Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/244/2015 z 25. 1. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. januára 2017, sp. zn. 1Cob/244/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1214223864.1 Krajský súd Bratislava | 1Cob/244/2015 | ECLI:SK:KSBA:2017:1214223864.1 | 2017-01-25 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a6adec6b-7e66-4e8a-a526-e580068baf47 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1214223864.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/244/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214223864
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1214223864.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: Techmontstav spol.
s r. o., Pluhová 8, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 17 325 188, zast. AK MS s.r.o., Galandova 3, 811 06
Bratislava, IČO: 47 237 767, proti žalovanému: PSJ Hydrotranzit, a.s., Vlčie hrdlo 90, 821 07 Bratislava,
IČO: 35 833 106, o zaplatenie 5.018,64 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II č. k. 22Cb/98/2015-111 zo dňa 18.5.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/98/2015-111 zo dňa 18.5.2015
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
5.018,64 eur s 0,02 % denným úrokom z omeškania od 27.8.2014 až do zaplatenia, trovy konania za
zaplatený súdny poplatok vo výške 301,- eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrhom doručeným na súd dňa 13.10.2014 sa žalobca
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 5.018,64 eur s príslušenstvom
titulom neuhradenia garančnej zábezpeky podľa zmluvy o dielo č. 4120-2009-080 zo dňa 11.5.2009.
Súd poukázal na čl. IV ods. 7, 8, 9, 11 a čl. VI ods. 1 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného
platných od 15.3.2009 a na ust. § 536 ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci: Účastníci konania
uzavreli zmluvu o dielo č. 4120-2009-080 zo dňa 11.5.2009, na základe ktorej vykonal žalobca pre
žalovaného dielo, žalovaný si ho prevzal dňa 26.8.2009, avšak do dnešného dňa žalobcovi neuhradil
garančnú zábezpeku vo výške 5.018,64 eur podľa čl. IV ods. 11 Všeobecných obchodných podmienok.
Podľa odovzdávajúceho protokolu záručná doba na dielo začala plynúť dňa 26.8.2009 a uplynula
dňa 26.8.2014. V zmysle čl. IV ods. 8 Všeobecných obchodných podmienok garančná zábezpeka
predstavuje 5 % z ceny diela. Podľa čl. IV ods. 9 Všeobecných obchodných podmienok zádržné a
garančná zábezpeka budú vytvorené tak, že objednávateľ zadrží z každej faktúry sumu vo výške 10 % z
fakturovanej sumy (bez DPH), z čoho 5 %, resp. 50 % zadržanej sumy z každej faktúry predstavuje výšku
zádržného. Na základe vystavených faktúr č. 35-598/2009, 35-622/2009, 35-664/2009 a 35-685/2009
zadržaná čiastka predstavuje sumu 10.037,27 eur, t.j. súčet zádržného a garančnej zábezpeky, z čoho
garančná zábezpeka predstavuje sumu 5.018,64 eur. Žalobca uvedené skutočnosti preukázal listinnými
dôkazmi (napr. zmluva o dielo, Všeobecné obchodné podmienky, zápis o odovzdaní a prevzatí budovy
alebo stavby, faktúry a i.). Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť uhradiť garančnú zábezpeku nesplnil



riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a žalobcovi popri práve na zaplatenie garančnej zábezpeky
vzniklo aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa 27.8.2014 v zmluvne dohodnutej výške 0,02
% denne (čl. VI ods. 1 Všeobecných obchodných podmienok).

4. Žalovaný uzavretie zmluvy, ani vykonanie diela v konaní nerozporoval, avšak tvrdil, že žalovaný nárok
zanikol v dôsledku jednostranného započítania s pohľadávkou žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty
vo výške 82.668,- eur z dôvodu neodstránenia vád diela podľa inej zmluvy o dielo uzavretej medzi
účastníkmi (č. 1020/2012-163/2 zo dňa 23.10.2012). Tvrdenie žalovaného je však irelevantné, nakoľko
súdu nepreukázal, že na diele podľa zmluvy č. 1020/2012-163/2 zo dňa 23.10.2012 skutočne vznikli
vady, ktoré žalobca neodstránil, rovnako ako nepreukázal, že jednostranné započítanie vzájomných
pohľadávok zo dňa 31.5.2014 riadne doručil žalobcovi. Žalovaný do spisu založil e-mailové správy a
listy, ktorými voči žalobcovi reklamuje vady diela, avšak tieto nepreukazujú, že vady diela reálne vznikli,
resp. že žalovanému vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty od žalobcu. Žalovaný ani napriek
poučeniu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by uplatnený
nárok žalobcu spochybňoval.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd považoval žalobný návrh za
dôvodný v celom rozsahu, a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 5.018,64 eur s 0,02%
denným úrokom z omeškania od 27.08.2014 až do zaplatenia.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keďže však právny zástupca žalobcu v
mene úspešného žalobcu trovy konania v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil,
súd žalobcovi priznal len náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu rozhodnutia (s výnimkou
trov právneho zastúpenia). Trovy konania predstavuje súdny poplatok zo žalobu vo výške 301,- eur.

7. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016) a navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Žalovaný vo svojom odvolaní argumentoval tým, že podľa čl. XII ods. 1 Všeobecných obchodných
podmienok záručná doba začína plynúť dňom odovzdania a prevzatia diela hlavným objednávateľom.
V tomto prípade bola hlavným objednávateľom diela spoločnosť ESOX fishing tech, s.r.o., čo vyplýva
z článku II ods. 1 Zmluvy o dielo 1 (zmluva o dielo č. 4120-2009-080 zo dňa 11.5.2009). Z uvedeného
je zrejmé, že napriek tomu, že súdu boli predložené listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že záručná
doba začína plynúť až dňom odovzdania diela hlavnému objednávateľovi, súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, kedy uviedol, že záručná doba začala plynúť dňom 26.8.2014. Žalobca mal
preukázať kedy začala plynúť záručná doba a žalobca túto skutočnosť súdu nepreukázal a súd sa
uvedeným ustanovením Všeobecných obchodných podmienok vôbec nezaoberal.

9. Podľa názoru žalovaného súd rovnako nesprávne posúdil nárok na úroky z omeškania. Podľa čl.
VI ods. 1 Všeobecných obchodných podmienok v prípade, ak je objednávateľ (žalovaný) v omeškaní
so splnením peňažného záväzku voči zhotoviteľovi (žalobca), je zhotoviteľ oprávnený spolu s dlžnou
sumou fakturovať objednávateľovi aj úrok z omeškania vo výške 0,02% denne z dlžnej sumy, a to za
každý aj začatý deň omeškania. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že žalobcovi mohlo vzniknúť právo
na úroky z omeškania len v tom prípade, ak si úroky z omeškania uplatní ako samostatný nárok vo forme
faktúry. Z predložených dôkazov je absolútne nespochybniteľné, že Zmluva o dielo 1 bola uzatvorená v
čase, kedy si zmluvné strany mohli upraviť moment vzniku nároku na úrok z omeškania. Pri posudzovaní
momentu vzniku nároku na úrok z omeškania mal súd vychádzať z dohodnutého znenia zmluvy a mal
aplikovať právny predpis, ktorý bol platný a účinný v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu.

10. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že v podanom odpore dostatočne preukázal, že mu
vznikol nárok na úhradu zmluvnej pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o dielo 2
(zmluva o dielo č. 1020/2012-163/2 zo dňa 23.10.2012 v znení dodatkov č. 1a 2). Svoj nárok žalovaný
riadne preukázal listinnými dôkazmi. Súd sa len uspokojil s konštatovaním, že žalovaný tieto skutočnosti
nepreukázal. Podľa názoru žalovaného sa však súd dostatočne nezaoberal predloženými listinnými
dôkazmi a bez ďalšieho podrobného skúmania ich vyhodnotil ako nedostatočné, resp. ich nevyhodnotil
vôbec. Žalovaný niekoľkokrát reklamoval u žalobcu vadu a požadoval jej odstránenie, avšak napriek
týmto výzvam žalobca vadu neodstránil. Žalobca ani nijako nereagoval na výzvy žalovaného a z tohto



dôvodu si žalovaný uplatnil voči žalobcovi nárok na úhradu zmluvnej pokuty v celkovej výške 82.668,- eur
a vystavil faktúru č. 304140007, ktorou žalobcovi vyfakturoval zmluvnú pokutu. Následne dňa 31.5.2014
žalovaný listom oznámil žalobcovi započítanie pohľadávok, a to aj pohľadávok, ktoré si žalobou uplatnil
žalobca. Nie je zrejmé, z čoho súd vychádzal, keď uviedol, že žalovaný nepreukázal, že jednostranné
započítanie vzájomných pohľadávok riadne doručil žalobcovi.

11. Z ust. § 580 Občianskeho zákonníka nevyplýva povinnosť preukazovať fyzické doručenie oznámenia
o zápočte. Je postačujúce, ak sa oznámenie o zápočte dostane do sféry dispozície druhej zmluvnej
strany. V takomto prípade je potom možné bez ďalšieho považovať oznámenie o zápočte za účinné
najneskôr dňom, kedy bol žalobcovi doručený zo strany súdu odpor, v ktorom žalovaný taktiež učinil
započítací prejav vôle.

