Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/245/2012 z 6. 2. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 6. februára 2013, sp. zn. 25Sd/245/2012, ECLI:SK:KSZA:2013:5012200751.2 Krajský súd Žilina | 25Sd/245/2012 | ECLI:SK:KSZA:2013:5012200751.2 | 2013-02-06 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 250q ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/05e15dde-2286-498b-a282-a7f2b9f5381d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5012200751.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/245/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200751
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5012200751.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci
navrhovateľky: A. A., nar. X. XX. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom P. P. XXX, proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. júna 2012 a rozhodnutie č. XXX
XXX XXXX zo dňa 4. júla 2012 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. júna 2012 podľa § 263 ods. 1,
§ 112 ods. 2 a 6 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a podľa § 29 Zákona
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov odňala navrhovateľke invalidný dôchodok od
4. augusta 2012.

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 4. júla 2012 podľa § 263 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a podľa § 37 Zákona o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľke od 4. augusta 2012 čiastočný invalidný dôchodok
v sume 127,50 € mesačne.

Proti rozhodnutiam odporkyne zo dňa 12. júna a 4. júla 2012 podala navrhovateľka včas opravný
prostriedok, v ktorom namietala odňatie invalidného dôchodku.

Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, pobočky Liptovský Mikuláš dňa 14. augusta 2012
a posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, ústredie dňa 3. októbra 2012. Posudkoví lekári
sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je od 22. februára 2012
invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 194/1994 Z. z.
a zákona č. 107/1999 Z. z., ale je čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b) Zákona
o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z..

Za účelom posúdenia invalidity navrhovateľky na základe konania o jej opravnom prostriedku proti
rozhodnutiu odporkyne zo dňa 12. júna 2012 z dôvodu neuznania invalidity vypracoval druhostupňový
posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. I. za prítomnosti prísediaceho odborného lekára -



psychiatra MUDr. D. lekársku správu dňa 3. októbra 2012, v ktorej uviedol: posudzovaná podľa
dokumentácie bola uznaná za čiastočne invalidnú od 11. 4. 1976. Ako dôvod čiastočnej invalidity bola
simplexná schizofrénia, v štádiu remisie. Pri kontrolných lekárskych prehliadkach - v zápisniciach o
rokovaní PKSZ, nie je ani minimálny nález a nie sú uvedené žiadne výsledky lekárskych odborných
vyšetrení. Pri hodnotení zdravotného stavu dňa 20. 5. 1994 bola čiastočná invalidita oduznaná z dôvodu,
že neplnila ekonomickú podmienku. V tejto zápisnici o rokovaní sú uvedené aj výsledky psychiatrického
vyšetrenia, v ktorom sa konštatuje, že v minulosti prekonala ataku schizoidného ochorenia. Súčasný
zdravotný stav dokumentuje len zhoršenú adaptáciu na akúkoľvek prácu a na zhoršené interpersonálne
vzťahy. Následne pri posúdení dňa 9. 9. 1994, na základe opravného prostriedku, bola uznaná naďalej
čiastočne invalidná, bez uvedenia skutočností, ktoré túto aktivitu odôvodňovali. Podľa zápisnice o
rokovaní zo dňa 23. 7. 1996 došlo k zhoršeniu zdravotného stavu posudzovanej v dôsledku smrti
manžela. Je opísaný výsledok psychologického a psychiatrického vyšetrenia s konštatovaním, že ide
o atypický syndróm depresie v situačnej dekompenzácii, čo podľa súčasného hodnotenia zdravotného
stavu je reakcia na nepriaznivú situáciu v rodine a v žiadnom prípade neodôvodňuje zníženie pracovného
potenciálu dlhodobo na úroveň nad 80 %. Pri ďalších KLP, bez zdôvodňovania závažnosti zdravotného
stavu, pokračuje invalidita naďalej s tým, že prekonala v detstve schizofrénnu ataku a trpí depresívnym
syndrómom. Posledná hospitalizácia, podľa zápisnice o rokovaní zo dňa 9. 12. 2002, bola v roku
1996. Na dnešné hodnotenie zdravotného stavu prišla so zdravotnou kartou, v ktorej je posledné
psychiatrické vyšetrenie z tohto roku, v ktorom je zdôrazňované, že ide o pacientku s prekonaným
akútnym psychiatrickým ochorením v adolescencii, v súčasnosti s prejavmi depresie, ktoré by mali
byť súčasne v ťažkej fáze. Podľa predtým doručených výsledkov psychiatrických vyšetrení došlo v
poslednom období k zvýrazneniu ťažkostí na základe zmeny stupňa invalidity, ale v psychiatrickom
náleze nie sú tak závažné prejavy depresie, ktoré by odôvodňovali pokles pracovného potenciálu o
viac ako 80 %. Súčasný popis zodpovedá poklesu pracovného potenciálu o viac ako o polovicu, čo
zodpovedá čiastočnej invalidite. Posudzovaná je schopná vykonávať ľahké manuálne práce.

Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že trvá na písomne podanom opravnom prostriedku. Je unavená,
od rána cestuje, všade sa pohybuje so svojou sestrou. Nie je schopná ani sama ísť do veľkého
obchodu. Všade s ňou chodí sestra. Súdu predložila najnovšie lekárske odborné nálezy, a to z 8.
8. 2012 od MUDr. D. psychiatričky, ďalej psychiatrický nález z 26. 9. 2012, ktorý nekorešponduje so
záverom psychiatrického vyšetrenia, ktorý uviedol v lekárskej správe v časti vyšetrenia v dokumentácii
MUDr. I. zo dňa 3. októbra 2012, ďalej psychiatrický nález z 9. 11. 2012 a záznam z psychologického
vyšetrenia zo dňa 25. 10. 2012 od klinickej psychologičky Mgr. T. s diagnózou F33.2 a záverom: výrazná
intrapsychická tenzia, depresívne prežívanie na úrovni ťažkej depresie, anhedónia, vzťahovačnosť,
emocionálne labilita, sociálna izolácia.

Na základe dožiadania krajského súdu o doplnenie posudku vo veci opravného prostriedku z dôvodu
neuznania invalidity vypracoval druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. I. za
prítomnosti prísediaceho odborného lekára - psychiatra MUDr. D. opätovne lekársku správu dňa 19.
decembra 2012, v ktorej uviedol: výsledok psychiatrického vyšetrenia zo dňa 8. 8. 2012 a 26. 9. 2012
je hodnotený v posudku posudkového lekára SP, ústredie zo dňa 3. 10. 2012. Psychiatrické vyšetrenie
9.11.2012: v objektívnom náleze bez nových skutočností. V anamnéze je uvedené, že stále sa sťažuje na
skutočnosť, že je veľmi smutná, úzkostná, nevie sa z ničoho tešiť. Stále božeká, že čo komu urobila. Je
neschopná chodiť po úradoch, ale aj po lekároch. Je konštatované, že suicidálne ideácie sú len prchavé,
znížené sebahodnotenie, aj sebadôvera je nízka. Chýba iniciatíva do činnosti. Keď niečo začne robiť,
nedokončí. Je zvýšene zraniteľná. Emotivita je labilná, sociálne sa izoluje. Vzťahovačnosť a zvýšená
paranoidná percepcia okolia. Poruchy spánku, zvýšená tenzia až nepokoj. Psychologické vyšetrenie 25.
10. 2012: v anamnéze - sťažuje sa na poruchy spánku, veľkú únavu, problémy s pamäťou, ktoré sa
zvýrazňujú hlavne v záťažových situáciách. Vo vlastnom vyšetrení: zvýraznená intrapsychická tenzia,
emocionálna labilita, vzťahovačné interpretácie, prítomné obavné myšlienky z budúcnosti, anhedónia,
znížená energia, veľká vyčerpanosť. Narušené interpersonálne vzťahy, pocity menejcennosti, spolu
s obsedantno - kompulzívnymi tendenciami. Je citlivá na podnety zvonku, je zvýšená pohotovosť k
vulnerabilite, spolu so zníženou kvalitou spánku. Celkový posudok: psychiatrický nález zo dňa 9. 11.
2012, ktorý obsahuje aj výsledky psychologického vyšetrenia posudzovanej zo dňa 25. 10. 2012,
popisuje prehĺbenie depresívnej poruchy do ťažkej fázy depresie, čo nekoreluje s liečbou posudzovanej,
ktorá nie je zmenená, čo je v rozpore s konštatovaním psychiatra o ťažkej depresii. Výsledky vyšetrení
zo dňa 8. 8. 2012 a 26. 9. 2012 boli zhodnotené pri predchádzajúcom hodnotení zdravotného stavu.



