Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/241/2014 z 19. 10. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 19. októbra 2014, sp. zn. 11CoP/241/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1413211515.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/241/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1413211515.1 | 2014-10-19 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 221 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f460a12b-362e-45a5-ac38-90d56d06983d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1413211515.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/241/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413211515
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1413211515.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti o maloleté deti E.Ň.: U., Q.. XX.XX.XXXX G. H., Q..
XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, deti rodičov: matka - Y. F., U. F. X, U., zast. AK HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6,
Bratislava, a otec - K. E., W. U. X.. U. X, U., o zníženie výživného, na odvolanie matky proti rozhodnutiu
Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P 190/2013-178 zo dňa 06.03.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k.
25P 190/2013-197 zo dňa 23.04.2014 sa v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa mu v r a c i
a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa povolil otcovi od 01.01.2012 výživné v časti tvorby úspor určené rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P 220/2008-130 zo dňa 29.06.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 01.08.2009 zaplatiť na účet maloletej U., Q.. XX.XX.XXXX zriadený na tvorbu úspor najneskôr
do 02.06.2017 a na maloletú H., Q.. XX.XX.XXXX najneskôr do 20.04.2020. Súd vo zvyšku návrh otca
zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zák. o rodine.
Súd prvého stupňa mal preukázané, že naposledy o výživnom na maloleté deti bolo rozhodnuté v rámci
konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV,
č.k. 25P 220/2008-130 zo dňa 29.06.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.08.2009. Uvedeným
rozsudkom bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej Barbory sumou XXX € mesačne, pričom
z toho suma XXX € je suma bežného výživného a suma XXX € je určená na tvorbu úspor a na výživu
maloletej H. sumou XXX € mesačne, z toho suma XXX € je bežné výživné a suma XXX € je určená
na tvorbu úspor s tým, že bežné výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletých detí vždy do
15-teho dňa v mesiaci vopred, od 29.06.2009 a sumu určenú na tvorbu úspor vždy do 15-teho dňa v
mesiaci na účty zriadené v prospech maloletých detí. Súd prvého stupňa zistil, že na Okresnom súde
Bratislava IV sa vedie trestné konanie voči otcovi pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1 Trestného zákona, pričom v priebehu konania otec predložil niekoľko dokladov o uhradenom
výživnom. Otec na výživu detí prispieva aj keď nepravidelne, otec preukázal vôlu doplatiť maloletým
deťom dlžné výživné určené na tvorbu úspor s tým, že žiadal, aby mu bolo umožnené celú časť výživného
určenú na tvorbu úspor za obdobie od 01.01.2012 v deň 15-tych narodenín každej z dcér vyplatiť. Súd
prvého stupňa dospel k záveru, že takáto realizácia platieb výživného na tvorbu úspor nie je v rozpore
so záujmom maloletých detí a preto odložil splatnosť tejto sumy. O trovách konania rozhodol podľa §
146 ods.1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletých detí. Uviedla, že súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil, nebral do úvahy § 62 ods. 5 Zák. o rodine, kde výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodiča, umožňuje otcovi uprednostniť iné výdavky pred výživným a vyhnúť sa



trestnej zodpovednosti za neplnenie si vyživovacej povinnosti. Súd prvého stupňa rozhodol nad rámec a
neakceptoval rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v danej veci. Rozsudok v časti odloženia splátok
výživného tvorby úspor za obdobie od 01.01.2012 do 28.12.2012 je v rozpore s rozsudkom Okresného
súdu Bratislava IV, sp.zn. 25P 151/10-396 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k.
11CoP 177/12-574. Súd prvého stupňa nesprávne posúdil, keďže ho neposudzoval aj podľa § 63 ods.
2 Zák. o rodine. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil zmysel tvorby úspor, keď tieto je možné
použiť v prípade výrazného zhoršenia zdravotného stavu otca, z neho vyplývajúcej dlhodobej finančnej
insolventnosti, a to po oboznámení sa s ďalšími spismi. Súd sa priklonil k tvrdeniu otca, že chce mať
dostatočný priestor na kumulovanie finančných prostriedkov, ktorý názor považovala za nesprávny. Súd
prvého stupňa vo veci nevykonal požadované dokazovanie a nevyhodnotil ho v kontexte tohto konania,
bez opory v zákone si osvojil zavádzajúce tvrdenia otca, ktorý uviedol, že do konca roka sa snažil deťom
výživné na tvorbu úspor uhrádzať, otec výživné na tvorbu úspor platil len pod tlakom súdnych konaní,
a toza 6 rokov len 3 krát. Žiadala zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že sa návrh otca v celom
rozsahu zamieta.

Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, pretože je v záujme maloletých detí.

