Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/93/2017 z 7. 3. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 7. marca 2018, sp. zn. 6S/93/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7017200791.2
Krajský súd Košice | 6S/93/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7017200791.2 | 2018-03-07 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c683f1e1-1fa4-402f-ae2a-f6cff304771f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200791.2

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/93/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200791
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200791.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci
žalobcu: P. M. - H., W. XXX/XX, W., práv. zast.: JUDr. Valéria Vassová, advokátka, Pribinova 2246/2,
Trebišov, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2017/4645 O-365/2017 zo dňa 24.07.2017, takto

r o z h o d o l :

I.  Žalobu   z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný zamietol
odvolanie žalobcu a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. XXX/XX/O zo dňa 10.04.2017, ktorým
tento podľa ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a
doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 8.000,- eur za
porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“) a § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2
ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, potvrdil. V odôvodnení svojho
rozhodnutia žalovaný dôvodil, že: „Z odvolacieho spisu vyplýva, že dňa 26.10.2016 u účastníka konania
na pracovisku: O. I., H. J. - výkopové práce - optická sieť a dňa 14.11.2016 na inšpektoráte práce
vykonal inšpektorát práce inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho
zamestnávania podľa ustanovení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Pri výkone
inšpekcie práce boli zistené nedostatky spočívajúce v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania
vo vzťahu k zamestnancovi - F. W., ktorý pre účastníka konania dňa 26.10.2016 o 13:10 h vykonával
pomocné výkopové práce na pracovisku: O. I., H. J. - výkopové práce - optická sieť a nemal s ním
založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce. Ďalej bolo zistené
nelegálne zamestnávanie vo vzťahu k zamestnancom L. O., S. S. a H. S., ktorí dňa 26.10.2016 o 13:10 h
vykonávali závislú prácu pomocné výkopové práce na pracovisku: O. I., H. J. - výkopové práce - optická
sieť na základe dohôd o pracovnej činnosti zo dňa 25.10.2016 a účastník konania si nesplnil povinnosť
podľa osobitného predpisu - zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Predmetné nedostatky boli zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce č. G.-XXX-X-X.X/P-
Y.-XX zo dňa 14.11.2016. Obsah protokolu o výsledku inšpekcie práce bol dňa 14.11.2016 prerokovaný
s podnikateľkou p. P. M.. Dňa 23.11.2016 bolo na inšpektorát práce doručené oznámenie o prijatých
opatreniach účastníka konania na odstránenie zistených porušení predpisov. Prvostupňový správny
orgán začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt právne posúdený ako porušenie



