Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/359/2014 z 29. 3. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 29. marca 2015, sp. zn. 7Co/359/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8113200285.1 Krajský súd Prešov | 7Co/359/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8113200285.1 | 2015-03-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: predpis č. 98/1963 Zb., OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/29f4bfc0-5756-487f-8e9a-33f521f6f5f5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113200285.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/359/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113200285
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113200285.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu O. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Z., G. XXX, zastúpeného Občianskym združením „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov", so
sídlom v Košiciach, Škultétyho 3, právne zastúpeným JUDr. Darinou Solarovou, advokátkou, so sídlom
v Košiciach, Škultétyho 3 proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa a. s., so sídlom v Košiciach,
Garbiarska 2, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom v Košiciach,
Boženy Němcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 22. 09. 2014, č. k. 25C/1/2013-118 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a žalovaný nemá právo na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach vydaný pod
sp. zn. 2C/3612/2012 dňa 19. 01. 2012. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 199,50 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným existoval zmluvný vzťah
založený poistnou zmluvou zo dňa 09. 11. 2007. Na základe žiadosti žalobcu o zrušenie poistnej zmluvy
ku dňu 10. 03. 2011 došlo k zániku poistenia. Rozhodcovská doložka, tak ako to vyplýva z poistnej
zmluvy, bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne
uvádzalo, že jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská
doložka obsiahnutá v časti XV. týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení ani to, že v deň podpisu
zmluvy zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok, podpísali tiež
osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v
poistných podmienkach.

Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že ide o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým
počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a
spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené sa týka aj prejednávanej
veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive žalovaného a
s pripraveným znením bola žalobcovi predložená na podpis.

Rozhodcovskú doložku uzatvorenú so žalobcom nemožno považovať ani za individuálne zmluvné
dojednanie, keďže žalobca, hoci bol s ním oboznámený pred podpisom zmluvy, nemohol ovplyvniť obsah
tohto zmluvného dojednania. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodoval,



je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach žalovaného v čl. XV. Podľa tejto doložky všetky
vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho
podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu znemožňuje brániť svoje práva v konaní pred
všeobecným súdom. Individuálnosť dojednania nevyplýva ani z toho, že v tlačive o zázname a potrebách
klienta je vopred predformulovaná všeobecná informácia o možnosti riešiť spory v rozhodcovskom
konaní.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva
nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (rozsudok NS SR vydaný vo veci 6Cdo/1/2012).
Súd prvého stupňa preto s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky
uzatvorenej so žalobcom a z toho plynúcej neexistencie právomoci rozhodcovského súdu rozhodol o
zrušení rozhodcovského rozsudku.

Výrok o trovách bol odôvodnený ust.§ 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý ho navrhol zmeniť
tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu
a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci dospelo až do takých
rozmerov, ktoré priznávajú spotrebiteľovi práva v rozpore s právnymi predpismi SR. Smernica Rady
93/13/EHS obsahuje iba demonštratívny výpočet podmienok, ktoré môžu a nemusia byť v jednotlivých
prípadoch neprijateľnými podmienkami. Je teda povinnosťou súdu odôvodniť neprijateľnosť podmienky
v konkrétnom prípade. Bod 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/EHS bol vyložený v rozpore
s vnútroštátnym poriadkom, a to tým, že sa vytvorilo nové právo spotrebiteľa, ktoré je v rozpore
so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a s Občianskym zákonníkom. Poskytnutý
výklad je zároveň v rozpore s výkladom bodu 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/EHS Súdneho
dvora, ktorý poskytol v prípade C-342 v rámci odpovede na prejudiciálnu otázku. V ňom jednoznačne
uvádza, že rozhodcovská doložka je len vtedy neprijateľná, ak bolo jej úmyslom zbaviť spotrebiteľa po
právoplatnom prvostupňovom rozhodnutí v rozhodcovskom konaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek
iný opravný prostriedok. Podstatné je tu teda právo spotrebiteľa domáhať sa právnej ochrany v
rámci dvojinštančného konania, ktoré je mu poskytnuté aj na základe vnútroštátneho poriadku. Na
základe tohto výkladu sa malo zistiť, či predmetom danej podmienky nie je vylúčenie alebo bránenie
spotrebiteľovho práva podať žalobu alebo dosiahnuť inú právnu nápravu po prvostupňovom konaní. K
otázke, či strany majú po prvostupňovom rozhodnutí v rozhodcovskom konaní nástroj na nápravu sa
vyjadril Ústavný súd SR vo veci IV. ÚS 394/2012 a vo veci III. ÚS 162/2011. Sám Ústavný súd SR
vyjadril, že spotrebiteľ v prípade, ak sa konanie viedlo na rozhodcovskom súde, má možnosť dosiahnuť
v prípade nespokojnosti nápravu v súdnom konaní. V súvislosti s výkladom prejudiciálnej otázky tak
strany majú možnosť po prvom stupni konania na rozhodcovskom súde obrátiť sa na všeobecný súd o
zrušenie rozhodcovského rozsudku. V prípade, žeby zákon takúto možnosť spotrebiteľovi nepriznával,
môže sa obrátiť so sťažnosťou na Ústavný súd SR a nie je teda možné usúdiť, žeby rozhodcovská
doložka nútila strany riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Prejudiciálny výklad Smernice Rady
93/13/EHS Súdneho dvora je záväzný pre všetkých sudcov členských štátov, teda aj všeobecný súd
mal povinnosť takto vykladať túto podmienku, čo potvrdzuje i Ústavný súd SR vo svojom náleze IV. ÚS
95/2010. Rozhodnutím súdu bolo spochybnené právo zmluvných strán dohodnúť si na základe vlastného
uváženia práva a povinnosti a zároveň sa spochybnila možnosť daná zákonom č. 244/2002 Z. z.
dohodnúť si spôsob výberu rozhodcu. Pri rozhodovaní sa zohľadnili len tie časti všeobecných poistných
podmienok, ktoré umožňovali vyhlásiť rozhodcovskú doložku za neindividuálne dojednanú. Všeobecné
poistné podmienky pritom obsahujú celý rad ustanovení o rôznych poistných produktoch, avšak poistník
je viazaný len tými produktmi, na plnenie ktorých sa v poistnej zmluvy zaviaže, a teda neplatí, že každý
produkt je záväzný pre každého poistníka. Rovnako sa vo všeobecných poistných podmienkach síce
nachádza časť XV., ktorá obsahuje ustanovenia o rozhodcovskom konaní, avšak tieto ustanovenia sa
uplatnia len vtedy, keď klient podpíše osobitné zmluvné dojednania predstavujúce rozhodcovskú doložku
zakladajúcu príslušnosť rozhodcovského súdu. Časť XV. všeobecných poistných podmienok síce
neobsahuje text, ktorý by vylučoval použitie tejto časti v prípade nepodpísania osobitných zmluvných
dojednaní, ale ani žiadny z produktov neobsahuje ustanovenie, že v prípade, že sa poistník k tomuto



