{"guid": "00dc72ea-4b78-43a7-9a42-29a4de2ee81d:0e569017-b596-4fa4-94b8-4dfac7e849c9", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6717200637.1", "spisova_znacka": "16CoP/28/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoP/28/2018 z 18. 7. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. júla 2018, sp. zn. 16CoP/28/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6717200637.1", "identifikacne_cislo": "6717200637", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Tencer", "sudca_id": 10, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-tencer-10", "datum_vydania": "2018-07-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-26", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-26", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-26", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0e569017-b596-4fa4-94b8-4dfac7e849c9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6717200637.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6717200637.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6717200637.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/28/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717200637
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717200637.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti
V., a to o maloletého O., nar. XX. XX. XXXX a o maloletého Q., nar. XX. XX. XXXX, obe deti bytom
B. XXXX/XX, XXX XX S., obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Zvolen, deti rodičov - matky U. V., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX S.,
právne zastúpenej JUDr. Renátou Matejovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Ul. ČSA
25, 974 01 Banská Bystrica a otca I. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX S., právne
zastúpeného Mgr. Petrom Volochom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Čáčovská 305, 905
01 Senica, IČO: 45 013 977, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 11P/2/2017-256 zo
dňa 15. 03. 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril obe maloleté deti V., a to maloletého O. a maloletého Q.
do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Súčasne
uložil súd otcovi maloletých detí povinnosť prispievať na ne výživným, a to na maloletého O. vo výške
80,- EUR mesačne a na maloletého Q. vo výške 70,- EUR mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom 10. 03. 2017. Na zročné výživné za obdobie od 10. 03.
2017 do 28. 02. 2018 povolil súd otcovi maloletých detí mesačné splátky vo výške 30,- EUR mesačne na
každé dieťa zvlášť, ktoré je povinný zasielať spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti tohto
rozhodnutia až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok. Okresný súd styk otca s maloletými
deťmi neupravil a v prevyšujúcej časti návrh matky maloletých detí na určenie výživného zamietol.

2. Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/315/2013-35
zo dňa 02. 02. 2013, ktorým boli na základe schválenej rodičovskej dohody obe maloleté deti zverené
do osobnej starostlivosti otca a zároveň bola matke určená povinnosť prispievať na ne výživným vo
výške 50,- EUR mesačne na každé dieťa zvlášť. Matka maloletých detí návrhom podaným dňa 19. 01.
2017 žiadala o zmenu tohto rozhodnutia a zverenie oboch maloletých detí do jej osobnej starostlivosti,
nakoľko od posledného rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov voči maloletým deťom došlo k
podstatnej zmene pomerov. Zmena pomerov spočívala najmä v tom, že otec sa o maloleté deti takmer
nestaral, domov prichádzal v neskorších večerných hodinách, častokrát pod vplyvom alkoholu a reálny
výkon rodičovských práv a povinností sa prejavoval tak, že v čase, keď nevykonávala práce v Rakúsku
a bola doma, o maloleté deti sa starala výlučne iba ona. Keď bola matka maloletých detí doma, otec
maloletých detí sa doma nezdržiaval a v tom čase žil spoločne so svojou priateľkou v jej rodinnom dome



v obci X. V. S prihliadnutím na to, že o maloleté deti sa vo väčšej miere starala matka, mala za to, že
bol daný dôvod na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.

3. Vzhľadom na takto prebiehajúce konanie bolo nariadené i znalecké dokazovanie. Zo záverov
znaleckého posudku vyplynulo, že maloletý Q. je k matke citovo silne viazaný, má ju úprimne rád,
rešpektuje ju a otvorene to prejavuje aj slovne, aj v správaní. Maloletý O. má k matke úprimný citový
vzťah, rešpektuje ju a je jej nápomocný. Maloletý Q. mal v tom čase k otcovi negatívny citový vzťah a
maloletý O. nemal v tom čase k otcovi ani pozitívny, ani vyložene negatívny citový vzťah, prejavoval
ľahostajnosť. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo i to, že matka maloletých detí má reálne lepšie
osobnostné predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o ne, vytvorili si zabehnutý a fungujúci systém aj
v čase jej neprítomnosti, a to s prihliadnutím na podmienky pre riadnu starostlivosť o maloleté deti. Vzťah
detí s otcom tu bol konštatovaný ako významne zdeformovaný, majúci vplyv na zmenu úpravy práv a
povinností k maloletým deťom, pretože deti otca dlhodobo vnímajú ako zanedbávajúceho starostlivosť
o ne, vnímajú nerešpektovanie ich matky, jej obviňovanie a napádanie z otcovej strany, pričom matka
sa o nich nikdy neprestala starať. Obe maloleté deti vzhľadom na svoj vek boli rozumovo a osobnostne
vyspelé, schopné samostatného úsudku na základe vnímaných a prežívaných reálií, preto v závere
znaleckého posudku bolo odporučenie zveriť maloleté deti matke. Okresný súd nielen vychádzajúc zo
záverov vyššie uvedeného znaleckého posudku, ale aj na základe vyjadrenia otca, ktorý v priebehu
konania súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matke, prihliadajúc i na pohovor s
maloletými deťmi vykonaný kolíznym opatrovníkom, keď obe deti prejavili svoju vôľu bývať a žiť so svojou
matkou, pristúpil k zmene právoplatného rozhodnutia a obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti
matke.

