Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoE/321/2013 z 30. 10. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. októbra 2013, sp. zn. 15CoE/321/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4212214405.1 Krajský súd Nitra | 15CoE/321/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4212214405.1 | 2013-10-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OZ, § 52 OZ, § 53 ods. 5 OZ, EP, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/853c7d7a-c862-425d-9908-633d90823caf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4212214405.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/321/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212214405
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4212214405.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, so sídlom
Hodžovo námestie 3, Bratislava, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., IČO:
36 715 662, so sídlom Partizánska 2, Bratislava, proti povinnému: S. L., nar XX.XX.XXXX, trvale bytom
N., T. H. XXXX/X, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.767,42 eur s príslušenstvom a trov
exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 10Er/1078/2012-29
zo dňa 20.12.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 10Er/1078/2012-29 zo dňa 20.12.2012 p o t
v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku,
so sídlom 29.augusta 2, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 39, § 52 a
nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 35, § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Súd preskúmal Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.
00-0000927832 zo dňa 23.05.2008 ako aj všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, kde v článku
IV. 4.9 Rozhodcovská doložka a riešenie sporov je uvedené: „Banka a klient sa v súlade so
zákonnou povinnosťou dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových
obchodov a v súvislosti s nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní
pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave (ďalej ,, Rozhodcovský súd"), a
to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Rozhodnutie súdu bude záväzné
pre banku aj pre klienta, pričom banka a klient sa zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky
povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze“. Konštatoval, že v danom prípade nie je možné formuláciu
rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku.
Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu
a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán,
a preto je podľa občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň súd poukázal na skutočnosť, že nešlo o



individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré
by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by
svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa názoru tunajšieho súdu, považovať
zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne
dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade
nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv čo je
v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní
ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal
právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje
rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z
hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie tak, ako to žiada v žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Poukázal na dôvodovú správu NR SR k ust. § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že cieľom takejto úpravy je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo
výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto
ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.
Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie
iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú. V prejednávanej veci sa stal rozhodcovský rozsudok (exekučný titul) právoplatný a
vykonateľný aj z dôvodu, že povinný nepodal ani opravný prostriedok podľa § 3 ZKR - žiadosť na
preskúmanie rozsudku iným rozhodcom, ani žalobu na súd na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
§ 40 a nasl. ZRK, napríklad i z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy - doložky (§ 40 ods. 1, písm. a),
c) ZRK). Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora
vykonaním exekúcie tak, ako to žiada v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa §
212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého
uznesenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia
§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 09.07.2012, kedy
bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -
právoplatného a vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie
č. II/2011-8197 zo dňa 03.04.2012. Oprávnený predložil súdu prvého stupňa zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 00-0000927832 zo dňa 23.05.2008 spolu
so Všeobecnými obchodnými podmienkami Tatra banky, a.s. Následne súd prvého stupňa obsadený
vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej právnej veci v
celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a v odôvodnení
rozhodnutia sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa
§ 219 ods. 2 OSP.



Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v
neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre
daný prípad. Okrem iného odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo
zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila
uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým
došlo k zneužitiu práv dodávateľom.

Ak súdny exekútor podá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku preskúma súlad exekučného titulu (v tomto prípade rozhodcovského
rozsudku), žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a aj návrhu na vykonanie exekúcie so
zákonom. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Teda exekučný súd je v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 9. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011 oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej doložky (zmluvy).
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012,
skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súd prvého stupňa v exekučnom
konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie
vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný
titul nie je v rozpore so zákonom. Všeobecný súd je v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 povinný v priebehu celého exekučného konania
ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto
predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti uvádza, že dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky
vyplývajúce z článku IV. Spoločné ustanovenia ods. 4.9 obchodných podmienok pre úver vyznievajú
jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže odporca (povinný) toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy
nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. Teda iba v prípade, že by bola rozhodcovská doložka s odporcom
pri uzatváraní zmluvy individuálne dojednaná, t. j. iba v prípade, ak by odporca mal danú možnosť
význam tohto dojednania v celom rozsahu pochopiť a teda i ovplyvniť, bolo by možné konštatovať, že
rozhodcovská doložka je dojednaná platne.

Táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (povinnému) domáhať sa svojho práva zo zmluvy na
všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá
spôsobuje jej neplatnosť.

Z uvedených podstatných dôvodov súd prvého stupňa ako exekučný súd správne žiadosť súdneho
exekútora zamietol, pretože exekučný titul, na základe ktorého žiadal súdny exekútor exekúciu vykonať
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný,
nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.



Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.