Súčasný popis objektívnych ťažkostí, bez zmeny liečby, naďalej odôvodňujú konštatovanie, že ide o
pokles pracovného potenciálu o viac ako o polovicu, ale nie viac ako 80 %.

Na pojednávaní konanom dňa 7. februára 2013 zotrvala navrhovateľka na svojom opravnom prostriedku.
Uviedla, že nič nevládze, cíti sa unavená. Má problémy so spánkom. Súdu predložila najnovší odborný
lekársky nález od psychiatričky MUDr. D. z 22. januára 2013 so záverom: recidivujúca depresívna
porucha, súčasná fáza ťažkej depresie, pretrváva abulia, anhedónia, aj prchavé suicidálne ideácie, aj
bilančného charakteru, totálna somatopsychologická insuficiencia, anxieta, obavné ideácie, stále vysoký
stupeň intrapsychických tenzii aj paranoidná percepcia okolia. Anamnesticky pozitívna psychotická
porucha schizoformného typu ešte v adolescencii, aj priebeh recidivujúcej depresívnej poruchy s
dlhoročným sezónnym recidivovaním a so silnou endogénnou podmienenosťou. Lakrimozita, zvýšená
impulzivita, náhle výbuchy žiaľu až afektívna inkontinencia. Strata cieľa života. Kontrola o 6 - 8 týždňov.
Lieky sú predpísané také isté a tie isté balenia ako v predchádzajúcej lekárskej správe zo dňa 9. 11.
2012, resp. 26. 9. 2012.

Zástupca odporkyne prítomný na pojednávaní poukázal na zhodné lekárske závery druhostupňového
posudkového lekára, ako aj na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci a vzhľadom k tomu navrhol
napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a
nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Napriek tomu, že navrhovateľka v priebehu konania súdu predkladala najnovšie odborné lekárske
nálezy z psychiatrického a psychologického vyšetrenia, tieto diagnosticky nehodnotia jej zdravotný stav
rozdielne od hodnotenia stavu druhostupňovým posudkovým lekárom v označenej lekárskej správe zo
dňa 3. októbra 2012, ako aj v doplňujúcej lekárskej správe zo dňa 19. decembra 2012, teda nespochybnili
ani posudkový záver, z ktorého súd pri rozhodovaní vychádzal.

V prípade, ak by v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky v dôsledku
zhoršenia ochorení, môže táto opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo
zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
(napr. po zmene liečby navrhovateľky, ktorá bude korelovať s ťažkou fázou depresívnej poruchy, nakoľko
bez zmeny liečby nemožno jednoznačne konštatovať prehĺbenie depresívnej poruchy do ťažkej fázy
depresie).

Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. júna 2012 bolo rozhodnuté, že podľa § 81
ods. 2 Zákona o sociálnom poistení sa navrhovateľke od 4. augusta 2012 vypláca invalidný dôchodok
v sume 63,80 € mesačne a vdovský dôchodok v sme 187,10 € mesačne, spolu 250,90 € mesačne.
Podľa § 81 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, ak sú splnené podmienky nároku na výplatu vdovského
dôchodku a podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku, vypláca sa dôchodok, ktorý je vyšší
v plnej sume a nižší dôchodok sa vypláca v polovičnej sume. Pretože suma vdovského dôchodku
navrhovateľky je vyššia ako suma invalidného dôchodku, vypláca sa navrhovateľke od 4. augusta 2012
invalidný dôchodok v polovičnej sume.

Krajský súd dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú
činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu preto z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie
odporkyne zo dňa 12. júna 2012 a 4. júla 2012 ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 250q ods.
2 O.s.p..

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľke právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia (navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.