Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoE/99/2018 z 28. 10. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 28. októbra 2018, sp. zn. 5CoE/99/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4205202923.1 Krajský súd Nitra | 5CoE/99/2018 | ECLI:SK:KSNR:2018:4205202923.1 | 2018-10-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: CSP, § 9a ods. 1 EP, § 470 ods. 1 CSP, § 243h ods. 1 EP, § 387 ods. 1 CSP, § 22 ods. 2 OZ, § 396 ods. 1 CSP, OZ, EP, § 43 OZ, § 470 ods. 2 CSP, § 41 ods. 2 EP, § 255 ods. 1 CSP, § 22 ods. 1 OZ, § 262 ods. 2 CSP, § 2 ods. 3 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dcd2e46d-1af6-460f-bbc4-40b876af92a5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4205202923.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/99/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4205202923
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4205202923.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra
Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Martin
Máčaj, proti povinnému: L. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., U. U. XXXX/X, o vymoženie sumy 238,99
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 11.
júla 2018, č. k. 8Er/161/2005-28, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný
poriadok“) uznesením zo dňa 11. 07. 2018, č. k. 8Er/161/2005-28, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
zároveň ju zastavil. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1, § 200 ods.
5, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 47, § 48 ods. 1, 2 Notárskeho poriadku, § 22 ods. 2, §
24, § 31 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“ alebo „OZ“).

3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že v danej veci Okresný súd Komárno vydal dňa 05.
04. 2005 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Nagya. Exekúcia sa
vykonáva na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica N 3785/04, NZ 77669/04 spísaná
notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou v Bratislave dňa 03. 10. 2004. Dňa 18. 06. 2007 Okresný súd
Komárno na základe návrhu oprávneného poveril vykonávaním exekúcie súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého s tým, že pôvodnému exekútorovi Ing. Bc. Karolovi Nagyovi trovy exekúcie nepriznal.
Uvedené uznesenie súdu nadobudlo právoplatnosť 03. 11. 2007.

4. Exekučný súd poznamenal, že exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, pričom súd tak môže urobiť
na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Vzhľadom k uvedenému skúmal, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie tohto konania. Z listín doručených súdu spolu s návrhom oprávneného na
vykonanie exekúcie vyplynulo, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 24. 03. 2004 zmluvu o úvere.
Veriteľ (t. j. oprávnený v tomto konaní) sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi (t. j. povinnému v tomto konaní)
úver v sume 7 000,- Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok v



celkovej výške 10 800,- Sk. Súčasťou zmluvy je splnomocnenie, ktorým povinný splnomocňuje advokáta
Mgr. Tomáša Kušníra, na „spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mojom mene
uznal môj záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom
pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku alebo pre exekúciu
podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov na celý môj majetok, do
výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia môjho dlhu) a jej
príslušenstva.“

5. Povinný neplnil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere riadne a včas, preto dňa 23. 10. 2004 bola
na notárskom úrade spísaná notárska zápisnica. Za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš
Kušnír, ktorý vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 10 546,- Sk, z ktorej sumy
predstavuje poskytnutý úver a poplatok sumu vo výške 7 200,- Sk. Zároveň v mene povinného vyhlásil,
že dlh spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 21. 06. 2004 do zaplatenia
splatí v lehote do 02. 11. 2004, pričom v prípade neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou s tým, aby táto
zápisnica bola použitá ako exekučný titul.

6. Za podstatné považoval súd prvej inštancie zaoberať sa tým, či splnomocnenie je platným právnym
úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným
právnym úkonom. Splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipované široko a
všeobecne. Je obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinný sa podpisom
zmluvy vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť
týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. To znamená, že povinnému bolo už v čase, kedy ešte
záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“
dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše
nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu)
vôbec v budúcnosti nastanú. Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže
realizovať, ale aj nemusí. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť je právom, ktoré v čase uzavretia
dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení
neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo
dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol byť Mgr. Tomáš Kušnír platne splnomocnený na takéto právo.

7. Exekučný súd poukázal na § 22 ods. 2 OZ a na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu,
ktorého konkrétne meno bolo zakomponované v predtlači vopred pripravenej zmluvy o úvere. Právne
úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v súlade s § 39 OZ spôsobujú absolútnu
neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu
vedeli. Ďalej poukázal na to, že zmluvná voľnosť povinného pri zvolení si splnomocneného zástupcu
bola zjavne obmedzená, pretože pri možnej jednej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a
zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej
vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej
moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere
svojho splnomocnenca. Vzhľadom k uvedenému došlo k rozporu záujmov splnomocneného zástupcu a
zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 OZ. Rozpor spočíval v tom, že zástupca povinného bol určený priamo
v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol Mgr. Tomáša Kušníra ako
svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39 OZ
je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Kušníra v predmetnej notárskej zápisnici, a tá tak nespĺňa podmienky
materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného
právneho úkonu.

