Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/176/2014 z 30. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 30. mája 2016, sp. zn. 16Cob/176/2014, ECLI:SK:KSTN:2016:3112231169.2 Krajský súd Trenčín | 16Cob/176/2014 | ECLI:SK:KSTN:2016:3112231169.2 | 2016-05-30 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 497 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e6d710f-8ef2-4d6f-a325-fd83f420b78d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3112231169.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/176/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112231169
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112231169.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu
JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka,
a. s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO 36854140, zastúpeného Mgr. T. G., advokátom so sídlom
R. XX, X. proti žalovanému Reolmax export - import, s. r. o., so sídlom Gen. M. R. Štefánika 379/19,
Trenčín, IČO 36787647 o zaplatenie 1 045,68 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 39Cb/129/2013-157 zo dňa 13. februára 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti
žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal,
p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 13,23 eur spolu s úrokom vo výške 25 % ročne zo sumy 13,23 eur od 01.10.2012 do zaplatenia na
účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tento výrok nadobudol
právoplatnosť z dôvodu, že žiaden z účastníkov nepodal odvolanie proti tomuto výroku. Vo zvyšnej
časti o zaplatenie 1 032,45 Eur s príslušenstvom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že účastníci dňa 17.05.2011 medzi sebou uzavreli
zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB podnikateľské konto Elektron, na základe
ktorej sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene
EUR a žalovaný sa zaviazal čerpať finančné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky
voľných finančných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. Pre prípad
zmluvne nedovoleného prečerpania finančných prostriedkov uložených na účte si účastníci dohodli, že
vzniknutý debetný zostatok sa úročí debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou žalobcom. Z úrokových
sadzieb žalobcu platných v období od 26.03.2012 mal za preukázané, že debetná úroková sadzba
predstavovala výšku 25 % ročne a z výpisu z účtu žalovaného zo dňa 10.10.2012 zistil, že zostatok na
účte žalovaného predstavuje hodnotu - 13,23 eur. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že účastníci dňa
22.06.2011 medzi sebou uzavreli zmluvu o poskytnutí úverového limitu Firmy pre Firemné kreditné karty
č. XXXXXXXK, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou úverového
limitu maximálne do výšky 1.000 eur, ktorý môže žalovaný čerpať prostredníctvom firemných kreditných
kariet typu revolving. Z potvrdenia o prevzatí/odovzdaní platobnej karty vyplýva, že žalobca odovzdal a
žalovaný prijal platobnú kartu dňa 26.07.2011.

Z oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 21.09.2012 zistil, že žalobca pristúpil dňom 20.09.2012 k
zosplatneniu záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o poskytnutí úverového limitu Firmy pre Firemné kreditné



karty č. XXXXXXXK, pričom výška dlhu predstavovala sumu 1.011,22 eur a z výpisu z účtu žalovaného
Firemná kreditná karta typu revolving súd prvého stupňa zistil, že ku dňu 20.09.2012 bola výška dlhu
995,47 eur. Uvedená suma v sebe zahŕňa i kapitalizované úroky a poplatky.

Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa mal za preukázané, že žaloba v časti sumy 13,23 eur
s príslušenstvom je dôvodná. Z predložených dôkazov, najmä z tvrdení žalobcu ako i z výpisu z účtu
žalovaného zo dňa 10.10.2012 mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalovaný skutočne prečerpal
finančné prostriedky uložené na účte, keď zostatok na jeho účte predstavoval sumu -13,23 eur. Túto
sumu bol žalovaný povinný žalobcovi vrátiť spolu s úrokom stanoveným žalobcom vo výške 25 % ročne.
Žalovaný si však túto svoju povinnosť nesplnil a žalobcovi sumu prečerpaných finančných prostriedkov
spolu s úrokom nevrátil. Pri vyslovení tohto záveru vychádzal súd prvého stupňa najmä z tvrdení žalobcu,
o ktorých nemal dôvod pochybovať. Vzhľadom k uvedenému zaviazal súd žalovaného na zaplatenie
žalobcovi sumy 13,23 eur spolu s úrokom vo výške 25 % ročne od 01.10.2012 do zaplatenia.

