{"guid": "00c7e14a-bc8a-44ca-b12b-e25f8fb05a1f:bc195316-b4f6-4511-82a4-abbec9bd9c48", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3812217750.2", "spisova_znacka": "5CoP/36/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/36/2013 z 17. 12. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 17. decembra 2013, sp. zn. 5CoP/36/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3812217750.2", "identifikacne_cislo": "3812217750", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2013-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc195316-b4f6-4511-82a4-abbec9bd9c48", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3812217750.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3812217750.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3812217750.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/36/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812217750
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3812217750.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr.
Emílie Zimovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú V. M., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny T., dieťa rodičov: matky V.
M., bytom T., W.. L.. XX/XX, zast. R.. J. I., advokátom so sídlom v T., U. X., otca K.. Bc. C. M., bytom
R., V. XXX/X, zast. R.. X. L., advokátkou so sídlom v H. L., V. F. F. XXX/X, o návrhu matky maloletého
dieťaťa na zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 8. augusta 2013, č.k. 10P/5/2013-190, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa     p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu v Galante č.k.
10C/217/1999 - 57 zo dňa 23.11.2000 vo výroku o vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu
tak, že vyživovaciu povinnosť otca k maloletej V. zvýšil zo sumy 49,79 eur mesačne na sumu 150 eur
mesačne od 01.12.2011 do 30.04.2012 a od 01.05.2012 vyživovaciu povinnosť otca zvýšil zo sumy 150
eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, ktoré je otec povinný  platiť do rúk matky vždy do 25. dňa
v mesiaci vopred. Otcovi maloletého dieťaťa uložil povinnosť na tvorbu úspor maloletého dieťaťa platiť
sumu 50 eur mesačne na Sporiaci účet maloletého dieťaťa, vedený v ČSOB a.s., č. XXXXXXXXXX/
XXXX od 08.08.2013, vždy do 25. dňa v mesiaci. Dlžné výživné za obdobie od 01.12.2011 do 08.08.2013
v sume 2.050 eur súd  prvého stupňa povolil  otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 50 eur
spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom október 2013, do rúk matky maloletého dieťaťa s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti
návrh zamietol. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že návrh
na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu je dôvodný. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 10C/217/99-57 zo dňa 23.11.2000 bolo
manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené a na základe rodičovskej dohody účastníkov bola
maloletá V. na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matke. Vyživovacia povinnosť otca
bola určená sumou 1.500,- Sk mesačne. V tom čase matka dieťaťa dosahovala mzdu v sume 7.320,-
Sk mesačne. Iné vyživovacie povinnosti nemala. Otec dieťaťa dosahoval zárobok v sume 13.170,-
Sk mesačne. Iné vyživovacie povinnosti nemal. Maloletá V. bola v tom čase vo veku takmer 4 rokov.
Je nepochybné, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti sa podstatným spôsobom zmenili
pomery najmä na strane maloletej V., ktorá má 16 rokov a ukončila 6. ročník 8-ročného Piaristického
gymnázia v T.. Došlo k zvýšeniu nákladov na jej materiálne zabezpečenie, a to nielen v súvislosti s
jej štúdiom na strednej škole, ale aj v dôsledku toho, že je vekovo staršia a jej osobné potreby sú
na úrovni dospelého človeka. Keďže má zdravotné problémy, zvýšili sa jej náklady aj v súvislosti s
liečbou jej zdravotných obtiaží. Rovnako aj na strane oboch rodičov došlo k zmene pomerov. Matka
dieťaťa žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý vykonáva advokátsku prax a jeho priemerný



