uložil povinnosť zdržať sa vypratania žalobkyne z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, pre okres: O., obec: O., k.ú. O., a to pozemok registra
„C“ parc. č. XXXX o výmere 410 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a stavba súp. č. XXXX,
popis a druh stavby: rodinný dom, nachádzajúca sa na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX o výmere 410
m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria (ďalej len ako „nehnuteľnosti“) a zdržať sa prenájmu
nehnuteľností, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa do rozhodnutia vo veci samej
výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v rozsahu ich scudzenia alebo zaťaženia zamietol a
žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na jeho účet súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia.

2. Vychádzal zo žaloby žalobkyne, ktorou sa proti žalovanému domáha určenia, že je vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom,
pre okres: O., obec: O., k.ú. O., a to pozemok registra „C“ č. XXXX o výmere 410 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria a stavba súp. č. XXXX, popis a druh stavby: rodinný dom, postavená na
pozemku registra „C“ č. XXXX o výmere 410 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria (ďalej
len ako „nehnuteľnosti“), a vo vzťahu k nej uloženia synalagmatickej povinnosti zaplatiť žalovanému
z titulu odstúpenia od Kúpnej zmluvy sumu vo výške 119.500 eur, skutkovo odôvodnenej tým, že dňa
19.04.2018 bola medzi ňou ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim uzavretá kúpna zmluva,
ktorej predmetom boli nehnuteľnosti (ďalej aj ako „predmet kúpy“) za kúpnu cenu vo výške 119.500 eur
(ďalej ako „Kúpna zmluva“). V čase uzavretia Kúpnej zmluvy na nehnuteľnostiach, v ktorých žalobkyňa
žila takmer 20 rokov, viazli viaceré ťarchy, pričom exekúcia nehnuteľností v prospech Y.. O. S. podľa
EX 122/13 (súdny exekútor B.. W. B.) sa mala vykonať dražbou nehnuteľností. Kúpna cena bola
žalovaným uhradená žalobkyni v troch častiach, a to vo výške 99.183,68 eur (na úhradu zabezpečenej
pohľadávky podľa EX 122/13), vo výške 828,88 eur (na úhradu zabezpečenej pohľadávky podľa EX



388/15) a vo výške 19.487,44 eur na účet žalobkyne. Nehnuteľnosti boli na základe znaleckého posudku
č. 2/2018 znalca Y.. B. R., M.. zo dňa 23.01.2018 vypracovaného za účelom exekučného konania
EX 122/13 ohodnotené na sumu 181.000 eur. Súčasne s podpisom Kúpnej zmluvy dňa 19.04.2018
bola medzi žalobkyňou ako budúcou kupujúcou a žalovaným ako budúcim predávajúcim uzavretá
zmluva o budúcej kúpnej zmluve (ďalej len ako „ZoBZ“), predmetom ktorej bol záväzok žalovaného
na výzvu žalobkyne doručenej žalovanému najneskôr v termíne do 19.10.2018 spolu s potvrdením
o disponovaní s finančnými prostriedkami vo výške kúpnej ceny 150.000 eur, spätne previesť na
žalobkyňu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam za kúpnu cenu vo výške 150.000 eur, splatnú najneskôr
v deň podpisu (budúcej) kúpnej zmluvy. Nakoľko sa jej ku dňu 19.10.2018 nepodarilo získať finančné
prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 150.000 eur, ZoBZ na základe rozväzovacej podmienky
zanikla dňa 19.10.2018 márnym uplynutím lehoty na doručenie výzvy na uzavretie budúcej zmluvy.
Súčasne s podpisom Kúpnej zmluvy a ZoBZ dňa 19.04.2018 bola medzi stranami sporu uzavretá aj
Zmluva o zriadení záložného práva, predmetom ktorej bolo zabezpečenie záväzkov žalobkyne, ktoré
jej môžu v budúcnosti vzniknúť z Kúpnej zmluvy (ďalej ako „Zmluva o zriadení záložného práva“). Od
Kúpnej zmluvy odstúpila žalobkyňa listom zo dňa 09.11.2018 (ďalej len ako „Odstúpenie od Kúpnej
zmluvy“), ktoré Odstúpenie od Kúpnej zmluvy bolo doručené žalovanému dňa 13.11.2018. Žalobkyňa
uviedla, že dôvodom Odstúpenia od Kúpnej zmluvy bolo jej uzavretie v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, keď pod vplyvom dlhodobého vonkajšieho tlaku a nepriaznivého hospodárskeho, sociálneho
a psychického stavu a obavy (aj vzhľadom na svoj vek) o stratu svojho obydlia, v ktorom žila so svojím
synom na invalidnom dôchodku, bola nútená uzavrieť so žalovaným, ktorého jej sprostredkoval rodinný
známy, ktorému bol veľmi dobre známy hospodársky, sociálny a psychický stav žalobkyne, Kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností v hodnote 181.000 eur za kúpnu cenu vo výške
119.500 eur, t.j. za cenu o 60.000 eur nižšiu, než hodnota nehnuteľností určená znaleckým posudkom.
Zároveň bola uzavretá ZoBZ, na základe ktorej bola žalobkyňa oprávnená nehnuteľnosti získať späť do
svojho vlastníctva za kúpnu cenu vo výške 150.000 eur, t.j. o 30.500 eur vyššiu, než bola kúpna cena
zaplatená žalobkyni žalovaným podľa Kúpnej zmluvy. Žalobkyňa z objektívnych dôvodov nedokázala
v poskytnutej lehote 6 mesiacov od uzavretia ZoBZ t.j. do 19.10.2018 získať na úhradu kúpnej ceny v
zmysle ZoBZ čiastku vo výške 150.000 eur, v dôsledku čoho dňa 19.10.2018 zanikla ZoBZ a žalobkyňa
je v zmysle Kúpnej zmluvy povinná nehnuteľnosti vypratať do 15 dní počnúc dňom 20.10.2018. Skutočná
hodnota nehnuteľností je dokonca vyššia ako hodnota stanovená znaleckým posudkom a v súčasnosti
sa podobné nehnuteľnosti v danej lokalite podľa žalobkyne predávajú za cenu 250.000 eur. Žalobkyňa
oznámila Odstúpenie od Kúpnej zmluvy Okresnému úradu Senec, katastrálnemu odboru, na základe
čoho bola na LV č. XXXX pre k.ú. vyznačená plomba dňa 12.11.2018 Z-6511/2018.

