Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21CoP/74/2018 z 28. 1. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. januára 2019, sp. zn. 21CoP/74/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8818200050.1 Krajský súd Prešov | 21CoP/74/2018 | ECLI:SK:KSPO:2019:8818200050.1 | 2019-01-28 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb3b5b7e-ebb3-4b1e-8f9b-5d6fa5dea056 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8818200050.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/74/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818200050
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8818200050.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletého B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, o návrhu matky Bc. J. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom M. D. XXX, právne zastúpená Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, so sídlom ul. Karpatská
804/10, Svidník proti otcovi C. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, za účasti Okresnej prokuratúry
Vranov nad Topľou, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8P/3/2018-61 zo dňa 17.04.2018, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok tak, že m e n í sa rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.
8P/206/2014-57 zo dňa 27.apríla 2015 vo výroku o výživnom tak, že z v y š u j e výživné na mal. B. zo
sumy 120,- Eur na sumu 250,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré je otec
p o v i n n ý platiť vždy do 15-dňa v mesiaci k rukám matky.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmena rozhodnutia Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8P/206/2014-57
zo dňa 27.04.2015 vo výroku o výživnom pre maloletého B.. Matka navrhla zvýšiť výživné zo súčasnej
sumy 120,- Eur na sumu 250,- Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia súdu o podanom
návrhu, tvrdiac, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. syna ako aj otca.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol, že cit.:„M e n í s a výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8P 206/2014-57
zo dňa 27.4.2015 a to tak, že sa z v y š u j e výživné na mal. B. S., nar. XX.X.XXXX zo sumy 120€
na sumu 180€ mesačne, ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t
a . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, § 77 ods. 1, § 78 ods.
1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.



4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa
nežijú spoločne. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.8P/206/2014-57 zo dňa
27.04.2015 bolo manželstvo rodičov rozvedené. Na čas po rozvode bol maloletý B. zverený do osobnej
starostlivosti matky a otec zaviazaný platením výživného v sume 120,- Eur mesačne. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 21.05.2015. Od ostatnej vyživovacej povinnosti otca uplynuli tri roky. Maloletý
B. toho času absolvuje prípravu na školskú dochádzku. Jeho zdravotný stav vyžaduje zvýšenú
osobnú starostlivosť, ako aj vyššie náklady na potrebnú zdravotnú starostlivosť, liečenia a rehabilitácie.
(mesačné výdavky matka listinným dokladmi preukázala). Matka je zamestnaná ako zdravotná sestra,
za rok 2017 dosiahla priemerný mesačný čistý príjem vo výške 369,- Eur. Okrem príjmu zo zamestnania
poberá opatrovateľský príspevok na syna vo výške 270,- Eur a príspevok na pohonné hmoty, ošatenie a
hygienu vo výške 30,- Eur. Otec ako živnostník za rok 2017 vystavil za vykonanú prácu faktúry v celkovej
výške 13.641,- Eur. Po prepočte na jeden mesiac jeho hrubý príjem činí sumu 1.136,75 Eur. Z tejto sumy
je potrebné odpočítať finančné čiastky nutné na úhradu odvodov, dane z príjmu a poplatkov spojených
s bývaním otca. Po ich odpočítaní zostáva otcovi priemerne k dispozícii čiastka 700,- Eur mesačne.

5. S prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa, jeho odôvodnené výdavky spojené s uspokojovaním
základných životných potrieb, ako aj s poukazom na zdravotný stav maloletého, zárobkové pomery otca,
mal súd preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane oprávneného aj povinného. V možnostiach
a schopnostiach otca je podieľať sa na úhrade potrieb syna sumou 180,- Eur mesačne (1/4 zo
sumy 700,- Eur), počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.
Z odôvodnením že nebolo v súdnom konaní preukázané, aby možnosti a schopnosti otca dosahovať
príjem zodpovedali požadovanej výške výživného. Uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa je vždy
ohraničené zárobkovými možnosťami a schopnosťami rodičov.

6. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, v
zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

III. Obsah odvolania matky

7. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie matka. Namietala, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil. Uviedla, že len samotné náklady na liečbu a rehabilitácie sú častokrát vyššie ako 360,-
Eur mesačne, čo predstavuje dvojnásobok sumy, ktorú má otec platiť ako výživné. Všetky ostatné
náklady musí preto znášať matka. Pri čistom mesačnom príjme 369,- Eur. Matka čaká so súčasným
manželom ďalšie dieťa, potrebujú vlastné bývanie, preto sa rozhodli kúpiť vlastný dom. Zaviazali sa
splácať hypotekárny úver po dobu 30 rokov a spotrebný úver v celkovej mesačnej splátke 300,- Eur.
Navrhla zmeniť rozsudok v napadnutom rozsahu a zaviazať otca platiť výživné na mal. B. vo výške 250,-
Eur mesačne, vždy do 10. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou
rozsudku.

8. Okresná prokuratúra Vranov nad Topľou považovala napadnutý rozsudok za zákonný vo všetkých
jeho výrokoch. Suma 180,- Eur, ktorú je otec maloletého povinný platiť mesačne ako výživné, zodpovedá
výdavkom na maloletého, aj s poukazom na jeho zdravotný stav a vek. Navrhla potvrdiť rozsudok.

9. Otec sa s odvolaním matky nestotožnil, považoval ho za nedôvodné. Súd prvej inštancie správne
zistil skutočný stav veci a vec správne právne posúdil. Uviedol, že takmer každý druhý víkend trávi
syn s otcom a jeho rodičmi. Všetky potreby maloletého sú uspokojované z príjmu otca, a to nielen
strava, ale aj oblečenie, obuv, špeciálne vozíky, ktoré otec zakúpil. Maloletému otec sporí. Otec predložil
potvrdenia o výdavkov na maloletého v celkovej výške 464,07 Eur. Matka v konaní neuviedla, že poberá
na maloletého mesačný príspevok z nadácie Dobrý anjel vo výške 120,- Eur. Otec spochybnil aj výšku
mesačného príspevku na ošatenie atď. poskytovaný matke vo výške 30,- Eur, predpokladá, že je vyšší.
Mimo pravidelnej úhrady výživného otec finančne prispieva na liečebné náklady maloletého, rehabilitácie
a pobyty v kúpeľoch. Stará matka opakovane s maloletým absolvuje kúpeľné pobyty. Vzhľadom na
výšku svojho príjmu a mesačných výdavkov nie je otec schopný uhrádzať vyššie výživné, bez toho aby
ohrozil uspokojovanie svojich základných potrieb a úhradu pravidelných zákonných odvodov. Navrhol
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.



10. Matka v rámci podanej repliky uviedla, že mesačný príspevok z nadácie Dobrý anjel vo výške 120,-
Eur už nepoberá od júla 2017, nakoľko sa vydala a je posudzovaná už ako rodina. Od rozvodu jej otec
na rehabilitácie či čokoľvek iné neprispieva. Po kontaktovaní sa s terajšou partnerkou otca zistila, že
výživné bolo viackrát ňou posielané z jej účtu, pretože ho neposlal otec. Na účte otca prebieha exekúcia,
preto si dal výplaty posielať na účet partnerky. Otec o maloletého nejaví záujem, tak ako ho prezentuje,
čo potvrdila j jeho partnerka. Matka spochybňuje výdavky otca na liečenie maloletého, predložené vo
vyjadrení k odvolaniu, zároveň poukázala na ňou vynaložené výdavky, ktoré sú podľa jej názoru oveľa
vyššie. Suma výživného 180,- eur nie je adekvátna vzhľadom na zdravotný stav maloletého a vysoké
výdavky s tým spojené.

11. Otec v rámci odvolacej dupliky zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Nad rámec toho uviedol,
že v dátume od 25.08.2018 do 01.09.2018 starí rodičia absolvovali s maloletým kúpeľnú liečbu v
Piešťanoch, ktorá celkovo vyšla na 804,- Eur. Vzhľadom na výšku príjmu a mesačné výdavky, otec nie
je schopný uhrádzať vyššie výživné.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.
1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a
v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že odvolaniu je treba priznať úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu
rozsudku podľa § 388 C.s.p.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané
skutkové okolnosti, teda podstatná zmena pomerov, odôvodňujúca dosiaľ určené výživné otca na
maloletého zvýšiť nad rozsah zvýšenia súdom prvej inštancie.

14. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj
ustanovenie. § 121 CMP. Zmena rozsudku o výžive je možná, ak sa zmenili pomery, ktoré sú
rozhodujúce pre výšku výživného. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým
skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.

15. Podľa § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o rodine“ ) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene
pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné
previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového
rozhodovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich
pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená
buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom
životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov
je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.

17. Podľa § 62 ods. 2, 4, 5 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa



osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods.1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti,
teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti
i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných
rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok
prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu,
výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto
oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

19. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci, pokiaľ ide o skutočnosti
rozhodné pre posúdenie podmienok pre zvýšenie výživného pre maloletého B.. Zdieľa jeho závery
o preukázanej zmene pomerov na strane oprávneného. Správne rovnako súd zistil, že na strane
otca došlo k zmene pomerov. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške zvýšeného výživného však
nedostatočne zohľadnil všetky skutočnosti majúce vplyv na výšku výživného. Vzhľadom na existenciu
zmeny pomerov na strane oprávneného aj povinného je dôvodným zvýšenie výživného v inej sume
než o nej súd rozhodol.

20. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že nepriaznivý zdravotný stav mal. B., vyžaduje zvýšené výdavky
na liečbu a rehabilitáciu. Tieto výdavky hradí matka zo svojho mesačného príjmu, ako aj z príspevku
za opatrovanie a príspevku na ošatenie, ktoré poberá. Preukázateľne sa výdavky oproti stavu v čase
pôvodného rozhodovania na mal. B. zvýšili, a to jednak z hľadiska výdavkov na zdravotnú starostlivosť,
ale aj z hľadiska jeho veku, keďže mal. B. nastúpil školskú dochádzku, ktorá nepochybne so sebou
prináša zvýšenie nákladov. Otec sa na výžive maloletého a úhrade ďalších výdavkov údajne od rozvodu
manželstva v roku 2015 finančne nepodieľa.

21. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože
platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.
Životná úroveň rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi a môže ju preukazovať aj výška
mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách, pričom smerodajnou môže
byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napríklad pôžičky, úvery. Cieľom § 62 ods.
5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu
byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom plní svoju vyživovaciu povinnosť.
Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť
zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje,
že ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo potreby iné.

22. Odvolací súd uvádza, že pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnenosť potrieb
vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k
dieťaťu, ktoré možno očakávať, samozrejme, s prihliadnutím na predpoklady na strane rodičov. Rozsah a
charakter potrieb mal. B. bol matkou tvrdený a preukázaný. Matka v priebehu konania predložila listinné
dôkazy o úhrade výdavkov na zdravotnú starostlivosť o mal. B., ktorý absolvuje pravidelné cvičenia v
OZ Viera-Láska-Nádej v Prešove, s premenlivou povahou výšky mesačných výdavkov (priemerne cca
300,- Eur mesačne). Tieto výdaje však predstavujú len jednu z položiek vynakladaných matkou, okrem
toho sú to jednorázové či iné nepravidelné výdavky, ako napr. operácie, kúpeľné liečby, rehabilitačné



pobyty, výkony hyperbarickej oxygenoterapie (v celkovej výške 6.700,- Eur) a zdravotnícke pomôcky.
Pre nepravidelnosť týchto výdavkov je komplikované ustáliť priemernú výšku mesačných nákladov,
súvisiacich so zdravotným stavom maloletého. Odvolací súd ale zdôrazňuje, že ide o vysoké sumy,
jednorazovo aj vo výške 3.000,- Eur. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce
bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa
nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky
výživného.

