Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoE/21/2013 z 29. 1. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 29. januára 2013, sp. zn. 8CoE/21/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5607203721.1 Krajský súd Žilina | 8CoE/21/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5607203721.1 | 2013-01-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/200f9563-86d2-41d0-b15d-ecfeed71fbe0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5607203721.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoE/21/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5607203721
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5607203721.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou JUDr. Máriou
Krasňanovou, Exekútorský úrad so sídlom G. J., L.. A. Y. č. XX/X, vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený splnomocneným zástupcom
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: S.
X., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. č. XXX, pre vymoženie príslušenstva, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8Er/400/2007-17 zo dňa 6. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8Er/400/2007-17 zo dňa 06. 06. 2012 p o t v r
d z u j e .

Návrh oprávneného na prerušenie konania zo dňa 03. 07. 2012 a zo dňa 26. 07. 2012 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 06. 06. 2012 č. k. 8Er/400/2007-17, vydaným vyšším
súdnym úradníkom, exekúciu, ktorá začala na návrh oprávneného podanom na Exekútorskom úrade
JUDr. Márie Krasňanovej dňa 24. 04. 2007, v konaní Ex 361/2007 a pred Okresným súdom Liptovský
Mikuláš pod spisovou značkou 8Er/400/2007 na základe poverenia číslo 5505009741* zo dňa 16. 05.
2007 vyhlásil za neprípustnú. Exekúciu zastavil. Zároveň vyslovil, že o náhrade trov exekúcie bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že pred súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Krasňanovou sa dňa 24. 4.
2007 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 361/2007 na vymoženie pohľadávky, priznanej notárskou
zápisnicou č. N 95/2007, NZ 611/2007, NCRLs 601/2007 zo dňa 7. 1. 2007, spísanou notárom JUDr.
Ondrejom Ďuriačom. Súdnej exekútorke bolo udelené poverenie č. 5505 * 009741 zo dňa 16. 5. 2007
na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 0,25 % denným úrokom z omeškania zo sumy 8.200,- Sk
od 11. 5. 2006 do 15. 06. 2006, t. j. 718,- Sk, zo sumy 6.560,- Sk od 16. 6. 2006 do 19. 7. 2006, t.
j. 558,- Sk, zo sumy 4.920,- Sk od 20. 7. 2006 do 25. 9. 2006, t. j. 836,- Sk a zo sumy 1.640,- Sk od
26. 9. 2006 do 24. 11. 2006, t. j. 246,- Sk, trovy notára 2.463,- Sk, trovy právneho zastúpenia 750,- Sk,
poplatok 240,-Sk a trovy exekúcie.

Podaním zo dňa 29. 5. 2012, doručeným súdu dňa 31. 5. 2012 požiadal oprávnený o zmenu súdneho
exekútora. Navrhol, aby súd vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so
sídlom Exekútorského úradu X. XX, J..

Z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku (ďalej len „Exekučný poriadok“) vyplýva, že exekučný
súd má oprávnenie a zároveň aj povinnosť skúmať zákonnosť a dôvodnosť vykonávanej exekúcie v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na



vykonanie exekúcie. V prípade zistenia dôvodu na zastavenie exekúcie tak môže súd na návrh účastníka
ako aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlási za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

