{"guid": "00b3765c-e9c4-4e9c-8e50-982d4f398288:5eddaa3e-ddee-4235-9d90-5e7c6a58ae49", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3814214893.1", "spisova_znacka": "17Co/639/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/639/2015 z 21. 7. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 21. júla 2015, sp. zn. 17Co/639/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3814214893.1", "identifikacne_cislo": "3814214893", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2015-07-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5eddaa3e-ddee-4235-9d90-5e7c6a58ae49", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3814214893.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3814214893.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3814214893.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/639/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814214893
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814214893.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Y. A. T., s.r.o., so sídlom Y. XX, P., IČO: 35 792 752,
právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. D. A., s. r. o., so sídlom Q. XX, P., IČO: 47 233 516,
proti odporcovi: R. K., bytom ul. R. XXX/X, Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: N. O.,
L. N. Y. T., so sídlom L. nám. X, P., IČO: 42 362 962, právne zastúpeného JUDr. Y. Y., advokátom so
sídlom O. XX, P., o zaplatenie 1.804,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza č. k. 7C/139/2014-71 zo dňa 05. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti      p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ     j e     p o v i n n ý    zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 17,52 Eur k rukám jeho právneho zástupcu  JUDr. Y. Y., do troch dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd nepriznal odporcovi náhradu trov konania a zároveň uložil
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, k rukám právneho
zástupcu 178,74 Eur trov právneho zastúpenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V
odôvodnení uviedol, že dňa 08.12.2014 (na súd došlo dňa 11.12.2014) navrhovateľ prostredníctvom
právneho zástupcu písomne oznámil, že návrh berie v celom rozsahu späť a navrhuje konanie vo veci
zastaviť. Následne súd zastavil uznesením  č. k. 7C/139/2014-65 zo dňa 11.12.2014 konanie vo veci
samej. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 93 ods. 2, § 137, 146 ods. 2 O.s.p. Uviedol, že v
predmetnom konaní navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie 1.804,50 eur s príslušenstvom. V priebehu
konania návrh zobral v celom rozsahu späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa podaným návrhom
proti nemu domáhal. Túto procesnú situáciu posúdil podľa § 146 ods. 1 veta prvá O.s.p. Skonštatoval, že
navrhovateľ zavinil zastavenie konania, preto je povinný nahradiť trovy konania odporcovi a vedľajšiemu
účastníkovi na jeho strane. Z obsahu spisu mal za preukázané, že vedľajší účastník vstúpil do konania
dňa 10.11.2014. Zároveň požiadal o doručenie žalobného návrhu s prílohami, ktorý mu aj dňa 27.11.2014
bol doručený. V uvedený deň predložil písomné vyjadrenie k návrhu, poukázal na neprijateľné zmluvné
podmienky a uplatnil námietku premlčania nároku. Následne navrhovateľ žalobný  návrh zobral v
celom rozsahu späť. Potom vedľajší účastník predložil písomné vyjadrenie k návrhu. Následne vyčíslil
výšku trov právneho zastúpenia. Súd mal za preukázané, že k vykonaniu úkonu prevzatie a príprava
zastúpenia došlo a preto vedľajšiemu účastníkovi priznal náhrada trov právneho zastúpenia 81,33 eur
plus 8,04 eur režijný paušál. Uviedol, že nemožno vedľajšiemu účastníkovi nepriznať náhradu trov
konania len pre podobnosť s inými jeho podaniami na súd. Celkovo tak vedľajšiemu účastníkovi priznal
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 178,74 Eur. Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov za vyjadrenie k späťvzatiu návrhu zo dňa 20.01.2015, ktoré bolo neúčelné, keďže k nemu došlo
pred začatím prvého pojednávania.



Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prostredníctvom právneho
zástupcu navrhovateľ z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s        § 221 ods. 1
písm. h) a § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p..  Napadnutému rozhodnutiu vytýkal, že z odôvodnenia
rozhodnutia nevyplýva, na základe a aplikácie akého zákonného ustanovenia rozhodol okresný súd
o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Poukázal na povinnosť súdu
dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie tak ako to vyplýva zo základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Dal do pozornosti  novelu O.s.p. č. 353/2014 Z. z., platnú a účinnú
od 01.01.2015. Mal za to, že v čase rozhodnutia o zastavení konania a priznania nároku na náhradu
trov právneho zastúpenia nebol preukázaný súhlas odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka, ktorý
v zmysle predmetnej novely podľa navrhovateľa mal byť daný. Bol toho názoru, že súd sa musí
zaoberať účelnosťou vynaloženia trov konania. Nebolo mu jasné, z čoho súd vychádzal a v čom
mal súd za preukázané účelné uplatnenie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia. Na podporu
svojej argumentácie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2013, ako aj ďalšie
rozhodnutia prvostupňových súdov a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/91/2012.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak,
že vedľajšiemu účastníkovi neprizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, ktorý mal za to, že uznesenie súdu prvého stupňa vychádza zo správneho právneho
posúdenia veci a preto je vecne správne. Poukázal na to, že odporca bol v konaní plne úspešný
(konanie bolo zastaveného podľa jeho názoru aktívnou účasťou vedľajšieho účastníka). Mal za to, že
poukázanie na neprijateľné podmienky, námietku premlčania alebo iné kvalifikované právne hodnotenie
v spotrebiteľskej zmluve vedľajším účastníkom treba považovať za účelný úkon. Považoval za správny
názor okresného súdu, ktorý vyhodnotil úkony vedľajšieho účastníka za účelné a hospodárne. Na
podporu svojej argumentácie poukázal na judikatúru všeobecných súdov uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/169/2012 zo dňa 09.08.2012, sp. zn. 17Co/87/2012 zo dňa 25.04.2012
a uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/34/2012.  Záverom navrhol aby na základe
vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správne
potvrdil a zároveň aby zaviazal navrhovateľa na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 89,72
Eur, pozostávajúcu z 81,33 Eur za vyjadrenie k odvolaniu a 8,39 Eur režijný paušál a to troch dní od
právoplatnosti napadnutého uznesenia.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné ako vecne správne
potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu spisu je nepochybné, že po podaní návrhu vo veci samej vzniesol v prejednávanej veci vedľajší
účastník na strane odporcu, ktorý vstúpil z vlastnej iniciatívy do konania, námietku premlčania a žiadal
návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. V nadväznosti na uvedené došlo k
späťvzatiu návrhu na začatie konania navrhovateľom v celom rozsahu späť bez bližšieho odôvodnenia.
Súd prvého stupňa následne uznesením č. k. 7C/139/2014-65 zo dňa 11.12.2014 konanie zastavil.

Náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu vo veci a zásadou zavinenia. Zmyslom
zásady zavinenia, o ktorú ide v tomto prípade, je sankčná náhrada trov konania, ktoré by za iných
okolností nevznikli.

Odvolací súd sa  v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní
o trovách konania dôsledne postupoval podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. s tým, že vedľajší
účastník na strane odporcu si trovy konania uplatnil riadne a včas. Účelné trovy vedľajšieho účastníka na
strane odporcu v konaní pred súdom prvého stupňa aj podľa odvolacieho súdu vznikli titulom právneho
zastúpenia s tým, že súd prvého stupňa správne pri určení výšky trov právneho zastúpenia patriacemu
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu postupoval podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Odmena bola
vyčíslená riadne a včas, a preto sa v tejto časti odvolací súd stotožňuje s odôvodnením uznesenia súdu
prvého stupňa tak ako to predpokladá ust. § 219 ods. 2 O.s.p.



Odvolací súd nesúhlasí s námietkou navrhovateľa, že z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva na základe
akého zákonného ustanovenia rozhodoval v časti výroku o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia
vedľajšiemu účastníkovi. V danom prípade prvostupňový súd správne použil ust. § 146 ods. 2 O.s.p.,
je síce pravdou, že predmetné ustanovenie výslovne upravuje iba náhradu trov súdneho konania vo
vzťahu medzi účastníkmi konania, avšak vzhľadom k tomu, že vedľajší účastník má rovnaké práva a
povinnosti ako účastník konania na strane, ktorého vystupuje (§93 ods. 4 O.s.p.) bolo potrebné aj na
vzťah medzi účastníkom konania a vedľajším účastníkom pri náhrade trov konania aplikovať ust. 146
ods. 2 O.s.p. Prvostupňový súd tak o náhrade trov konania rozhodol na základe správneho ustanovenia
zákona. Prvostupňový súd taktiež uviedol dôvody, ktoré ho viedli k aplikácii predmetného ustanovenia,
poukazujúc pritom na  Ústavu SR a zákon o ochrane spotrebiteľa. Mal za to, že súčasťou ochrany
spotrebiteľa v konaní pred súdom je aj účasť vedľajšieho účastníka, pričom mu vyplynulo, že v prípade
ak združenie spotrebiteľov uplatní právo na súdnu ochranu, má právo aj na náhradu trov konania,
ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Pokiaľ navrhovateľovi chýba konkrétne
ustanovenie zákona, ktoré by zakladalo možnosť súdu rozhodovať o trovách, odvolací súd poukazuje,
že týmto ust. je    § 93 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastníci konania. Jeho výslovná absencia však vzhľadom na výrok a odôvodnenie nezaťažuje konanie
takou vadou, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutie zrušiť.

Pokiaľ navrhovateľ namieta, že vedľajší účastník ani nemal vstúpiť do konania poukazujúc na absenciu
súhlasu hlavného účastníka, na strane ktorého mal vystupovať, odvolací súd zdôrazňuje, že na tento
účel zákonodarca do ust. § 93 ods. 3 druhá veta O.s.p. zakotvil právo podať námietku prípustnosti
vedľajšieho účastníctva v konaní, pričom odvolací súd v aktuálnom procesnom štádiu už nemá možnosť
uvažovať o prípadnej modifikácii okruhu účastníkov z meritórneho hľadiska právoplatne skončeného
konania.