§ 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
a § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
(špecifikovaný v protokole v časti Nelegálne zamestnávanie, bod B.) oznámením o začatí správneho
konania doručeným dňa 01.02.2017. K oznámeniu o začatí správneho konania o uložení pokuty sa
účastník konania vyjadril listom doručeným na inšpektorát práce dňa 09.02.2017, v ktorom okrem iného
požiadal o nariadenie ústneho pojednávania. Rozhodnutím č. k.: XXX/XX/O zo dňa 10.04.2017, ktoré
bolo účastníkovi konania preukázateľne doručené dňa 21.04.2016, bola účastníkovi konania uložená
pokuta vo výške 8000 eur. Sankcia bola uložená za porušenie povinnosti zo strany účastníka konania,
tak ako je to uvedené vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia a to konkrétne za porušenie
zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b)
zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Správny orgán pri rozhodovaní vychádzal zo
stavu zisteného inšpektorom práce v čase vykonávania šetrenia a predmetné nedostatky odôvodnil
porušením príslušných ustanovení právnych predpisov. Účastník konania sa v zákonom stanovenej
lehote proti rozhodnutiu o uložení pokuty odvolal. V odvolaní, ktoré bolo doručené na inšpektorát
práce dňa 27.04.2017, účastník konania uviedol, že z jeho strany nebol žiadny úmysel nelegálne
zamestnávať a svojej ekonómke dala deň pred nástupom požiadavku, aby nahlásila zamestnancov do
registra Sociálnej poisťovne, avšak tá túto požiadavku vykonala až dňa 26.10.2016 o 17:00 h. Uloženú
pokutu považuje účastník konania za likvidačnú a podotkol, že v minulosti nemal žiadny nedostatok.
Účastník konania nemal žiadny úmysel poškodiť svojich zamestnancov a nespôsobil im žiadnu škodu.
Účastník konania uviedol, že s p. L. O., S. S. a H. S. uzatvoril dňa 25.10.2016 dohodu o pracovnej
činnosti s nástupom do práce dňa 26.10.2016 a aj k prihláseniu menovaných do registra Sociálnej
poisťovne došlo dňa 26.10.2016 k dátumu začatia výkonu práce. Účastník konania uviedol, že mu nie
je známe, kto je p. F. W., ktorého nepozná a nikdy mu nedal súhlas na vykonávanie práce. Účastník
konania požiadal, aby bolo prihliadnuté na dĺžku trvania protiprávneho stavu a konanie zamerať len na
preventívny účel. Účastník konania zároveň navrhol vypočutie svojej ekonómky a p. F. W.. Národný
inšpektorát práce ako odvolací orgán v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a po zhodnotení právneho a skutkového stavu dospel k
nasledovným záverom: Po preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu a predloženého
spisového materiálu má Národný inšpektorát práce s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný
skutkový stav za to, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že účastník konania ako
zamestnávateľ porušil povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm.
a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2
písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.“ Žalovaný ďalej s poukazom a citujúc
ust. § 3 ods. 2 , ust. § 2 ods. 2 písm. a), ust. § 2 ods. 2 písm. b) a ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1
zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ďalej dôvodil, že: „Porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania bolo jednoznačne preukázané pri výkone inšpekcie práce konanej dňa 26.10.2016
u účastníka konania na pracovisku: O. I., H. J. - výkopové práce - optická sieť. Vyššie uvedený
záver vyplýva z protokolu, elektronických výpisov z registra Sociálnej poisťovne menovaných, dohôd
o pracovnej činnosti menovaných zo dňa 25.10.2016, registračných listov FO - prihlášok menovaných,
zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísaných
s menovanými, stavbyvedúcim p. H. F. a zápisnice o podaní informácie zamestnávateľom spísanou s
p. M.. Stavbyvedúci p. H. F. dňa 26.10.2016 do zápisnice uviedol, že zamestnanci nachádzajúci sa na
pracovisku vykonávajú prácu pre účastníka konania. Účastník konania dňa 14.11.2016 do zápisnice
uviedol, že p. L. O., p. S. S. a p. H. S. vykonávajú prácu na základe dohôd o pracovnej činnosti a
p. F. W. vykonával prácu miesto p. N. O. a nemá s ním uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah.
K tvrdeniu účastníka konania, že nemal žiadny úmysel nelegálne zamestnávať a svojej ekonómke
dala deň pred nástupom požiadavku, aby nahlásila zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne,
avšak tá túto požiadavku vykonala až dňa 26.10.2016 o 17:00 h. odvolací správny orgán považuje za
potrebné poukázať na tzv. inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty. Objektívny charakter
zodpovednosti znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku, teda
k porušeniu došlo, bez ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to,
či sa jedná o zavinené, alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska je pre vznik
objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt nepodstatným, či k pochybeniu došlo
zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa, alebo iných subjektov, ako
zamestnávateľa. K tvrdeniu účastníka konania, že s p. L. O., S. S. a H. S. uzatvoril dňa 25.10.2016
dohodu o pracovnej činnosti s nástupom do práce dňa 26.10.2016 a aj k prihláseniu menovaných do
registra Sociálnej poisťovne došlo dňa 26.10.2016, Národný inšpektorát práce uvádza, že menovaní



