{"guid": "00c53f93-edae-4a10-ab8c-ac116949c625:81ccb7d0-0233-461a-920d-ca08666cb6fb", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3116010306.1", "spisova_znacka": "3To/14/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/14/2017 z 9. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 9. mája 2017, sp. zn. 3To/14/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3116010306.1", "identifikacne_cislo": "3116010306", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Roman Hargaš", "sudca_id": 1355, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-hargas-1355", "datum_vydania": "2017-05-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Iné práva a slobody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/81ccb7d0-0233-461a-920d-ca08666cb6fb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3116010306.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3116010306.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3116010306.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/14/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010306
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116010306.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému T. D., nar. X.X.XXXX
v E., okres E., U. republika, bytom obec K., t.č. bytom R., Ul. T. č. X, trestne stíhaného pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr.zák.
a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. mája 2017, prejednal odvolanie
prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 4T/21/2016
zo dňa 13. decembra 2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 4T/21/2016, zo dňa 13. decembra  2016  bol obžalovaný
T. D. podľa § 285 písm. a/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín
zo dňa 26. februára 2016, č. 2Pv/790/15-39 pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr.zák. s poukazom na §§ 138 písm. a/,
a 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 16.11.2015 v
čase okolo 10.00 hod. po predchádzajúcom verbálnom konflikte chytil v kuchyni rodinného domu č. XXX
v K. svoju bývalú manželku E. D., trvale bytom K. č. XXX za vlasy, v dôsledku čoho jej hlava zapadla
dozadu a kričal na ňu „ty kurva ja ťa zabijem“, následne ju odsotil smerom ku kuchynskej linke, chytil ju
rukou pod krk a kričal „ty kurva ja ťa zabijem“, po chvíli ju pustil a zobral z kuchynskej linky nôž s dĺžkou
čepele približne 22 cm, ľavou rukou ju chytil a potiahol zozadu za vlasy, v pravej ruke držal nôž, ktorý
nasmeroval k jej krku a kričal na ňu „ja ťa zabijem“, pričom konanie obžalovaného u nej vyvolalo obavu
o život, pretože nebolo dokázané, že sa žalovaný skutok stal, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. súd poškodenú E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. č. XXX, okres R. s
uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení bol
napadnutý odvolaním prokurátora, podaným do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Následne prokurátor
odvolanie písomne odôvodnil. V úvode podaného odvolania poukázal na výrokovú časť napadnutého
oslobodzujúceho rozsudku a na to, že „samosudca okresného súdu v odôvodnení rozsudku uviedol, že
v rámci vykonaného dokazovania  na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že medzi obžalovaným
a poškodenou došlo k verbálnemu konfliktu, čo však nepostačuje pre konštatovanie o ucelenej reťazi
tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo možné vyvodiť jasný a spoľahlivý záver,
že obžalovaný sa poškodenej vyhrážal zabitím, či už slovne alebo aj použitím zbrane - noža, teda že
žalovaný skutok, pre podstatné okolnosti odôvodňujúce trestné stíhanie obžalovaného sa stal, a teda
tak, ako ho podrobne opisovala iba poškodená vo svojej výpovedi. Práve naopak, podporujú obhajobné a
protichodné tvrdenia obžalovaného, ktoré vylučujú pravdivosť, že sa poškodenej pri verbálnom konflikte
v inkriminovanom čase na inkriminovanom mieste vyhrážal zabitím aj s pomocou zbrane - noža. Aj



