Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 12Sp/67/2014 z 16. 8. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. augusta 2016, sp. zn. 12Sp/67/2014, ECLI:SK:KSBA:2016:1014201339.1 Krajský súd Bratislava | 12Sp/67/2014 | ECLI:SK:KSBA:2016:1014201339.1 | 2016-08-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250q ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4543229-7bf0-48cc-8b85-95264d19ecee Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1014201339.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 12Sp/67/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201339
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201339.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky:
R. T. N., bytom O. XXXX/X, W., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava so
sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 4.8.2014 proti
rozhodnutiu odporcu sp. zn. 827/14-KaBa (5N 1552/12), RZ: 41159/14, zo dňa 15.7.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu sp. zn. 827/14-KaBa (5N 1552/12), RZ:
41159/14, zo dňa 15.7.2014 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím sp. zn. 827/14-KaBa (5N 1552/12), RZ: 41159/14, zo dňa 15.7.2014 odporca
v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi
a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol, že navrhovateľke nepriznáva
nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci navrhovateľkou označenej ako „náhrada škody za
poškodenie zdravia až trvalej invalidity od 5.11.1986“, a to z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky
vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. Odporca dôvodil, že navrhovateľka v uvedenej veci nie je
schopná označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a ani činnosťou orgánov činných v trestnom
konaní nebolo žiadne tvrdenie navrhovateľky preukázané. S poukazom na tieto skutočnosti teda nie je
možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu.
Proti tomuto rozhodnutiu odporcu podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote opravný
prostriedok - návrh zo dňa 4.8.2014, ktorým sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia v celom
rozsahu. Namietala, že podľa nej má nárok na poskytnutie právnej pomoci vo výške 20% trov právneho
zastúpenia, nakoľko jej príjem nedosahuje 1,6 násobok životného minima.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 25.7.2014 napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch
napadnutého rozhodnutia a v súvislosti s argumentáciou navrhovateľky dodal, že navrhovateľka v
správnom konaní nedokázala označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v konaní, v ktorom žiadala
priznať právnu pomoc, teda nebolo možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím nesplnila jednu z
kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Odporca však poukázal na skutočnosť,
že navrhovateľka spĺňa podmienku materiálnej núdze, ale na základe splnenia iba jednej podmienky,
nemožno nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať.
Súd podaný návrh prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O.s.p.“) za prítomnosti všetkých účastníkov. Po riadnom
preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu -



opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods.3 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie
odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci na pojednávaní vypočul navrhovateľku, ktorá predniesla, že sa pridŕža svojho
návrhu zo dňa 4.8.2014 a dodala, že voči rozhodnutiu odporcu sa odvolala preto, pretože v konaní,
v ktorom žiadala poskytnutie právnej pomoci, neboli vypočutí svedkovia, ktorých navrhla. Záverom
predniesla, že po vyriešení záporných vecí a vypočutí svedkov, žiada od odporcu zastúpenie v konaní
na dovolacom súde. Poverená pracovníčka odporcu predniesla vyjadrenie zhodne s jeho písomným
vyhotovením z 25.7.2016 a navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Súd návrhu z 25.6.2015 na vypočutie navrhovateľkou navrhnutých svedkov nevyhovel z dôvodu, že ich
výsluch nebol pre posúdenie napadnutého rozhodnutia odporcu potrebný.
Súd sa v prejednávanej veci riadne oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu
č. 5N 1552/12, z ktorého zistil, že navrhovateľka žiadala priznať právnu pomoc v konaní o oslobodenie
od súdnych poplatkov z konania o náhradu škody voči Slovenskej informačnej službe, ktoré Okresný súd
v Trnave zastavil. Okresný súd oslobodenie od súdnych poplatkov uznesením nepriznal. Toto uznesenie
následne potvrdil aj Krajský súd v Trnave. Navrhovateľka podala proti predmetnému rozhodnutiu
dovolanie a podala žiadosť o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci v dovolacom konaní.
Odporca navrhovateľke rozhodnutím 5N 1552/12 zo dňa 30.5.2012 nepriznal nárok na poskytovanie
právnej pomoci v dovolacom konaní vo veci 12Ncvš 1577/02 z dôvodu, že navrhovateľka nespĺňa
jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie právnej pomoci, a to podmienku vylúčenia
zrejmej bezúspešnosti sporu. Voči predmetnému rozhodnutiu navrhovateľka podala odvolanie, o ktorom
rozhodol tunajší súd rozsudkom č.k. 4Sp/78/2012-43 zo dňa 26.3.2014 tak, že rozhodnutie odporcu
zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Tunajší súd v predmetnom rozhodnutí vyslovil názor, že odporca
zjavne prekročil povolenú správnu úvahu vo vzťahu k zrejmej bezúspešnosti sporu - dovolacieho
konania, čím prebral na seba právomoc a zodpovednosť dovolacieho súdu. V ďalšom konaní zaviazal
odporcu riadne posúdiť žiadosť navrhovateľky o poskytovanie právnej pomoci, v zmysle správnych
predpisov objektívne vyhodnotiť kumulatívne splnenie podmienok pre priznanie nároku na poskytovanie
právnej pomoci podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci a v meritórnom rozhodnutí svoj záver
náležitým a zákonným spôsobom odôvodniť.

