Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/102/2016 z 16. 3. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 16. marca 2016, sp. zn. 11CoP/102/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1315223661.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/102/2016 | ECLI:SK:KSBA:2016:1315223661.1 | 2016-03-16 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 76 ods. 1 písm. b) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a43cfed7-d2e7-432f-8b0b-052d8b95bbc2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1315223661.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/102/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315223661
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315223661.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti N.: G., nar. XX.XX.XXXX a D.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok,
pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, deti rodičov: matky - O. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom N. 29, XXX XX Y. B., toho času C. 6, XXX XX N., zastúpenej VRBA & PARTNERS s.r.o.,
so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, a otec - L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX Y.
B., zastúpený AK JUDr. Almáši Gabriel, s.r.o., so sídlom Niťová 3, 821 08 Bratislava, na návrh otca o
nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III
dňa 08.12.2015, č.k. 38 P/430/2015-17, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom uznesení súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, v ktorom do doby
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o zmene zverenia maloletých detí zveril maloleté deti
N.: G., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, učil matke vyživovaciu
povinnosť na maloletú G. vo výške 100 Eur mesačne a na maloletú D. 120 Eur mesačne od 08.12.2015
a vo zvyšku návrh otca zamietol. Určil, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich
majetok.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 102 ods.1, § 75 ods.1,2,5,8, §76 ods.1 písm. b) O.s.p. a tým,
že po zhodnotení skutkových okolností prípadu vyplývajúcich zo spisu zistil, že návrh otca na
nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný a naliehavý právny záujem na jeho nariadenie je daný,
nakoľko priaznivý vývoj oboch maloletých detí je vážne a bezprostredne ohrozený. Listinnými dôkazmi
pripojenými k návrhu za preukázané považoval dôvodné podozrenie z násilia páchaného na maloletej G.
partnerom matky, s ktorým obe deti žijú v spoločnej domácnosti. Konštatoval, že maloletá G. (17 rokov),
bola nútená o pomoc požiadať školu, pretože ako uviedla, matka situáciu riešiť odmietala. Tvrdenia
maloletej vo svojom návrhu podporil aj otec, ktorý poukázal už na skôr opakujúce sa napadnutia jeho
osoby zo strany partnera matky. Zdôraznil, že otec po oboznámení sa so situáciou maloletých detí urobil
všetky úkony, ktoré za daného stavu veci urobiť mohol, vrátane prevzatia maloletej G. do svojej osobnej
starostlivosti s dostatočným osvedčením potreby dočasnej zmeny úpravy pomerov medzi rodičmi a
maloletými deťmi. Za uvedeného, predbežne zisteného skutkového stavu rozhodol o zmene zverenia
oboch maloletých detí, aj napriek tomu, že skutočnosti preukazované návrhom sa týkali bezprostredne
iba maloletej G.. V tomto smere poukázal na neprípustnosť ponechania mladšej dcéry D. v označenom
rodinnom prostredí u matky. Vzhľadom na predbežné zverenie maloletých detí otcovi, zmenil výrok
rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletých deťom na čas po rozvode,
podľa ktorého právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bolo dané iba matke, a za
súčasného stavu veci priznal toto právo obom rodičom. V súvislosti s návrhom otca v časti úpravy styku
maloletých detí s matkou, ktorý otec navrhoval ponechať bez úpravy uviedol, že vzhľadom na vek oboch
maloletých detí, je akákoľvek úprava styku matky s deťmi neúčelná. Vyživovaciu povinnosť matky voči



maloletým deťom určil v rozsahu zodpovedajúcom výške vyživovacej povinnosti tak, ako ju mal určenú
otec maloletých detí, konštatujúc, že výživné určené predbežným opatrením má predbežnú povahu a
slúži k ochrane práv maloletých detí do doby, keď o výchove a výžive nebude rozhodnuté meritórnym
rozhodnutím.

Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu matka,
poukazujúc na nepravdivé podklady uvedené otcom maloletých detí, z ktorých pri svojom rozhodnutí
súd prvého stupňa vychádzal. Uznesenie prvostupňového súdu považovala za nevhodné pre maloleté
deti a v rozpore s ich záujmami. Uviedla, že dňa 02.12.2015 sa maloletá G. nevrátila zo školy domov,
na základe čoho iniciovala konanie o nariadení predbežného opatrenia odovzdaním maloletej otcom do
jej osobnej starostlivosti. Poukázala na to, že v danom období podal návrh na nariadenie predbežného
opatrenia aj otec, pričom súd bez toho, aby bližšie zisťoval okolnosti prípadu, jej návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol. Rovnako v deň odchodu maloletej kontaktovala políciu, ktorá ju
informovala o podaní trestného oznámenia na jej partnera O. O. ako aj o nariadení predbežného
opatrenia, ktorým súd zveril maloleté deti otcovi. Vyjadrila názor, že uvedená situácia bola účelovo
pripravená zo strany otca aj maloletej G.. Skutočnosti a obvinenia popísané maloletou G. voči jej
partnerovi, lekárovi Národného onkologického ústavu v Bratislave, považuje za nepravdivé a účelovo
vytvorené tak, aby mohla opustiť spoločnú domácnosť. Uviedla, že maloletá mala s jej prístupom k
nej veľký problém, keďže sa ako rodič snažila byť prísna, viedla deti aby sa dobre učili a venovali čas
dôležitým veciam. Spolu s jej partnerom O. O. veľa krát maloletú G. žiadali, aby situáciu nevyhrocovala
a aby sa k svojej matke správala lepšie. Odmietala tvrdenia maloletej, že zo strany jej partnera došlo
k týraniu maloletej, alebo jej bitiu. Má za to, že maloletá G. je povahovo po otcovi, vo svojom veku
sa z nej stáva manipulátorka, ktorá klame. Danú situáciu maloletá G. využila a vymyslela si incidenty
s jej partnerom O. O. z dôvodu, že má priateľa v lokalite Chorvátsky Grob, kde žije otec. Uviedla,
že maloletá je nezvládnuteľná, túla sa do neskorých večerných hodín, odmieta sa učiť a je doslova
závislá na mobilnom telefóne. Poukázala na unáhlenosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré veľmi
zle zasiahlo aj mladšiu D., ktorá má inú povahu, s matkou a jej partnerom si dobre rozumie, pričom
aktuálne do školy, ktorú navštevuje na G., musí denne dochádzať zo Slovenského Grobu. Uviedla, že
je nevyhnutné, aby odvolací súd zvážil celú vec minimálne vo vzťahu k maloletej D., ktorá má rada
prostredie v jej domácnosti a s otcom bývať nechcela. Tvrdila, že obe sestry spolu dobre vychádzajú a je
neakceptovateľné, aby boli od seba rozdelené. Bývanie maloletých detí s otcom považuje za nevhodné,
rodinný dom, v ktorom otec býva, je nedokončený, zanedbaný, neudržiavaný, odpojený od plynu a bez
teplej vody. V neposlednom rade uviedla, že dievčatám sa 29.12.2015 narodil súrodenec, ktorý prinesie
maloletým deťom pozitívnu zmenu.

Otec maloletých detí v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky žiadal uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdiť a otcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 74,58 Eur. Uviedol, že tvrdenia
matky považuje za účelové a zavádzajúce. Zdôraznil, že nie je vhodné , aby obe maloleté deti žili v
spoločnej domácnosti s matkou a jej partnerom O. O., ktorý je výbušnej a násilníckej povahy, zo strany
ktorého bol aj on minimálne dvakrát fyzicky napadnutý. Mal za to, že skutočnosti, ktoré nastali a ktoré
ho viedli k podaniu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, dostatočne preukázal.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je
dôvodné. Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaní
neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi. V konaní
starostlivosti o maloleté deti je preto nariadenie predbežného opatrenia namieste, najmä ak je výživa
dieťaťa vážne ohrozená, § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p., a ak si vyžaduje záujem dieťaťa jeho odovzdanie do
starostlivosti druhému rodičovi alebo do starostlivosti toho, koho označí súd , alebo do striedavej osobnej
starostlivosti (§ 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Starostlivosť treba chápať ako procesný nástroj, pričom
jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežného opatrenia. Inštitút predbežného
opatrenia slúži na predbežnú a dočasnú úpravu pomerov, ak nastane situácia, ktorá do rozhodnutia
vo veci samej neznesie odklad. Predbežným opatrením sa poskytuje rýchla a účinná ochrana, z tohto
dôvodu sa dokazovanie nevykonáva, súd vychádza len z údajov navrhovateľa, ktorými osvedčuje
svoje právo, jeho ohrozenie, ako aj z pripojených listinných dôkazov, ktoré podporujú pravdivosť



podaného návrhu. Ide o krátkodobé provizórium slúžiace na ochranu ohrozeného alebo porušeného
práva. Uvedené všeobecné zásady charakterizujúce inštitút predbežného opatrenia sa vzťahujú aj na
konanie starostlivosti o maloleté deti, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí
a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu právam maloletých detí.

V zmysle uvedených zásad v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, keď vychádzajúc z obsahu
návrhu otca, ako aj z pripojených listinných dôkazov a doposiaľ vykonaného dokazovania, mal pre
potreby nariadenia predbežného opatrenia dostatočne osvedčené splnenie podmienok na dočasnú
úpravu pomerov účastníkov, a to zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti otca.

Odvolací súd v záujme zistenia čo najaktuálnejšieho objektívne existujúceho skutkového stavu veci
doplnil dokazovanie prostredníctvom prešetrenia pomerov v rodine a vykonania pohovoru s maloletými
deťmi, ktoré potvrdilo správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu, potvrdilo existenciu vhodných
bytových podmienok pre riadnu výchovu a starostlivosť o maloleté deti v domácnosti u otca a obsahovalo
aj zistený názor maloletých detí, ktoré zhodne a jednoznačne potvrdili, že chcú bývať u otca v Y. B..