Odvolací súd v danom prípade nepovažoval za dôvodné ani námietky navrhovateľa, týkajúce sa
neúčelnosti trov vynaložených vedľajším účastníkom z titulu právneho zastúpenia na bránenie práva
odporcu ako spotrebiteľa. Pokiaľ ide o namietanú účelnosť trov konania, odvolací súd zdôrazňuje, že
odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia ako aj odmena za vyjadrenie (v ktorom vzniesol námietku
premlčania a poukázal na spotrebiteľský charakter zmluvy) bola súdom prvého stupňa správne priznaná
vedľajšiemu účastníkovi ako za úkon právnej služby, ktorého vykonanie bolo procesne nevyhnutné
v záujme ďalšieho účelného bránenia práv odporcu v občianskom súdnom konaní. Odvolací súd
pripomína, že trovy boli vedľajšiemu účastníkovi priznané práve potom, čo vstúpil do konania, podal
písomné vyjadrenie, v ktorom uplatnil námietku premlčania, na čo navrhovateľ reagoval tak, že návrh bez
uvedenia dôvodu zobral späť. Dôvodnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania bola daná účelom
jeho vzniku a to je ochrana spotrebiteľa.

Neobstojí ani námietka navrhovateľa ohľadom automaticky podávaných paušalizovaných podaní,
najmä za stavu pokiaľ navrhovateľ uzatváral typovo rovnaké zmluvy, ktoré následne žaloval žalobami
„formulárového typu“, v ktorých sa jeho právna argumentácia v zásade nemenila, čo je súdu známe z
jeho úradnej činnosti. Je preto logické prijať záver o tom, že v prípade takýchto súdnych konaní budú aj
vyjadrenia a právna argumentácia vedľajšieho účastníka typovo podobná. V danom prípade súd prvého
stupňa správne posúdil predmetné trovy ako účelne vynaložené, nakoľko viedli k zastaveniu konania.
Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že to bola práve táto skutočnosť prečo súd náhradu trov
vedľajšiemu účastníkovi priznal.

Odvolací súd konštatuje, že nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi by tak znamenalo porušenie
princípu rovnosti zbraní. Pokiaľ je prípustné, aby samotný navrhovateľ bol právne zastúpený, môže aj
vedľajší účastník na strane odporcu si zvoliť právneho zástupcu, ktorý má potom následne právo na
náhradu trov konania pokiaľ tu nie sú iné okolnosti a takéto iné okolnosti v prejednávanej veci zistené
neboli.

Preto bolo uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o priznaní náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdené.



O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p., kedy vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý bol v odvolacom konaní procesne
úspešný a trovy odvolacieho konania si riadne uplatnil, bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania
voči neúspešnému navrhovateľovi vo výške 17,52 Eur, a to za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie
k odvolaniu zo dňa 08.04.2015 podľa ust. § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov - vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. vo výške 9,13
Eur (v danom prípade odvolanie bolo podané proti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka
na strane odporcu, teda rozhodujúca je suma, ktorú žiadal ako nárok uplatňovaný v odvolaní, a to trovy
právneho zastúpenia v celkovej výške 178,74 Eur), k tomu príslušný režijný paušál vo výške 8,39 Eur
podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/139/2014", "guid": "16751af4-587b-4adf-bb2f-b91765f23354:a5c853b4-e88a-49ee-9120-6b378690c81c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "c89f6b22-5d09-45c4-a02e-330dcbefc6c1:ad5c012f-2d40-4bfd-95fb-69a1b16574e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1", "spisova_znacka": "6MCdo/5/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2013 z 18. 3. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-03-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5111230193.1"}, {"guid": "1a9a39c2-b8df-4e06-87b5-53f144618e58:21f79474-01d3-4a03-913a-440f58e6e7b7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6912202758.1", "spisova_znacka": "15Co/169/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/169/2012 z 8. 8. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-08-08", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6912202758.1"}, {"guid": "2bca374c-3e56-4acf-96d7-28ebae8a44d1:8f1c5ee6-0be9-4cab-a6fb-3a74283b1778", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3510208575.1", "spisova_znacka": "17Co/87/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/87/2012 z 24. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3510208575.1"}, {"guid": "953eb10a-a1da-4ae1-be74-2eaaec233b37:48df892e-c425-48cf-80c2-232ab74ad292", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111229677.1", "spisova_znacka": "17Co/91/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/91/2012 z 24. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111229677.1"}, {"guid": "f36e3a49-f115-4e71-aaf4-251caf3ec6df:f0b57eb3-eea2-42b2-9627-9b82a862a5d4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8509203918.1", "spisova_znacka": "7Co/34/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/34/2012 z 27. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8509203918.1"}], "citovane_v": []}