čistý mesačný zárobok prestavuje sumu 800 eur. Byt, v ktorom s ním žije, patrí do jeho výlučného
vlastníctva, za ktorý platí náklady na bývanie výlučne sám. Z ich vzťahu pochádza jedno maloleté
dieťa, W., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou je na predĺženej materskej dovolenke do 31.05.2014 z dôvodu
zhoršeného zdravotného stavu dieťaťa. Okrem maloletej W. a V. iné vyživovacie povinnosti nemá. Jej
príjem predstavuje rodičovský príspevok v sume 190,10 eur mesačne, ktorý poberá od 01.06.2013 a
rodinné prídavky na 2 deti. Je nemajetná a okrem 20 ročného osobného motorového vozidla SEAT
Cordoba, rok výroby približne 1992-1993, iný majetok nevlastní. Otec dieťaťa v období od 01.01.2011 až
do skončenia pracovného pomeru, t.j. 01.10.2011 bol zamestnancom OR PZ H. L., kde dosahoval príjem
v sume 1832,35 eur. Keďže v ďalšom období by jeho príjem klesol o polovicu, rozhodol sa požiadať o
výsluhový dôchodok. Od 01.05.2012 doposiaľ je zamestnaný v S. T., a.s. so sídlom v F. a jeho priemerný
mesačný zárobok predstavuje sumu 1.201,88 eur. Do zamestnania cestuje vlakom a jeho mesačné
náklady na cestovné predstavujú sumu 60 eur. Je poberateľom výsluhového dôchodku v sume 561,26
eur mesačne a v súvislosti so skončením pracovného pomeru u A., kde bol zamestnaný do XX.XX.XXXX,
mu bolo vyplatené v decembri 2011 odchodné v sume 10.000 eur, ktoré použil na dokončenie rodinného
domu v R., kde v súčasnosti žije. Mesačné náklady na bývanie predstavujú sumu 231,63 eur a ročné
sumu 174,44 eur. Okrem rodinného domu, ktorý má v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou, je
výlučným vlastníkom ďalších dvoch bytov, nachádzajúcich sa v N., s tým, že jeden byt, nachádzajúci sa
v N., nie je prenajímaný, je prázdny a náklady v tomto byte predstavujú sumu okolo 200 eur mesačne
a druhý byt, nachádzajúci sa v N., je v podnájme za cenu 200 eur mesačne. Otec dieťaťa ako výlučný
vlastník dal uvedený byt do nájmu svojej manželke bezodplatne, ktorá ho v rámci svojej podnikateľskej
činnosti dala do podnájmu. Jeho manželka je SZČO a podniká v oblasti ekonomický poradca. Za rok
2011 bol jej daňový základ v sume 6.652,39 eur a daň predstavovala sumu 587,68 eur. V roku 2012
daňový základ predstavoval sumu 2.028,78 eur a daň predstavovala sumu 385,46. Otec je vedený ako
vlastník a držiteľ vozidiel Opel Astra a Mitsubischi a jeho manželka je vedená ako držiteľka motorového
vozidla  Mercedes Benz, ktoré používa na podnikateľské účely. Spláca hypotekárny úver na prestavbu
rodinného domu v sume 536,53 eur mesačne, spotrebné úvery v Poštovej banke, a.s. a v ČSOB, a.s.
Na základe zisteného skutkového stavu bol súd prvého stupňa toho názoru, na strane otca existuje
priestor pre zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti. Pomery zistené na strane otca odôvodňujú zvýšenie
výživného. Súd prvého stupňa prihliadol aj na to, že v decembri 2011 mu bolo vyplatené predchádzajúcim
zamestnávateľom odchodné v sume 10.000 eur, ktoré použil výlučne na dostavbu rodinného domu,
ktorý je v jeho BSM. V súlade s ust. § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine súd prvého stupňa
vyživovaciu povinnosť otca zvýšil od 01.12.2011 do 30.04.2012 na sumu 150 eur s prihliadnutím na
vyplatené  odchodné v sume 10.000 eur, na ktorom má dieťa právo sa podieľať s poukazom na cit. ust.
§ 62 ods. 2 Zákona o rodine. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie vyživovacej povinnosti
spätne od 01.12.2011, hoci návrh na začatie konania bol podaný dňa 28.09.2012, súd prvého stupňa
videl v tom, že otec dieťaťa pred matkou zamlčal prevzatie odchodného v sume 10.000 eur a toto
finančné plnenie malo vplyv na výšku jeho vyživovacej povinnosti, ktorá od roku 2000 nebola menená,
predstavovala sumu 49,79 eur mesačne. Súčasne od decembra 2011 bol poberateľom výsluhového
dôchodku v sume 561,26 eur mesačne. Otec dieťaťa si však v tomto období svoju vyživovaciu povinnosť
plnil tak, že v mesiacoch september a október 2011 poslal výživné po 100 eur, v mesiaci november
2011 neposlal žiadne výživné a v mesiacoch december 2011 až máj 2012 platil po 50 eur mesačne a od
júna 2012 až doposiaľ platí výživné v sume 100 eur mesačne. Sumu 300 eur, ktorú otec považoval za
vyrovnanie nedoplatku na výživnom za obdobie od novembra 2011 do mája 2012, nie je možné započítať
na výživné v uvedenom období, vzhľadom na okolnosti, za ktorých bola dieťaťu a matke poskytnutá
(osobne dcére do rúk odovzdal hotovosť 150 eur a ďalšiu hotovosť 150 eur poslal matke, ktorá tvrdenie
otca poprela, a nie je preukázané, že uvedená platba na účet matky bola zaslaná). Jednoznačne táto
finančná hotovosť slúžila na zaplatenie školského výletu dieťaťa v Ríme, na ktorý bola v skutočnosti
určená. V danom období bolo v možnostiach a schopnostiach otca podieľať sa na výžive dieťaťa sumou
150 eur mesačne. Dlžné výživné predstavuje sumu 500 eur s prihliadnutím na to, že otec si svoju
vyživovaciu povinnosť v období od decembra 2011 do apríla 2012 plnil sumou 50 eur mesačne, čo
je zrejmé z výpisu z bankového účtu matky z čl. 11 spisu. Zaplatené výživné predstavuje sumu 250
eur (5 mesiacov x 50 eur), platiť mal 750 eur (5 mesiacov x 150 eur). Od 01.05.2012 bola vyživovacia
povinnosť otca zvýšená zo sumy 150 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne. V tomto období príjem
otca predstavoval mzdu dosahovanú u súčasného zamestnávateľa, v S.. so sídlom v F. v sume 1.201,88
eur a výsluhový dôchodok v sume 561,26 eur mesačne. Celkom mesačný príjem otca predstavuje sumu
1.763,14 eur mesačne. Po odpočítaní jeho nevyhnutých nákladov na bývanie, úhradu osobných potrieb,
cestovného do zamestnania, poistenia motorových vozidiel, platenia osobného poistenia dieťaťa je v
jeho schopnostiach platenie výživného v určenej výške, najmä s prihliadnutím na to, že iné vyživovacie