3. Tiež vychádzal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodneného tým, že podľa článku
4. bodu 4.1. Kúpnej zmluvy bola žalobkyňa oprávnená nehnuteľnosti užívať do 19.10.2018, t.j. v lehote
na zaslanie výzvy žalovanému podľa ZoBZ na uzavretie budúcej zmluvy. V zmysle článku 4. bodu 4.2.
Kúpnej zmluvy sa žalobkyňa ako predávajúca zaviazala, že najneskôr do 15 dní po uplynutí tejto doby
odovzdá vypratané nehnuteľnosti žalovanému a podľa článku 4. bodu 4.6. Kúpnej zmluvy žalobkyňa
udelila žalovanému ako kupujúcemu súhlas s tým, aby v prípade porušenia jej povinnosti vypratať
nehnuteľnosti v dojednanej lehote, zabezpečil sám alebo prostredníctvom tretej osoby vypratanie
žalobkyne z nehnuteľností, a to na náklady a nebezpečenstvo žalobkyne. Dňa 08.11.2018 žalovaný
žalobkyni oznámil, aby sa do 16.11.2018 vysťahovala z nehnuteľností, nakoľko v daný deň zabezpečí
výmenu zámkov. Žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je na LV č. XXXX pre
k.ú O. stále zapísaný ako vlastník nehnuteľností, v prípade, že žalobkyňa nehnuteľnosti dobrovoľne
neopustí, je oprávnený kedykoľvek žalovanú z nehnuteľností vypratať, a to aj za súčinnosti príslušníkov
PZ. Tvrdila, že Kúpnu zmluvu uzavrela v tiesni, a bola donútená predať nehnuteľnosti žalovanému za
nápadne nevýhodných podmienok, že nikdy nemala záujem nehnuteľnosti, v ktorých žije od roku 1998
a v súčasnosti aj so synom, predať. Preto podľa nej nie je účelné, aby nehnuteľnosti vypratala a hľadala
si až do rozhodnutia vo veci samej spolu so svojím synom náhradné ubytovanie. Nehnuteľnosti so
súhlasom žalovaného užívala od uzavretia Kúpnej zmluvy až do súčasnosti a zároveň hradila a stále
hradí všetky prevádzkové náklady spojené s nehnuteľnosťami.

4. Podľa názoru žalobkyne nariadením neodkladného opatrenia v časti zdržania sa jej vypratania z
nehnuteľností a zdržania sa prenájmu nehnuteľností nebude vytvorený nenávratný stav a žalovaný
nebude obmedzený neprimeraným spôsobom. Mala zato, že napriek jej odstúpeniu od kúpnej zmluvy
žalovanému v súčasnosti nič nebráni, aby nehnuteľnosti previedol do vlastníctva tretej osobe, čím
sa jej výrazne sťaží, resp. definitívne stratí reálna možnosť domáhať sa vlastníckeho práva k



predmetným nehnuteľnostiam žalobou vo veci samej. Žalobkyňa zdôraznila, že vlastnícke právo
požíva ústavnú ochranu garantovanú v článku 20 ods. 1 Ústavy SR a ujma, ktorá by mohla vzniknúť
žalovanému nariadením neodkladného opatrenia v požadovanom znení je preto zanedbateľná v
porovnaní s ujmou, ktorá by mohla vzniknúť na jej strane v prípade nenariadenia neodkladného
opatrenia. Argumentovala, že jedine neodkladným opatrením zakazujúcim žalovanému disponovať s
nehnuteľnosťami je možné zabrániť faktickým a právnym úkonom žalovaného, resp. hrozbe takýchto
úkonov, ktoré smerujú k sťaženiu či úplnému zmareniu realizácie jej vlastníckeho práva v prípade
určenia, že jej vlastnícke právo patrí a nakladaním s nehnuteľnosťami žalovaným môže dôjsť v
prípade nenariadenia neodkladného opatrenia k úplnej nevymožiteľnosti jej vlastníckeho práva v prípade
úspechu v súdnom konaní, t.j. existuje zároveň obava, že exekúcia bude ohrozená. Vyčkávaním na
prejavenie úmyslu žalovaného nehnuteľnosti scudziť, prenajať alebo zaťažiť, alebo ju z nehnuteľnosti
vypratať, by mohlo podľa nej dôjsť k zmareniu uplatňovaného práva vo veci samej. Je toho názoru, že
vzhľadom na okolnosti uzavretia Kúpnej zmluvy a správanie sa žalovaného v súčasnosti nepochybne
existuje motivácia žalovaného disponovať s nehnuteľnosťami za účelom dosiahnutia finančného zisku.
Vzhľadom na to je podľa nej nepochybné, že je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, tvrdené skutočnosti a predložené dôkazy odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov,
uložením požadovaného obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha, navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky
neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah, sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, bez nariadenia neodkladného
opatrenia navrhovateľovi hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí
uchádzať o konečnú súdnu ochranu, bola hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana, existuje dôvodná obava z toho, že v prípade nenariadenia neodkladného
opatrenia exekúcia bude v prípade rozhodnutia vo veci samej ohrozená, miera pravdepodobnosti
vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

5. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 324 ods. 1,
3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 písm. c) a d) CSP, § 326 ods. 1, 2 CSP,
§ 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 333 CSP a § 334 CSP, s prihliadnutím na čl. 20 ods. 1 Ústavy
SR, §§ 123, 124 a 49 Občianskeho zákonníka („OZ“), za použitia ust. § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), §
4 ods. 1, 2 a 3 katastrálneho zákona, § 28 ods. 1, 2 katastrálneho zákona, § 34 ods. 1 katastrálneho
zákona a §§ 36a, 38 a 41 ods. 2 uvedeného zákona a s poukazom na ust. § 228 ods. 2 CSP.

6. Konštatoval, že rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v
súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46
Ústavy Slovenskej republiky, keď pri nariadení neodkladného opatrenia musí byť poskytnutá ochrana
tomu, kto žiada nariadenie neodkladného opatrenia, a v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti ktorému
neodkladné opatrenie smeruje. Pred nariadením neodkladného opatrenia posúdil či:
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b) navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha (princíp efektívnosti),
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav (princíp dočasnosti),
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Vyslovil, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako
formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu,
že exekúcia bude ohrozená, keď neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a
mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania
strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh
smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej,
ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto



procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu
na jeho nariadenie.