dňa 26.10.2016 vykonávali prácu o 13:10 h, avšak do registra Sociálnej poisťovne boli prihlásení až dňa
26.10.2016 o 17:18 h (O., S.), resp. o 17:19 h (S.), teda po začatí výkonu ich práce. K tvrdeniu účastníka
konania, že mu nie je známe, kto je p. F. W., ktorého nepozná a nikdy mu nedal súhlas na vykonávanie
práce druhostupňový správny orgán uvádza, že pri prerokovaní protokolu bola s účastníkom konania
spísaná zápisnica zo dňa 14.11.2016, v ktorej uviedol, že p. F. W. bol v práci miesto p. N. O., a že
o tom bol informovaný, a preto toto tvrdenie považuje za irelevantné a účelové. K návrhu účastníka
konania o vypočutie svojej ekonómky a p. F. W. odvolací správny orgán uvádza, že podľa § 21 ods. 1
správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa
tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Podklady nachádzajúce sa v spise
sú plne postačujúce na rozhodnutie vo veci bez nutnosti nariadenia ústneho pojednávania. K žiadosti
účastníka konania, aby bolo prihliadnuté na dĺžku trvania protiprávneho stavu a konanie zamerať len na
preventívny účel odvolací správny orgán uvádza, že prvostupňový správny orgán prihliadal na všetky
okolnosti viažuce sa na predmetný prípad a vo výške 8000 eur prihliadal predovšetkým na závažnosť
zisteného porušenia právnych predpisov a závažnosť jeho následkov, počet zamestnancov účastníka
konania a riziká, ktoré sa vyskytujú v jeho činnosti, počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb,
či ide o opakované zistenie toho istého nedostatku, dobu protiprávnosti a či sankcia spĺňa požiadavku
represie, ale aj preventívny účel. S ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav odvolací
orgán má za to, že porušenia povinností uvedené v rozhodnutí inšpektorátu práce sú posúdené správne
a sú zdôvodnené porušením platného právneho predpisu. Odôvodnenie rozhodnutia zároveň poskytuje
skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Inšpektorát práce v napadnutom rozhodnutí dospel k
správnym zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci. Odvolací orgán má za to, že pri ukladaní
pokuty a pri určovaní jej výšky inšpektorát práce zohľadnil jej preventívne pôsobenie a zároveň prihliadal
na všetky skutočnosti v zmysle ustanovenia § 19 ods. 6 citovaného právneho predpisu v nadväznosti na
ustanovenie § 3 ods. 5 správneho poriadku. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán sa stotožnil
s právnym názorom inšpektorátu práce a na základe zistených nedostatkov rozhodol o uložení pokuty
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a v jeho odôvodnení. Dospel k záveru,
že argumentácia účastníka konania nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia
a účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.
Vzhľadom na zistené skutočnosti odvolací orgán rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.“