povinnosti nemá. Súd prvého stupňa s poukazom na cit. ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine neprihliadol
na platenie úverov, životného poistenie otca, ktoré náklady nie je povinný nevyhnutne vynaložiť, ani na
platenie nákladov za byt, ktorý jeho manželka dala do podnájmu a za ktorý získava odplatu 200 eur
mesačne. Za obdobie od 01.05.2012 do 08.08.2013 dlh na výživnom predstavuje sumu 1.550 eur. V
mesiaci máj 2012 zaplatil 50 eur (č.l. 11 spisu), od júna 2012 do 08.08.2013 platil po 100 eur. Zaplatil
celkom sumu 1.450 eur, mal zaplatiť sumu 3.000 eur (15 mesiacov po 200 eur).V súlade s cit. ust. §
63 ods. 3 Zákona o rodine a na základe súhlasu otca podieľať sa na tvorbe úspor dcéry sumou 50
eur mesačne od 08.08.2013 mu bola uložená povinnosť podieľať sa na tvorbe úspor sumou 50 eur
mesačne na sporiaci účet maloletej, vedený v ČSOB a.s. Na nakladanie s účtom dieťaťa je potrebný
súhlas súdom. Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa povolil otcovi dieťaťa splácať dlžné
výživné v mesačných splátkach po 50 eur, ktoré považoval za primerané jeho príjmu. Pokiaľ sa matka
dieťaťa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca od 01.09.2011 na sumu 150 eur mesačne a
ďalšieho zvýšenia výživného na sumu 350 eur mesačne od 01.01.2012, bol v tejto časti jej návrh ako
nedôvodný zamietnutý.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie matka a otec mal. dieťaťa.

Matka mal. dieťaťa v odvolaní žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa a rozhodol o výživnom pre maloletú tak, ako žiadala v návrhu. V odvolaní uviedla, že zvýšenie
vyživovacej povinnosti žiadala najmä z dôvodu, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti vo vzťahu
k maloletej došlo na strane všetkých účastníkov k podstatnej zmene pomerov, nakoľko od rozhodnutia
uplynulo už 12 rokov, maloletá je žiačkou strednej školy, došlo k rastu životných nákladov, k zmene
životných a platobných pomerov na strane oboch účastníkov, jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť,
a teda v pôvodnom súdnom rozhodnutí určená výška výživného nezodpovedala schopnostiach a
možnostiam odporcu a ani odôvodneným potrebám maloletej. Prvostupňový súd v napadnutom
rozhodnutí dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, sčasti nedostatočne zistil skutkový stav veci
a nesprávne aplikoval správny hmotno-právny predpis v podobe Zákona o rodine. Z vykonaného
dokazovania, ako i z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že životná úroveň oboch rodičov
je vo výraznom vzájomnom nepomere, s tým, že na strane otca maloletej je životná úroveň, zárobkové
možnosti, ako schopnosti udržať, prípadne dosahovať vyšší príjem sú podstatne vyššie, ako na jej strane
ako matky, čo súd v nedostatočnom rozsahu zohľadnil v konečnom rozhodnutí. Opakovane zdôraznila,
že ona má dve vyživovacie povinnosti (z toho mladšia dcéra W. má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav),
pričom odporca jednu, ona poberá rodičovský príspevok vo výške 190,10 eur, otec mal. má príjem cca
1.800 eur, pričom ona nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, motorového vozidla ani iných cennejších
vecí, zatiaľ čo otec mal. je bezpodielovým spoluvlastníkom rodinného domu, výlučným vlastníkom dvoch
bytov a najmenej dvoch osobných automobilov. Otec maloletej ďalej z titulu výkonu svojho zamestnania
je oprávnený užívať aj vozidlo svojho zamestnávateľa. Ďalej poukazovala na to, že otec maloletej sa
sám, a teda dobrovoľne ku 01.10.201 l vzdal výhodnejšieho zamestnania, v ktorom dosahoval príjem
cca 1 800 Eur mesačne z titulu odchodu z policajného zboru. Mala za to, že v tomto konaní dostatočným
spôsobom osvedčila existenciu dôvodov, hodných osobitného zreteľa, zakladajúcich možnosť žiadať
spätne zvýšenie výživného, a to už od 01.09.2011 a nie až od 01.12.2011, ako ustálil prvostupňový súd.
Ďalej namietala, že súd nedostatočne posúdil aj spôsob, akým odporca nakladá so svojím majetkom.
Pokiaľ je otec maloletej vlastníkom 2 bytov, ktoré neužíva pre vlastné potreby, tak tieto by pre neho
mali byť ekonomickým prínosom v podobe výnosov z ich nájmu. Napadnutý rozsudok považovala aj
za právne nepreskúmateľný, nakoľko z neho nie je zrejmé, prečo súd priznal na bežné výživné len
sumu 200 eur namiesto požadovanej sumy 350 eur.  Súdom určené bežné výživné nepostačuje ani
na vykrytie bežných odôvodnených potrieb maloletej, ktoré výrazne prevyšujú sumu 200 eur o to viac,
že medzi naliehavé potreby maloletej patrí aj potreba doučovania z viacerých školských predmetov.
Taktiež súd pochybil aj v otázke hodnotenia nákladov odporcu, nakoľko nesprávne sčasti usúdil, že
určité náklady možno považovať za nevyhnutné, hoci na ne nemal prihliadať. Ďalšou skutočnosťou,
ktorá je sporná, je to, že prečo za situácie, keď bežné výživné nebude postačovať ani na uspokojovanie
bežných odôvodnených potrieb maloletej, súd rozhodol o povinnosti otca podieľať sa na tvorbe úspor,
pričom vo výroku o povinnosti tvorby úspor, v časti nakladania s prostriedkami na tomto účte nie je
ustanovenie o tom, že na nakladanie s účtom dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Ďalej namietala, že súd
zmenil dátum splatnosti bežného výživného z l5-teho dňa na 25-ty deň v mesiaci vopred, a to bez toho,
aby o to ktorýkoľvek z účastníkov požiadal, resp. aby táto skutočnosť bola v prospech maloletej. K otázke
povolenia splátok zameškaného výživného a ich výšky súd nedostatočne zvážil celkové majetkové



pomery a zárobkové možnosti otca maloletej a povolil mu splácať zameškané výživné v príliš nízkej
sume. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je otázka zvýšenia výživného pre maloleté dieťa, s
pohliadnutím na skutočnosť, že toto konanie možno začať aj bez návrhu, aby v prípade, ak odvolací
súd zistí, že majetkové pomery otca maloletej to dovoľujú, aby popri platení bežného výživného v
jej požadovanej výške zaviazal ho aj na tvorbu úspor pre maloletého dieťaťa, a to vo výške, ktorú
necháva na zvážení súdu a pre prípad, že súd zistí, že majetkové pomery odporcu mu dovoľujú splácať
zameškané výživné aj vyššou sumou, ako sumou 70 eur mesačne, navrhovala, aby súd určil splátku
dlhu na túto sumu.

Otec maloletej v odvolaní žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zvýši
vyživovaciu povinnosť na sumu 150 eur od podania návrhu, na tvorbu úspor po 50 eur od 08.08.2013 a
nedoplatok mu povolí splácať po 20 eur. V odvolaní uviedol, že súd nezohľadnil, resp. vôbec neprihliadol
na skutkové zistenia, a to, že dobrovoľne zvýšil výživné zo 49,79 eur, určené súdom v roku 2000. na
100 eur, od roku 2003 platil všetky účty maloletej za mobilný telefón a že maloletej zabezpečoval tvorbu
úspor prostredníctvom životného poistenia po 40,46 eur mesačne. Až do mája 2010 platil  maloletej
obedy v školskej jedálni, kým sa tam stravovala. Vždy podľa potreby maloletej hradil všetky školské
aktivity, najmenej v polovici. Hradil jej ošatenie, zariadil jej v jeho rodinnom dome, vlastnú kompletnú
izbu s nákladmi cca 750 eur. Súd ďalej nezohľadnil, že maloletá má zlé vzťahy s druhom matky, pod
vplyvom ktorého je aj matka, výsledkom čoho boli a aj sú konflikty, riešené maloletou útekmi z domu.
Konfliktné prostredie, v ktorom maloletá vyrastá, má za následok zhoršenie jej študijných výsledkov.
Súd nesprávne vyhodnotil jeho nedoplatok na výživnom - 300 eur od novembra 2011 do mája 2012,
keď ani matka nepoprela, že  zaplatil maloletej školský študijný výlet do Ríma. Súd nesprávne a
nedôsledne vyhodnotil životnú úroveň matky. Hoci matka vedie spoločnú domácnosť s otcom svojej
druhej maloletej dcéry, ktorý je advokátom, potvrdenie o jeho príjmoch nežiadal a nezohľadnil ani časté
nákladné zahraničné dovolenky. Matka maloletej je síce na predĺženej materskej dovolenke - údajne z
dôvodov zlého zdravotného stavu mladšej dcéry, čo jej bráni zamestnať sa, ale matka zatajila súdu, že
maloletá W. navštevuje už rok materskú školu, a preto jej nič nebráni, aby sa zamestnala. Nesúhlasil ani
s odôvodnením zvýšenia výživného spätne od 01.12.2011. Takéto odôvodnenie nezodpovedá dôvodom
hodných osobitného zreteľa, najviac nie je v súlade s odôvodnením, aké uviedla matka v návrhu, a
matka tieto dôvody nepreukázala. Súd pri výplate odchodného, predstavujúceho jeho zvýšený príjem,
nezohľadnil jeho osobné pričinenie, osobné vypätie v zamestnaní, ktoré mal, lebo tento príspevok je
benefitom na všetky sťažené podmienky zamestnania.

K podanému odvolaniu matky a otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, v ktorom uviedol, že
vzhľadom na potreby maloletej, ktorá od poslednej úpravy výživného v roku 2000 je o 13 rokov
staršia a je študentkou strednej školy, je návrh matky na zvýšenie výživného opodstatnený. Matka má
neporovnateľne vyššie výdavky v súvislosti so štúdiom na strednej škole oproti výdavkom na základnej
škole, zvýšili sa podstatne bežné každodenné potreby maloletej - oblečenie, obuv, strava, drogéria,
hygiena a iné. Maloletá dosahuje na strednej škole dobré výsledky a je predpoklad, že bude pokračovať
v štúdiu na vysokej škole. Maloletá navštevuje tanečný krúžok, s čím má matka zvýšené výdavky.
Matka sa snaží, aby dcéra mala vhodne vyplnený voľný čas. Okrem uvedených výdavkov na základné
životné potreby má matka zvýšené výdavky i v súvislosti so zdravotným stavom maloletej - znížená
imunita, problematická pleť. Z uvedených dôvodov je návrh matky na zvýšenie výživného opodstatnený.
Vzhľadom na príjem otca navrhoval výživné zvýšiť za obdobie od 01.09.2011 do 31.12.2011 na sumu
150 Eur a od 01.01.2012 na sumu 300 Eur mesačne a zaviazať otca prispievať maloletej na tvorbu úspor
v sume 50 Eur mesačne.

K podanému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej, v ktorom opätovne namietala
skutočnosti, uvádzané v odvolaní otca maloletej, a to z dôvodu že sa nezakladajú na pravde, a ktoré
namietala už vo svojom odvolaní, a to ohľadom konfliktného prostredia v jej domácnosti, ako i dovoleniek,
na ktorých boli, jej možnosti zamestnať sa, a následne i k nedoplatku na výživnom. Na záver žiadala,
aby odvolací súd odvolanie otca zamietol a jej odvolaniu vyhovel.

K podanému odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletej, v ktorom namietal, že dôvodom
zvýšenia vyživovacej povinnosť je nenásytnosť matky, taktiež matka nepreukázala, aké odôvodnené



potreby na maloletú vznikli počas jedného roka, keď zmenila návrh a žiadala výživné už v sume 350 eur.
Čo sa týka zmeny pomerov, tak uviedol, že síce uplynulo 12 rokov od posledného rozhodovania, ale už 3
roky prispieva dobrovoľne po 100 eur. Ďalej namietal, že matka nepreukázala, že maloletá má výdavky
vo výške výživného, ako žiada, taktiež neustále zavádza ohľadom výšky platby za doučovanie, pritom
navrhol, že mal. krstný otec zamestná na dohodu osobu, ktorá ju bude doučovať. Opätovne namietal
životnú úroveň matky maloletej, ktorá chodí na drahé zahraničné dovolenky s druhom. Ďalej opätovne
namietal vyjadrenia matky ohľadom nepomeru medzi majetkovými pomermi medzi nimi. Pri výživnom,
určenom súdom prvého stupňa, mu nezostáva finančný priestor na podporu jeho dcéry, keď jej túto
odmietne jej matka, ako to býva v iných prípadoch. Opätovne namietal výpočet zmeškaného výživného,
ako i skutočnosti, uvádzané ohľadom jeho odchodného. V závere uviedol, že má opodstatnené obavy
o osud výživného, vzhľadom na správanie matky a jej druha voči maloletej.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2
O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu
prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie
výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov
sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli
podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného
rodiča, v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre
určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.

Základnými kritériami na určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým
schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine),
s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu
výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Preskúmaním veci bolo zistené, že súd prvého stupňa v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav veci,
nebol dôvod na opakovanie už vykonaného dokazovania (§ 213 ods. 3 O.s.p.), ani na jeho doplnenie
podľa ust. § 213 ods. 4, 5 O.s.p.  Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť k maloletej bola
naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 10C/217/99-57 zo dňa 23.11.2000, ktorým
bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené a na základe rodičovskej dohody účastníkov
bola maloletá V. na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matke a vyživovacia povinnosť otca
bola určená sumou 1.500,- Sk mesačne. V tom čase matka dieťaťa dosahovala mzdu v sume 7.320,-
Sk mesačne, iné vyživovacie povinnosti nemala. Otec dieťaťa dosahoval zárobok v sume 13.170,- Sk
mesačne, iné vyživovacie povinnosti nemal. Maloletá V. bola v tom čase vo veku takmer 4 rokov.