V súlade s vyššie uvedeným okresný súd preskúmal zákonnosť vykonávanej exekúcie. Exekučným
titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica č. N 95/2007, NZ 611/2007, NCRLs 601/2005 zo dňa
07. 01. 2007, spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Notárska zápisnica obsahuje vyhlásenie o
uznaní právneho záväzku a súhlas s vykonateľnosťou, urobené v mene povinného advokátom Mgr.
Tomášom Kušnírom. Advokát pred notárom konal na základe splnomocnenia, ktoré mu udelil povinný v
zmluve o úvere č. 5580109 zo dňa 09. 05. 2005 (ďalej len „zmluva o úvere“). Neoddeliteľnou súčasťou
notárskej zápisnice je predmetná zmluva o úvere, ktorou oprávnený v rámci svojej podnikateľskej
činnosti poskytol povinnému úver vo výške 10.000,- Sk, pričom povinný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver
spolu s poplatkom za poskytnutie vo výške 9.680,- Sk pravidelnými dvanástimi mesačnými splátkami
po 1.640,- Sk. Súčasťou zmluvy o úvere je splnomocnenie, ktorým mal dlžník (povinný v exekúcii)
splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.
j. aby v mene povinného uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným
titulom. Na základe tohto splnomocnenia mal povinný uznať prostredníctvom zástupcu dlh v celkovej
výške 10.731,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavuje sumu 6.560,- Sk, pričom táto suma sa bude úročiť
úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 16. 07. 2006 do zaplatenia. Advokát zároveň v mene
povinného vyhlásil, že uznaný dlh splatí do 07. 02. 2007 k rukám oprávneného. Na záver zástupca za
povinného súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Jedným zo spôsobilých exekučných titulov je podľa ust. § 41 Exekučného poriadku aj notárska
zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila. Notárska zápisnica má charakter verejnej listiny, preto sa pri posudzovaní notárskej zápisnice
uplatňuje prezumpcia správnosti, a to až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Spôsobilosť
notárskej zápisnice byť exekučnými titulom je však ohraničená jej vykonateľnosťou. Vykonateľnosť
rozhodnutia je vlastnosť, ktorá umožňuje vynútiť podrobenie sa súdnemu alebo inému rozhodnutiu,
ak osoba povinná z rozhodnutia dobrovoľné neplní svoju povinnosť riadne a včas. Pri notárskej
zápisnici nastáva vykonateľnosť uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie, ktoré je
obsahom zápisnice. Formálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice v
zmysle ust. § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka je daná dodržaním obsahových náležitostí



predpokladaných § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice
pre spôsobilosť byť exekučným titulom je súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Až
tento slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice exekučný
titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu
prípadne iného orgánu.

V danom prípade povinný súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice prostredníctvom
splnomocneného zástupcu. Zmluvné zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve, ktorá je
prejavom určitej dôvery splnomocniteľa k splnomocnencovi. Otázka dôvery, ako subjektívneho pocitu,
je daná najmä tým, že zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. V rámci
právneho vzťahu zastúpenia treba rozlišovať dva právne úkony. Prvým je dohoda o plnomocenstve,
ktorá je dvojstranným právnym úkonom. Na základe takejto dohody môže splnomocniteľ následne
plnomocenstvom ako jednostranným právnym úkonom dať tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu
je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Každý právny úkon, to znamená aj
uzatvorenie dohody o plnomocenstve, sa musí urobiť slobodne. V danom prípade bola zmluvná voľnosť
povinného pri „voľbe“ splnomocneného zástupcu zjavne obmedzená. Zástupcu povinného prakticky
určil oprávnený, keď v predtlačenej forme zmluvy o úvere uviedol ako jediného zástupcu Mgr. Tomáša
Kušníra. Povinný tak nemohol slobodne uzatvoriť dohodu o plnomocenstve s osobou ním zvolenou,
ale musel sa podriadiť vôli oprávneného. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej
moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného ako aj slobodná voľba pri výbere
svojho splnomocnenca. Je nepochybné, že advokát nemôže objektívne hájiť záujmy povinného, ak
ho za zástupcu určil priamo v zmluve oprávnený, bez akejkoľvek možnosti povinného namietať osobu
zástupcu. Absencia čo i len jednej náležitosti právneho úkonu podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka spôsobuje absolútnu neplatnosť toho ktorého úkonu. Takýto právny úkon potom nemôže
mať za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho
úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Na základe uvedeného má
súd zato, že dohoda o plnomocenstve nebola platne uzavretá. Nakoľko z neplatne dojednanej dohody
o plnomocenstve nevyplynuli žiadne právne účinky právneho úkonu v mene povinného, ani notárska
zápisnica, v ktorej s jej vykonateľnosťou súhlasil zástupca, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.
Ďalším dôvodom neplatnosti dohody o plnomocenstve je skutočnosť, že oprávnenie na zastupovanie,
ktoré udelil povinný v zmluve o úvere zástupcovi, je príliš všeobecné a široko vymedzené. Z obsahu
plnomocenstva vyplýva, že povinný splnomocnil oprávneným určeného zástupcu, aby v jeho mene uznal
záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase uznania nebolo možné predpokladať. Povinný udeľoval plnú
moc v ten istý okamih, ako došlo k podpisu zmluvy o úvere. V tom čase tak ešte reálne nemohol existovať
žiadny dlh a povinný sa platne nemohol vzdať práva uznať alebo neuznať prípadný dlh, ktorý by mohol
teoreticky vzniknúť v budúcnosti. Zástupca povinného navyše sám určil lehotu na plnenie, pričom z
plnej moci výslovne nevyplýva takéto oprávnenie. Týmto konaní prakticky povinného bez jeho vedomia
zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemal povinný vedomosť. Udelené plnomocenstvo nemôže byť
koncipované tak, aby vytváralo tak široký priestor pre konanie a právne úkony zástupcu.