2. Žalobca vo včas podanej žalobe uvádza, že „...na jej strane sú dôvody hodné osobitého zreteľa k
tomu, aby jej táto pokuta nemusela byť vôbec uložená. Tiež poukazuje na to, že uloženie pokuty je v
rozpore so zákonom. Žalobkyňa, ako fyzická osoba, podnikateľ, vyhlasuje, že si túto svoju oznamovaciu
povinnosť prihlásiť fyzické osoby splnila. Túto požiadavku nahlásila ešte deň predtým svojej ekonómke.
Nemala pritom však žiadne vedomosti o tom, že jej ekonómka z dôvodu prípravy pohrebu svojho otca, až
po skončení pohrebu, dňa 26.10.2016 o 17:00 hod. uskutočnila ich prihlásenie do Sociálnej poisťovne,
počnúc dňom 26.10.2016. Preto žalobkyňa má za to, že touto skutočnosťou je preukázané, že na jej
strane nebol žiadny úmysel porušiť vyššie citovaný zákon. Nešlo na jej strane ani o nedbanlivosť, keďže
práve ona ako podnikateľka, bola uvedená do omylu z dôvodu pretrvávajúcich subjektívnych ťažkostí
spočívajúcich na strane jej ekonómky a neboli poškodení ani zamestnanci, keďže boli prihlásení ku
dňu 26.10.2016. Preto sa žalobkyňa necíti byť ničím vinná. Uloženie tak vysokej pokuty je pre ňu úplne
likvidačné. Nesúhlasí s uložením tejto pokuty. Nikdy predtým nemala vykázaný žiadny nedostatok vo
svojej pracovnej činnosti. Nemala žiadny úmysel poškodiť svojich zamestnancov. Tým, že títo boli riadne
prihlásení ku dňu výkonu práce, nespôsobila im ani žiadnu škodu. Uloženie tejto pokuty je pre ňu úplne
likvidačné. Jej činnosť je iba sezónneho charakteru a skutočne nemá z čoho zaplatiť tak vysokú pokutu.
Opakovane poukazuje, že s menovanými zamestnancami a to:
- s L. O.
- S. S.
- H. S., uzatvorila dňa 25.10.2016, dohodu o pracovnej činnosti, v zmysle ktorej menovaní, dohodli
nástup práce dňa 26.10.2016. Prihlásenie menovaných do Sociálnej poisťovne bolo vykonané dňa
26.10.2016 k dátumu začatia výkonu práce, čo je preukázané. Preto opakovane tvrdí, že dňa
26.10.2016, nedošlo k nelegálnemu zamestnávaniu a preto žiada súd nami napadnuté rozhodnutie o
uložení pokuty vo výške 8 000,- € v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a na
nové rozhodnutie. Tak ako už uviedla v Protokole o výsledku inšpekcie práce spísaného so žalovaným
dňa 14.11.2016, sa vyjadrila a na tomto zotrváva, že osobu, F. W. nepozná, nedala jej súhlas na žiadne
práce, ani s ním nemala uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah. Túto osobu nepozná, nikdy s ním
nebola v kontakte a nedala menovanému žiadny súhlas, aby vykonával výkopové práce. Táto osoba



sa nachádzala na mieste pracoviska bez dôvodu, že sa nachádzala na mieste výkopových prác v čase
kontroly o tom žalobkyňa nemá žiadne vedomosti. Žalobkyňa tvrdí, že neporušila zákon a z jej strany
ako zamestnávateľa, preto nedošlo k nelegálnemu zamestnávaniu. Uvádza, že vzhľadom na výkon
činnosti - v teréne, táto osoba je iba náhodnou osobou a tvrdí, že nevykonávala pre ňu žiadnu činnosť.
Nelegálne zamestnávanie v zmysle § 2, odst. 2, písm. a/, Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní je zamestnávanie fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva
závislú prácu fyzickej alebo právnickej osoby a nemá s ňou založený pracovno - právny vzťah. Tým,
že menovaní zamestnanci, boli jej ekonómkou riadne prihlásení, ku dňu výkonu práce, nespôsobila
im ani žiadnu škodu, ani nemá vykázané porušenie právnych povinností, ktoré netrvalo, nakoľko moja
ekonómka po odpadnutí na jej strane vzniknutých subjektívnych povinností, danú skutočnosť dala ihneď
na správnu mieru a vykonala ich prihlásenie, čím táto prekážka ihneď ešte v tento deň odpadla. Preto
žiada súd, aby bolo prihliadnuté na čas trvania následkov, na dobu trvania protiprávnosti, ktoré trvalo
iba skutočne pár hodín a preto dané správne konanie by malo pre žalobkyňu znamenať iba preventívny
účel. Nikdy predtým nemala vykázané žiadne porušenie pracovných povinností. Nevyužívala závislú
prácu fyzickej osoby, keďže ešte deň pred výkonom práce podala písomné oznámenie pre svoju
ekonómku na vykonanie prihlásenia fyzických osôb. V ďalšom poukazujeme na to, konanie žalovaného
tým, že uložil pokutu, nenapĺňa skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania, za ktorý bola sankcia
uložená. Zamestnancov žalobkyňa prihlásila do Sociálnej poisťovne k dátumu začatia výkonu práce,
t. j. ku dňu 26.10.2016 a preto táto jej chyba nemala pre nich žiadne škodlivé následky. Žalobkyňa
je toho právneho názoru, že dané konanie nenapĺňa skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania,
za ktorú jej bola táto pokuta uložená a má za to, že je nutné skúmať každý prípad osobitne a preto
má za to, že sa nepovažuje každé oneskorenie s prihlásením zamestnanca do Sociálnej poisťovne za
nelegálne zamestnávanie. Žalobkyňa vidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v tom, že žalovaný
zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil, pričom sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nevysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem napadnuté
rozhodnutie o uložení pokuty v celom rozsahu zrušiť. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje súdu,
aby po vykonanom dokazovaní bol vynesený tento rozsudok: Súd zrušuje rozhodnutie žalovaného čís.
PO/BEZ/2017/4645 O-365/2017 zo dňa 24.7.2017 a prvostupňové rozhodnutie č. XXX/XX/O, zo dňa
10.4.2017 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie.“ Na dôkaz svojich tvrdení
žalobca navrhol výsluch svojej ekonómky a F. W..