Pokiaľ sa týka nároku žalobcu uplatneného žalobou vo výške 1.032,45 eur s príslušenstvom, na tomto
mieste súd prvého stupňa vzhliadol žalobu nedôvodnou. Vykonaným dokazovaním zistil, že uvedená
suma nie je tvorená len vlastnou istinou úveru ale aj úrokmi a poplatkami (čo vyplýva z výpisu z účtu
žalovaného Firemná kreditná karta typu revolving), pričom nie je možné zistiť, čo z uvedenej sumy
je nesplatená istina úveru, čo úroky a čo poplatky. Podľa názoru súdu prvého stupňa, špecifikácia
požadovanej sumy nie je vecou súdu, ale ako bremeno tvrdenia zaťažuje žalobcu, ktorý zaplatenie
sumy od žalovaného požaduje, a preto je jeho povinnosťou úplne a pravdivo opísať všetky rozhodné
skutočnosti, teda z akých jednotlivých nárokov požadovaná suma pozostáva, akým spôsobom ich
vypočítal a na základe akého dôvodu ich zaplatenie požaduje /§ 101 ods. 1 O.s.p./. Uvedené chýbajúce
tvrdenie nemožno nahradiť predložením výpisu z účtu, z ktorého vyúčtovanie sumy úrokov, úrokov
z omeškania, poplatkov vyplýva, pretože je povinnosťou súdu preskúmať, či je skutočne daný nárok
žalobcu na zaplatenie takýchto súm, či si žalobca neúčtoval úroky a úroky z omeškania zo sumy, ktorá
nebola dlhom žalovaného, alebo v nesprávnej sadzbe, či za obdobie, za ktoré mu nepatrili a tiež, či si
účtoval poplatky oprávnene za služby, za ktoré mal poplatky so žalovaným dojednané. Z tohto dôvodu
bolo potrebné, aby žalobca svoje uplatnené právo na zaplatenie vyššie uvedenej sumy v prvom rade
odôvodnil vyššie uvedenými skutkovými tvrdeniami.

K samotným úrokom z úveru, ktoré žalobca vo výpise z účtu účtuje súd prvého stupňa uviedol, že úroky
sú príslušenstvom pohľadávky, a preto ich možno požadovať len z istiny a nie z iného príslušenstva (z
úrokov). Rozhodnutie odôvodnil ust. § 708 ods. 1, § 497 ods. 1, § 369 ods. 1 Obch. zák., § 121 ods. 3
Obč. zák. a § 101 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa žalobu v časti uplatneného nároku žalobcu vo výške
1.032,45 eur s príslušenstvom zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa tak, že
žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, a to v časti nepriznaného nároku vo výške
1 032,45 Eur spolu s riadnym úrokom vo výške 18,50 % ročne zo sumy 995,47 Eur od 19.10.2012
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 995,47 Eur od 19.10.2012 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 21,80 Eur od 19.10.2012 do zaplatenia,
ako aj vo výroku, ktorým súd prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal
ich náhradu.
V odvolaní žalobca uviedol, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o poskytnutí Úverového limitu Firmy
pre Firemné kreditné karty č. XXXXXXXK (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej poskytol
žalovanému úver v sume 1 000 Eur, ktorý mohol žalovaný čerpať odo dňa 23.6.2011, o čom bol súdu
predložený aj dôkaz. Žalovaný nesplácal poskytnutý úver riadne a včas a z tohto dôvodu žalobca
vyhlásil úver za splatný, a to dňom 20.09.2012. Do pozornosti odvolaciemu súdu dal tú skutočnosť, že
pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca vyčíslil dlžnú sumu ku dňu 18.10.2012 na
sumu 1 032,45 Eur, ktorá pozostávala a) z nezaplatenej istiny úveru vo výške 995,47 Eur, b) riadneho
úroku vo výške 21,80 Eur, c) z úroku z omeškania vo výške 45,29 Eur. Z tejto špecifikácie je zrejmé
aké jednotlivé položky dlžnej sumy žalobca uplatňuje a jednoznačne preukázal, že vo výške 995,47
Eur nie sú úroky ani poplatky. Nie je pravda, tvrdenia, ktorú v rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Toto tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keď žalobca
vo vyššie uvedenej špecifikácii uniesol dôkazné bremeno a preukázal uplatnený nárok. V odvolaní sa
zaoberal aj nepriznaným riadnym úrokom a úrokom z omeškania, keď uviedol, že v návrhu si riadne