so zreteľom na platnú zásadu vyplývajúcu z Trestného poriadku, t.j. „v pochybnostiach v prospech
obžalovaného“ súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a/ Tr.por., nakoľko nebolo
relevantne teda nepochybne a bez akýchkoľvek rozumových pochybností dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný.“ S touto úvahou súdu, ktorá ho viedla k oslobodeniu obžalovaného
spod obžaloby, sa prokurátor nestotožňuje, nakoľko má za to, že obžalovaného zo žalovaného skutku
jednoznačne usvedčuje poškodená, ktorej vierohodnosť výpovede na hlavnom pojednávaní nebola
podstatným a zásadným spôsobom spochybnená do takej miery, ako to prezentuje samosudca v
odôvodnení rozsudku. Poškodená podrobne popísala, ako v inkriminovaný deň došlo medzi ňou a
obžalovaným k incidentu, ktorý vyvrcholil vyhrážaním sa zo strany obžalovaného poškodenej zabitím.
Taktiež motív (získanie majetkového prospechu), ktorý mal poškodenú viesť k jej konaniu, nebol
preukázaný, nakoľko na hlavnom pojednávaní aj z výpovede svedka K. U. vyplýva, že spolu s
poškodenou a ich deťmi budú bývať u jeho rodičov, a tým pádom nemala dôvod akýmkoľvek spôsobom
sa snažiť obžalovaného dostať z rodinného domu v obci Soblahov, kde aj po rozvode spolu bývali a
obžalovaný hradil hypotéku. Preto prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/
Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vrátil vec súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutému
rozsudku, odvolací súd na základe preskúmania veci nezistil v postupe okresného súdu existenciu chýb,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania. V podanom odvolaní prokurátor ani nenamietal existenciu
takých procesných chýb v postupe okresného súdu, ktoré by zakladali dôvod pre zrušenie napadnutého
rozsudku okresného súdu.

Na základe preskúmania správnosti samotného odvolaním napadnutého výroku rozsudku okresného
súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, senát odvolacieho súdu sa nestotožnil s dôvodnosťou
argumentácie prokurátora, uvedenej v podanom odvolaní.

Z vyššie citovaného obsahu odvolania prokurátora nepochybne vyplýva, že prokurátor namietal spôsob
hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd
dospel k záveru o nepreukázaní spáchania skutku, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba,
pričom podľa názoru prokurátora okresný súd v tejto skutkovej otázke na základe výsledkov vykonaného
dokazovania mal dospieť k iným skutkovým záverom, ktoré by odôvodňovali záver o preukázaní
spáchania skutku obžalovaným.

Odvolací súd k prokurátorom namietanému hodnoteniu vykonaných dôkazov okresným súdom považuje
za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd
hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v
trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány
činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno
preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné
presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa
§ 2 ods. 12 Tr.por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky
odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušiť
napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V



takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť žiadnu vadu
v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
dodať aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne
zistený, pretože súd prvého stupňa by nehodnotil správne, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12
Tr.por. dôkazy vykonané vo veci samej, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to, v
ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať
záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Na základe preskúmania obsahu spisového materiálu a napadnutého rozsudku, vrátane jeho
odôvodnenia, na obsah ktorého týmto odvolací súd v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a
druhého stupňa v podrobnostiach poukazuje, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia
okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, úvahy okresného súdu
ohľadne skutkových zistení sú logické a súladné s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. ustanoveným
postupom súdu pri hodnotení dôkazov. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom prokurátora, podľa
ktorého názoru okresný súd mal nesprávne prihliadať len na skutočnosti, svedčiace v prospech
obžalovaného. Podľa obsahu spisového materiálu je podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné,
že výsledky vykonaného dokazovania opodstatňujú dôvodnosť záverov okresného súdu o existencii
dôvodných pochybností, relevantných vo vzťahu k preukázaniu, že sa skutok stal tak, ako to
obžalovanému kládla za vinu obžaloba. Sám prokurátor pritom v dôvodoch odvolania pripúšťa existenciu
určitých skutočností, spochybňujúcich vierohodnoť poškodenej (hoci prokurátorom hodnotených ako
nepodstatné a zásadné), v dôsledku čoho odvolací súd vyvodzuje, že na základe výsledkov vykonaného
dokazovania ani prokurátor na základe postupu v zmysle § 2 ods. 12 Tr. zák. nie je schopný bez
akýchkoľvek pochybností vyvrátiť obžalovaným prezentovanú obranu.

S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním prokurátora namietané skutkové
závery okresného súdu majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a sú založené na správnej
aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr.por., ako aj na správnej aplikácii zásady „v pochybnostiach v
prospech obvineného“, vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr.por. Preto podľa názoru odvolacieho
súdu nie je v prejednávanom prípade daný zákonný dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku v
zmysle prokurátorom uplatneného dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.por. Keďže odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil ani existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení §
371 ods. 1 Tr.por., dospel k záveru, že odvolanie prokurátora proti napadnutému rozsudku okresného
súdu nie je dôvodné.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4T/21/2016", "guid": "b5faf7d5-e9e7-4229-b49a-9b9ed59611dd:ca41d909-a6fc-4dbd-b517-5e03bb755ce1", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}