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 20.11.2017, v ktorom uviedol, že: „Prvostupňový
správny orgán pri vydaní rozhodnutia vychádzal z nasledujúcich podkladov: protokolu, elektronických
výpisov z registra Sociálnej poisťovne menovaných, dohôd o pracovnej činnosti menovaných zo dňa
25.10.2016, registračných listov FO - prihlášok menovaných, zápisníc o podaní informácie o vysvetlení
dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísaných s menovanými, stavbyvedúcim p. H. F.
a zápisnice o podaní informácie zamestnávateľom spísanou s p. M. (žalobca). Porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne preukázané pri výkone inšpekcie práce konanej dňa
26.10.2016 u žalobcu na pracovisku: O. I., H. J. - výkopové práce - optická sieť. Stavbyvedúci p. H. F.
dňa 26.10.2016 do zápisnice uviedol, že zamestnanci nachádzajúci sa na pracovisku vykonávajú prácu
pre žalobcu. Žalobca dňa 14.11.2016 do zápisnice uviedol, že p. L. O., p. S. S. a p. H. S. vykonávajú
prácu na základe dohôd o pracovnej činnosti a p. F. W. vykonával prácu miesto p. N. O. a nemá s
ním uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah. K námietke žalobcu, že nemal žiadny úmysel nelegálne
zamestnávať a svojej ekonómke dal deň pred nástupom požiadavku, aby nahlásila zamestnancov
do registra Sociálnej poisťovne, avšak tá túto požiadavku vykonala až dňa 26.10.2016 o 17:00 h,
odvolací správny orgán považuje za potrebné poukázať na tzv. inštitút objektívnej zodpovednosti
za správne delikty. Objektívny charakter zodpovednosti znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný
už tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu došlo, bez ohľadu na následné odstránenie
zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené, alebo nezavinené konanie, či
opomenutie. Z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny
delikt nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov
zamestnávateľa, alebo iných subjektov, ako zamestnávateľa. K tvrdeniam žalobcu, že s p. L. O., S. S.
a H. S. uzatvoril dňa 25.10.2016 dohodu o pracovnej činnosti s nástupom do práce dňa 26.10.2016 a
aj k prihláseniu menovaných do registra Sociálnej poisťovne došlo dňa 26.10.2016, žalovaný uvádza,
že menovaní dňa 26.10.2016 vykonávali prácu o 13:10 h, avšak do registra Sociálnej poisťovne boli
prihlásení až dňa 26.10.2016 o 17:18 h (O., S.), resp. o 17:19 h (S.), teda po začatí výkonu ich práce.
K tvrdeniu žalobcu, že mu nie je známe, kto je p. F. W., ktorého nepozná a nikdy mu nedal súhlas na
vykonávanie práce žalovaný uvádza, že pri prerokovaní protokolu bola so žalobcom spísaná zápisnica