Súhlas povinnej osoby s exekúciou, vyslovený v notárskej zápisnici musí byť daný spôsobom, ktorý by
vylučoval akékoľvek pochybnosti o tom, že povinná osoba sa s obsahom notárskej zápisnice oboznámila
a bola uzrozumená o právnych následkoch neplnenia si svojich povinností. V danom prípade nielenže
nedošlo k platnému uzavretiu dohody o plnomocenstve, ale zároveň bez vedomia povinného došlo k
určeniu lehoty na plnenie dlhu a k súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Osobitosťou notárskej
zápisnice medzi exekučnými titulmi je skutočnosť, že jej vydaniu nepredchádza žiadne konanie. Notár
dokonca nie je pri jej spísaní oprávnený preskúmavať existenciu hmotnoprávneho dôvodu, čo však
nevylučuje, aby v odôvodnených prípadoch postupoval podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. Práve z
týchto dôvodov zákonodarca ponechal rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu na povinnú osobu.
Na základe uvedeného je tak zrejmé, že prejav vôle spočívajúci v súhlase s vykonateľnosťou nesmie
byť postihnutý žiadnymi právnymi vadami. Absencia riadneho súhlasu povinného s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť, čo má za následok neprípustnosť exekúcie
a jej súčasné zastavenie. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.



Ustanovenie § 200 ods. 2 Exekučného poriadku výslovne neurčuje súdu povinnosť rozhodnúť o trovách
exekúcie v rozhodnutí, ktorým sa exekúcia zastavuje ( napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Cdo/6/2010 zo dňa 19. 05. 2010). Preto súd o trovách exekúcie nerozhodoval,
ale výrokom určil, že o nich bude rozhodovať po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zastavení
exekúcie.

Vzhľadom na to, že predmetná exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a súčasne v súlade s ust.
§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavená, nie je potrebné, aby súd rozhodoval o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený do všetkých výrokov, okrem výroku, ktorým súd
rozhodne o náhrade trov exekúcie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V prvom rade poukázal na to, že v tomto prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne
rozhodol. V tejto súvislosti uviedol, že po doručení návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného
súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia, ktoré mu bolo po preskúmaní žiadosti,
návrhu na vykonanie exekúcie a notárskej zápisnice ako exekučného titulu udelené dňa 16. 05.
2007 5505009741*. Z uvedeného preto vyplýva, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo
strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní
uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie. Okrem toho predmetné plnomocenstvo preskúmal notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spísaní
notárskej zápisnice. Ani v jednom prípade nebol zistený rozpor so zákonom a už vôbec nie v takej miere,
ktorá by spôsobila neplatnosť celého právneho úkonu.

