Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/47/2013 z 17. 4. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 17. apríla 2013, sp. zn. 23CoE/47/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3210202319.2 Krajský súd Trenčín | 23CoE/47/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3210202319.2 | 2013-04-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí, Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 45 ZRK, § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 3 OZ, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c70f7e08-1bb9-4a75-8c25-c7c478694184 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3210202319.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/47/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210202319
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3210202319.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35724803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5,
Bratislava, IČO: 36613843, proti povinnému: K. B., bytom Z. XXX, I. E. I., o vymoženie 579,13 eur s
príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou,
č.k. 4Er/621/2010-44 zo dňa 14. septembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na § 57 ods. 2 Ex.por., § 53 ods. 4 písm. r/, ods. 5 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 45
ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ako aj smernicu Rady č. 93/13/EHS zo
dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že súdneho exekútora
poveril vykonaním exekúcie na vymoženie príslušenstva, na základe rozhodcovského rozsudku, sp.zn.
EP 62452/09 zo dňa 16.12.2009. Právny predchodca oprávneného, ako dodávateľ a povinný ako
spotrebiteľ uzavreli dňa 22.12.2004 zmluvu o pôžičke (vo formulárovej podobe), ktorá má povahu
spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom
na § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvého stupňa posúdil predmetný právny vzťah ako
spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa. Mal za preukázané, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem zmluvných dojednaní, aplikovať aj príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú
súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné
podmienky pôžičky poskytovanej právnym predchodcom oprávneného, ktoré v článku VIII. Záverečné
ustanovenia písm. o/ upravujú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že
všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou, budú riešené rozhodcovským
súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím
poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné
strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti
uložené v rozhodcovskom rozsudku, a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie,
že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento
rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia. Súd prvého stupňa uzavrel, že dojednanie rozhodcovskej
doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich
obsah. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa opiera
aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet
Sustikné Györfi bod 40. Dospel k názoru, že jej dojednanie v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je
neprijateľnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami



najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/
EHS. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol súd prvého stupňa tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia, teda exekúciu zastavil, keďže to vyplýva z osobitného zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. Nakoľko z ustanovenia § 200 ods. 2 Ex.por. nevyplýva povinnosť súdu
rozhodnúť o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie jedným rozhodnutím, môže rozhodnúť o trovách
exekúcie samostatne po vydaní, príp. po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý mal za to, že súd prvého stupňa v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Ex.por. Uviedol, že
právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti, ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu
SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí
lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Ak sú splnené
dôvody podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekučný súd je oprávnený
a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Platný právny poriadok exekučnému súdu
nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku, ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci
samej. Pri výklade významu § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní treba mať na zreteli, že
exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum
exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom
tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Dôvodom na zastavenie
exekučného konania v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal
povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Existencia, resp. neexistencia takéhoto
dôvodu pre zastavenie exekučného konania je pritom priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského
rozsudku. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn.
33Cdo 2675/2007 zo dňa 30.10.2009. Podľa Súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže
vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa,
ktorý nepozná svoje práva a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v
spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu
o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Z európskeho práva nemožno vyvodzovať za súčasného
právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul a nahradiť
tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Právne vzťahy zo
zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. b/ Obch. zákonníka
upravujú Obch. zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Namietaným postupom a rozhodovaním
súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a
porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho
pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu
a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Cieľom § 53 ods. 4 písm. r/
Obč. zákonníka je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z
ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom
konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok
zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť
spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje
práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky ale, ak sa tak
rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade
nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu, sp.zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v
odvolacom konaní vo výške 34,06 eur s DPH, pozostávajúce z jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny za úkon právnej služby vo výške 24,90 eur s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby
vo výške 9,16 eur s DPH za podanie odvolania.

Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.



Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú zmluvu o pôžičke považoval za spotrebiteľskú
zmluvu. Námietka oprávneného, že v preskúmavanom prípade nešlo o spotrebiteľskú zmluvu a v
súvislosti s tým poukázal na právnu úpravu zmluvy o úvere ako tzv. absolútneho obchodu, odvolací súd
uvádza, že v danom prípade nemohli vzniknúť pochybnosti o spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej
úverovej zmluvy (zmluvy o pôžičke), pretože oprávnený poskytol povinnému úver v rámci vykonávania
svojej obchodnej činnosti, túto finančnú službu prijal povinný ako spotrebiteľ, ktorý bol pri uzatváraní
úverovej zmluvy jednoznačne v pozícii slabšej zmluvnej strany a nemal možnosť osobitne vyjednať
rozhodcovskú doložku, ktorá bola súdom prvého stupňa správne posúdená ako nekalá. Odvolací súd v
tejto súvislosti poukazuje na zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník a ktorý
nadobudol účinnosť dňa 01.04.2004, teda pred uzatvorením predmetnej zmluvy o pôžičke a zakotvil do
právneho poriadku Slovenskej republiky inštitút spotrebiteľských zmlúv. Aj keď predmetný zákon zmluvy
uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník za spotrebiteľské priamo neoznačuje, dospel
odvolací súd k záveru, že uvedená právna úprava nemá taxatívny charakter (ustanovenie § 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvoreniu predmetnej zmluvy o pôžičke), a preto bola
súdom prvého stupňa aplikovaná správne. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto ustanovenia sú tzv. neprijateľnými podmienkami a
ako také ich Občiansky zákonník označuje za neplatné. Na základe takejto interpretácie dospel odvolací
súd k záveru, že Občiansky zákonník poskytoval ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami
aj pred 01.01.2008.

Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že v posudzovanej exekučnej veci sa
vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, kde súd prvého stupňa poverením č. 5301 011208 zo
dňa 23.08.2010 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na vymoženie
579,13 eur s príslušenstvom, na podklade rozhodcovského rozsudku, sp.zn. EP 62452/09 zo dňa
16.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.02.2010 a vykonateľnosť dňa 05.02.2010.

Odvolací súd poznamenáva, že správny bol záver oprávneného v tom, že doručený rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má v zmysle ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný
rozsudok súdu. Žalobou podanou na príslušnom súde sa preto účastník rozhodcovského konania môže
domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. a/ až j/ zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní). Vykonateľný tuzemský rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom,
v zmysle ktorého exekučný súd už v štádiu preskúmania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a predmetného exekučného titulu rozhodne o tom, či súdneho
exekútora poverí na vykonanie exekúcie alebo žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.

Poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré bolo v preskúmavanej exekučnej veci vydané, však samo o sebe
ešte neznamená, že súdny exekútor pohľadávku reálne vymôže. Exekučný súd je totiž v exekučnom
konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v §
45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému
súdu preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak zistí naplnenie niektorého z
dôvodov uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné
konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu sa exekučné konanie nachádza. Vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania,
či vydanie exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými
v § 63 Ex.por. sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní tak nie je vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia
predpokladov uvedených v § 57 Ex.por. S poukazom na uvedené, je preto zrejmé, že aj po preskúmavaní
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Ex.por. so zákonom a poverení súdneho exekútora po tomto
preskúmavaní, má exekučný súd právo a aj povinnosť exekúciu zastaviť, ak sú na to splnené podmienky.



Výpočet neprijateľných podmienok (ustanovení v zmluvách) uvedený v § 53 ods. 3 Obč. zákonníka v
znení účinnom ku dňu uzavretiu predmetnej zmluvy o úvere navyše nie je taxatívny, a preto sa môže
spotrebiteľ domáhať ochrany aj pred inými, než tam uvedenými podmienkami, ktoré je možné považovať
za neprijateľné a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. To je akási všeobecná (generálna) klauzula, podľa ktorej sa predovšetkým
bude posudzovať určitá podmienka, či môže byť neprijateľná.

Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, konajúci na základe rozhodcovskej doložky,
ktorej dojednanie je neprimeranou podmienkou, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne
exekúciu zastavil, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.