zo dňa 14.11.2016, v ktorej uviedol, že p. F. W. bol v práci miesto p. N. O., a že o tom bol informovaný, a
preto toto tvrdenie považuje za irelevantné a účelové. K návrhu žalobcu na vypočutie svojej ekonómky
a p. F. W. žalovaný uvádza, že podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne
pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to
ustanovuje osobitný zákon. Podklady nachádzajúce sa v spise sú plne postačujúce na rozhodnutie
vo veci bez nutnosti nariadenia ústneho pojednávania. K žiadosti žalobcu, aby bolo prihliadnuté na
dĺžku trvania protiprávneho stavu a konanie „zamerať“ len na preventívny účel žalovaný uvádza, že
prvostupňový správny orgán prihliadal na všetky okolnosti viažuce sa na predmetný prípad a vo výške
8000 eur prihliadal predovšetkým na závažnosť zisteného porušenia právnych predpisov a závažnosť
jeho následkov, počet zamestnancov žalobu a riziká, ktoré sa vyskytujú v jeho činnosti, počet nelegálne
zamestnávaných fyzických osôb, či ide o opakované zistenie toho istého nedostatku, dobu protiprávnosti
a či sankcia spĺňa požiadavku represie, ale aj preventívny účel. Žalovaný má za to, že v správnom konaní
bolo porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu nepochybne zistené a objektívne
preukázané. V rámci procesu rozhodovania sa žalovaný aj prvostupňový správny orgán riadili zásadami
správneho trestania a ich postup podľa názoru žalovaného nevykazuje také známky pochybenia, ktoré
by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia zo strany konajúceho súdu.“ Preto navrhol, aby
súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. K vyjadreniu žalovaného, ktoré súd doručil žalobcovi dňa 05.12.2017, sa žalobca už nevyjadril.

5. Súd v konaní podľa ust. § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej
len „SSP“) po oboznámení sa s obsahom žaloby, žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného, ako
aj po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného, bez nariadenia pojednávania za splnenia
zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2, § 105 ods. 2 písm. a) a § 182 ods. 1 písm. g) SSP dospel k
záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

6. Predmetom preskúmacieho konania bolo, či sa žalobca dopustil alebo nedopustil porušenia ust. § 3
ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) a v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o
nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v čase výkonu inšpekcie práce dňa 26.10.2016 o 13:10
hod., kedy žalovaný zistil, že pre žalobcu vykonávali pomocné výkopové práce na pracovisku O. I., H.
J. - výkopové práce pre optickú sieť, L. O., S. S. a H. S., vykonávajúci tieto práce na základe dohôd o
pracovnej činnosti zo dňa 25.10.2016, a žalobca si nesplnil povinnosť podľa zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení a v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania F. W., ktorý dňa 26.10.2016 o
13:10 hod. vykonával pomocné výkopové práce na pracovisku O.E. I., H. J. pre optickú sieť a nemal s
ním žalobca založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonníka práce).

7. Podľa ust. § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa ust. § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.
Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 194 ods. 2 SSP).
Podľa ust. § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.
Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej
len „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“) právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je
podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne
zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nelegálne
zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,
ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo
štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.



Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je nelegálne
zamestnávanie právnickou osobou, alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú
prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah, alebo štátnozamestnanecký pomer
podľa osobitného predpisu a nesplnila si povinnosť podľa osobitného predpisu [§ 231 ods. 1 písm. b)
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení“)].
Podľa ust. § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný prihlásiť do
registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1
na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca
podľa § 4 ods. 2. okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej
práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr však
pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po
zániku týchto poistení, okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v
nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol a oznámiť zmeny v údajoch uvedených
v § 232 ods. 2 písm. a) až c).
Podľa ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce inšpektorát práce
uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania
od 2.000,- eur do 200.000,- eur, a ak ide o nelegálne zamestná vanie dvoch a viac fyzických osôb
súčasne, najmenej 5.000,- eur.