8. Pokiaľ plnomocenstvo nebolo platne udelené, nemohli z neskorších právnych úkonov, ktoré uskutočnil
substitút splnomocneného zástupcu v mene splnomocniteľa, nadobudnúť právne účinky pre osobu,
v mene ktorej konal. Predložená notárska zápisnica tak nemôže byť exekučným titulom, na základe
ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci
exekúcie domáhať. Ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z
hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie
exekúcie, a preto súd rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

9. V súlade s ustanovením § 203 ods. 1 EP súd o trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie nepriznal, keď súdny exekútor na písomnú výzvu súdu ohľadom vyčíslenia trov



exekúcie doručenú mu dňa 27. 03. 2018 nereagoval, vznik trov, resp. ich vymoženie v priebehu exekúcie
nepreukázal a zo súdneho spisu sp. zn. 8Er/161/2005 vznik trov exekúcie súdnemu exekútorovi nebol
preukázaný.
10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd,
aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Namietal, že súd prvej inštancie nemal skúmať
splnomocnenie udelené povinným. V danej veci ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle
§ 22 OZ v spojení s § 31 a nasl. OZ. Poukázal aj na to, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek
po uzatvorení zmluvy o úvere udelené splnomocnenie odvolať, neurobil tak. Povinný sa udelením
poverenia nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosti uznania záväzku aj na osobu
splnomocniteľa, advokáta. Právne predpisy nebránili povinnému v tom, aby dobrovoľne uznal záväzok
zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému známa. Oprávnený má za preukázané, že
splnomocnenec Mgr. Kušnír konal v medziach splnomocnení a neprekročil svoje oprávnenia uvedené
v predmetnom splnomocnení, pretože splnomocnenie je jasne, zrozumiteľne a určito vyjadrený rozsah
udeleného splnomocnenia.
11. Povinný dlhodobo ignoroval výzvy oprávneného a neplnil si svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy, v
dôsledku čoho sa dostal do omeškania a jeho záväzky voči oprávnenému sa rozšírili. V prípade, ak by
k uznaniu záväzku nedošlo a tento stav by trval ešte dlhšie, v dôsledku plynúcich úrokov z omeškania
by sa pohľadávka oprávneného zvýšila ešte viac. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec Mgr. Kušnír
konal v záujme dlžníka - povinného. Oprávnený uzavieral zmluvu v dobrej viere, že povinný bude svoje
záväzky vyplývajúce zo Zmluvy plniť a z tohto dôvodu s povinným mu aj poskytol úver. Poukázal aj na
znenie § 23 OZ, vychádzajúc z ktorého oprávnený má za to, že dohoda o splnomocnení je z objektívneho
hľadiska ako celok udržateľná, a preto ju nemožno považovať za absolútne neplatnú. Zo splnomocnenia
bolo zrejmé, kto ho udeľuje a akého konania sa týka, bolo určité a zrozumiteľné. Splnomocnenie
bolo riadne podpísané navrhovateľom aj zvoleným zástupcom. Ďalej poznamenal, že nedostatok vôle
si nemožno zamieňať s ľahkovážnosťou druhej zmluvnej strany. Povinný mohol odmietnuť uzavrieť
takúto zmluvu v ktorej je obsiahnuté splnomocnenie. Oprávnený dodal, že štandardne uzavieral s
klientmi zmluvy, v ktorých predmetné splnomocnenie obsiahnuté nebolo. Povinný však túto skutočnosť
nijakým spôsobom nenamietal. Oprávnený v dobrej viere zmluvu uzavrel a povinnému úver poskytol.
Do pozornosti odvolacieho súdu dal rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/343/2013. Navyše
exekučný súd nebol oprávnený ex offo skúmať platnosť dojednaného splnomocnenia, skúmať či boli
splnené náležitosti vôle a iné, pretože povinný nemá postavenie spotrebiteľa a navyše to bol práve
povinný, koho konanie by bolo možné kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Postup súdu
prvej inštancie, ktorým určil, že dohoda o splnomocnení je neplatná ako celok je v rozpore s právnymi
predpismi, preto týmto postupom došlo k porušeniu základného princípu záväzkového práva pacta sunt
servanda, k porušeniu základného princípu exekučného konania, ktorým je princíp ochrany oprávneného
v exekučnom konaní, ako aj k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní. Záverom poznamenal, že
notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia
súdnemu exekútorovi. Súd prvej inštancie v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, keď súdnemu
exekútorovi udelil poverenia na vykonanie exekúcie.

12. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.



Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 04. 2017, ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov,
platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok
a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak
povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva
a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
16. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený sa svojím návrhom doručeným
súdnemu exekútorovi dňa 09. 03. 2005 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na sumu 7 200,-
Sk (138,99 eura) s príslušenstvom. Ako exekučný titul označil notársku zápisnicu zo dňa 23. 10. 2004
uloženú v Zbierke listín pod číslom N 3785/2004, NZ 77669/2004, ktorú vyhotovil notár JUDr.
Jarmila Kováčová. Súdny exekútor Bc. Karol Nagy doručil dňa 29. 03. 2005 súdu prvej inštancie žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil návrh na vykonanie exekúcie, Notársku
zápisnicu označenú ako exekučný titul a splnomocnenie. Súd prvej inštancie poveril dňa 05. 04. 2005
súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 08. 06. 2007 doručil oprávnený exekučnému súdu návrh
na zmenu súdneho exekútora, ktorým žiadal poveriť vykonávaním exekúcie nového súdneho exekútora,
a to JUDr. Rudolfa Krutého. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 18. 06. 2007, č. l. 8Er/161/2005-13,
vyhovel návrhu na zmenu súdneho exekútora a ďalším vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 62 Následne súd prvej
inštancie po preskúmaní listinných dôkazov vo veci rozhodol napadnutým uznesením zo dňa 11. 07.
2018, č. k. 8Er/161/2005-28, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil. O náhrade
trov exekúcie rozhodol súd tak, že súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému nárok na ich náhradu
nepriznal.

17. Odvolací súd k veci uvádza, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už
začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).

18. Súdy v danom prípade v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť predmetnej notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Skúmali, či bol exekučný titul - notárska zápisnica vydaný v súlade
so zákonom, realizovali len svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.



Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie táto povinnosť pre exekučný súd nezaniká, naopak aj počas
exekučného konania (po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie) je povinný skúmať, či exekučný titul
bol vydaný v súlade so zákonom. Je potrebné uviesť, že exekučný súd nevykonáva dokazovanie tak,
ako je to v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekučný súd v danom prípade preskúmal exekučný
titul - notársku zápisnicu a Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným, zistený skutkový
stav podriadil príslušnej právnej úprave a vo veci rozhodol. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými otázkami a závery vychádzajú z dostatočne
zisteného skutkového stavu.

19. V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je zmluva
o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 24. 03. 2004, ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ
poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver a povinný sa zaviazal zaplatiť mu tento úver zvýšený o
príslušné poplatky a trovy. Zároveň povinný ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnil advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal jeho
záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon
rozhodnutia, alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

20. Vzhľadom k tomu, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané
náležitosti a musí byť spísaná predpísaným spôsobom, je potrebné pri tomto exekučnom titule skúmať,
či povinný, ktorý notársku zápisnicu osobne nespísal, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnil
ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra), bol pri tomto úkone riadne zastúpený, a či povinného takéto
vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. V prípade splnenia zákonných
náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v
nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak.

21. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne preskúmaval splnomocnenie udelené
povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr.
Tomáš Kušnír mohol zastupovať povinného pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. § 22 ods. 2
OZ, podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami
zastúpeného, pretože právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle
§ 39 OZ spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o
tom účastníci právneho úkonu vedeli. V tomto smere odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie prijal
záver, že splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným
právnym úkonom, v dôsledku čoho Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie
záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to
pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 1 OZ. Uvedený
rozpor podľa názoru odvolacieho súdu spočíval v tom, že právny zástupca povinného, ktorý ho pri
uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným,
v dôsledku čoho v prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a zvolenú výlučne
oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinným. Ďalej je potrebné uviesť, že zmluvná
voľnosť povinného pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola obmedzená pretože, že pri možnej
jedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už
vopred pripravenej Zmluvy o úvere, nemožno hovoriť o žiadnej slobodnej vôli. Odvolací súd poukazuje
aj na to, že zastúpenie na základe splnomocnenie vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda
v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinný nemohol ani dlh
uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie, pretože nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva,
ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Z uvedených dôvodov treba túto dohodu považovať v zmysle
ust. § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo udelené platne,
nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených splnomocneným zástupcom vzniknúť právne
účinky pre osobu v mene ktorej konal. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne
účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže
byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého
vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Navyše je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že
súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v
lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinný udelil na takýto
úkon plnú moc. Následkom uvedeného konania zástupcu povinného je, že povinný bol zaviazaný na
splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal vedomosť, rovnako ako nemal vedomosť ani o výške,
ktorú má zaplatiť.



22. V preskúmavanej veci súd v exekučnom konaní správne konštatoval skutočnosť, že notárska
zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Podstatnou a z hľadiska posúdenia správnosti
úvahy súdu prvej inštancie dôležitou skutočnosťou je aj to, že splnomocnenie, ktoré udelila povinná v
Zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jej mene
uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho
práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo
už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo
namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne
určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie
dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Pretože splnomocnenie, koncipované tak, ako
je obsiahnuté v Zmluve o úvere, vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca,
správne ho odvolací považoval za neplatné.

23. Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky
materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného
právneho úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvej inštancie, ktorý exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju, za správny, pričom nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa v tomto
rozhodnutí so všetkými argumentmi uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní. Podľa
názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, preto s poukazom aj
na dôvody uvedené v tomto rozhodnutí odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

24. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
26. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania tak, že inak úspešnému povinnému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).