V ďalšej časti odvolania oprávnený namietal tvrdenia súdu o „vadnosti“ udeleného plnomocenstva na
spísanie notárskej zápisnice, nakoľko v danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného
v zmysle ust. § 22 v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré bolo udelené
advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi. Poukázal na ust. § 24 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva,
že zákon zo zásady, že ďalšie zastúpenie nie je možné, pripúšťa výnimku, ktorá umožňuje zástupcovi
dať sa zastúpiť ďalším zástupcom, a to len v prípade, ak to dovoľuje právny predpis alebo je to účastníkmi
dohodnuté. Takýmto právnym predpisom je napr. ust. § 25 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.“), v zmysle ktorého sa môže dať advokát v občianskom súdnom konaní zastupovať
iným advokátom, prípadne koncipientom (substitúcia), pričom z ďalšieho zastúpenia vznikajú práva a
povinnosti priamo zastúpenému.

V súvislosti s plnomocenstvom oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol
kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2003 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b
Občianskeho zákonníka odvolať, pričom tak neurobil.

Ďalej oprávnený uviedol, že udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na
uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa,
v danom prípade advokáta. Platné právne predpisy povinnému ako dlžníkovi nebránili v tom, aby
dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako
dlžníkovi známa. Oprávnený ako veriteľ pravidelne vyzýval povinného na úhradu jeho záväzku a
vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy. Tiež formulácia uvedené v plnomocenstve „...uznal môj
záväzok z úveru vyššieho uvedeného ...“ (v úverovej zmluve) je podľa oprávneného určitá. V zmysle
platných právnych predpisov nevyplýva povinnosť určiť pri uznaní záväzku výšku uznania záväzku
presným číselným vyjadrením. Taktiež žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej
notárskej zápisnice, čo vyplýva aj zo znenia ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

Okrem toho podľa oprávneného boli splnené obidve náležitosti notárskej zápisnice (písomný právny
úkon musí byť v kvalifikovanej právnej forme a musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s



vykonateľnosťou právneho záväzku). Navyše náš právny poriadok pripúšťa, aby sa v jednej notárskej
zápisnici spísal právny záväzok a súčasne v tej istej notárskej zápisnici aj súhlas povinnej osoby s
vykonateľnosťou a s exekúciou. Úplne stačí, aby bol v notárskej zápisnici záväzok špecifikovaný svojím
obsahom a uvedením právneho dôvodu spolu s ďalšími náležitosťami, a teda nie je potrebné, aby
záväzok bol v tejto zápisnici aj súčasne dojednaný. Môže ísť aj o záväzok, ktorý bol uzavretý už skôr a
teraz sa stáva iba exekučne vymáhateľným bez predchádzajúceho súdneho konania.

Možno síce uznať, že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní
s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu (ako ďalšieho exekučného titulu) prísnejšie vzhľadom
na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych
úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v prípade vykonateľného
rozhodnutia súdu, napriek tomu táto skutočnosť nemôže znamenať zásadnú zmenu v prístupe súdu
v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici s porovnaní s jeho prístupom k vykonateľnému
súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú ako platné exekučné tituly na právne
vzťahy oprávnenej a povinnej osoby.

Na záver oprávnený uviedol, že v zmysle § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie
záväzku plynie premlčacia doba odo dňa keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho
plnením (doba splatnosti). Z uvedeného vyplýva, že predmetným uznesením súdu, ktorým sa predmetná
exekúcia (prebiehajúca od roku 2003) vyhlásila za neprípustnú, hoci nedošlo počas celého trvania
exekučného konania (od okamihu udelenia poverenia až doteraz) k zmene skutkového ani právneho
stavu nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti a následného zastavenia exekúcia situácia,
kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už
bude premlčaná. Ostáva preto otázkou, čo viedlo konajúci súd k tomu, že o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú rozhodol nie už pri udeľovaní poverenia, ale až po takej dlhej dobe, čo v prípade neúspechu
tohto odvolania oprávneného spôsobí, že jeho pohľadávka sa už stane nevymožiteľnou. Vzhľadom
na uvedené oprávnený nesúhlasil s výrokom, ktorým súd povolil odklad exekúcie do právoplatnosti
rozhodnutia o prípustnosti jej ďalšieho pokračovania.