8. Vyjadril názor, že neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi
neodkladného opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu
či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície
do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Takáto
potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané po
riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie
spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť
k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Uviedol, že pri rozhodovaní o návrhu sa
predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených
navrhovateľom neodkladného opatrenia, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania,
ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu
obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť potrebu nevyhnutnej úpravy a
ochrany práv a právom chránených záujmov nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia s tým, že
pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má
návrhom navrhovateľovi neodkladného opatrenia poskytnúť. Uvedenú povinnosť musí navrhovateľ
neodkladného opatrenia splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda
v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Z povahy neodkladného
opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s vecami alebo právami v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. c) a d)
CSP podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že má zabezpečovací aj preventívny charakter. Predpokladá
to, že žalovaný má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii.

9. Súd prvej inštancie vyhodnotil za osvedčené že medzi stranami bola uzavretá Kúpna zmluva zo
dňa 19.04.2018, predmetom ktorej podľa bodu 1.1. bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, pre okres: O.,
obec: O., k.ú. O., a to pozemok registra „C“ parc. č. XXXX o výmere 410 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria a stavba súp. č. XXXX, popis a druh stavby: rodinný dom, postavená na pozemku
registra „C“ parc. č. XXXX o výmere 410 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria (nehnuteľnosti)
zo žalobkyne na žalovaného. Podľa bodu 3.1. Kúpnej zmluvy bola kúpna cena nehnuteľností spolu
119.500 eur, ktorá bola hradená podľa bodu 3.3. Kúpnej zmluvy v troch častiach nasledovne: 1. časť
kúpnej ceny vo výške 99.183,68 eur na bankový účet súdneho exekútora W.. B. na úhradu vymáhanej
pohľadávky podľa EX 122/13 v prospech oprávnenej Y.. O. S., 2. časť kúpnej ceny výške 828,88 eur
na bankový účet súdneho exekútora W.. Q. na úhradu vymáhanej pohľadávky podľa EX 388/15 a 3.
časť kúpnej ceny vo výške 19.487,44 eur na účet dcéry žalobkyne. Podľa bodu 4.1. Kúpnej zmluvy bola
žalobkyňa a spolu s ňou osoby jej blízke oprávnené bezodplatne užívať nehnuteľnosti do 19.10.2018,
pričom žalobkyňa po celú dobu bola povinná znášať náklady na užívanie nehnuteľností. Podľa bodu
4.2. Kúpnej zmluvy sa žalobkyňa zaviazala, že najneskôr do 15 dní po uplynutí doby bezodplatného
užívania nehnuteľnosti odovzdá vypratané žalovanému; v prípade omeškania so splnením tohto záväzku
je žalovaný od žalobkyne oprávnený požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10.000 eur, čím nie
je dotknutý jeho nárok na náhradu škody. Podľa bodu 4.6. Kúpnej zmluvy jej podpisom udelila žalobkyňa
žalovanému výslovný a neodvolateľný súhlas s tým, aby v prípade porušenia jej povinnosti podľa bodu
4.2. Kúpnej zmluvy vypratať nehnuteľnosti zabezpečil sám alebo prostredníctvom tretej osoby vypratanie
nehnuteľností, a to na náklady žalobkyne. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech
žalovaného bol povolený v katastri nehnuteľností podľa A.-XXXX/XXXX dňa 07.06.2018.

10. Zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve („ZoBZ“) uzavretej medzi žalobkyňou ako budúcou kupujúcou
a žalovaným ako budúcim predávajúcim zistil, že jej predmetom bol záväzok žalovaného ako budúceho
predávajúceho na výzvu žalobkyne ako budúcej kupujúcej doručenej budúcemu predávajúcemu
najneskôr v termíne do 19.10.2018 na základe Budúcej zmluvy (kúpnej zmluvy) previesť na žalobkyňu
ako budúcu kupujúcu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam za kúpnu cenu vo výške 150.000 eur podľa
bodu 3.2. ZoBZ, pričom kúpna cena bola splatná najneskôr v deň podpisu Budúcej zmluvy (kúpnej
zmluvy). Podľa bodu 2.3. ZoBZ bolo medzi stranami dohodnuté, že v prípade, ak žalobkyňa ako
budúca kupujúca v termíne do 19.10.2018 nezašle žalovanému ako budúcemu predávajúcemu výzvu
na uzavretie Budúcej zmluvy (kúpnej zmluvy), ktorej súčasťou bude aj preukázanie schopnosti zaplatiť
dohodnutú kúpnu cenu vo výške kúpnej ceny 150.000 eur, ZoBZ zanikne.



11. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že súčasným vlastníkom nehnuteľností podľa výpisu z LV č.
XXXX pre k.ú. O. je žalovaný. Z Odstúpenia od Kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.2018 zistil, že žalobkyňa
listom adresovaným žalovanému odstúpila od Kúpnej zmluvy s odkazom na ust. § 49 OZ s odôvodnením
opísaným žalobkyňou v žalobe. Z podacieho lístka zistil, že Odstúpenie od Kúpnej zmluvy bolo doručené
žalovanému dňa 13.11.2018. Mal za preukázané, že na LV č. XXXX pre k.ú. O. je vyznačená plomba na
základe Z-6411/2018 zo dňa 12.11.2018. Šetrením vo verejných registroch - informácie o katastrálnom
konaní podľa uvedeného čísla konania Z-6411/2018 zároveň zistil, že predmetné konanie o zázname
bolo prerušené, ku dňu vyhotovenia napadnutého uznesenia bola na LV č. XXXX pre k.ú O. vyznačená
poznámka „Žaloba podaná na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. 60C/130/2018 dňa 14.11.2018 vo
veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti p.č. XXXX a rod. domu s.č. XXXX na p.č. XXXX. M.-
XXX/XX“. Zo súkromného znaleckého posudku č. 2/2018, vyhotoveného znalcom Y.. B. R., M.. dňa
23.01.2018 s doložkou podľa ust. § 209 ods. 2 CSP, ktorý bol vypracovaný za účelom exekučného
konania EX 122/13 na základe požiadavky zadávateľa Y.. W. B., súdneho exekútora, boli nehnuteľnosti
ohodnotené na 181.000 eur metódou polohovej diferenciácie. Z vyhlásení v bode 1.2 Kúpnej zmluvy a
podporne z LV č. XXXX pre k.ú. O. ku dňu 30.10.2017, ktorý bol prílohou č. 2 a 4 znaleckého posudku
č. 2/2018, vyhotoveného znalcom Y.. B. R., M.. dňa 23.01.2018, zistil, že na nehnuteľnostiach viazli v
čase uzavretia Kúpnej zmluvy nasledovné ťarchy:
a) záložné právo v prospech Y.. O. S., U.. I., vklad bol povolený do katastra nehnuteľností pod č. A.-
XXXX/XX;
b) exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností v prospech Y.. O. S., podľa EX 122/13
(súdny exekútor B.. W. B.), ktorý bol zapísaný do katastra nehnuteľností pod č. Z-1856/16;
c) exekučné záložné právo na základe príkazu č. EX 388/15-44 súdneho exekútora W.. X. Q., ktorý bol
zapísaný do katastra nehnuteľností pod č. Z-7413/16.
Šetrím v registri obyvateľov SR v spojení s LV č. XXXX pre k.ú. O. zistil, že žalobkyňa má v rodinnom
dome so súp. č. XXXX na adrese W. O. XXXX/XX trvalý pobyt od 20.02.1998.