12. Žalovaný s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR vytýkal súdu,
že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, z akých úvah súd vychádzal, keď žalobcovi priznal
úrok z omeškania bez toho, aby žalobca preukázal moment vzniku omeškania žalovaného (moment,
kedy podľa Zmluvy o dielo 1 začala plynúť, resp. sa skončilo plynutie záručnej doby) a rovnako
nepreukázal, že by si žalobca v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami úrok z omeškania
riadne uplatnil. Žalobca podpisom zmluvy súhlasil s podmienkami stanovenými v Zmluve o dielo 1 a
Všeobecných obchodných podmienkach, a teda súhlasil s dohodnutým postupom pri uplatňovaní si
úrokov z omeškania.

13. Z odôvodnenia rozsudku súdu, ako aj z toho, ako súd odôvodnil a priznal úroky z omeškania,
mal žalovaný za to, že predmetný rozsudok nie je riadne a presvedčivo odôvodnený. Žalovaný mal
s poukazom na svoje vyššie uvedené tvrdenia, ako aj s poukazom na výrazne stručné odôvodnenie
rozsudku za to, že v predmetnom rozsudku sa súd nevysporiadal s námietkami žalovaného, dôvody
rozhodnutia nie sú náležite vysvetlené, sú neúplné, nepresvedčivé a nepodložené vykonanými
dôkazmi, resp. súd nedostatočne vykonal predložené listinné dôkazy, a preto je predmetný rozsudok
nepreskúmateľný.

14. Na základe uvedených skutočností a faktov, ktoré vyplývajú z predložených a vykonaných listinných
dôkazov, je nepochybné, že žalobca nepreukázal vznik nároku, resp. moment kedy mu mal vzniknúť
nárok na úhradu garančnej zábezpeky, že si neplnil svoje povinnosti, na ktoré sa písomne zaviazal
podpísaním Zmluvy o dielo 2 tým, že neodstránil reklamovanú vadu, čím došlo k porušeniu Zmluvy o
dielo 2 a následne vznikol žalovanému nárok na úhradu zmluvnej pokuty, pričom v režime obchodno-
právnych vzťahov je stanovená objektívna zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností.

15. Žalobca sa dňa 20.7.2015 písomne vyjadril k odvolaniu žalovaného a mal za to, že napadnutý
rozsudok je vecne správny. Dôvody uvádzané žalovaným v odvolaní považoval žalobca za irelevantné
a zavádzajúce. Podľa jeho názoru prvoinštančný súd správne konštatoval a mal za preukázané, že
nárok na vrátenie zádržného uplatnil žalobca zo zmluvy o dielo č. 4120-2009-080 dôvodne, nakoľko
žalovaný prevzal vykonané dielo dňa 26.8.2009 a záručná doba 5 rokov uplynula dňa 26.8.2014. Nárok
na vrátenie zádržného vznikol žalobcovi v deň uplynutia 5-ročnej záručnej doby dňa 26.8.2014, čo v
konaní žalobca preukázal.

16. Žalobca popieral tvrdenie žalovaného, že záručná doba nezačala plynúť dňa 26.8.2009 z dôvodu,
že nebolo preukázané odovzdanie diela hlavnému objednávateľovi ESOX fishing tech, s.r.o. Uvádzaný
hlavný objednávateľ nebol účastníkom zmluvy o dielo č. 4120-2009-080 zo dňa 11.5.2009. Zo žiadneho
ustanovenia zmluvy o dielo nevyplýva dohoda o začatí záručnej doby od inej právnej skutočnosti,
než odo dňa odovzdania diela medzi zmluvnými stranami, t.j. žalobcom a žalovaným. V zmysle čl.
V uzatvorenej zmluvy o dielo č. 4120-2009-080 bol žalobca povinný odovzdať dielo žalovanému ako
objednávateľovi, pričom zmluvné strany nevylúčili aplikáciu ust. 563 Obchodného zákonníka. Žalobca v
konaní preukázal odovzdanie diela na základe odovzdávacieho protokolu dňa 26.8.2009, a teda záručná
doba 5 rokov nesporne uplynula dňa 26.8.2014.

17. Žalobca považoval tvrdenie žalovaného o potrebe samostatnej fakturácie úrokov za rozporné
s účtovnými a právnymi predpismi, a preto za účelové a nesprávne. V čl. VI ods. 1 Všeobecných
obchodných podmienok sa zmluvné strany výslovne dohodli, že zhotoviteľ je oprávnený spolu s dlžnou
sumou fakturovať objednávateľovi aj úrok z omeškania vo výške 0,02% denne z dlžnej sumy, a to za



každý aj začatý deň omeškania. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi popri nároku na vrátenie zádržného
vznikol aj nárok na platenie úrokov z omeškania v zmluvne dohodnutej výške 0,02% za každý deň
omeškania, a to bez potreby osobitného upozornenia, t.j. aj osobitnej fakturácie.

18. Žalobca mal za to, že žalovaný účelovo, bez právneho dôvodu, a preto nesprávne argumentuje
uplatnením zmluvnej pokuty vo výške 82.668,- eur a jej započítaním so zádržným vo výške 5.018,64
eur. Prvoinštančný súd správne konštatoval, že žalovaný v konaní nepreukázal ani vznik vád na diele
z uvádzanej inej zmluvy o dielo č. 1020-2012-163/2, ani platné jednostranné započítanie pohľadávok
zo dňa 31.5.2014. Nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty z uvedenej zmluvy nevznikol a
neexistuje. Žalovaný argumentuje neexistujúcim nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty 82.668,- eur z
inej zmluvy a zánikom dôvodnej a splatnej pohľadávky na základe neurčitého a absolútne neplatného
započítania pohľadávok dňa 31.5.2014.

19. Žalobca dôvodil, že započítací prejav vôle žalovaného neuvádza ani zmluvu, z ktorej má vyplývať
pohľadávka žalovaného, kedy a ako sa mala pohľadávka vzniknutá 26.8.2014 započítať s pohľadávkou
z iného zmluvného vzťahu. V čase uskutočnenia prejavu vôle započítania neexistovali dve splatné
pohľadávky na započítanie, a teda k ich stretu a započítaniu nemohlo dôjsť. Účelová a nedôvodná je
obrana žalovaného, ktorý tvrdí, že reklamoval dielo zo ZoD 2, teda inej zmluvy, e-mailom dňa 21.11.2013
a 9.1.2014. E-maily totiž neboli doručené žalobcovi. Predmetné e-maily ani nemohli byť doručené
žalobcovi, nakoľko adresa na nich uvádzaná nie je e-mailovou adresou žalobcu. Písomná reklamácia
bola doručená žalobcovi až listom zo dňa 21.7.2014. Reklamáciu neuplatnil žalovaný bez zbytočného
odkladu v súlade so zmluvou o dielo zo dňa 23.10.2012.

20. Žalobca napriek tomu zabezpečil opravu autoriz. servisom Grundfos, ktorý konštatoval, že už bolo
do reklamovaného čerpadla neodborne zasahované. Žalovaný prostredníctvom servisu Praktikpump,
s.r.o. vykonal opravu dňa 28.1.2014 sám, a z tohto dôvodu žalobca za reklamované vady diela
nezodpovedá. Žalobca listom zo dňa 8.8.2014 oznámil žalovanému, že reklamáciu neuznáva z dôvodu
neodborného zásahu žalovaného do reklamovaného čerpadla a uplatnil si náklady neoprávnenej
reklamácie vystavením faktúry č. 300392014, ktorá do dnešného dňa nebola zo strany žalovaného
uhradená.

21. Žalobca mal za to, že prvoinštančný súd posúdil nárok žalobcu na základe riadneho posúdenia
skutkového a právneho stavu a na tom základe správne právne rozhodol. Napadnutý rozsudok dôkladne
odôvodnil riadne zisteným skutkovým stavom a úvahami, kde odôvodnil aplikáciu príslušných právnych
predpisov. Argumentácia žalovaného o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia preto neobstojí.
Žalobca v konaní preukázal rozhodné skutočnosti pre priznanie uplatneného nároku, pričom žalovaný
neuniesol bremeno tvrdenia a preukázania svojich tvrdení podľa § 101 O.s.p.

22. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo
podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č.
99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 26.1.2017, teda po nadobudnutí účinnosti
právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak
v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava
Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc
dátumom 01.07.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.

23. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov
a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
CSP), a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu k
odvolaniu dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, keď rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.



25. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a
stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný
prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie
garančnej zábezpeky v uplatnenej výške a súčasnom neunesení dôkazného bremena žalovaným
ohľadom oprávnenosti ním vykonaného zápočtu pohľadávok súd dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a
odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s
predmetom požadovanej súdnej ochrany. Napadnuté rozhodnutie preto nie je nepreskúmateľné.

26. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie a na zdôraznenie jeho vecnej správnosti, v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného,
dopĺňa nasledovné.

27. Po preskúmaní spisu mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne vychádzal pri určení
splatnosti garančnej zábezpeky dohodnutej v čl. IV bod 11 Všeobecných obchodných podmienok
žalovaného platných od 15.3.2009 z odovzdávajúceho protokolu (zápis o odovzdaní a prevzatí budovy
alebo stavby na č.l. 11 spisu), ktorým si žalovaný ako objednávateľ prevzal vykonané dielo v súlade
s čl. V zmluvy o dielo č. 4120-2009-080 dňa 26.8.2009 a podpisom svojho zástupcu potvrdil konečný
dátum 5-ročnej záručnej doby 26.8.2014. Podľa tohto protokolu teda záručná doba na dielo začala
plynúť dňa 26.8.2009 a uplynula dňa 26.8.2014. Žalovaný túto skutočnosť v prvoinštančnom konaní
nerozporoval, pričom pokiaľ sa vo svojom odvolaní dovoláva uplatnenia čl. XII ods. 1 Všeobecných
obchodných podmienok, podľa ktorého záručná doba začína plynúť dňom odovzdania a prevzatia
diela hlavným objednávateľom, čo by podľa žalovaného mal preukázať žalobca, súd mal za to, že
vo vzájomných vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným je rozhodujúce to, čo vyplýva (z neskôr
vyhotoveného) protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 26.8.2009, ktorým žalobca preukázal
vykonanie diela a jeho prevzatie žalovaným ako objednávateľom, s ktorým bol v priamom zmluvnom
vzťahu, pričom nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby preukazoval aj následné prevzatie diela
hlavným objednávateľom. Žalovaný nepopieral vznik práva žalobcu na uvoľnenie garančnej zábezpeky,
neuviedol prípadný neskorší dátum, kedy by toto právo malo vzniknúť a dátum začatia záručnej doby
spochybnil až v odvolacom konaní v rozpore s ust. § 205a ods. 1 O.s.p. účinného do 30.6.2016, z čoho
odvolací súd vyvodil záver o účelovosti tejto odvolacej námietky žalovaného.

28. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne posúdil aj nárok žalobcu na úroky z
omeškania vo výške 0,02 % denne, ktorý mu vznikol už samotným omeškaním žalovaného s plnením
peňažného záväzku, t.j. v zmysle vyššie uvedeného odo dňa 27.8.2014, a to za každý aj začatý deň
omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a čl. VI ods. 1 Všeobecných obchodných
podmienok a bez potreby ich (samostatného) vyfakturovania, čo na vznik tohto nároku nemá vplyv.

29. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdený zápočet jeho pohľadávky z inej zmluvy o dielo (zmluva o dielo č.
1020/2012-163/2 zo dňa 23.10.2012 v znení dodatkov č. 1 a 2) s pohľadávkou žalobcu uplatňovanou
v tomto konaní, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že vznik tvrdeného nároku
žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 82.668,- eur z dôvodu neodstránenia vád diela
žalobcom podľa uvedenej inej zmluvy nebol dostatočne preukázaný. Žalovaným predložené dôkazy (e-
mailové správy a listy, ktorými voči žalobcovi reklamuje vady diela) v dostatočnej miere nepreukazujú, že
by skutočne došlo k takým vadám diela pri zmluve o dielo č. 1020/2012-163/2, ktorých neodstránením,
a to za okolností, ktoré sú bližšie popísané aj vo vyjadrení žalobcu k odvolaniu (napr. neuplatnenie
reklamácie bez zbytočného odkladu, neodborný zásah žalovaného do reklamovaného čerpadla),
by žalovanému mohol bez akýchkoľvek pochýb vzniknúť voči žalobcovi nárok na úhradu zmluvnej
pokuty. Vzhľadom na nedostatočne preukázaný vznik pohľadávky žalovaného z inej zmluvy o dielo
potom nemožno prihliadať ani na prípadný jej zápočet s pohľadávkou žalobcu, nakoľko základným
predpokladom platného zápočtu v zmysle § 358 Obchodného zákonníka je existencia započítateľnej
pohľadávky.

30. Nakoľko teda žalobca v predmetnom konaní preukázal svoj nárok na uvoľnenie garančnej
zábezpeky, ktorá sa stala splatnou dňa 27.8.2009, a žalovaný nepreukázal, že by si túto pohľadávku
žalobcu platne a v súlade s § 358 Obchodného zákonníka započítal vo výške žalovanej sumy so svojou
pohľadávkou voči žalobcovi vyplývajúcou z inej zmluvy č. 1020/2012-163/2 zo dňa 23.10.2012, odvolací



súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi ním
uplatnenú pohľadávku vo výške 5.018,64 eur.

31. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v
celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).