Z týchto dôvodov oprávnený navrhol uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zrušiť.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Okresný súd odvolaniu oprávneného proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom nevyhovel,
a preto vec v zmysle ust. § 374 ods. 4 O. s. p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Po uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie zaslal dňa 09. augusta 2012 (podanie zo dňa 26. 07.
2012) oprávnený okresnému súdu podanie označené ako „návrh oprávneného na prerušenie konania
postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a č. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej
argumentácie k podanému odvolaniu.“

Namietal, že okresný súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici rady
93/13/EHS a nijako nezdôvodnil prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve
splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh vo výške vzniknutej
pohľadávky a jej príslušenstva. Vyslovil názor, že v danom prípade je nutné požiadať o výklad pojmu
„nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte sporu Súdny dvor Európskej únie. Navrhol, aby súd na základe
§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ konanie prerušil a Súdnemu dvoru
Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v
nasledujúcom znení:

1/ je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do



výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2/ je v súlade s čl. 17 a č. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1 O. s. p., § 37 ods. 1
Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 57
ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s.
p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1
O. s. p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p., a to z
nasledovných dôvodov.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje aj krajský súd.
Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

Na doplnenie odvolací súd uvádza, že poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie nie je
súdnym rozhodnutím. Nadväzne predmetný úkon súdu nie je spôsobilý vyvolať účinky právoplatného
rozhodnutia o konkrétnej otázke (veci) a vytvoriť do budúcna prekážku veci rozhodnutej. Možno
síce súhlasiť s odvolateľom, že súlad exekučného titulu - notárskej zápisnice - so zákonom mal
exekučný súd náležite skúmať už v štádiu vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2
Exekučného poriadku), predmetná nedôslednosť však nebráni neskoršiemu posúdeniu prípustnosti
exekúcie. Naopak z ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva povinnosť exekučného súdu
v ktoromkoľvek štádiu exekúcie z úradnej povinnosti zisťovať, či (nie) sú dané dôvody jej zastavenia
podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Taktiež skutočnosť, že plnomocenstvo Mgr. Tomáša Kušníra
posudzoval aj notár pri spísaní exekučného titulu, nijako nelimituje exekučný súd v rozsahu jeho
prieskumu.

Okresný súd neprekročil svoju právomoc, keď posudzoval súvislosti udelenia plnomocenstva povinnou
pre Mgr. Tomáša Kušníra. Jedným zo základných predpokladov materiálnej vykonateľnosti notárskej
zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s obsahom tejto zápisnice a s jej vykonateľnosťou.
Ak uvedené vykonala osoba odlišná od povinného, je nutné dôsledne sa zaoberať existenciou riadneho
plnomocenstva zo strany povinného pre túto osobu. Samotný odvolateľ pritom súhlasí s oprávnením
exekučného súdu skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu.

Krajský súd považoval za vecne správny záver okresného súdu o neakceptovateľnej kolízii záujmov Mgr.
Tomáša Kušníra pri zastupovaní povinnej v procese spísania notárskej zápisnice/exekučného titulu. V
súdenej veci je nepochybné, že pri spísaní zápisnice, resp. v štádiu bezprostredne pred prikročením k
tomuto úkonu, Mgr. Tomáš Kušnír bol v kontakte výlučne s oprávneným, ktorý uhradil menovanému aj
trovy právneho zastúpenia za daný úkon. Stav, kedy zástupca koná v mene povinného, ale pri úkone
komunikuje výhradne s oprávneným, pričom tento mu uhradí i súvisiace výdavky, nie je prípustné posúdiť
inak, ako kolíziu na strane zástupcu, ktorá vo svojom dôsledku vylučuje platnosť takéhoto právneho
úkonu. Na uvedenom závere nič nemení fakt, že na dotknutom spôsobe "zastupovania" sa dohodli - v
rámci všeobecných podmienok poskytnutia úveru (bod 06) veriteľ (oprávnený) a dlžník (povinný). Týmto
dojednaním sa jednak obchádzajú kogentné ustanovenia, týkajúce sa zákazu zastupovania dvoch strán,
ktorých záujmy navzájom kolidujú (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 18
ods. 1 a § 21 písm. a/ zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii) a jednak sa dlžník v podstate vopred vzdáva
svojich práv.