V čase rozhodovania súdu prvého stupňa mal. V. ukončila 6. ročník 8-ročného Piaristického gymnázia v
T.. Matka  maloletej žije v spoločnej domácnosti s priateľom, z ich vzťahu pochádza jedno maloleté dieťa,
W., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou je na predĺženej materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok v
sume 190,10 eur mesačne a rodinné prídavky na 2 deti. Otec maloletej v období od 01.01.2011 až do
skončenia pracovného pomeru, t.j. 01.10.2011 bol zamestnancom OR PZ H. L., kde dosahoval za rok
2010 priemerný mesačný služobný plat v sume 1.832,35 eur. Od 01.05.2012 doposiaľ je zamestnaný v S.
T., a.s. so sídlom v F., jeho priemerný mesačný zárobok predstavuje sumu 1.201,88 eur a je poberateľom



výsluhového dôchodku v sume 561,26 eur mesačne. V súvislosti so skončením pracovného pomeru u A.,
kde bol zamestnaný do XX.XX.XXXX, mu bolo vyplatené v decembri 2011 odchodné v sume 10.000 eur.

Z uvedeného je zrejmé, tak, ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa, že preukázateľne došlo k
zmene pomerov od poslednej úpravy výživného, a to u mal. V., ktorej náklady oproti predchádzajúcej
úprave výživného vzrástli, došlo k zvýšeniu nákladov na jej materiálne zabezpečenie, a to nielen v
súvislosti s jej štúdiom na strednej škole, ale aj v dôsledku toho, že je vekovo staršia a jej osobné potreby
sú na úrovni dospelého človeka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k zmene pomerov došlo
aj na strane matky a otca mal. dieťaťa. Matka maloletej v čase posledného rozhodovania dosahovala
príjem 7.320,- Sk, v súčasnosti je na predĺženej materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok
v sume 190,10 eur mesačne, pričom od posledného rozhodovania jej pribudla jedna vyživovacia
povinnosť, a to k mal. W.. Otec maloletej dosahoval príjem 13.170,- Sk a v súčasnosti je zamestnaný
v S. T., a.s. so sídlom v F., jeho priemerný mesačný zárobok predstavuje sumu 1.201,88 eur a je
poberateľom výsluhového dôchodku v sume 561,26 eur mesačne. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom
prvostupňového súdu, že z takéhoto príjmu musí byť v schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej
V. sumou 200 eur mesačne, pričom otcovi aj po zaplatení výživného v tejto výške zostane dostatok
finančných prostriedkov na úhradu vlastných nákladov na živobytie. Treba pritom zdôrazniť, že u mal.
V. sa jedná o maloleté dieťa, ktoré je odkázané svojou výživou výhradne na svojich rodičov, pričom jeho
matka, ktorej mesačný príjem dosahuje len sumu 190 eur mesačne, nie je schopná sama hradiť všetky
jej preukázané výdavky. Za takejto situácie je potom na otcovi, ktorého príjem v porovnaní s matkou
je podstatne vyšší, aby vo vyššej miere plnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, pričom
odvolací súd zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu je prvoradá povinnosť rodiča, ktorá
má v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine pred inými výdavkami rodiča prednosť.

Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca k maloletej V. z doterajších 49,79 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne od
01.12.2011 do 30.04.2012 a od 01.05.2012 vyživovaciu povinnosť otca zvýšil zo sumy 150 eur mesačne
na sumu 200 eur mesačne za správne, ktoré sumy považoval aj odvolací súd za zodpovedajúce
zmeneným pomerom a súčasne za zodpovedajúce odôvodneným potrebám dieťaťa, a ktoré sumy sú v
objektívnych schopnostiach a možnostiach otca a súčasne spĺňajú kritériá vyššie citovaných zákonných
ustanovení. Súd prvého stupňa správne v súlade s ust. § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine
vyživovaciu povinnosť otca zvýšil od 01.12.2011 do 30.04.2012 na sumu 150 eur s prihliadnutím na
vyplatené  odchodné v sume 10.000 eur, na ktorom má dieťa právo sa podieľať s poukazom na cit. ust.
§ 62 ods. 2 Zákona o rodine. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie vyživovacej povinnosti
spätne od 01.12.2011, hoci návrh na začatie konania bol podaný dňa 28.09.2012, súd prvého stupňa
správne videl v tom, že otcovi dieťaťa bolo v decembri 2011 vyplatené odchodné v sume 10.000 eur
a toto finančné plnenie malo vplyv na výšku jeho vyživovacej povinnosti, ktorá od roku 2000 nebola
menená, predstavovala sumu 49,79 eur mesačne, pričom súčasne od decembra 2011 bol poberateľom
výsluhového dôchodku v sume 561,26 eur mesačne. Za správny považoval aj výrok rozhodnutia
súdu prvého stupňa, ktorým vyčíslil nedoplatok otca na výživnom, ktorý súd povolil otcovi splácať za
podmienok, uvedených vo výroku rozsudku, pričom súd prvého stupňa správne sumu 300 eur, ktorú
otec považoval za vyrovnanie nedoplatku na výživnom za obdobie od novembra 2011 do mája 2012,
nezapočítal na výživné v uvedenom období, a to vzhľadom na okolnosti, za ktorých bola dieťaťu a matke
poskytnutá, ako i na skutočnosť, že táto finančná hotovosť slúžila na zaplatenie školského výletu dieťaťa
v Ríme, na ktorý bola v skutočnosti určená. Čo sa týka určenia výšky splátok dlžného výživného, aj podľa
odvolacieho súdu je v možnostiach otca maloletej splácať dlžné výživné v mesačných splátkach po 50
eur, ktoré aj odvolací súd považoval za primerané jeho príjmu. V súlade s ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine
a na základe súhlasu otca podieľať sa na tvorbe úspor dcéry sumou 50 eur mesačne od 08.08.2013
mu bola súdom prvého stupňa správne uložená povinnosť podieľať sa na tvorbe úspor sumou 50 eur
mesačne na sporiaci účet maloletej, vedený v ČSOB a.s., pričom súd prvého stupňa v odôvodnení
rozhodnutia konštatoval, že na nakladanie s účtom dieťaťa je potrebný súhlas súdom. Súd prvého stupňa
taktiež správne rozhodol, keď návrh matky maloletej v časti, ktorým sa domáhala zvýšenia vyživovacej
povinnosti otca od 01.09.2011 na sumu 150 eur mesačne a ďalšieho zvýšenia výživného na sumu 350
eur mesačne od 01.01.2012, ako nedôvodný zamietol.



Odvolací súd preto námietky matky a otca maloletého dieťaťa, uvádzané v odvolaní, považoval za
neopodstatnené.

Čo sa týka námietky matky mal. detí, že súd zmenil dátum splatnosti bežného výživného z l5-teho dňa
na 25-ty deň v mesiaci vopred, a to bez toho, aby o to ktorýkoľvek z účastníkov požiadal, resp. aby táto
skutočnosť bola v prospech maloletej, odvolací súd uvádza, že v danom prípade ide o konanie, ktoré
možno začať i bez návrhu, teda súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, a preto súd prvého stupňa mohol
po vykonanom dokazovaní určiť iný deň splatnosti, ako navrhovala matka.

K ďalšej námietke matky, že vo výroku o povinnosti tvorby úspor, v časti nakladania s prostriedkami
na tomto účte nie je ustanovenie o tom, že na nakladanie s účtom dieťaťa je potrebný súhlas súdu,
odvolací súd konštatuje, že táto skutočnosť vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a
táto povinnosť je priamo zakotvená v § 63 ods. 3 Zákona o rodine.

Preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

Vo zvyšku, ako bolo vyššie uvedené, v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na
vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie     n i e      j e      p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10P/5/2013", "guid": "de496e39-1b97-4ab0-a6a8-61df3c331214:128a43ca-f183-4b5d-b24d-c7c07e87847f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}