4. V nadväznosti na vyššie uvedené zároveň uložil okresný súd otcovi maloletých detí povinnosť
prispievať na ne výživným. Pri určení výšky výživného prihliadal na preukázaný a tvrdený priemerný
zárobok otca maloletých detí vo výške 700,- EUR mesačne, ako aj na zárobok matky, ktorý je v čistom
okolo 800,- až 900,- EUR mesačne. Neprihliadol na argumentáciu otca maloletých detí, aby bolo výživné
určené v takej výške, ako bolo stanovené matke ešte v čase poslednej úpravy práv a povinností rodičov
voči maloletým deťom, nakoľko odvtedy uplynulo 5 rokov, zmenili sa náklady - životné náklady, ako aj
potreby maloletých detí, naviac maloletý O. navštevuje tretí ročník strednej školy. Podľa názoru súdu po
zohľadnení nutných životných nákladov oboch rodičov a maloletých detí dospel k názoru, že optimálna
výška výživného s prihliadnutím na tieto skutočnosti je 80,- EUR na maloletého Branislava a 70,- EUR
na maloletého Q. s tým, že prihliadol i na vyživovaciu povinnosť otca voči plnoletej dcére U. vo výške
100,- EUR mesačne. V nadväznosti na uvedené zároveň rozhodol i o zročnom výživnom za obdobie od
10. 03. 2017 do 28. 02. 2018 a povolil otcovi maloletých detí na zročné výživné splátky.

5. Na základe zhodného stanoviska oboch rodičov maloletých detí, ako aj kolízneho opatrovníka, súd
styk otca s maloletými deťmi s prihliadnutím na ich vek neupravil.

6. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd tak, že otcovi maloletých detí uložil povinnosť nahradiť
štátu trovy konania v zmysle ust. § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
v texte „CMP“).

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý namietal,
že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd nesprávne, resp. neúplne
zistil skutočný stav veci. Okresnému súdu vytýkal, že sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nevysporiadal s jeho námietkou, že matka maloletých detí od právoplatnosti pôvodného rozsudku o
rozvode, teda od 12.12.2013, ktorým rozhodnutím boli obe deti zverené do jeho starostlivosti, nezaplatila
na maloleté deti výživné určené súdom, preto matka nie je spôsobilá vykonávať osobnú starostlivosť o
deti. V dôsledku neplnenia si vyživovacej povinnosti matky voči maloletým deťom začalo 01. 08. 2017
trestné stíhanie matky pre prečin zanedbania povinnej výživy, ktorými skutočnosťami sa okresný súd
nezaoberal a nepripojil si ani uvedený trestný spis. Z neznámych dôvodov okresný súd taktiež neuviedol,
že voči matke je vedené exekučné konanie pre neplatenie výživného, preto považuje za nesprávne, že
súd zveril obe deti matke, ktorá na ne roky neplatila výživné a samotný návrh v tomto konaní podala len
z dôvodu, aby zabránila vykonať exekúciu na nezaplatené výživné. Nie je správne, že deti boli zverené
do starostlivosti matky, nakoľko otec od počiatku poukazoval na spôsoby manipulovania a psychického
terorizovania detí zo strany ich matky.



8. K výške vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola uložená súdom otec maloletých detí uviedol, že táto by
bola primeraná vo výške, v akej bola uložená i matke maloletých detí v čase ich rozvodu. Zdôraznil, že
už má jednu vyživovaciu povinnosť, a to voči najstaršej plnoletej dcére U. V., nar. XX. XX. XXXX, ktorú vo
výške 100,- EUR mesačne uhrádza priamo na účet dcéry. Výživné je preto neprimerané, nakoľko spolu
na všetky tri deti by bol povinný prispievať na ne sumou 333,- EUR mesačne, čo predstavuje takmer
polovicu jeho čistého mesačného zárobku. Pri takto vysoko určenom výživnom mu nezostávajú žiadne
prostriedky na jeho vlastné živobytie, prihliadnúc aj na to, že matka ho vylúčila z užívania spoločného
rodinného domu. Zaužívanou súdnou praxou je, že výživné na všetky vyživované deti spolu by malo
predstavovať najviac 30 % z príjmov povinného rodiča, čo však súd nezohľadnil.