Nadväzne krajský súd, zhodne so súdom prvého stupňa, nepovažoval notársku zápisnicu spísanú dňa
12. 08. 2003 za exekučný titul súladný so zákonom, keďže v mene povinnej konal niekto, kto takéto
oprávnenie (vzhľadom na rozoberanú kolíziu) nemal. Predmetný fakt predstavuje skutočnosť/dôvod,
pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Predmetný záver činí neopodstatneným aj ďalší odvolací dôvod
oprávneného. Pokiaľ je plnomocenstvo neplatným úkonom, nemá žiaden vplyv na prejednávaný prípad,
že povinná toto plnomocenstvo nikdy nevypovedala. Inými slovami, nemožno vypovedať niečo, čo je
neplatné, a teda nespôsobuje predpokladané právne účinky.

Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne. Nepovažoval preto za
potrebné prebiehajúce exekučné konanie prerušiť z dôvodu, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o
predbežnej otázke výkladu primárneho a sekundárneho úniového práva tak, ako to požadoval odvolateľ.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné
právne veci povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku
267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Súdny
dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej
otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj „ZFEÚ“) má povahu osobitného nesporového a
medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade
zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej
únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym
dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože
v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu
a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne,
t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie
rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku totiž
nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie
o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania,
a rovnako predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v
konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený
obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu.
Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva
je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho
práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná.
Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii
súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke
hraníc aplikovateľnosti úniového práva ( tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti), teda, musí mať
bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje
po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne
neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí
mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že
táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

Prvou otázkou, ktorá mala byť podľa odvolateľa Súdnemu dvoru EÚ predložená, je otázka, či je možné
za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má
možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej
z tejto zmluvy?



Uvedenú otázku považuje odvolací súd za akademickú, nemajúcu základ v prejednávanom spore, a teda
nespôsobilú ovplyvniť jeho výsledok. Je totiž potrebné uviesť, že okresný súd v napadnutom uznesení
nevyslovil právny názor o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, a to jednostranného právneho úkonu
spotrebiteľa, ktorým splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Okresný súd sa zaoberal náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričom za situácie, že
notárska zápisnica neobsahuje zákonom požadované náležitosti, nie je spôsobilým exekučným titulom
a nevyhnutne bez ďalšieho vedie k zastaveniu exekúcie. Pre posúdenie spôsobilosti notárskej zápisnice
skúmal okresný súd platnosť splnomocnenia udeleného povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi. Uvedené
skúmal s poukazom na ustanovenie § 22 Občianskeho zákonníka Z uvedených dôvodov je, teda, prvú
otázku formulovanú odvolateľom potrebné posúdiť ako akademickú, nemajúcu základ v prejednávanom
spore.

Druhú otázku, ktorá mala byť podľa odvolateľa Súdnemu dvoru EÚ predložená, a to či je v súlade s čl. 17
a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne
procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti
reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, považoval odvolací súd s poukazom na akademickosť
otázky, nemajúcej základ v prejednávanom spore už z vyššie uvedených dôvodov, za irelevantnú.

Odvolateľ v podanom odvolaní žiadal prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. a žiadal
podať návrh Ústavnému súdu SR na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného
poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR. Súd k uvedenému udáva, že v danom prípade prvostupňový
súd nerozhodoval o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale rozhodoval o vyhlásení exekúcie za neprípustnú
a zároveň o zastavení exekúcie postupom podľa ust. § 58 ods. 1 a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku.
Preto je tento návrh oprávneného bezpredmetný resp. nesúvisiaci s prejednávanou vecou. Naviac, čo
je najpodstatnejšie, s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, exekučné konanie nie je
možné prerušiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak (napr. § 14 zák. č. 328/1991 Zb., § 68a zákona č.
97/1963 Zb.). Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. nie je možné aplikovať v exekučnom konaní
s poukazom na ust. § 251 ods. 4 O. s. p. podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento
osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Z tohto dôvodu bolo potrebné
návrh oprávneného na prerušenie konania zamietnuť.

Na základe uvedeného, nakoľko odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade
existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, návrh
oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .