{"guid": "00be7c4f-25f4-421a-82c5-fa2b097bb12e:6550b297-6db0-4d4a-968c-31efda213a80", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7213233714.2", "spisova_znacka": "7CoP/60/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/60/2015 z 17. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 17. marca 2015, sp. zn. 7CoP/60/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7213233714.2", "identifikacne_cislo": "7213233714", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Šimonová", "sudca_id": 479, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-simonova-479", "datum_vydania": "2015-03-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6550b297-6db0-4d4a-968c-31efda213a80", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7213233714.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7213233714.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7213233714.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/60/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213233714
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7213233714.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Ď. 1/ S., nar. XX.XX.XXXX a 2/ P.É.,
nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Košiciach, detí rodičov: PaedDr. C. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v T. na N. L. č. X, právne zastúpenej
JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č.
20 a C. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v L. K. na ul. D. č. XX, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o. so sídlom v Košiciach na Vodnej ul. č. 3, v konaní
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, v
konaní o nariadenie predbežného opatrenia na návrh otca, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného
súdu Košice II č.k. 45P 241/2013-147 zo dňa 20.01.2015 takto

r o z h o d o l :

M e n í   uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie a dočasne upravil  styk otca
s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s nimi každú párnu sobotu od 14.00 hod. do
18.00 hod. bez prítomnosti matky. Otec je povinný maloleté deti prevziať od matky v mieste jej bydliska
a odovzdať ich matke v mieste jej bydliska v určený čas. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom
riadne pripraviť a odovzdať mu ich v súdom určenom čase.

Rozhodol tak na základe návrhu otca zo dňa 22.12.2014, ktorým sa domáhal zmeny úpravy styku s
maloletými deťmi tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletými  deťmi každú párnu sobotu od 08.00
hod do 12.00 hod. bez prítomnosti matky.  Svoj návrh odôvodnil tým, že matka zneužíva svoju prítomnosť
pri styku, pričom on je nútený rešpektovať súkromný program matky, ktorý si matka úmyselne rozvrhuje
tak, že aby zabránila jeho styku s maloletými deťmi. Matka ho vydiera skutočnosťou, že styk s maloletými
deťmi sa môže realizovať len za jej prítomnosti. Uviedol, že má prioritný záujem na tom, aby maloleté
deti mohli prežívať ich stretnutia plnohodnotne, čo však nie je možné.

Matka vo vyjadrení k návrhu otca uviedla, že súd už zamietol návrh otca zo dňa 24.07.2014 na
nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa otec domáhal, aby súd upravil jeho styk s maloletými
deťmi bez jej prítomnosti. Uvedené rozhodnutie predstavuje prekážku res iudicata, ktorá bráni, aby bolo
možné opätovne rozhodovať o tom istom návrhu otca, ktorý vychádza z rovnakých skutkových tvrdení.
Poukázala na znalecký posudok PhDr. R. D. vyhotovený  v konaní vedenom na Okresnom súde Košice
II pod sp. zn. 23P 286/2013, z ktorého nevyplýva, že by sa snažila brániť otcovi v styku s deťmi a
zneužívala svoju prítomnosť pri styku. Poukázala na zistenia znalkyne pokiaľ ide o osobnosť otca, ktorý
sa snaží hľadať vinu len v okolí a nie v sebe a chýba mu dostatočná zrelá frekvencia. Zdôraznila, že
znalkyňa odporučila, aby sa styk otca s maloletými deťmi realizoval do júla 2015 za jej prítomnosti.

Súd poukázal na uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 14.03.2014 č.k. 45P 241/2013-42 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach  č.k. 8CoP 167/2014-64 zo dňa 30.04.2014, ktorým



bol upravený styk otca s maloletými deťmi za prítomnosti matky  a uznesenie č.k. 45P 241/2013-114
zo dňa 06.08.2014, ktorým bol zamietnutý návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia. Otec sa
podaným návrhom domáhal zmeny úpravy styku tak,  že bude oprávnený stýkať sa s deťmi každý tretí
víkend v kalendárnom mesiaci v sobotu od 09.00 hod do 17.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 17.00
hod. bez prítomnosti matky.

Súd ďalej poukázal na závery znaleckého posudku PhDr. R. D. zo dňa 23.07.2014 a zistený skutkový
stav  posúdil podľa ust. § 75 ods. 2, § 102 ods. 1, § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ust.
§ 26 Zákona o rodine  a uviedol, že v danom prípade došlo k zmene skutkových okolností najmä s
poukazom na uplynutie dlhšieho časového úseku od vydania predchádzajúceho uznesenia o zamietnutí
návrhu otca na zmenu úpravy styku a taktiež závery znaleckého posudku, preto súd konanie o návrhu
otca na nariadenie predbežného opatrenia nezastavil, keďže sa nejedná o prekážku rozhodnutej veci.
V tejto súvislosti poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia  Najvyššieho súdu SR  zo dňa
16.05.2011 k výkladu ust. § 159 ods. 3 v spojení s ust. § 167 ods. 1 O.s.p.  zverejneného pod č. 27/2011.
Súd konštatoval, že medzi rodičmi je zlá komunikácia a dochádza  medzi nimi ku konfliktom, preto nie
je vhodné, aby sa styk otca s maloletými deťmi realizoval za prítomnosti matky. U otca neboli zistené
žiadne nedostatky, ktoré by mu bránili, aby sa o mal. deti staral a aj mal. deti majú pozitívny vzťah k
svojmu otcovi. Súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali nevyhnutnú prítomnosť matky pri styku
otca s mal. deťmi, preto upravil jeho styk  s mal. deťmi  bez  prítomnosti matky, pričom styk ponechal
v nezmenenom  rozsahu.

V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu odvolanie matka z dôvodu, že súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
Nesúhlasila s názorom súdu prvého stupňa, že  v danom prípade sa nejedná o prekážku rozhodnutej
veci.  Otec svoj  návrh na nariadenie predbežného opatrenia založil na tých istých skutkových
okolnostiach, na ktorých založil aj návrh zo dňa 24.07.2014, o ktorom súd  rozhodol  uznesením zo
dňa 06.08.2014. Podotkla, že maloleté deti sú naďalej v útlom veku, keďže od  predchádzajúceho
rozhodnutia prešla doba 9 mesiacov. Nariadeným predbežným opatrením súd upravil pomery účastníkov
spôsobom a rozsahom, ktorý  mal nasledovať až po vykonaní dokazovania. Súd prvého stupňa pritom
neuviedol, v čom vidí  bezprostrednú ujmu hroziacu maloletým deťom. Vytýkala súdu prvého stupňa, že
zo znaleckého posudku  vybral len tie skutočnosti, ktoré vyznievajú v prospech otca, ale nezohľadnil tie,
ktoré poukazujú na jeho rizikové osobnostné črty. Súčasne poukázala na vyjadrenie znalkyne, že otec
mierne bagatelizuje sociálne prostredie, bývanie, do ktorého by deti priviedol nemá ešte samostatné a
menej kriticky posudzuje aj vzdialenosť pre prepravu detí k svojmu bydlisku. Súčasne súd prehliadol
skutočnosť, že znalkyňa za termín, do kedy by sa mal styk s maloletými deťmi uskutočňovať v jej
prítomnosti, stanovila júl 2015.  Zdôraznila, že otec spochybnil závery znaleckého posudku PhDr. R. D.,
na základe čoho súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom PhDr. Ľ. J.. Zároveň sa súd nevysporiadal
so skutočnosťou, kde sa bude styk otca s maloletými deťmi realizovať, keďže otec býva a pracuje
mimo Košíc a či je trávenie času v nákupných centrách a detských kútikoch vhodným pre mal. deti.
Namietala, že súd sa nezaoberal ani tým, či je vhodné, aby bola maloletá S. vo veku 2 a pol roka
vytrhnutá zo svojho popoludňajšieho spánku  tak, aby od 14.00 hod. mohla byť k dispozícií otcovi.
Maloleté deti v tomto veku pritom popoludňajší spánok potrebujú, inak jeho nedostatok negatívne
ovplyvňuje ich naladenie. Súdom upravený styk preto povedie k negatívnemu ovplyvneniu mal. detí.
Poznamenala, že styk v jej prítomnosti  umožňuje  mal. deťom, aby sa s otcom stretli  vo svojom
domove, kde sa bez akýchkoľvek rušivých vplyvov zobudia a môžu radostne prežiť stretnutie s otcom.
Napadnuté uznesenie bolo vydané aj napriek tomu, že od predošlého zamietavého rozhodnutia sa
nezmenili okolnosti rozhodujúce  pre rozhodnutie o návrhu, pričom rozhodnutím o predbežnom opatrení
súd  upravil pomery účastníkov, o ktorých mal rozhodnúť rozsudkom vo veci samej. Zastávala názor, že
uvedené rozhodnutie nezohľadňuje najlepší záujem mal. detí, preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a konanie zastavil, resp. ho zmenil tak, že návrh otca zamietne.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s poukazom na ust. § 75 ods. 8 O.s.p. nie je konajúci súd
oprávnený doručovať návrh na nariadenie predbežného opatrenia pred rozhodnutím o ňom ostatným
účastníkom konania. Ďalej poukázal na ust. § 163 ods. 2 O.s.p.  a ust. § 26 Zákona o rodine a
zdôraznil, že rozhodnutia vo veci výchovy mal. detí nemôžu byť v prípade zmeny pomerov nikdy res
iudicata  a v prípade, ak dôjde k zmene pomerov konajúci súd môže vždy aj bez návrhu zmeniť svoje
pôvodné rozhodnutie. Namietal, že stanovisko kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.05.2011 pod č. 25/2011 preto nemôže byť dôvodom, pre ktorý by malo byť nariadené predbežné