9. Nestotožnil sa ani so záverom okresného súdu, ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť štátu
trovy konania. To, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie bolo len dôsledkom toho, že existovali
pochybnosti o tom, že deti sú zo strany matky psychicky týrané a manipulované proti otcovi a to,
že znalecký posudok napokon mal také závery ako mal, nemohol pri navrhovaní jeho vyhotovenia
predpokladať. Na zamietnutí návrhu teda netrval svojvoľne a bezdôvodne, ale na základe predbežného
posúdenia veci súdom prvej inštancie, ako aj mimoriadnych okolností prípadu a odôvodnených
pochybností o tom, či matka, ktorá nikdy riadne neplatila výživné, nepodáva návrh zo zištných dôvodov.
Navrhol preto, aby súd zmenil rozsudok a tieto trovy štátu uložil ako povinnosť nahradiť matke, alebo
tak, že žiadnemu z účastníkov neuloží povinnosť nahrádzať tieto trovy štátu.

10. Na záver okresnému súdu otec maloletých detí vytýkal, že rozhodnutie je svojvoľné, arbitrárne
a v konečnom dôsledku nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť relevantné
skutočnosti, v dôsledku čoho je rozhodnutie neúplné a nezrozumiteľné. Absentuje v ňom dostatočná
presvedčivá argumentácia, na základe akých dôkazov a na základe akých myšlienkových úvah dospel
súd k záveru, že ním určené výživné v tak vysokej výške je primerané možnostiam otca ako povinného
rodiča. Nevysporiadal sa ani s jeho námietkou o tom, že návrh matky bol podaný len v snahe zamedziť
otcovi vo vykonávaní exekúcie na nezaplatené výživné a uvedeným nesprávnym procesným postupom
mu bolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné právo v takej miere, že došlo k
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby súd návrh navrhovateľky v plnom rozsahu
zamietol.

11. Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že z hľadiska posúdenia
rozhodujúcich skutočností zverejňovaných v tomto prebiehajúcom súdnom konaní považuje za potrebné
upriamiť pozornosť najmä na vykonané znalecké dokazovanie, ktorého záverom bola okrem iného aj
prejavená vôľa otca maloletých detí, aby súd prvej inštancie zveril deti do starostlivosti matky. Svoj
názor otec maloletých detí nezmenil ani na pojednávaní dňa 15. 03. 2018, pričom súd prvej inštancie
vychádzajúc aj z týchto skutkových okolností rozhodol tak, že deti zveril do jej osobnej starostlivosti.
Tvrdenie otca o neplnení jej vyživovacej povinnosti počas doby, kedy boli deti zverené otcovi, nepovažuje
za pravdivé, pretože v tomto smere sa bránila nielen v exekučnom konaní, ale rovnako sa snažila
objasniť aj súdu, že dôverovala otcovi maloletých detí, s ktorým sa dohodla, že poskytované výživné pre
maloleté deti spotrebuje v prospech detí, ktorú skutočnosť si rodičia vzájomne nikdy písomne a ani iným
spôsobom nepotvrdzovali. Je teda povážlivé, že až tri roky čakal otec detí na to, kým uplatnil exekúciu
v súvislosti s vymáhaním výživného, pričom i deti pred súdom vypovedali, že sa o ne vždy príkladne
starala, zabezpečovala im všetky nevyhnutné potreby v čase, keď ich mala v osobnej starostlivosti. Tiež
nie je zrejmé, prečo v odvolacom konaní zmenil otec názor a žiadal jej návrh  zamietnuť, ak prejavil
súhlas s tým, aby boli deti zverené do jej starostlivosti. Keďže otec maloletých detí v odvolaní neuviedol
žiadne nové skutočnosti a neustále opakuje svoju dlhodobo prezentovanú argumentáciu, ku ktorým
skutočnostiam sa pred súdom prvej inštancie podrobne vyjadrila, nepovažuje za potrebné rozsiahlejšie
sa vyjadrovať i k opakovaným tvrdeniam otca v odvolaní. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil.

12. V dôsledku odvolania otca maloletých detí krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej v texte „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 65
a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario), rozsudok
okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 CMP ako vecne správny potvrdil.



13. Podľa § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

14. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané
dôkazy správne vyhodnotil a dospel k správnemu právnemu záveru o nevyhnutnosti zmeny úpravy
rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom. Okresný súd dôvodne vychádzal z vykonaného
dokazovania najmä pokiaľ ide o výpovede oboch rodičov, ale aj výpovede maloletých detí, ktoré s
prihliadnutím na ich vek sú aj podľa znalkyne Q.. S. B. rozumovo a osobnostne vyspelé, schopné
samostatného úsudku na základe vnímaných a prežívaných reálií.  K vyjadreniu oboch detí došlo
priamo na pojednávaní, ako i pri pohovore vykonanom kolíznym opatrovníkom. Tieto závery potvrdili aj
závery  znaleckého posudku, ktorý súčasne potvrdil i to, že matka maloletých detí má úprimný, hlboký,
materinský citový vzťah k obom deťom. Naopak vzťah detí s otcom je významne zdeformovaný a má
podstatný vplyv na zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom. Naviac matka maloletých detí
má reálne lepšie osobnostné predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti, keď si s deťmi
vytvorili zabehnutý a fungujúci systém aj v čase jej neprítomnosti, a to s prihliadnutím na podmienky pre
riadnu starostlivosť o ne. Otec detí na pojednávaní súhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti
matke napriek tomu, že mal výhrady proti znaleckému posudku, avšak prihliadol na reálny stav a na
vzťahy medzi ním a maloletými deťmi, ako aj medzi rodičmi detí navzájom.

18.  Je teda zrejmé, že okresný súd, pokiaľ rozhodol o tom, že zveril obe maloleté deti do osobnej
starostlivosti, vychádzal z dôsledne zisteného skutočného stavu veci, pričom okolnosť, na ktorú v
odvolaní poukazoval otec maloletých detí, spočívajúcu v tom, že v období, kedy boli obe maloleté
deti zverené po rozvode do jeho osobnej starostlivosti, na ne matka neprispievala výživným, neboli pri
rozhodovaní o zmene výchovného prostredia maloletých detí podstatnými a určujúcimi do takej miery,
aby spochybnili spôsobilosť matky osobne zabezpečovať starostlivosť o deti. Naviac matka maloletých
detí v konaní popierala, že by si vyživovaciu povinnosť voči deťom  neplnila. Odvolací súd uznáva,
že i v prípade, ak by v konečnom dôsledku bolo preukázané, že si matka maloletých detí vyživovaciu
povinnosť voči deťom neplnila a bola by jej táto uložená, či už v trestnom, prípadne exekučnom
konaní, uvedené nemá taký podstatný vplyv vo vzťahu k ostatným vykonaným dôkazom ( výpovede
maloletých detí, závery znaleckého posudku ), aby akýmkoľvek spôsobom zmenilo právne závery o tom,
že matka má vytvorené lepšie predpoklady pre osobnú starostlivosť o deti a o tom, že došlo k podstatnej
zmene pomerov na strane otca, ktorý sa o deti riadne nestaral. Pripojenie si teda trestného spisu, či
exekučných spisov ohľadne neplnenia si vyživovacej povinnosti matky voči maloletým deťom nebolo pre
posúdenie návrhu určujúcim, preto doplnenie dokazovania v tomto smere by bolo nadbytočné, neúčelné
a nehospodárne. Odvolacie námietky otca vo vzťahu k tomu, že deti boli zverené do osobnej starostlivosti
matky preto nie sú dôvodné a pokiaľ okresný súd obe deti zveril do osobnej starostlivosti matke, rozhodol
vecne správne.

19. Otec maloletých detí namietal i rozhodnutie okresného súdu spočívajúce v určení výšky jeho
vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom s argumentáciou, že toto malo byť ustálené v rovnakej
výške, ako bolo určené matke v čase po ich rozvode. Okresný súd sa však i s touto námietkou otca
maloletých detí v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal, keď výslovne konštatoval, že vychádzal zo
schopností a možností oboch rodičov maloletých detí, ktorí dosahujú pravidelný príjem a súčasne
poukázal na to, že naposledy bolo o výživnom rozhodované pred piatimi rokmi, odkedy sa zmenili životné
náklady, ako aj potreby maloletých detí, v dôsledku čoho nebolo možné pristúpiť k tomu, aby výživné bolo
určené v rovnakej výške, ako tomu bolo v roku 2013. Okresný súd sa oboznámil s predloženým daňovým
priznaním za rok 2017, a teda príjmami otca maloletých detí a zároveň bol preukázaný i dohodnutý hrubý
mesačný príjem matky vo výške 1.110,- EUR. Okresný súd mal preukázané i to, že otec maloletých