Odporca po opätovnom posúdení žiadosti vydal rozhodnutie sp.zn. 827/14-KaBa (5N 1552/12) zo
dňa 15.7.2014, ktorým nepriznal navrhovateľke nárok na poskytovanie právnej pomoci. Odporca v
rozhodnutí vyhodnotil, že navrhovateľka spĺňa podmienku stavu materiálnej núdze s finančnou účasťou,
avšak nespĺňa podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. Svoje tvrdenia oprel o.i. o potvrdenia
ošetrujúcich lekárov, z ktorých záverov vyplynulo, že podávanie návrhov na súdy je výsledkom
psychickej choroby navrhovateľky a jej vyjadrenia sa považujú za vykonštruované, nakoľko ani orgánom
činným v trestnom konaní sa nepodarilo potvrdiť tvrdenia, že by došlo k niektorému z konaní, ktoré
navrhovateľka opisovala pred okresným súdom.
Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie
právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.
Podľa ust. § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ak príjem fyzickej osoby presahuje
1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-
násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má
právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej
účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa §
6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.

Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p,. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany
zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní
rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili
okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.



Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v intenciách podanej námietky voči nemu a dospel k
názoru, že táto nie je dôvodná.
Z obsahu opravného prostriedku navrhovateľky (návrhu) vyplýva, že táto nenamietala nesprávne právne
posúdenie veci odporcom, ale sa domáhala poskytnutia právnej pomoci výlučne s poukazom na
skutočnosť, že spĺňa podmienku materiálnej núdze v zmysle zákona o poskytovaní právnej pomoci.
Súd poukazuje na skutočnosť, že sám odporca v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil, že navrhovateľkin
príjem presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne
nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy, teda že spĺňa jeden z predpokladov poskytnutia právnej
pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20%
trov právneho zastúpenia - spĺňa podmienku materiálnej núdze s finančnou účasťou. Preto námietku
navrhovateľky, prezentovanú v podanom návrhu považuje za nedôvodnú a neopodstatnenú, ktorá
nemohla byť dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia. Inak povedané, navrhovateľka v podanom
návrhu namietala skutočnosť, ktorú však odporca potvrdil, pričom táto skutočnosť nebola dôvodom
vydania napadnutého (negatívneho) rozhodnutia odporcu. Tým bol fakt, že v konaní nebola vylúčená
zrejmá bezúspešnosť sporu v ktorom navrhovateľka žiadala poskytnutie právnej pomoci.
Pretože navrhovateľka podaným návrhom namietala iba skutočnosť, ktorá však nebola tak v konaní pred
odporcom a ani v napadnutom rozhodnutí spornou, pričom táto skutočnosť nebola dôvodom vydania
negatívneho rozhodnutia odporcu súd dospel k záveru, že niet dôvodu pre zrušenie napadnutého
(negatívneho) rozhodnutia odporcu, a preto ho potvrdil v zmysle § 250q ods. 3 O.s.p.

O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná a preto jej ich náhradu
súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).