opatrenie považované za nezákonné z dôvodu údajnej prekážky res iudicata. Poukázal na to, že
v čase rozhodovania súdu  o jeho predchádzajúcom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
bol realizovaný len prvý znalecký posudok (15.05.2014) a ešte nebolo nariadené kontrolné znalecké
dokazovanie (02.09.2014) a teda nebola spochybnená správnosť pôvodného znaleckého posudku,
ktorým bol doporučený styk otca s maloletými deťmi za prítomnosti matky. Správnosť znaleckého
dokazovania nemohol konajúci súd ani posudzovať, pričom súd správne zhodnotil spochybnenie
pôvodného znaleckého posudku, ktorý odporučil jeho styk s maloletými deťmi za prítomnosti matky
ako zmenu pomerov. Zdôraznil, že došlo k nariadeniu kontrolného znaleckého dokazovania a je teda
zrejmé, že konajúci súd má pochybnosti ohľadom správnosti záverov pôvodného znaleckého posudku.
Nesúhlasil s tvrdením matky, že mal. deti sú v útlom veku a z tohto dôvodu on nemá právo na rovnocenný
a pravidelný kontakt s maloletými deťmi. Nezhody medzi rodičmi nemôžu byť dôvodom  pre jeho
vylúčenie zo starostlivosti o maloleté deti, keďže sa na ich výchove podieľal v rovnakom rozsahu ako
matka a neexistuje žiadna hrozba z jeho strany vo vzťahu k maloletým deťom. Poukázal na časti
znaleckého posudku z ktorých vyplýva, že je spôsobilý vychovávať mal. deti a neboli u neho zistené
žiadne osobnostné, emočné ani mravné nedostatky, ktoré by bránili, aby sa výchovne staral o mal. deti.
Namietal tvrdenie matky ohľadom jeho nezodpovednosti a nesvojprávnosti vo vzťahu k realizovaniu
styku s maloletými deťmi.  Poukázal na to, že matka mu  neumožnila realizovať styk s maloletými
deťmi na inom mieste ako v jej byte, čo vôbec nie je v záujme maloletých detí, ktoré by mohli tráviť
voľnočasové aktivity plnohodnotnejšie. Navyše nebráni sa ani starostlivosti o maloleté deti v prípade,
ak má matka obavu, že v dôsledku starostlivosti o deti by mohla prísť o zamestnanie.  Zdôraznil, že
viackrát sa pokúšal stretnúť s maloletými deťmi aj v iný čas ako bol uvedený v predbežnom opatrení,
no matka mu styk  znemožnila. Zo správania  matky a z jej vyjadrení je zrejmé, že matka využíva
deti vo svojom boji proti nemu a nemá skutočný záujem na tom, aby sa s ním mal. deti stretávali.
Maloleté deti majú k nemu pozitívny vzťah a na akýkoľvek kontakt  s ním sa tešia. Uviedol, že v danom
prípade bola dostatočným spôsobom zdôvodnená potreba dočasnej úpravy  jeho styku s maloletými
deťmi z dôvodu, že matka nemá záujem umožniť  mu styk s maloletými deťmi mimo ich bydliska,
nevníma pozitívne jeho prítomnosť vo svojom obydlí a svoje záujmy povyšuje nad záujmy maloletých
detí. Zastával názor, že pre zabezpečenie práv detí, pre zachovanie rovnocenného, rovnomerného
a pravidelného styku s maloletými deťmi je s ohľadom na postoj matky nariadenie predbežného
opatrenia absolútne nevyhnutné. Poukázal na snahu matky minimalizovať a eliminovať jeho styk s
maloletými deťmi, čo v žiadnom prípade nemôže byť považované za súladné so záujmami maloletých
detí. Vzhľadom na krátkosť styku s maloletými deťmi, monotónnosť realizovaného styku a absenciu
zážitkových skúseností za jeho prítomnosti, tu je hrozba možného citového odlúčenia maloletých detí
od neho. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Podľa ust. § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1).