detí prispieva na svoju plnoletú dcéru výživným vo výške 100,- EUR mesačne a uvedené skutočnosti
neboli sporné. V  bode 24. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresný súd podrobne poukázal na
výdavky matky v súvislosti so zabezpečením osobnej starostlivosti o obe deti. Odvolaciemu súdu nie je
známa argumentácia otca maloletých detí, ktorý v odvolaní poukazoval na to, že je zaužívané súdnou
praxou, aby výživné na všetky vyživované deti spolu predstavovali najviac 30 % príjmov povinného
rodiča. Uvedená súdna prax nevyplýva zo žiadneho rozhodnutia vyššej súdnej autority a na takéto
rozhodnutie nepoukázal ani otec maloletých detí v odvolaní. Výška vyživovacej povinnosti sa určuje
v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vždy s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého
dieťaťa, ako aj schopnosti a možnosti povinného rodiča, teda ide o určenie vyživovacej povinnosti vždy
v konkrétnej individuálne prejednávanej veci, zohľadňujúc aj zmenu pomerov, v dôsledku ktorej k zmene
predchádzajúceho rozhodnutia došlo. V tejto súvislosti je preto nedôvodnou i odvolacia námietka otca
o arbitrárnosti, či svojvoľnosti napadnutého rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosti, nakoľko okresný
súd stručne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil, na základe akých skutkových a právnych záverov dospel
k tomu, že výživné je primerané vo výške, tak ako o ňom rozhodol vo výroku svojho rozhodnutia. Treba
dodať, že aj podľa judikatúry ústavného súdu nepatrí do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd právo strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy
preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá strana
sporu (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Otec maloletých detí v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti,
ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybnili vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Okresný súd
rozhodol vecne správne i pokiaľ určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému XX. Odvolacívo výške
80,- EUR mesačne a vo výške 70,- EUR mesačne na maloletého Q. od 10. 03. 2017, vrátane rozhodnutia
o zročnom výživnom.

20. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto rozsudok okresného súdu v celom
rozsahu potvrdil ako vecne správny, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania. Prihliadol na to, že
návrhu matky maloletých detí na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti bolo vyhovené,
v tomto rozsahu bola matka maloletých detí v konaní úspešnou v celom rozsahu a otec maloletých
detí aj po pohovore vykonanom s maloletými deťmi trval na zamietnutí návrhu matky na zverenie detí
do jej osobnej starostlivosti, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné nariadenie znaleckého dokazovania.
Výsledok znaleckého dokazovania potvrdil vyjadrenia matky vo vzťahu k deťom, a dôvodoch pre zmenu
výchovného opatrenia, teda, otec maloletých detí nielen navrhol vykonanie znaleckého dokazovania,
ale bol aj vzhľadom na jeho závery neúspešným v konaní. Bolo by v rozpore s princípom spravodlivosti,
aby trovy konania  hradila matka detí, ak trovy štátu, ktoré boli vynaložené práve za účelom vykonania
znaleckého dokazovania, boli vykonané len v dôsledku nesúhlasu otca maloletých detí, ktorého
vyjadrenia a tvrdenia sa v konaní nepreukázali, naopak závery znaleckého posudku potvrdili, že matka
sa domáhala zmeny výchovného prostredia maloletých detí predovšetkým v záujme detí. Nebolo by
preto ani spravodlivé, aby sa na týchto nákladoch súvisiacich so znaleckým dokazovaním podieľala
matka maloletých detí, ktorá návrh na nariadenie znaleckého posudku nepodala a v konaní bola v celom
rozsahu úspešná, a návrh bol na zmenu výchovného prostredia maloletých detí ňou podaný dôvodne a
jej tvrdenia boli potvrdené i výpoveďou oboch maloletých detí a závermi znaleckého posudku. Je preto
povinnosťou otca znášať náklady - trovy štátu v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním, ak
od počiatku so zverením maloletých detí do výchovy matke nesúhlasil a uvedené dôvody zopakoval i
v odvolaní.

21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 57 CMP , podľa ktorého o
povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Žiaden
z účastníkov konania nepodal návrh na náhradu trov konania, v dôsledku čoho odvolací súd o nich
nerozhodoval.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a



ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11P/2/2017", "guid": "df494e35-a97f-4bb0-acb0-795de60b2048:d75177e8-acd4-4184-8ce0-cb4ac975c4dd", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "4a648816-6182-4cb2-9fc4-49f718b04a06:34e16b28-c2d7-4ac1-aeba-5a2f76e864e0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6716206194.3", "spisova_znacka": "1CoE/101/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/101/2020 z 28. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-06-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6716206194.3"}]}