Otec maloletých detí k odvolaniu matky uviedol, že pôvodne žiadal zmenu rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV, ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť na tvorbu úspor a žiadal o vydanie
predbežného opatrenia. Neskôr uviedol, že nežiada znížiť výživné, ale žiada len o odklad splatnosti
úspor pre maloleté deti, čím deťom zostane právo na úspory vo výške XXX € mesačne pre každé
dieťa, ktoré budú mať vyplatené v 15 roku veku. Jeho majetkové pomery neboli preskúmané v čase
vynesenia rozsudku v roku 2009, kedy sám navrhol sumu výživného, pričom jeho návrh vychádzal z
jeho očakávania vývoja trhu. Nesúhlasil s námietkami matky, ktoré uviedla v odvolaní, matka uplatňuje
nerovný princíp, ktorý ho znevýhodňuje, uvažuje o otcovi ako hlavnom zdroji príjmov a tvorbu úspor,
pričom vlastné schopnosti možné zdravotné riziká matka prehliada a bagatelizuje. Matka sa nezaviazala
ani neprejavila žiadny záujem k tvorbe úspor, matka žiadna úspory netvorí. Matka dostala po rozchode
veľký objem peňazí, z ktorých nedokázala usporiť na horšie časy ani cent. Sústavne mu pomáha pri
financovaný výživného svojimi výlučnými financiami jeho partnerka. Jeho partnerka nemá príjem z firiem,
v ktorých má len účasť. O odklad úhrad výživného na úspory požiadal nie preto, aby sa zbavil povinnosti
dcéram platiť tento druh výživného, žiadal o odklad úhrad úspor preto, lebo jeho príjem je nepravidelný.
Žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako správny.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods.2 O.s.p., prejednal vec podľa §
214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je správne a odolaniu je
potrebné vyhovieť.

Ako vyplýva za obsahu spisu návrhom zo dňa 20.06.2013 sa domáhal otec zníženia výživného v časti
tvorby úspor na maloleté deti, neskôr žiadal odložiť splatnosť tohto výživného k 15 narodeninám veku
maloletých detí, s poukazom na to, že má nepravidelný príjem.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 3 Zák. o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného
sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

Uvedeným ustanovením bola prelomená zásada spotrebného charakteru výživného, takže je možné
určiť povinnosť platiť výživné aj vyššie než je oprávnený preukázateľne schopný za mesačné
obdobie spotrebovať. Tvorba úspor má slúžiť napríklad na zabezpečenie prípravy na budúce povolanie



oprávneného. Výpočet v zákone nie je taxatívny, zákon ponecháva priestor na úvahu súdu. Zákon
ponecháva možnosť tvorby úspor z výživného, ako právo oprávneného, avšak len v prípade, že to
majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú. Z uvedeného vyplýva, že podmienkou prelomenia zásady
spotrebného charakteru výživného sú majetkové pomery povinnej osoby, tzn. či povinná osoba má
možnosť alebo nemá možnosť poskytovať výživné na tvorbu úspor.

Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.

Úlohou súdu prvého stupňa pokiaľ otec žiadal o zníženie výživného v časti tvorby úspor, bolo
posudzovať, či otcove majetkové pomery odôvodňujú poskytovať výživné na tvorbu úspor alebo nie. I
posudzovanie výživného na tvorbu úspor podlieha ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, keď pri zmene tohto
rozhodnutia je taktiež potrebné zistiť zmenu pomerov. Skutočnosť, že otec v súčasnosti nemá prostriedky
a v budúcnosti ich bude mať, v danom prípade nie je podstatná, keď treba posudzovať vec v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa a rozhodujúce je, či návrh otca na zníženie výživného v tejto časti
je dôvodný alebo nie. Taktiež námietka otca, že aj matka má vytvárať úspory nie je dôvodná, pretože
povinnosť tvorby úspor podľa § 63 ods. 3 Zák. o rodine sa ukladá povinnému rodičovi.

Je preto potrebné posúdiť možnosti, schopnosti, majetkové pomery otca, ako aj skutočnosť, či
nastala zmena pomerov na strane otca, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného v časti tvorby
úspor. Tvrdenie otca, že už v roku 2009 bola vec nesprávne posúdená je právne irelevantná, keďže
nové rozhodnutie o výživnom nemá slúžiť na reparáciu predchádzajúceho rozhodnutia. Jedinou
hmotnoprávnou podmienkou zmeny rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov a v súvislosti s tvorbou
úspor posúdenie, či majetkové pomery otca odôvodňujú poskytovať výživné na tvorbu úspor alebo nie.
Odklad splatnosti výživného do budúcnosti Zákon o rodine podľa názoru odvolacieho súdu nepozná, keď
do budúcnosti bude tiež možné posudzovať výživné na tvorbu úspor s prihliadnutím na zmenu pomerov,
ktorá môže v budúcnosti nastať - schopnosť, či neschopnosť otca maloletých detí výživné na tvorbu
úspor poskytovať.

Odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p., pričom úlohou
súdu prvého stupňa bude posúdiť návrh otca, v ktorom sa vyjadril, že zníženie výživného nežiadal,
ale žiadal zmeniť dobu zročnosti výživného na tvorbu úspor, či majetkové pomery otca odôvodňujú
poskytovanie tvorby úspor a po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodnúť, pričom odôvodniť svoje
rozhodnutie odôvodnením zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p..

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.