Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6CoE/37/2019 z 30. 7. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. júla 2019, sp. zn. 6CoE/37/2019, ECLI:SK:KSNR:2019:4297893698.1 Krajský súd Nitra | 6CoE/37/2019 | ECLI:SK:KSNR:2019:4297893698.1 | 2019-07-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 389 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7b74d0a-41ee-496b-b1eb-4c4772e6749f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4297893698.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/37/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4297893698
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4297893698.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v exekučnej veci oprávneného: Mesto Komárno, so
sídlom Komárno, Nám. gen. Klapku 1, IČO: 00 306 525, proti povinnému: Poľnohospodárske družstvo
Vrbová nad Váhom, so sídlom Vrbová nad Váhom 63, IČO: 00 193 224, o vymoženie 1 759,21eura s
príslušenstvom, na odvolanie súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 4.
októbra 2018 č. k. 0Er/666/1997-36 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdnej exekútorky proti výroku o náhrade trov exekúcie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu vedenú u súdnej exekútorky
JUDr. Beaty Boncsekovej, so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, Ul. biskupa Királya č. 12,
P.O.BOX č. 109, pod sp. zn. 0Er/666/1997 (EX 179/1996) vyhlásil za za neprípustnú a zastavil. Druhým
výrokom súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal. Rozhodnutie v zastavujúcej časti právne
oprel o ust. § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 a 6, § 235 ods. 2, § 243 h Exekučného poriadku v znení
do 31. 03. 2017 (ďalej len „EP“), § 61, § 62, § 63, § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) a dôvodil, že oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie zo dňa 11. 12. 1996 domáhal voči
povinnému vykonania exekúcie na zaplatenie pohľadávky vo výške 1 759,21 eura (52 998,- Sk) a trov
exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie vydal dňa 15. 05. 1997. Dňa 03. 11. 2017 mu doručila
súdna exekútorka podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zanikol bez právneho nástupcu
a zároveň si súdna exekútorka uplatnila náhradu trov exekúcie vo výške 65,08 eura vrátane DPH,
s tým, že k ich náhrade má byť zaviazaný oprávnený. Z výpisu z Obchodného registra Okresného
súdu Nitra zistil, že uznesením KS v Bratislave zo dňa 26. 09. 2011 č. k. 5K221/1997-815, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 11. 2011, tento súd zrušil konkurz na majetok úpadcu-povinného. Po
ukončení konkurzného konania družstvu nezostal žiaden majetok. Dňa 05. 07. 2012 bol povinný ex offo
vymazaný z obchodného registra OS Nitra. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom
na citované ustanovenia zákonov súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil v zmysle § 57 ods.
1 písm. g/ Exekučného poriadku. Poznamenal, že exekúciu nezastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm.
h/ Exekučného poriadku, teda pre nemajetnosť povinného, pretože exekučné konanie sa začalo dňa
11.12.1996 a s poukazom na znenie prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku na
predmetné exekučné konanie sa vzťahujú ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31. januára
2002. Zákonné ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. januára 2002 neobsahovalo
ako dôvod zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného.

2. Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie odôvodnil s poukazom na ust. § 203 Exekučného poriadku
účinného v čase začatia exekučného konania a dôvodil, že oprávnený je zaviazaný na náhradu trov
exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Použitie tohto ustanovenia prichádza
do úvahy, len ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje
zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením



exekúcie. Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy musí oprávnený uhradiť
trovy exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a nemohol predvídať, ale toto zákonné ustanovenie bolo
zavedené až novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťou od
1. februára 2002. S poukazom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
na Exekútorský úrad dňa 11. 12. 1996, pri rozhodovaní o trovách exekúcie riadiť právnym názorom
Ústavného súdu vysloveným v náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. II. 272/08 zo dňa 22. 10. 2008, a
o trovách exekúcie nerozhodoval podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1. februára
2002. Argumentoval, že v dôsledku toho, že povinný bol vymazaný z obchodného registra dňa 05. 07.
2012 exekúciu zastavil, pričom je zrejmé, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať
nemajetnosť povinného. Z uvedeného dôvodu bol toho názoru, že na náhradu trov exekúcie nemohol
byť oprávnený zaviazaný. Rovnako nevidel zmysel uložiť povinnosť náhrady trov konania nemajetnému
subjektu. V závere konštatoval, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na náhradu trov exekúcie,
nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis
mutandis Van der Mussele v. Belgicko z 23. novembra 1983). Vychádzajúc z uvedeného súdnej
exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal.