uplatnil úrok vo výške 18,50 % ročne, a to v súlade s čl. III ods. 1 úverovej zmluvy. V tejto súvislosti
poukázal na ust. § 497 Obch. zák., podľa ktorého riadnym úrok sa stáva súčasťou peňažného záväzku
dlžníka a preto omeškanie s jeho platením zákon sankcionuje povinnosti platiť zo sumy nezaplateného
úroku aj úroky z omeškania. Uplatnený úrok z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy nezaplatenej
istiny úveru vo výške 995,47 Eur bol uplatnený v súlade s čl. IV úverovej zmluvy. Úrok z omeškania bol
vyčíslený ku dňu 18.10.2012, a to v sume 45,29 Eur a ďalej nebol žalobcom úročený.
V odvolaní žalobca poukázal na to, že pri rozhodovaní súd prvého stupňa vychádzal iba z vlastnej
domnienky, že sa v tomto prípade jedná o úročenie úrokov tzv. anatocizmus, ktoré domnienka je
nesprávna a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa rozhodol nesprávne vo veci samej aj výrok o náhrade trov
konania je nesprávny a žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobcovi priznal nárok
vo výške 1 032,45 Eur s riadnym úrokom vo výške 18,50 % ročne zo sumy 995,47 Eur od 19.10.2012
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 995,47 Eur od 19.10.2012 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 21,80 Eur od 19.10.2012 do zaplatenia
a aby zaviazal žalovaného k náhrade trov prvostupňového konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom
poplatku vo výške 59,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 249,04 Eur a zároveň si uplatnil
aj trovy odvolacieho konania spočívajúce v zaplatení súdneho poplatku z odvolania vo výške 61,50 Eur
a trov právneho zastúpenia vo výške 83,34 Eur.

Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému, ktorý sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou prejednal vec podľa §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné, napadnutý rozsudok je vecne správny a v zmysle § 219 ods. 1, O.s.p. je
potrebné ho potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podaného odvolania
a z obsahu spisu zistil, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy
vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil
správny právny záver, keď žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie 1 032,45 Eur s príslušenstvom zamietol.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že žaloba podaná žalobcom o zaplatenie
13,23 Eur s príslušenstvom bola podaná dôvodne, v tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa aj
právoplatný. Pokiaľ sa týka uplatneného nároku žalobcu vo výške
1 032,45 Eur s príslušenstvom, tak v konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá
úverová zmluva, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver s limitom
1 000 Eur. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorý ustálil, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že istina úveru vo výške 995,47 Eur pozostáva iba z istiny
a neobsahuje v sebe aj iné zložky, ako napr. úroky, úroky z omeškania alebo poplatky. Žalobca síce
predložil súdu výpis z účtu, ale z týchto listinných dôkazov nebolo možné zistiť, z čoho jednotlivé položky
pozostávajú. Tieto listinné dôkazy (okrem iných) sa nachádzajú na č.l. 44 až 154 a ide o počítačový
program, ktorý v sebe neobsahuje vysvetlivky, čo jednotlivé sumy v sebe zahŕňajú. Takto predložené
listinné dôkazy sú súdom nepreskúmateľné.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby bol dosiahnutý účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne označia všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na
pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy k svojim tvrdeniam.

Sporové konanie je založené na prejednávacej zásade, ktorá spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti
a navrhovať na tvrdené skutočnosti dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má



podľa Občianskeho súdneho poriadku povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1) a povinnosť
dôkaznú. Povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti a povinnosť navrhnúť preukázanie tvrdených dôkazov
sú povinnosti, ktoré určuje procesné právo. O týchto povinnostiach musí byť účastník poučený.
Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania boli poučení podľa § 120 O.s.p. V zmysle tejto zásady je
vymedzenie dôkazného bremena, pričom hmotné právo určuje, kto musí niečo preukázať, aby nastal
určitý právny účinok. t.j. kto má dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva,
ktorý postihuje toho účastníka, v záujme ktorého je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného
práva a účastníkom tvrdená bola v konaní preukázaná v takom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Ak
účastník konania dôkaznými prostriedkami nepreukáže to, čo tvrdí, neunesie dôkazné bremeno a súd
na takéto tvrdenia nemôže prihliadnuť a musí, ak ide o žalobcu, žalobu zamietnuť.

Odvolací súd konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal ním tvrdené tvrdenia opodstatnenosti podanej
žaloby a preto tak, ako aj súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Žalobca ani v odvolacom konaní neuniesol dôkazné bremeno a neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými by
sa súd prvého stupňa nebol zaoberal a riadne ich neodôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého
stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne
právne posúdil, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol odvolacím súdom podľa § 219 ods.
1, 2 O.s.p. ako vecne správny p o t v r d e n ý , pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že úspešnému žalovanému ich náhrada nebola priznaná, pretože mu preukázateľne žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.