12. Oboznámením sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s jeho prílohami dospel
súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi sporovými
stranami. Medzi stranami sporu bola uzavretá Kúpna zmluva, od ktorej žalobkyňa odstúpila na základe
Odstúpenia od Kúpnej zmluvy. V kontexte predložených zmluvných dokumentov uzavretých medzi
stranami pri prevode nehnuteľností, najmä Kúpnej zmluvy a súčasne uzavretej ZoBZ, a následného
Odstúpenia od Kúpnej zmluvy z dôvodu tiesne žalobkyne, prihliadajúc na spôsob úhrady kúpnej ceny
na vysporiadanie záväzkov žalobkyne viaznucich na nehnuteľnostiach v čase uzavretia Kúpnej zmluvy
a na rozdiel kúpnej ceny podľa Kúpnej zmluvy a podľa ZoBZ vo výške 30.500 eur, mal za osvedčené, že
v tomto štádiu konania je skutočná a vážna vôľa strán na realizácii prevodu nehnuteľností zo žalobkyne
na žalovaného, najmä vôľa žalobkyne, sporná. Rovnako považoval za zrejmé, že zo zápisu vo verejnom
registri vyplýva, že vlastnícke právo patrí žalovanému, pričom žalobkyňa sa v dôsledku Odstúpenia od
Kúpnej zmluvy domáha v konaní vo veci samej určenia jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Pri
posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia prihliadol aj na to, že
v nehnuteľnosti má a mala žalobkyňa obydlie a trvalý pobyt od r. 1998.

13. Vo vzťahu k návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu uloženia povinnosti
žalovanému, aby sa až do rozhodnutia vo veci samej zdržal vypratania žalobkyne z nehnuteľností
a prenájmu nehnuteľností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila potrebu
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu takto navrhovaným neodkladným opatrením.

14. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal za osvedčené žalobkyňou,
že podľa bodu 4.1. Kúpnej zmluvy zanikla možnosť žalobkyne užívať nehnuteľnosti dňom 19.10.2018,
pričom podľa bodu 4.2. Kúpnej zmluvy bola žalobkyňa povinná najneskôr do 15 dní po uplynutí tejto
doby odovzdať vypratané nehnuteľnosti žalovanému, pričom pre prípad porušenia tejto povinnosti
udelila v bode 4.6. Kúpnej zmluvy žalovanému výslovný a neodvolateľný súhlas s tým, aby zabezpečil
sám alebo prostredníctvom tretej osoby vypratanie nehnuteľností na náklady žalobkyne. Lehota na
vypratanie márne uplynula 03.11.2018. Z vyššie uvedeného a vzhľadom na to, že lehota na dobrovoľné
vypratanie žalobkyne márne uplynula, vyvodil, že žalovaný je ako vlastník nehnuteľností zapísaný
v katastri nehnuteľností oprávnený vypratať nehnuteľnosť a vysťahovať žalobkyňu, čo podľa tvrdení
žalobkyne aj avizoval dňa 08.11.2018 s tým, že mal žiadať, aby sa žalobkyňa do 16.11.2018 vysťahovala
z nehnuteľností.



15. Súd prvej inštancie konštatoval, že v posudzovanej veci sa úprava neodkladným opatrením
týka oprávnenia žalobkyne naďalej užívať nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým sa domáha určenia
vlastníckeho práva a ktoré právo užívať jej zaniklo uplynutím lehoty podľa bodu 4.1. Kúpnej zmluvy,
a teda aj existenčného práva žalobkyne na bývanie. Vyhodnotil, že žalobkyňa osvedčila, že v
nehnuteľnostiach mala nepretržite svoje obydlie od r. 1998 a že sleduje záujem naďalej bývať v
nehnuteľnostiach, neodkladné opatrenie sa teda dotýka jej práva na obydlie. Pojem obydlie Ústava SR
bližšie nedefinuje. Keďže základné práva a slobody podľa Ústavy SR je potrebné vykladať a uplatňovať
v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách (PL. ÚS 5/93, PL.
ÚS 15/98), pri vymedzení obsahu uvedeného pojmu je potrebné podľa neho prihliadať aj na príslušnú
judikatúru, týkajúcu sa predovšetkým čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ktorý právo na obydlie garantuje. Uviedol, že Krajský súd v Prešove (sp. zn. 6Co/211/2013)
dal poukázal na vybranú judikatúru o význame obydlia, ktorá upozorňuje na to, aby zásah do práva
na rešpektovanie obydlia nebol iba legálny, ale taktiež primeraný sledovanému cieľu, s ohľadom na
okolnosti prípadu (rozsudok M. v. Chorvátsko z 1. marca 2010, Sťažnosť č. 3572/06), pričom strata
obydlia predstavuje najextrémnejšiu formu zásahu do práva na rešpektovanie obydlia (rozsudok J. v.
Chorvátsko z 5. júna 2009, Sťažnosť č. 28261/06).