23. Otec v rámci vyjadrenia k odvolaniu spochybnil tvrdenia matky o tom, že na úhrade výdavkov mal. B.
sa nepodieľa. Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu potvrdenie o úhrade nákladov, súvisiacich
s rehabilitáciou maloletého v spoločnosti RENONA, s.r.o., fakturované v celkovej sume 2.957,- Eur.
Podľa názoru matky tieto výdavky hradili starí rodičia maloletého, čomu podľa názoru odvolacieho súdu
nasvedčuje aj skutočnosť, že príkaz na vykonanie prevodu podpísal V. S., teda nie otec maloletého.
Za situácie, ak sa aj starí rodičia podieľajú na výžive maloletého, tieto plnenia nie je možné započítať
ako plnenia otca na výživné. Práve naopak, sú prejavom lásky a opatery starých rodičov o zdravotne
znevýhodneného vnuka, čo je žiaducim javom, avšak v štandardnej spoločnosti ničím výnimočným.

24. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie je zrejmé, že mesačný príjem otca sa priemerne
pohybuje na sume 1.136,- Eur (v niektorých mesiacoch aj vyše 1.500,- Eur), čo predstavuje navýšenie
príjmu od poslednej úpravy výživného. Podľa názoru odvolacieho súdu už samotný príjem otca
odôvodňuje uloženie vyživovacej povinnosti vo výške 250,- Eur. V prejednávanom prípade však
vystupuje do popredia zdravotný stav maloletého, predstavujúci zvýšené výdavky, v porovnaní s
dieťaťom vo veku maloletého, bez zdravotných problémov. Odvolací súd nespochybňuje výdavky otca,
súvisiace so zákonnou odvodovou a daňovou povinnosťou, avšak po ich úhrade otcovi ostáva dostatok
finančných prostriedkov na úhradu matkou požadovaného výživného, ktoré má navyše prednosť pred
ostatnými výdavkami povinného rodiča. Otec si našiel partnerku, s ktorou zdieľa spoločnú domácnosť.
Táto skutočnosť by mala prispieť k tomu, že výdavky otca na bývanie a stravu sa pomerne rozložia
medzi partnerov a otcovi tak ostane väčší finančný priestor na úhradu výživného.

25. Mal. B. je zverený do osobnej starostlivosti matky, takmer každý druhý víkend je od piatka do nedele v
starostlivosti otca a starých rodičov. Takto nastavený režim osobnej starostlivosti dostatočne odôvodňuje
povinnosť súdu brať zreteľ pri určovaní výšky výživného na mieru osobnej starostlivosti matky. Táto
sa prejavuje v rovine ako materiálnej, pretože počas osobnej starostlivosti matky zabezpečuje všetky
výdavky maloletého na stravu, dopravu do školy, zdravotníckych zariadení a pod., tak aj v rovine
nemateriálnej, keď matka svojim osobným prínosom dbá o všestranný rozvoj maloletého vo sfére
duševného života. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon
starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy
(porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp.zn. IV. ÚS 489/2011).
Prihliadnuc na pomer osobnej starostlivosti o maloletého, v odvolacom konaní neobstojí námietka otca,
ktorý preukazuje, že maloletému hradí výdavky počas svojej osobnej starostlivosti. Vykázané sumy
nedosahujú takú výšku, ktorá by odôvodňovala ich zohľadnenie, navyše otec nepreukázal, že všetky
uplatnené výdavky sú vynaložené výlučne pre potreby maloletého (napr. dôkazy o zaplatení za benzín).

26. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

27. Bolo by v rozpore so zásadou spravodlivosti a zásadou rovnosti rodičov v ich rodičovských právach
a povinnostiach, ak by výdavky na maloleté dieťa znášal len jeden rodič, ktorý navyše disponuje nižším
príjmom a poskytuje maloletému značne rozsiahlejšiu osobnú starostlivosť.

28. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že
výška výživného v sume 180,- Eur je postačujúca oprávneným potrebám maloletého B. a zodpovedá
možnostiam a schopnostiam otca. Z tohto dôvodu napadnutý rozsudok zmenil postupom vyplývajúcim
z ustanovenia § 388 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 CMP a návrhu matky vyhovel v celom rozsahu.



29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 2 ods. 1, § 52 a § 58 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).