3. Proti tomuto uzneseniu do výroku o trovách exekúcie podala v zákonnej lehote odvolanie súdna
exekútorka, domáhajúc sa priznania jej trov exekúcie. Dôvodila, že podľa platnej právnej úpravy
ustanovenej v § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času a rovnako náhrada
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Tento výpočet je taxatívny a jeho bližšiu špecifikáciu
zákonodarca ponecháva na vykonávací predpis - vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/95
Zb. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdny exekútor je v zmysle § 3 EP viazaný
Ústavou, zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi a v predmetnej veci len dodržala literu
zákona a podala podnet na zastavenie exekúcie, teda suplovala povinnosť, ktorá vyplýva súdu zo
zákona - zastaviť exekúciu ex offo. Tvrdila, že nepriznanie náhrady trov exekučného konania nemá
oporu ani v zákone (čl. 2 ods. 2 ústavy). Zvýraznila, že súdny exekútor nie je slobodné povolanie ale
je orgánom verejnej moci. Nemôže odmietnuť žiadny návrh na vykonanie exekúcie a preto považovať
ho za podnikateľa nie je možné. Poukázala na rozhodnutie vo veci Van der Mussclc proti Belgicku, z
obsahu ktorého nevyplývajú také závery, ktoré by opodstatňovali jeho použitie aj v prípade nepriznania
trov exekúcie exekútora v SR. Práve naopak, z obsahu predmetného rozhodnutia ESĽP vyplýva, že
exekútorom aj v Belgicku vždy patrí náhrada hotových výdavkov a ekvivalentná odmena, pričom v
SR exekútorovi patrí obvyklá odmena ustanovená zákonom a vykonávacím predpisom (§ 196 EP v
spojení s § 202 ods. 2 v nadväznosti na vyhl. MS SR 288/1995 Z. z.). Dodala, že pri tejto otázke je
potrebné vychádzať z právneho postavenia exekútora, ktoré je založené na verejnoprávnych vzťahoch.
Rozhodnutie ESĽP Mussele proti Belgicku považovala za nepoužiteľné aj v prípade profesie exekútora,
ale naopak je rozhodnutím, ktoré preukazuje, že tak belgický ako i slovenský exekútor majú zákonný
nárok na trovy exekúcie, ktoré sú majetkom exekútora. Súhlasila, s právnym názorom súdu, že ESĽP vo
svojich rozhodnutiach konštatoval, že profesia súdneho exekútora so sebou prináša riziko nezaplatenia
odmeny a hotových výdavkov avšak len v prípade zániku oboch účastníkov exekučného konania -
oprávneného i povinného.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal
rozhodnutie v napadnutej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal
odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
súdnej exekútorky proti výroku rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie nepriznal súdnej exekútorke
náhradu trov exekúcie, nie je prípustné, a preto odvolanie súdnej exekútorky podľa ust. § 386 ods. c/
CSP odmietol.

5. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného
sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zák. č. 125/2016
Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom č.
125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave
účinnej od 01. 07. 2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti
procesná norma, hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia, je potrebné podľa všeobecných
princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti
novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred



novelizáciou (čo zodpovedá aj ust. § 470 ods. 1 CSP), podľa ktorého tento zákon platí aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z toho vyplýva, že od 01. 07. 2016 je potrebné aj v
exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ako to povaha
veci nevylučuje.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi
Galambošovi, so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, Dunajské nábrežie 12, domáhal voči
povinnému vykonania exekúcie na zaplatenie pohľadávky vo výške 1 759,21 eura (52 998,- Sk) a
trov exekúcie. Okresný súd Komárno na základe žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 15. 05. 1997
poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*000161 pre súdneho exekútora JUDr. Štefana Galamboš,
výkonom exekúcie bola ako poverený náhradník pôvodne povereného súdneho exekútora poverená
súdna exekútorka JUDr. Beata Boncseková, so sídlom Exekútorského úradu v Komárne, Ul. biskupa
Királya č. 12, P.O.BOX č. 109. Dňa 03. 11. 2017 doručila súdna exekútorka exekučnému súdu podnet
na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zanikol bez právneho nástupcu a zároveň si uplatnila
náhradu trov exekúcie vo výške 65,08 eur vrátane DPH. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení
exekúcie a druhým výrokom, ktorý bol napadnutý odvolaním súdnej exekútorky, súdnej exekútorke voči
oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal.

7. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania
exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

9. Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
proti rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Toto rozhodnutie je vykonateľné, len čo bolo doručené
exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.

10. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 11. 2013 do 01. 07. 2016 (v
čase podania odvolania), proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať
mimoriadne dovolanie.

11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12. Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, ak dôjde k
zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré
trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať
dôvod zastavenia exekúcie.

13. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,
ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

14. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002,
sa dokončia podľa doterajších predpisov.

15. Podľa § 243h Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

16. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

17. Z obsahu odvolania je zrejmé, že odvolanie súdnej exekútorky smeruje proti výroku o trovách
exekúcie. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že právna úprava sporového konania účinná do 30.
06. 2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam



súdu prvej inštancie (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady
neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť
odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava účinná od 01. 07. 2016 zachovala zásadu
prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam
ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len ak to
zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné
konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania, avšak kým do 30. 06. 2016 mohol výnimku, teda
prípustnosť odvolania ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01. 07. 2016 môže
pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods. 1
Exekučného poriadku).

18. To však neznamená, že CSP je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa §
9a ods. 1 EP má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje.
Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde
Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

19. Odvolací súd zvýrazňuje, že súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania správne poučil,
keď v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že proti výroku o trovách exekúcie nie je prípustné
odvolanie. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v ust. § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v
znení účinnom do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na
priznaní náhradu trov exekúcie nepripúšťa a nepripúšťal ho ani v čase začatia exekučného konania. Ak
by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom
poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku.
Ustanovenia Exekučného poriadku (v znení účinnom v čase začatia konania ako i v znení účinnom do
31. 03. 2017) výslovne neupravujú možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu
trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie súdnej
exekútorky proti výroku o náhrade trov exekúcie ako neprípustné podľa ust. § 386 písm. c/ CSP odmietol.
Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť
riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých nie je prípustné podať odvolanie,
treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom. Zákon vyslovene neuvádza možnosť
podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekútora.

20. Odvolací súd pre úplnosť zvýrazňuje, že vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať
ustanovenie § 357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený
Exekučným poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno
podľa názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov
konania“ podľa ust. § 357 písm. m/ CSP. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím
o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o
náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ust. § 357 písm. m/ CSP. Ide o osobitné
rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 EP
v spojení s § 355 ods. 2 CSP).

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd odmietol odvolanie súdnej exekútorky podľa § 386 písm. c) CSP
ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, na základe čoho sa ďalej
nezaoberať dôvodmi odvolania a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie



je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).