produktu v poistnej zmluve nezaviaže, nie je ním viazaný, pretože to zo všeobecných poistných
podmienok logicky vyplýva. Súd na zistenie skutkového stavu nevykonal akékoľvek dokazovanie a
tak právne závery súdu nemali a nemohli mať svoj podklad v skutkových zisteniach súdu. Podľa
odôvodnenia rozhodnutia sa dokazovanie vykonalo oboznámením sa s listinnými dôkazmi. Občiansky
súdny poriadok však dokazovanie oboznámením s listinným dôkazom nepozná. Podľa Občianskeho
súdneho poriadku existuje len dôkaz listinou, ktorý sa podľa ust.§ 129 ods. 1 vykoná tak, že predseda
senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. To
neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. V prejednávanej veci sa pojednávanie začalo o 09:00
hod. a ukončilo sa o 09:15 hod. Vzhľadom na veľký rozsah listín uvedených v zápisnici o pojednávaní,
nie je možné, aby bol podstatný obsah listín oboznámený a spolu s ďalšími úkonmi súdu skončený
za 15 minút. Súd prvého stupňa si týmto splnil povinnosť oznámiť výsledky prípravy pojednávania
podľa ust. § 118 ods. 1 O. s. p., a teda oboznámil strany s obsahom spisu, avšak ako žurnalizáciou
doterajšej prípravy konania. To však v žiadnom prípade nemôže byť považované za vykonanie dôkazu. Z
uvedeného konania tak nemohlo byť účastníkom známe, ktoré dôkazy súd vykonal, pretože ich považuje
za právne významné a ktoré naopak za právne významné pre správne posúdenie sporu nepovažuje,
čím súd znemožnil účastníkom konania ďalej konať pred súdom a predkladať ďalšie návrhy dôkazov. Po
údajnom vykonaní dôkazu sa strany k takto nezákonne vykonanému dôkazu nemali možnosť vyjadriť,
čo vyplýva zo zápisnice o pojednávaní, v ktorej nikde nie je uvedené, že by súd strany vyzval, aby sa
k dôkazu po jeho vykonaní vyjadrili. Tým bola porušená zásada kontradiktórnosti zakotvená v čl. 48
ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom, a teda stranám bola týmto odňatá možnosť
vyjadriť sa k dokazovaniu. Súd ďalej vyvodil skutkové zistenia z takých vykonaných dôkazov, ktoré
zákon nepripúšťa, keď vyjadrenie žalovaného pokladá za dôkaz, čo je v rozpore s ust.§ 125 O. s. p..
Vyjadrenie žalovaného k žalobe nie je dôkazným prostriedkom. Za dôkaz sa v zmysle Občianskeho
súdneho poriadku považuje len výsluch účastníkov konania. Konanie bolo zaťažené aj ďalšou procesnou
vadou, keď si súd nesplnil svoju procesnú povinnosť uloženú v ust. § 118 ods. 2 O. s. p.. Podľa tohto
ustanovenia po vykonaní úkonov podľa ods. 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších
výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za
zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú
vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne
orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje
zákon. Správne použitie Občianskeho súdneho poriadku je predpokladom pre zákonný postup súdu
a tým aj pre zákonné rozhodnutie. Súd tak svojim nezákonným postupom zaťažil konanie procesnou
vadou, ktorá v konečnom dôsledku znamenala upretie práva na súdnu ochranu, resp. na spravodlivý
proces.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením §
214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej účastníci v roku 2007 uzatvorili poistnú zmluvu, pričom jej súčasť tvoria všeobecné poistné
podmienky. Právna úprava poistných zmlúv je v Občianskom zákonníku obsiahnutá v 8. časti.

Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy sa za
spotrebiteľské zmluvy považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.



Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa tohto ustanovenia je to, že je pre spotrebiteľa vopred
pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva
uzatvorená so žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybností všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už
vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky ( časť XV Všeobecných
poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných poistných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná
a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky
v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len
opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz
dohodnutému vo všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva,
aby v prípade ich nepodpísania žalobcom mala stratiť platnosť tiež časť XV všeobecných poistných
podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobca osobitné
zmluvné dojednania podpísal alebo nie jeho povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných poistných
podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo
všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako
za zavádzajúcu a mätúcu.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali
takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy a teda so vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v
závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
na mieste.

Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobca osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všeobecným obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm.
r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Na iné vyhodnotenie takejto
neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník
účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter
neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými
podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná v
rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a
rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov
uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli



alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému
súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy
žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným
súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky
nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ ingnorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona
neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu
v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej
miere jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú
odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych
súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života a
teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany
spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti
mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobcovi poskytol jasné
a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Za dôkaz opaku sa nedá označiť ani žalovaným uvádzaný záznam o požiadavkách a potrebách
klienta spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza iba zmienka o možnosti
využitia inštitútu rozhodcovského konania bez akéhokoľvek objasnenia rozdielov medzi rozhodcovským
a súdnym konaním. K okolnostiam uzatvárania zmluvy sa vyjadroval žalobca na pojednávaní konanom
dňa 22. 09. 2014, pričom o pravdivosti jeho vyjadrení nemá dôvod pochybovať ani odvolací súd. Z
ďalších listinných dôkazov predložených samotným žalovaným, a to zo záznamu o požiadavkách a
potrebách klienta všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva,
aby zo strany sprostredkovateľa poistenia bolo poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia
rozhodcovskej doložky. Vykonané dokazovanie odôvodňuje urobiť záver, podľa ktorého žalobcovi neboli
poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle
uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Vo vzťahu k tvrdeniu o porušení ust.§ 118 ods. 2 O. s. p. je potrebné
zdôrazniť, že takéto porušenie samo o sebe nie je dôvodom umožňujúcim zrušenie rozsudku. Platí totiž
ust. § 212 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací
súd len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V súvislosti s namietaným porušením ust. § 129 ods. 1 O. s. p. je potrebné zdôrazniť, že dôkaz listinou
sa nevykonáva len jej prečítaním, nakoľko postačuje aj oznámenie jej obsahu. Pri listinných dôkazoch
vypracovaných a predložených samotným žalovaným (poistná zmluva, záznam o požiadavkách a
potrebách klienta, všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania), stačí ich obsah
oznámiť, nakoľko ide o listiny, ktorých obsah je žalovanému podrobne známy. Okrem toho a to je
potrebné osobitne zdôrazniť, že žalovaný a ani jeho právny zástupca sa pojednávania nariadeného
na deň 22. 09. 2014 nezúčastnili, hoci na toto pojednávanie boli riadne a s dostatočným časovým
predstihom predvolaný. V rámci tohto predvolania bolo účastníkom uložené doniesť so sebou listiny na
vec sa vzťahujúce. Žalovaný žiadne ďalšie dôkazy nepredložil a svojou neprítomnosťou na pojednávaní
nariadenom na deň 22. 09. 2014 sa zbavil možnosti reagovať na tvrdenia žalobcu a namietať spôsob
vykonávania dôkazov na tomto pojednávaní. Spochybňovanie postupu súdu pri prejednávaní veci na
pojednávaní dňa 22. 09. 2014, na ktorom došlo i k vyhláseniu napadnutého rozhodnutia, za situácie, ak
žalovaný a jeho právny zástupca sa tohto pojednávanie nezúčastnili, nemožno hodnotiť inak ako ničím
nepodložené úvahy.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. napadnutý
rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O. s. p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v konaní úspešný žalobca
náhradu trov tohto štádia konania nežiadal priznať.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.