Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/273/2019 z 22. 1. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 22. januára 2020, sp. zn. 2Co/273/2019, ECLI:SK:KSKE:2020:7519201042.1 Krajský súd Košice | 2Co/273/2019 | ECLI:SK:KSKE:2020:7519201042.1 | 2020-01-22 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-387 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/02284737-e14a-41e4-aa7f-26b715455553 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7519201042.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/273/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519201042
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7519201042.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO:
47 258 713, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek
Czompoly s.r.o., IČO: 47 234 547, so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanému Š. D., X..
X.XX.XXXX, bytom K. XXX, o zaplatenie 368,16 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 24. júna 2019, č. k. 20Csp/94/2019-51

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví
zamietol žalobu o zaplatenie sumy 368,16 € a úrokov z úveru 27 % ročne zo sumy 293,62 € od
03.03.2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 235,16 € od 03.03.2016 do
zaplatenia, žiadanej žalobcom v časti 293,62 € z titulu neuhradenej istiny úveru, v sume 41,54 € z titulu
dlžných úrokov z úveru, a vo výške 33 € z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Stranám
sporu nepriznal náhradu trov konania zohľadniac skutočnosť, že procesne úspešnému žalovanému
žiadne trovy konania nevznikli.

2. Súd rozhodoval o nároku žalobcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na kúpu tovaru uzavretej
medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu Cetelem Slovensko a.s. dňa 4.11.2014, na základe
ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 331,40 €, ktorý mal žalovaný uhradiť v splátkach. Pre porušenie
povinnosti dlžníka, ktorý splátkami uhradil len sumu 87 €, veriteľ Cetelem Slovensko a.s. vyhlásil
ku dňu 2.3.2016 mimoriadnu splatnosť záväzku. Súd mal preukázané, že žalobca sa stal právnym
nástupcom pôvodného veriteľa na základe cezhraničného zlúčenia spoločností ku dňu 30.6.2016, ku
ktorému dňu spoločnosť Cetelem Slovensko a.s. zanikla a univerzálnym právnym nástupcom sa stal
žalobca. Právne vec posudzoval podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách § 52, § 53 Občianskeho
zákonníka (OZ) prihliadajúc na podmienky vyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu pri spotrebiteľských
úveroch vyplývajúcich z § 53 ods. 9 OZ, § 565 OZ a plynutie premlčacej doby podľa § 101 a § 103 OZ.
Zamietnutie žaloby odôvodnil premlčaním práva na plnenie vychádzajúc z aplikácie § 54a OZ účinného
od 5.12.2018, v zmysle ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho
platne zabezpečiť.



3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že premlčacia doba v prípade uplatnenia nároku veriteľa na
predčasné zosplatnenie dlhu začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú sa stal zročným celý
dlh, keď v prípade plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy môže dodávateľ uplatniť právo na zosplatnenie
dlhu najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Vychádzal zo zistenia, že
úver poskytnutý vo výške 331,40 €, bol žalovaný povinný uhradiť v 36-tich mesačných splátkach v
hodnote 13,53 €, vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc splátkou splatnou 15.12.2014 a končiac splátkou
splatnou 15.11.2017, ktorú povinnosť na plnenie porušil, preto veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť dlhu
ku dňu 2.3.2016. Vychádzajúc zo zákonných podmienok predčasného zosplatnenia dlhu, prihliadajúc
na oznámenie veriteľa o čase zosplatnenia dlhu v mesiaci marec 2016, mal za zistené, že veriteľ vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej 15.11.2015. Podľa § 103 OZ všeobecná
trojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na úhradu predčasne zosplatneného záväzku, začala
plynúť vo väzbe na zročnosť uvedenej splátky, t.j. odo dňa 16.11.2015, a uplynula 16.11.2018. Žalobca
uplatnil svoj nárok na súde až po uplynutí premlčacej doby žalobou doručenou dňa 15. 2. 2019. Z
dôvodu premlčania práva zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré podľa § 54a OZ nie je možné platne priznať
v súdnom konaní, súd žalobu zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca vymedzujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1
písm. f/, h/ CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (f), a vec nesprávne právne posúdil (h). Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a priznal mu plnú náhradu trov konania.

5. Žalobca argumentoval nesprávnym právnym posúdením premlčania uplatneného nároku podľa §
103 OZ, tvrdiac, že plynutie 3-ročnej premlčacej doby zosplatneného dlhu je nevyhnutné posudzovať
až od času jeho zosplatnenia, kedy žalobca mohol nárok prvý raz uplatniť na súde v zhode s § 101
OZ. Do času zosplatnenia dlhu sa jednotlivé neuhradené mesačné splátky ( november 2015 až február
2016) premlčovali samostatne, a až ku dňu 2. 3. 2016 sa stali splatnými ostatné neuhradené splátky
splatné od 15.3.2016 do 15.12.2017. Podporne poukázal na uznesenie Krajského súdu Trenčín č.k. 17
Co 228/2016-74.

6. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou
osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1
CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. Rozsudok je vecne správny, z ktorých dôvodov
ho odvolací súd podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23. januára 2020 o 10.20 hod.
v pojednávacej miestnosti č. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods.1,
3 CSP.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas
konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd
prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci je
naplnený chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, ku ktorej dochádza vtedy, keď súd nepoužil
správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo keď zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.



11. Žiadny z odvolacích dôvodov nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil v
súlade s § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj
založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, podal výklad
právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení.
Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú
odôvodnené zrozumiteľne a v súlade so zmyslom a účelom aplikovanej zákonnej úpravy.

12. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods.2
CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd doplňuje:

13. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

14. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

17. Podľa § 54a OZ účinného od 5. 12. 2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno
vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť
obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho
vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

18. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu je názor, že konajúci súd nemal plynutie premlčacej
doby celého dlhu odvíjať od splatnosti ním ustálenej prvej omeškanej splátky, ale mal brať do úvahy
okamih zosplatnenia celého úveru. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu s
otázkou premlčania nároku aj začiatkom plynutia premlčacej doby vysporiadal správne. Nie je správne
stanovisko žalobcu, že nezaplatené splátky úveru splatné od 15.11.2015 do času zosplatnenia úveru a
časť zosplatneného úveru, pozostávajúca zo splátok úveru splatných od 15.3.2016, nie sú premlčané.

19. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinky premlčania podľa § 100 OZ. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom,
ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon a pod sankciou neplatnosti
nemožno túto dobu zmeniť ani dohodou strán, pričom jej uplynutím dochádza k právnym účinkom
premlčania (strata možnosti vynúteného splnenia práva na základe námietky premlčania). Z hľadiska
prejednávaného sporu je premlčacia doba trojročná (§ 101 OZ) a nakoľko zo strany veriteľa došlo k
vyhláseniu mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru (§ 565 OZ), začala plynúť premlčacia lehota plynúť
odo dňa splatnosti nesplnenej splátky (§ 103 OZ), ktorou bola splátka splatná 15. 11. 2015, nie odo
dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ako tvrdí žalobca. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ je potrebné
vykladať vo vzájomnej súvislosti s ustanovením § 565 OZ, t. j. veriteľ môže vyhlásiť predčasnú splatnosť
úveru do splatnosti najbližšej splátky nasledujúcej po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre
omeškanie s ktorou sa stal splatný celý dlh samozrejme za splnenia ďalšej podmienky podľa § 53 ods. 9
OZ, ktorým je upozornenia dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní pred uplatnením tohto
práva. Ustanovenie § 103 OZ má vo vzťahu k § 101 OZ povahu špeciality, rovnako povahu lex specialis
má ustanovenie § 53 ods. 9 OZ vo vzťahu k § 565 OZ.

20. V konaní nebolo sporné, že nárok uplatnený v konaní vychádzal z práva žalobcu na úhradu záväzku
zo zmluvy o spotrebiteľskom úveru v dôsledku jeho predčasného zosplatnenia ku dňu 2. 3. 2016.



Obsahu listinných dôkazov (prehľad splátok čl. 9 spisu, oznámenie o zosplatnení dlhu na čl. 10- 11 spisu)
zodpovedá záver súdu, že veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru pre nesplnenie splátky
splatnej 15. 11. 2015. Práve a len vo vzťahu k uvedenej splátke boli splnené zákonné podmienky podľa
§ 53 ods. 9 OZ na zosplatnenie záväzku ku ktorému došlo v mesiaci marec 2016, keď k zosplatneniu
mohol veriteľ pristúpiť až po troch mesiacoch od omeškania s úhradou splátky, pre nesplnenie ktorej
žiadal o splnenie celého zostatku dlhu podľa § 565 OZ.

21. Aj keď predpokladom zročnosti celého dlhu je úkon veriteľa, ktorým u dlžníka uplatní predčasnú
splatnosť dlhu, zákonná úprava nijako nešpecifikuje, kedy nastáva splatnosť záväzku, vo vzťahu ku
ktorému bolo právo na predčasné zosplatnenie uplatnené. Právna úprava vymedzuje iba podmienky, za
ktorých môže veriteľ toto svoje právo využiť, a v záujme odstránenia právnej neistoty v § 103 druhá veta
OZ presne špecifikuje, od splatnosti ktorej splátky začína plynúť premlčacia doba pre zosplatnený dlh.
Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že premlčacia doba začala veriteľovi
plynúť od splatnosti splátky splatnej 15. 11. 2015, a pokiaľ žalobca uplatnil nárok na neuhradené a
zosplatnené splátky dlhu na súde dňa 15. 2. 2019 stalo sa tak po uplynutí trojročnej premlčacej doby, z
ktorých dôvodov musela byť žaloba zamietnutá (§54a OZ).

22. Výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vyplýva z § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní procesne neúspešný a žalovanému nevznikli žiadne
trovy konania, o výške ktorých by bolo potrebné rozhodnúť, z ktorých dôvodov odvolací súd vyslovil, že
stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2
druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).



Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).