Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/69/2011 z 13. 3. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 13. marca 2012, sp. zn. 11CoP/69/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2111207493.1 Krajský súd Trnava | 11CoP/69/2011 | ECLI:SK:KSTT:2012:2111207493.1 | 2012-03-13 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 78 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7775cbce-d767-48d7-97b4-cb793e5b37dd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2111207493.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/69/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111207493
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111207493.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej
a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H., H. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa
rodičov: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. H. XX a M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX, o
návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č.k. 13P/9/2011-31 zo dňa 04. mája 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že výživné otca na maloletého W.
zvyšuje s účinnosťou od 04.04.2011 zo sumy 99,58 eur (3.000,-Sk) na sumu 170,- eur mesačne, a tým
mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 9C/199/2002-11 zo dňa 15.01.2003 v časti výšky výživného.

Zročné výživné za obdobie od 04.04.2011 do 29.02.2012 vo výške 767,58 eura povoľuje otcovi zaplatiť
v mesačných splátkach vo výške 20,- eura spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého
W. S. od 04.04.2011 na sumu 170,- eur mesačne, čím zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného
súdu Trnava zo dňa 15.01.2003 vo veci sp. zn. 9C/199/2002 v časti o výživnom na maloletého W.. Svoje
rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil postupom podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 a 3 a § 78 ods. 1
a 3 zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na zvýšenie
výživného je dôvodný, pretože došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého W., ktorý je
od doby ostatného rozhodnutia o výživnom o osem rokov starší, zmenili sa jeho náklady na ošatenie,
stravovanie, ako aj ďalšie osobné potreby, ktoré najmä zabezpečuje svojou osobnou starostlivosťou
rodič, ktorému bol zverený pri rozvode rodičov. Vyživovaciu povinnosť zvýšil prvostupňový súd na sumu
170,- eur mesačne od 04.04.2011, t.j. odo dňa podania návrhu na súd prvého stupňa, ktorú sumu
považoval za primeranú odôvodneným potrebám maloletého W., ako aj pomerom a možnostiam rodičov,
ktorý inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Pri určení rozsahu vychádzal z toho, že matka maloletého
poberá netto mzdu mesačne cca 165,41 eur a taktiež poberá peňažný príspevok na syna za opatrovanie
vo výške 182,29 eur mesačne a rodinný prídavok na dieťa vo výške 22,01 eur mesačne, pričom
býva so synom v 1- izbovom byte, kde za nájom platí mesačne 206,- eur, pričom výdavky na syna
predstavujú 123,30 eur. Otec je ženatý, jeho čistý priemerný mesačný príjem predstavuje cca 700,-
eur, je živnostníkom v oblasti maloobchodného predaja, býva v rodinnom dome a spolu s manželkou
splácajú hypotéku vo výške 500,- eur mesačne, za plyn a elektrinu platia spolu 130,- eur mesačne,
pričom manželka otca zarába cca 400,- eur mesačne.



Proti rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého, ktorý žiadal
zmeniť napadnutý rozsudok tak, že mu bude uložená povinnosť platiť na výživu maloletého W. 110,- eur
mesačne. V odôvodnení uviedol, že jeho finančné a zárobkové pomery nie sú také, aby odôvodňovali
zvýšenie výživného na sumu požadovanú matkou v návrhu na začatie konania a ani na sumu priznanú
súdom prvého stupňa. Uviedol, že tvrdenie prvostupňového súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia o tom,
že zarába 700,- eur mesačne nie je pravdivé, keď súd predložené potvrdenie o príjme bagatelizuje,
pretože jeho príjem v rozhodnom období nemôže predstavovať uvedenú sumu. Od 01.12.2010 je
samostatne zárobkovo činnou osobou.

K odvolaniu otca sa vyjadrila tak matka, ako aj kolízny opatrovník, a to obaja v tom smere, že navrhli
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, keďže ho považovali za vecne správny.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom odvolacom
pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.) doplnil dokazovanie potvrdeniami o sociálnej poisťovne, úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, ako aj potvrdeniami o príjme rodičov, oboznámil sa s obsahom spisového
materiálu a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa
je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 13P/9/2011 je zvýšenie výživného
otca na maloletého W.. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a
rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým prvostupňový súd zvýšil výživné otca voči maloletému W. na
sumu 170 eur mesačne.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa,
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1, 2,3 Zákona o rodine). Pri
určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75
ods. 1 Zákona o rodine). Ak dôjde k zmene pomerov, ktorými sa rozumie zmena v možnostiach a
schopnostiach rodičov, ako aj odôvodnených potrebách maloletých, odôvodňuje to zmenu rozhodnutia
buď v smere zníženia, alebo zvýšenia vyživovacej povinnosti. Treba zdôrazniť, že povinnosťou oboch
rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí, a to bez ohľadu na
to, či s deťmi žijú, alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože ani jeden z nich aj naďalej neprestáva
niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojich detí, ktoré ešte nie sú schopné samé sa živiť,
a ktoré sú teda v plnej miere ich výživou odkázané na svojich rodičov.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel odvolaní súd
k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie
rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne
právne posúdil, keď dospel k záveru, že na strane maloletého W. došlo k podstatnej zmene pomerov, keď
od ostatnej úpravy výživného uplynulo takmer 10 rokov, tento má vážne zdravotné postihnutie, pričom
navštevuje Špeciálnu základnú školu v Trnave, kde má individuálny plán a takmer všetku starostlivosť
o jeho výchovu zabezpečuje matka. Vyživovacia povinnosť otca je povinnosťou prvoradou, preto je
otec povinný usporiadať si svoje výdavky a náklady tak, aby najskôr bola uspokojení jeho vyživovacia
povinnosť voči maloletému W., pričom súd nevzal do úvahy tu skutočnosť, že si otec maloletého W.
osvojil syna jeho terajšej manželky.



Odvolací súd pristúpil k formálnej zmene prvostupňového rozhodnutia len na základe nesprávnej
formulácie výroku, ktorý vo výroku svojho rozsudku zo dňa 04.05.2011 uviedol, že zvyšuje vyživovaciu
povinnosť, avšak správne sa zvyšuje výživné a nie vyživovacia povinnosť, a taktiež bolo potrebné uviesť
z akej sumy sa toto výživné zvyšuje, pričom nad rámec prvostupňový súd uviedol splatnosť výživného,
pretože táto už vyplýva z predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 9C/199/2002-11,
ktorý zostal v tejto časti nezmenený.

Odvolací súd rozhodol aj o zročnom výživnom za obdobie od 04.04.2011 do 29.02.2012 vo výške 767,58
eur (apríl 2011 nedoplatok 63,38 eur, máj 2011 nedoplatok 70,42 eur, jún 2011 nedoplatok 70,42 eur,
júl 2011 nedoplatok 70,42 eur, august 2011 nedoplatok 70,42 eur, september 2011 - 70,42 eur, október
2011 nedoplatok 70,42 eur, november 2011 nedoplatok 70,42 eur, december 2011 nedoplatok 70,42 eur,
január 2012 nedoplatok 70,42 eur a február 2012 nedoplatok 70,42 eur), ktoré povolil otcovi zaplatiť v
mesačných splátkach vo výške 20 eur spolu s bežným výživným spolu s tým, že omeškanie splnením
jednej splátky ma za následok zročnosť celého plnenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.