8. Pretože podľa názoru súdu v preskúmavanom prípade zistenie skutkového stavu žalovaným bolo
dostačujúce na riadne posúdenie veci, ako je to uvedené v žalovanom rozhodnutí (bod 1 tohto rozsudku),
a zistený skutkový stav je v súlade so spisovou dokumentáciou žalovaného, pričom v správnom konaní
boli dodržané základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ako aj zásady ukladania
trestov podľa Trestného zákona, a žalovaný uložením sankcie žalobcovi, ako aj jej výšky neporušil
ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, a pretože žalobca využíval závislú prácu
fyzických osôb L. O., S. S. a H. S., ktorí všetci traja vykonávali pomocné výkopové práce na pracovisku
v O. I., H.O. J. pre optickú sieť a žalobca mal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného
predpisu (dohody o pracovnej činnosti zo dňa 25.10.2016), ale pred začatím výkonu pracovnej činnosti
zamestnancov si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), a túto povinnosť si splnil až dňa
26.10.2016 o 17:18 hod. u L. O. Y. S. S., resp. o 17:19 hod. u H. S., a žalobca súčasne využíval závislú
prácu fyzickej osoby F. W., ktorý pre žalobcu vykonával pomocné výkopové práce na pracovisku v O. I.,
H. J. pre optickú sieť a nemal s ním (F. W.) založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu
(zákona č. 311/2001 Z.z., t.j. Zákonníka práce), čo vyplýva aj z obsahu žaloby žalobcu (bod 2 tohto
rozsudku), bola žalobcovi dôvodne uložená pokuta za využívanie závislej práce F. W. a za neprihlásenie
ďalších troch osôb do registra poistencov (L. O., S. S. a H. S.), u ktorých si žalobca teda nesplnil
povinnosť vyplývajúcu pre neho z ust. § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení pred vznikom
poistenia, resp. pred začatím výkonu činností týchto troch zamestnancov, a túto povinnosť si splnil až
po vzniku poistenia, resp. po začatí výkonu ich činností.

9. K rozhodnej námietke žalobcu spočívajúcej v jeho tvrdení, že uloženie pokuty je v rozpore so
zákonom, že žalobca si svoju povinnosť splnil tým, že nahlásil deň pred 26.10.2016 svojej ekonómke,
ktorá vzhľadom na pohreb svojho otca si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej povinnosti splnila až
po skončení pohrebu dňa 26.10.2016 o 17:00 hod., z čoho žalobca vyvodzuje, že na jeho strane
nebol žiadny úmysel porušiť zákon, pričom nešlo ani o nedbanlivosť u žalobcu, neboli poškodení ani
zamestnanci, a preto sa necíti byť vinný, súd uvádza, že zavinenie ako pojmový znak deliktuálnej
zodpovednosti všeobecne je možné definovať ako vnútorný psychický vzťah páchateľa správneho
deliktu k vlastnému protiprávnemu konaniu, resp. k objektívnym znakom deliktu, stanovených zákonom.
Preto nemožno v súvislosti s porušením administratívnych noriem fyzickou alebo právnickou osobou pri
vyvodení následku protiprávneho konania pri výkone jej činnosti skúmať vôľovú zložku a to ani čo do
úmyselnej alebo nedbanlivostnej formy zavinenia, nie to ešte motívu jej protiprávneho konania, resp.
opomenutia tak, ako to požaduje žalobca v preskúmavanej veci. Hoci v administratívnom práve zákonná
úprava správneho trestania fyzických a právnických osôb nie je ucelená a nachádza sa v mnohých
právnych predpisoch, pre posúdenie ich administratívnej zodpovednosti za spáchaný správny delikt
sa vo všeobecnosti neskúma zavinenie fyzickej alebo právnickej osoby, a to v žiadnej z jej možných
foriem. V slovenskom právnom poriadku v oblasti administratívneho trestania sa dosiaľ dôsledne
uplatňovala tzv. objektívna zodpovednosť fyzických a právnických osôb, ktorá býva len zriedkavo



zmiernená zákonom vymedzenými liberačnými dôvodmi. Preto pokiaľ žalovaný poukázal na tzv. inštitút
objektívnej zodpovednosti za správne delikty, poukázal na tento inštitút správne, a preto aj súd tieto
žalobné námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné.

10. K námietke žalobcu uvedenej v odvolaní aj v žalobe, že žalobca nepozná F. W., nedal mu súhlas na
žiadne práce ani s ním nemá uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah, a že táto osoba sa nachádzala na
mieste pracoviska bez dôvodu a iba náhodou, súd uvádza, že pokiaľ do zápisnice o podaní informácie zo
dňa 14.11.2016 žalobca uviedol, že: „F. W. bol v práci namiesto N. O. a nemá uzatvorený pracovnoprávny
vzťah.“ a že: „Ráno mi hovorili, že príde namiesto neho niekto iný.“, a ak na otázku, čo k tomu žalobca
môže uviesť, v odpovedi do zápisnice dňa 23.03.2017 uviedol, že: „Bolo to tak, ale ja som sa to
dozvedela až následne, že ho N. O. poslal, takže protiprávne konal on, nakoľko sa s pani M. nedohodol.“,
potom je správna úvaha žalovaného, že žalobca mal vedomosť o tom, že namiesto jedného jeho
zamestnanca príde iná osoba, ktorá však nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah, aj keď žalobca o
tom nemal vedomosť, kto to konkrétne bude. Preto správne uzavrel žalovaný v rozhodnutí, že k zámene
zamestnanca došlo so súhlasom a vedomím žalobcu, a že F. W. vykonával prácu spolu s ostatnými
zamestnancami žalobcu a žalobca mal z jeho práce ekonomický prospech bez toho, aby žalobca s týmto
zameneným zamestnancom mal uzatvorený pracovnoprávny vzťah.

11. K námietke žalobcu, že žalovaný sa nevyporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu, súd uvádza, že
žalovaný sa s každým odvolacím dôvodom žalobcu, ktoré odvolacie dôvody boli obdobné ako sú body
žaloby, vysporiadal osobitne na str. 4 a 5 žalovaného rozhodnutia.

12. K návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka F. W. súd uvádza, že sám žalobca
prispel k zisteniu skutkového stavu veci dostačujúcou svojou výpoveďou pri podaní informácie dňa
14.11.2016 o 09:20 hod. a výpoveďou do zápisnice z ústneho pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa
23.03.2017 o 08:30 hod. Preto ani súd nepovažoval, podobne ako žalovaný, vykonať výsluch F. W.,
pretože jeho výpoveď by bola podľa názoru súdu nadbytočná a nič nové by pre zistenie skutkového
stavu veci nepriniesla.

13. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na výsluch ekonómky žalobcu, tak súd k tomu uvádza, že s poukazom na
objektívnu zodpovednosť žalobcu (bod 9 tohto rozsudku) by výpoveď ekonómky žalobcu nemala žiadny
vplyv na rozhodnutie súdu v predmetnej veci.

14. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd podľa ust. § 190 SSP žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol.

15. Neúspešnému účastníkovi konania, ktorým bol žalobca, súd právo na náhradu trov konania nepriznal
v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP, a keďže žalovaný si právo na náhradu trov konania v zmysle ust.
§ 168 SSP neuplatnil, súd vyslovil vo výroku svojho rozsudku, že účastníkom právo na náhradu trov
konania nepriznáva.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená,  ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).



Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.