Podľa ust. § 102 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať.
Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter.
V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.).
Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna



úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho
inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah
súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho
vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože
základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti
je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že
nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia
nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva o ktorých sa má rozhodnúť až v
budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.  dospel odvolací súd k odlišnému právnemu záveru
ako súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok pre nariadenie predbežného
opatrenia. Odvolací súd zastáva názor, že doposiaľ zistené skutočnosti nepreukazujú naliehavú potrebu
okamžitého zásahu súdu vo forme nariadenia predbežného opatrenia a nevyhnutnú potrebu zmeny
úpravy styku otca s maloletými deťmi. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je preukázanie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré vyžaduje okamžitý zásah súdu, pričom v danom
prípade otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že bez okamžitého zásahu súdu by bol ohrozený život,
zdravie alebo iný dôležitý záujem maloletých detí. Rovnako tak ani súd prvého stupňa nešpecifikoval
v čom vidí nebezpečenstvo bezprostredne  hroziacej ujmy vo vzťahu k maloletým deťom, nakoľko
styk otca s maloletými deťmi sa realizoval v zmysle predbežného opatrenia nariadeného uznesením
Okresného súdu Košice II č.k. 45P 241/2013-42 zo dňa 14.03.2014 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Košiciach č.k. 8CoP 167/2014-64 zo dňa  30.04.2014, ktorým bol upravený styk otca s maloletými
deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každú párnu sobotu od 14.00 hod. do 18.00
hod. za prítomnosti matky. Z obsahu spisu a  vyjadrení účastníkov je zrejmé, že takto upravený styk sa
realizoval v mieste bydliska maloletých detí, teda v byte matky, pričom podľa názoru odvolacieho súdu
uvedená úprava styku zodpovedá účelu predbežného opatrenia, ktorým je len dočasná a provizórna
úprava vzťahov medzi účastníkmi. Predbežné opatrenie totiž nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci
samej, ktoré môže byť po úplnom zistení skutkového stavu odlišné. Za dôvodnú považuje odvolací súd
námietku matky, podľa ktorej sa súd prvého stupňa nevysporiadal so skutočnosťou na akom mieste sa
bude realizovať styk otca s maloletými deťmi, keďže otec má v súčasnosti svoje trvalé bydlisko v L.
K. a v Košiciach nemá zabezpečené samostatné bývanie, kde  by sa mohol styk s deťmi uskutočniť.
Súd je preto povinný v konaní vo veci samej vykonať náležité dokazovanie na zistenie rozhodujúcich
skutočností pre úpravu styku otca s maloletými deťmi a pri rozhodovaní zohľadniť taktiež denný režim
maloletých detí a ich každodenné návyky. Navyše na Okresnom súde Košice II prebieha pod sp. zn.
45P 241/2013 konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas
do rozvodu a taktiež konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom na čas  po rozvode  pod sp. zn. 23P 286/2013, v ktorom bolo nariadené kontrolné
znalecké dokazovanie (uznesenie č.k. 23P 286/2013-112 zo dňa 02.09.2014). Na základe uvedených
skutočností odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa citovaného ust. § 220
O.s.p. tak, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "45P/241/2013", "guid": "35096ef3-8828-4122-854e-022c06450546:235064d4-8f62-4cb3-a661-1b28ab6f8ca4", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}