Odvolací súd sa pri zohľadnení skutkových okolností daného prípadu zhodol s názorom súdu prvého
stupňa o splnení zákonných predpokladov pre otcom navrhnuté predbežné opatrenie dočasným
zverením oboch maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o dôvody odvolania matky ( bez
uvedenia konkrétnych právne a skutkovo významných argumentov), najmä spochybňovanie tvrdení
otca a maloletej G. o neprimeranom zasahovaní do jej osobnej integrity zo strany jej partnera M.
O., či dokonca o neprimeranom trestaní, bití, či ponižovaní, o nevhodných bytových podmienkach
v domácnosti otca, či nevhodnosti dočasného riešenia vo vzťahu k maloletej D., ako aj nesprávne
vyhodnotenie daného prípadu súdom prvého stupňa, treba uviesť, že bez vykonania náležitého
dokazovania k tak rozporným tvrdeniam oboch rodičov a maloletých detí, nie je možné zaujať v
danom štádiu konania objektívne stanovisko ( nie je to ani účelom predbežného opatrenia), toto bude
zisťovať súd prvého stupňa v konaní vo veci samej. V rámci zisťovania skutkového stavu súd prvého
stupňa vyhodnotí osobnostné predpoklady rodičov na riadnu starostlivosť o deti a vplyv ich výchovného
prostredia na ne, posúdi ich rodičovské kompetencie a rodičovskú zodpovednosť, bude zisťovať názor
maloletých detí a rozhodne o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.
Napriek tomu, že v rámci konania o nariadenie predbežného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva,
odvolací súd požiadal ustanoveného kolízneho opatrovníka maloletých detí o prešetrenie pomerov v
domácnosti otca a o zisťovanie názoru maloletých detí pre potreby posúdenia správnosti rozhodnutia
prvostupňového súdu. Z vykonaného šetrenia kolíznym opatrovníkom dňa 03.03.2016 bolo zistené, že
maloleté deti majú v domácnosti otca vytvorené vhodné podmienky pre priaznivý psychický, fyzický i
sociálny vývin, dom je udržiavaný v čistote a v poriadku, deti v ňom majú svoje detské izby uspôsobené
na spanie, hru aj prípravu do školy. V prejednávanom prípade nemal odvolací súd z obsahu odvolania,
spisu a doplnenej správy kolízneho opatrovníka pre účely posúdenia predbežného opatrenia preukázaný
rozpor so záujmami maloletých detí.

Za uvedenej situácie (spolu s aktuálne zisteným názorom nielen maloletej G., ale aj maloletej D., ktoré
sú v osobnej starostlivosti otca už viac ako 3 mesiace) by bolo zrejmé vhodné, aby rodičia vyhľadali
odbornú pomoc psychológa za účelom riešenia krízovej situácie, v ktorej vzhľadom na vek maloletých
detí s najvyššou pravdepodobnosťou, matkou navrhované znalecké dokazovanie neprinesie očakávaný
výsledok. Obe dievčatá sú vo veku ( 17 rokov a 14 a pol roka), kedy dokážu jasne a dostatočne vyjadriť
svoj názor a v čase rozhodovania súdu prvého stupňa budú bohatšie o skúsenosť bývania so svojim
otcom, s možnosťou prirodzene porovnávať obe rodinné zázemia. Je veľmi pravdepodobné, že maloleté
deti dostatočne nespracovali zásah do ich rodinného života po rozchode rodičov, príchodom nového
partnera matky a signály, ktoré mohli tomuto stavu nasvedčovať matka nevidela alebo im neprikladala
náležitý význam. Už tieto by sami o sebe mohli mať vplyv na aktuálne rozhodnutie maloletých detí,
avšak pokiaľ v domácnosti matky zo strany jej partnera dochádzalo aj k nevhodným zásahom do
ich výchovy, prípadne k fyzickým trestom, či k ich ponižovaniu, mohlo dôjsť až k strate ich dôvery k
matke, ktorá situáciu nemala potrebu riešiť alebo ju jednoducho takto nevyhodnocovala. O zrejme slabej
podpore maloletej G. zo strany matky, v jej konfliktnom vzťahu k jej partnerovi svedčí aj obsah odvolania
matky, z ktorého vyplýva, že svoje konanie a konanie svojho partnera voči maloletým deťom nijako
nespochybňuje, na rozdiel od hodnotenia konania svojej dcéry G., ktorú považuje za manipulátorku
a klamárku, dokonca s nevhodnou povahovou výbavou. Tak, ako to vyplýva z rozhovoru kolízneho
opatrovníka s maloletou D., matka nepozná ani aktuálny postoj mladšej dcéry k vzniknutému stavu.



Odvolací súd zhodne s názorom matky má za to, že nie je vhodné maloleté sestry oddeliť a preto za
danej dôkaznej situácie je potrebné v starostlivosti otca ponechať i maloletú D., rešpektujúc jej názor, aj
keď skutočnosti uvedené v návrhu otca sa jej bezprostredne netýkali.

Uznesenie súdu prvého stupňa tak vo výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca,
ako aj vo výroku o výživnom a zmene rozhodnutia o zastupovaní a správe majetku maloletých detí,
ktoré neboli odvolaním matky napadnuté, je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej ( § 145 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.