16. S ohľadom na vyššie uvedené mal za to, že nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu uloženia
povinnosti žalovanému zdržať sa vypratania žalobkyne z nehnuteľností a prenájmu nehnuteľností, vo
vzťahu ku ktorým je určenie vlastníckeho práva medzi stranami konania sporné a predmetom konania
vo veci samej, je dôvodné, keď nariadením tohto neodkladného opatrenia nebude vytvorený nenávratný
stav a žalovaný nebude obmedzený neprimeraným spôsobom. Na druhej strane dospel k záveru,
že žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu navrhovaným
neodkladným opatrením spočívajúcim v zákaze nakladania s nehnuteľnosťami žalovanému - zdržania
sa výkonu vlastníckeho práva v rozsahu scudzenia a zaťaženia nehnuteľností. Vo vzťahu k Odstúpeniu
od Kúpnej zmluvy sa súd prvej inštancie prioritne zaoberal účinkami tohto odstúpenia vo vzťahu k
obnoveniu vlastníckeho práva žalobkyne ako predávajúcej. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6
Sžo 229/2010, ktorým bola vyriešená otázka, či sa v dôsledku odstúpenia od zmluvy vlastnícke právo
prevodcu obnovuje priamo zo zákona, alebo či je potrebné k spätnému nadobudnutiu vlastníckeho
práva vykonať jeho vklad do katastra nehnuteľností, keď NS SR v rozhodnutí konštatoval, že odstúpenie
od zmluvy je právny prostriedok, v dôsledku ktorého sa zmluva zrušuje od počiatku a zaniká
tak titul, na základe ktorého bolo vlastnícke právo zapísané do katastra nehnuteľností v prospech
nadobúdateľa. Odstúpením od zmluvy sa teda obnovuje pôvodný stav vlastníckych pomerov, avšak
len za predpokladu, že vlastníctvo nehnuteľnosti nebolo medzičasom dobromyseľne nadobudnuté
treťou osobou. Odstúpenie od zmluvy má vecnoprávne účinky a táto zmena sa zapisuje do katastra
nehnuteľností záznamom, ktorého podkladom je buď odstúpenie od zmluvy, alebo rozhodnutie súdu
(v prípade vzniku sporu medzi účastníkmi o platnosť odstúpenia). Záznam je v zmysle katastrálneho
zákona jedným zo zápisov do katastra nehnuteľností a je úkonom plniacim evidenčnú funkciu,
vykonaním zápisu vlastníckeho práva záznamom do katastra nehnuteľností nevznikajú, nemenia sa a
ani sa nezrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb a takýto zápis nemá konštitutívne,
ale iba deklaratórne účinky.

17. Z priložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za osvedčené, že k Odstúpeniu od Kúpnej
zmluvy na nehnuteľnosti došlo listom zo dňa 09.11.2018, na základe čoho bola na LV č. XXXX pre k.ú.
O. vyznačená plomba pod Z-6411/2018 zo dňa 12.11.2018, pričom predmetné konanie o zázname bolo
prerušené. Výzva okresného úradu na uzavretie dohody alebo na podanie určovacej žaloby podľa ust.
§ 36a katastrálneho zákona sa týka prípadov, keď ide o sporné práva k nehnuteľnostiam a dotknutá
osoba (v tomto prípade žalobkyňa) sa domáha zápisu listiny, ktorou je v prejednávanej veci žalobkyňou
vykonané Odstúpenie od Kúpnej zmluvy, ktorého zapísania sa domáha záznamom Z-6411/2018, a
ktoré nevychádza z údajov katastra, keď zapísaným vlastníkom nehnuteľností je žalovaný. Uviedol,
že Okresný úrad, katastrálny odbor nemá právomoc sám rozhodnúť, či údaje sú správne v katastri
alebo v predloženej listine, preto má dotknuté strany odkázať na dohodu (vzájomné usporiadanie
právnych vzťahov medzi dotknutými osobami) alebo na podanie určovacej žaloby podľa príslušných
ust. CSP (usporiadanie sporných právnych vzťahov súdom). Poukázal na ust. § 41 ods. 2 katastrálneho
zákona kde je upravená zásada priority zápisov, podľa ktorej práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú
v poradí, v akom sa orgánu katastra doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny týkajúce sa tej
istej nehnuteľnosti. Zásada priority sa vzťahuje na tie druhy zápisov, ktorými sa zapisujú do katastra
nehnuteľnosti práva k nehnuteľnostiam, teda na vklad a záznam (a to aj vzájomne), a nie aj na poznámku.



Rozhodujúcim časovým momentom je doručenie návrhu na vklad alebo návrhu na záznam, resp.
záznamovej listiny orgánu katastra, inak povedané, najprv je potrebné rozhodnúť o tom návrhu na
vklad, ktorý bol podaný ako prvý alebo posúdiť tú záznamovú listinu, ktorá bola doručená ako prvá.
Neposudzuje sa priorita samostatne pre vkladové a samostatne pre záznamové konanie, ale na obe
tieto konania súčasne. S ohľadom na uvedené mal za zrejmé, že až do právoplatného rozhodnutia
Okresného úradu, katastrálneho odboru o zápise záznamom podľa Z-6411/2018 zo dňa 12.11.2018,
ktoré konanie bolo prerušené, nebude rozhodnuté o žiadnych neskôr doručených návrhoch na vklad
alebo záznam týkajúcich sa nehnuteľností.

18. Z LV č. XXXX pre k.ú. O. zistil, že po podaní žaloby v tomto konaní vo veci samej bola na LV
č. XXXX pre k.ú O. vyznačená poznámka o podanej určovacej žalobe vo vzťahu k nehnuteľnostiam.
Uviedol, že v ust. § 228 ods. 2 CSP je ustanovená rozšírená subjektívna záväznosť rozsudku o
určení vecného práva alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá sa okrem žalovaného vzťahuje aj na
osobu, ktorá zmluvne nehnuteľnosť nadobudne až po tom, ako bola v katastri nehnuteľností vyznačená
poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní. V sporoch týkajúcich sa nehnuteľností sa často stáva, že
nehnuteľnosť je v priebehu súdneho konania viacnásobne prevedená na inú osobu, čím sa žalobcovi
komplikuje situácia s ustálením okruhu pasívne legitimovaných osôb. Podľa citovaného ust. § 228
ods. 2 CSP je strana oprávnená podať na príslušnom okresnom úrade, katastrálnom odbore návrh
na zápis informatívnej poznámky o začatí súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k
nehnuteľnostiam. Poznámka v zmysle ust. § 38 katastrálneho zákona totiž vyjadruje skutočnosti, ktoré
obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou alebo informuje o nehnuteľnosti alebo
o práve k nehnuteľnosti. Ak po zápise tejto poznámky do katastra nehnuteľnosti bude nehnuteľnosť
prevedená na tretiu osobu, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnostiam
(teda i vlastníckeho práva) je záväzný nielen pre žalovaného, ale aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné
právo k tejto nehnuteľnosti od žalovaného, prípadne jeho právneho nástupcu. Tento výrok rozsudku je
voči nadobúdateľovi záväzný bez potreby viesť proti nemu osobitné súdne konanie.

19. Posúdením obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu zákazu nakladať s
nehnuteľnosťami súd prvej inštancie nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo potrebné dočasne upraviť
pomery strán do právoplatného skončenia sporu, keď žalobkyňa nepreukázala súdu žiadne konkrétne
skutočnosti nasvedčujúce tomu, že žalovaný ako vlastník nehnuteľností predmetné nehnuteľnosti mieni
scudziť, prípade zaťažiť. Dôvodil, že okrem existencie nároku musí žalobkyňa osvedčiť i to, že bez
nariadenia neodkladného opatrenia by bola prípadná exekúcia ohrozená, pričom nebezpečenstvo
zmarenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom môžu byť len také
skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená a že žalovaný
vykonáva úkony smerujúce k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vyhodnotil, že v danej veci
však žiadny dôkaz, preukazujúci, že by žalovaný vykonával úkony smerujúce k zmene vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam, neexistuje, keď žalobkyňa, ktorá je zaťažená dôkazným
bremenom, takýto dôkaz nepredložila. Iba samotné konštatovanie zo strany žalobkyne, že vzhľadom
na okolnosti uzavretia Kúpnej zmluvy a správanie sa žalovaného v súčasnosti nepochybne existuje
motivácia žalovaného disponovať s nehnuteľnosťami za účelom dosiahnutia finančného zisku, bez
preukázania akýchkoľvek krokov žalovaného smerujúcich k zmene vlastníckeho práva, považoval za
nepostačujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa súdu prvej inštancie za absencie takéhoto
dôkazu by obmedzenie dispozície s vlastníckym právom žalovaného bolo neprimerané a nad rámec
zákonom stanovených podmienok, čo by malo za následok porušenie základného práva garantovaného
Ústavou Slovenskej republiky a následne právnymi normami. Nariadenie neodkladného opatrenia v
rozsahu navrhnutom žalobkyňou z dôvodu potreby dočasnej bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy,
že výkon rozhodnutia bude ohrozený, vyhodnotil za nedôvodné aj s ohľadom na zápis informatívnej
poznámky podľa ust. § 228 ods. 2 CSP na LV č. XXXX pre k.ú. O., keď poznámka o súdnom konaní
predstavuje významnú formu ochrany, obdobnú účinkom žalobkyňou požadovaného neodkladného
opatrenia. Vyznačenie poznámky o prebiehajúcom súdnom spore na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. O.
tak považoval súd prvej inštancie za dostatočnú ochranu z hľadiska potreby efektívneho zabezpečenia
ochrany ohrozených práv žalobkyne, z dôvodu ktorého by nariadenie neodkladného opatrenia v
rozsahu zdržania sa výkonu vlastníckeho práva scudzenia a zaťaženia nehnuteľností bolo podľa neho
nadbytočné, pretože aj prípadný záujemca o kúpu nehnuteľností z tejto verejnej listiny zistí, že o danej
nehnuteľnosti je vedené súdne konanie. V uvedenom súd prvej inštancie odkázal aj na rozhodnutia
súdov v obdobných veciach (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17Co/22/2011-88,



Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 8Co/180/2016, Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 17Co/127/2018,
Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 2Co/9/2018Krajského súd Nitra, sp. zn. 25Co/351/2017).

20. O povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok za návrh o nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. 5 ods. 1, písm. a) zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení „ZSP“), v spojení s položkou 1, písm.
c) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu ZSP.

21. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu jeho vyhovujúcej časti podal riadne a včas odvolanie žalovaný
a žiadal ho v napadnutom rozsahu zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia i v tomto
rozsahu zamietnuť. Vyjadril názor, že v danom prípade nebola splnená žiadna zo zákonných podmienok
pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zhrnul, že dňa 19.4.2018 uzatvoril so
žalobkyňou kúpnu zmluvu ohľadom relevantných nehnuteľností, keď po ich obhliadke nebol ochotný
za nehnuteľnosti uhradiť kúpnu cenu vyššiu ako 119.500,-eur, pričom žalobkyňa s jeho posúdením
stavu nehnuteľnosti a ohodnotením súhlasila a výšku kúpnej ceny nenamietala. Nehnuteľnosti kúpil so
záujmom o ich rekonštrukciu a následný predaj, keď podľa svojich odborných znalostí mal vedomosť,
že až takto zrekonštruované nehnuteľnosti môžu byť reálne predateľné za sumu 180.000,-eur. Na
výslovnú žiadosť žalobkyne došlo k uzatvoreniu Zmluvy o budúcej zmluve, ktorú uzatvorili na obdobie
6 mesiacov, a to z dôvodu prípadnej finančnej zmeny u žalobkyne. V budúcej kúpnej zmluve bola
dohodnutá kúpna cena vo výške 150.000,-eur. Odmietol záver súdu prvej inštancie, že zmluva o budúcej
zmluve bola uzatvorená z jeho iniciatívy. Svoje riziká si zabezpečil zmluvou o zriadení záložného práva,
ktorej vklad však kataster nehnuteľností nezapísal. S nehnuteľnosťami nenakladal a bol pripravený
riadiť sa dojednaniami v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Po uplynutí lehoty na vypratanie
súhlasil so žiadosťou žalobkyne na predĺženie tejto lehoty a prisľúbil jej, že si v nehnuteľnosti môže
ponechať osobné veci i naďalej počas rekonštrukcie. Tvrdil, že žalobkyňa prejavovala záujem o predaj
bytu tretej osobe za sumu 150.000,-eur, k čomu však nedošlo, čo podľa neho svedčí o tom, že
trhová cena nehnuteľnosti bola len cca uhradených 119.500,-eur. Namietol tvrdenie žalobkyne, že
podobné nehnuteľnosti sa predávajú za sumu 250.000,-eur. Žalovanej zaslal dňa 19.11.2018 list za
účelom riešenia situácie, kde jej ponúkol odpredaj nehnuteľností za sumu 129.500,-eur zahrňujúcu
pôvodnú kúpnu cenu a štandartné úročenie. Žalobkyňa na list nereagovala. Vyjadril názor, že žalobkyňa
po celý čas postupovala účelovo v snahe vylákať od neho finančné prostriedky na úhradu svojich
dlhov a po uplynutí lehoty na vypratanie od uzatvorenej zmluvy odstúpila. Nariadeným neodkladným
opatrením si podľa neho chce zabezpečiť bezplatné bývanie v dome v jeho vlastníctve. Mal za to,
že žalobkyňa neosvedčila nárok vo veci samej a došlo k ochrane len domnelého nároku žalobkyne.
Namietal platnosť odstúpenia žalobkyne od zmluvy, ktoré neprevzal 13.11.2018, ale si ho až dňa
3.12.2018 prevzal na pošte, pričom napadnuté uznesenie súd prvej inštancie vydal dňa 21.11.2011,
t.j. pred tým, ako odstúpenie od zmluvy žalobkyňou bolo voči nemu účinné. Namietal tiež existenciu
materiálnych podmienok pre platnosť odstúpenia od zmluvy, nakoľko navrhovateľka neodkladného
opatrenia podľa neho neosvedčila ani nápadne nevýhodné podmienky pri uzatváraní zmluvy a ani
konanie v tiesni. Uviedol, že rozdiel v cenách (119.500,-eur oproti 150.000,-eur) bol na návrh žalobkyne,
s kúpnou cenou 119.500,- súhlasila a kúpnu zmluvu po dobu 7 mesiacov nespochybnila, až keď
od nej po uplynutí lehoty na vypratanie odstúpila. Kúpnu zmluvu neuzatvárala ani v tiesni a ani
za nápadne nevýhodných podmienok, ktoré zákonné podmienky pre platnosť odstúpenia od zmluvy
musia byť splnené kumulatívne. Odstúpenie od zmluvy žalobkyňou považoval za neplatné a vyjadril
názor, že žalobkyňa od počiatku konala s úmyslom podviesť ho. Za neosvedčenú mal i nutnosť
bezodkladnej potreby úpravy ich pomerov, keď nariadené neodkladné opatrenie umožňuje žalobkyni
nehnuteľnosť bezplatne užívať až do meritórneho skončenia veci, s tým, že v podmienkach nášho
právneho poriadku neexistuje možnosť svojpomoci a nútené vypratanie žalobkyne môže dosiahnuť až
na podklade exekučného titulu, ktorým nedisponuje a doposiaľ len žalobkyňu vyzýval na dobrovoľné
vypratanie. Zákaz jej vypratania označil za zbytočný. Poukázal na to, že nariadené neodkladné opatrenia
založilo stav, v ktorom nemá ani peniaze a nemá ani možnosť realizovať svoje vlastnícke právo. Poukázal
tiež na značný časový odstup od uzatvorenia relevantného právneho úkonu, keď žalovaná nelogicky až
teraz nadobudla presvedčenie o jeho uzatvorení za nápadne nevýhodných podmienok a v tiesni. Vyjadril
názor, že žalobkyňa flagrantne porušuje jeho práva a takéto konanie nemôže podľa neho požívať súdnu
ochranu. Uviedol, že nemá povinnosť zabezpečovať žalobkyni náhradné bývanie, napriek tomu však
prejavil voči nej mieru ústretovosti. Odstúpenie od zmluvy označil za vykonštruované.



22. Žalobkyňa v rámci svojej odvolacej repliky realizovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu
elektronicky podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.01.2019 odmietla tvrdenia žalovaného o
špekulatívnosti jej konania, za účelové tvrdenia označila poukazovanie na zlý stav nehnuteľnosti a tomu
stavu adekvátnu kúpnu cenu a svoje tvrdenia mala za osvedčené doloženým znaleckým posudkom
o trhovej cene nehnuteľností. Ťarchy na nehnuteľnosti podľa nej pre žalovaného neznamenali riziká
odôvodňujúce nízku kúpnu cenu, keď budúce riziká ani nemožno zabezpečiť uzatvorením zmluvy o
zriadení záložného práva. Uviedla, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy nebola dôvodom pre nižšiu kúpnu
cenu ani skutočnosť, že nehnuteľnosť môže naďalej užívať, keď táto možnosť bola dohodnutá v čl.
4 bod 4.1. zmluvy. Namietala, že by mal žalovaný záujem nehnuteľnosti rekonštruovať. Podľa jej
názoru skutočnosť, že žalovanému navrhla spätné odkúpenie nehnuteľnosti za sumu 150.000,- eur je
irelevantná. Tiež však uviedla, že porovnaním súm 119.500,-eur a 150.000,-eur by došlo k obohateniu
žalovaného o sumu 30.000,-eur za 6 mesiacov, čo predstavuje odplatu 25 % a je to v rozpore s právnou
úpravou týkajúcou sa úročenia. Odstúpenie od zmluvy mala za platné z dôvodu existencie tiesne a
nápadne nevýhodných podmienok pri jej uzatváraní. Vyjadrila názor, že k účinnosti odstúpenia od zmluvy
vo vzťahu k žalovanému došlo vhodením listovej zásielky do poštovej schránky. S výzvou žalovaného na
riešenie stavu zaplatením sumy 129.500,-eur nesúhlasila a na výzvu reagovala prostredníctvom svojho
právneho zástupcu listom zo dňa 3.12.2018. Svoje odstúpenie od zmluvy považuje za platné a preto
je podľa nej nariadenie neodkladného opatrenia nevyhnutné, nakoľko nie je možné od nej očakávať
vrátenie kúpnej ceny vo výške 119.500,-eur žalovanému bez súdnej ochrany. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia bol podaný z opatrnosti. Odvolaciu argumentáciu žalovaného o tom, že sa
mu javila ako racionálne rozmýšľajúca osoba, označila za irelevantnú. Nariadené neodkladné opatrenia
mala za exekučný titul, na základe ktorého sa môže brániť prípadným útokom žalovaného s cieľom
jej vypratania, prípadne s cieľom vypratať ju z nehnuteľnosti prostredníctvom tretích osôb, ktorým
by nehnuteľnosť prenajal. V ďalšom sa stotožnila s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v
odôvodnení napadnutého uznesenia.

23. Ďalšie písomné podania v rámci odvolacieho konania podané neboli.

24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ust. § 34 CSP) preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods.
1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

25. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

26. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

27. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

28. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

29. Podľa § 325 ods. 2, písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

30. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

31. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (odmietnutie návrhu), nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.



32. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným alebo
porušeným právnym pomerom strán sporu dovtedy, kým tieto nepodajú žalobu vo veci samej, resp.
kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne stranám definitívnu ochranu. Pre aplikáciu inštitútu
neodkladného opatrenia sa vyžaduje naliehavosť potreby predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená.
Uvedený inštitút teda plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné
riešenie situácie, ktorá nastala v pomere medzi stranami sporu, ak je obava, že by bol výkon súdneho
rozhodnutia ohrozený, resp. že by strane vznikla ujma, a to nenahraditeľná, prípadne už vzniknutá
ujma sa zväčšovala. Jeho základným atribútom (pre daný typ neodkladného opatrenia navrhovaného do
skončenia konania vo veci samej) je dočasnosť a provizórnosť. Jeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť
situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu v jeho priebehu, odôvodnený spomenutou nevyhnutnou
potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu a obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných
formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia
si vyžaduje osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie
je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo žalobcu na
riadny výkon exekúcie očakávaného súdneho rozhodnutia ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie hrozby zmarenia exekúcie. Aj v prípade, ak sú
splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia,
súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán
sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia
predstavuje.

33. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť
za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má navrhovateľ neodkladného opatrenia.
Neodkladné opatrenie teda môže dočasne obmedziť aj vlastnícke právo, avšak len za predpokladu
naplnenia vyššie uvedených zákonných podmienok pre jeho nariadenie.

34. V danej veci odvolací súd na rozdiel o vysloveného právneho názoru súdu prvej inštancie vyhodnotil,
že žalobkyňa dôkazné bremeno o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia neuniesla. Odvolací súd
vyhodnotil všetky jej skutkové i právne argumenty týkajúce sa platnosti jej odstúpenia od kúpnej zmluvy
predbežne za neosvedčené a stotožnil sa s odvolacou argumentáciou žalovaného. Navrhovateľka
neodkladného opatrenia v danom štádiu neosvedčila danosť hmotnoprávneho nároku, ktorého ochrana
je predmetom konania vo veci samej, keď v intenzite požadovanej zákonom neosvedčila platnosť jej
odstúpenia od uvedenej kúpnej zmluvy pokiaľ ide o naplnenie zákonných podmienok spočívajúcich
v konaní v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, keď odvolací súd (výlučne pre účely
rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez prejudicovania veci samej) za logický
dôvod a prioritný záujem žalovanej na uzavretí kúpnej zmluvy s práve dohodnutou kúpnou cenou
mal úhradu dlhov žalobkyne žalovaným, s tým, že v prípadnej tiesni a v nápadne nevýhodných
podmienkach pri uzatváraní právneho úkonu so žalovaným sa neocitla v dôsledku jeho konania,
ale konania vlastného. Žalobkyňa teda neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy v takej miere, aby
odvolací súd nemal vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov strán meritórneho
sporu. Nemožno totiž konštatovať, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu
konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Neosvedčila však najmä potrebu neodkladnej
úpravy právnych pomerov strán sporu, nakoľko bezprostredná a reálna ujma jej nehrozí, pretože
žalovaný nedisponuje exekučným titulom na jej vypratanie, čo sám uviedol v liste doručenom súdu
prvej inštancie dňa 21.11.2018 (č. l. 62 spisu) a vo výzve adresovanej žalobkyni na vypratanie zo
dňa 19.11.2018 ju upozornil, že vo vzťahu k nej bude realizovať zákonné kroky k zriadeniu nápravy,
ku ktorým nevyhnutne patrí dosiahnutie exekučného titulu v rámci konania o vypratanie žalobkyne.
Sama žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodila, že tento návrh podáva z
opatrnosti za účelom dosiahnutia súdnej ochrany jej situácie spočívajúcej v tom, že má žalovanému
vrátiť kúpnu cenu 119.500 eur. V štádiu rozhodovania o odvolaní žalovaného proti preskúmavanému
rozhodnutiu súdu prvej inštancie žalovaný síce už inicioval konanie o vypratanie žalobkyne z relevantnej
nehnuteľnosti, exekučným titulom však nedisponuje. Odvolací súd tiež pri rozhodovaní o odvolaní bral
zreteľ na ust. § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Právne účinky neodkladného opatrenia by za danej intenzity
osvedčenia existencie hmotnoprávneho nároku sledovaného predmetom meritórneho konania obmedzili



povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, čím by došlo k porušeniu princípu
proporcionality, keď žalobkyňa sa môže riadnej ochrany svojho tvrdeného vlastníckeho práva domáhať
v rámci konania o vzájomnej žalobe iniciovanej žalovaným.

35. Pokiaľ ide o povinnosť žalovaného zdržať sa prenájmu nehnuteľnosti odvolací súd vyhodnotil,
že reálnu a bezprostrednú hrozbu takejto konkrétnej ujmy v súvislosti s konkrétnym správaním sa
žalovaného s takýmto úmyslom a záujmom žalobkyňa neosvedčila, keďže ju v návrhu na nariadenie
neodkladného oparenia ani netvrdila.

36. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka neodkladného
opatrenia dostatočne neosvedčila danosť hmotnoprávneho nároku na určenie jej vlastníctva k
relevantnej nehnuteľnosti, ako ani potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu, vzhľadom na ktorú
skutočnosť uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa ust. § 388 CSP zmenil
a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia i v tomto rozsahu zamietol, keďže neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie a ani na jeho zrušenie.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí
o veci (§ 262 ods. 1 CSP).

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolaciemu súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "60C/130/2018", "guid": "302aaf16-a4f4-4671-b0f0-7ad55cda3479:ea2eb999-bd26-4470-a260-700d360472a5", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:a17ca6f0-719a-4b21-bf2e-826f2b5e0b74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/93 z 18. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-18", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1"}, {"guid": "19b6811d-eb20-47e3-8c43-8cc874f40196:d494d23f-f7d1-41d7-a2e0-c51246bae6c6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8217206062.2", "spisova_znacka": "17Co/127/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/127/2018 z 24. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-10-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8217206062.2"}, {"guid": "d2ee5c57-89b3-45a2-bd61-ecc83ba98b35:bab13777-70c6-46ab-9621-5356b36ee2c4", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7816203381.1", "spisova_znacka": "2Co/9/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/9/2018 z 28. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7816203381.1"}, {"guid": "010b5461-3b29-4c56-930b-725b112988f0:fffd42bd-a5a7-4e62-a3eb-b3a863e861d0", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4417211666.1", "spisova_znacka": "25Co/351/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/351/2017 z 16. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-10-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4417211666.1"}, {"guid": "72214124-833b-4ff2-921c-d556d0cae753:bb1286ca-b47c-4a6b-94a6-1773152468d8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5115222215.1", "spisova_znacka": "8Co/180/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/180/2016 z 17. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-05-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5115222215.1"}, {"guid": "13b94d71-5a08-40d8-a8ad-99b092a6fcf1:98eaddb3-098b-4a47-a679-b1796f428a39", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7111231226.1", "spisova_znacka": "6Co/211/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/211/2013 z 22. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-09-22", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7111231226.1"}], "citovane_v": []}