Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/274/2012 z 29. 5. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 29. mája 2013, sp. zn. 19Co/274/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3111204639.1 Krajský súd Trenčín | 19Co/274/2012 | ECLI:SK:KSTN:2013:3111204639.1 | 2013-05-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f49de1ff-8206-4131-a7af-179eb5cc8d25 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3111204639.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/274/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111204639
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3111204639.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľky R. N., bytom A., D. XXX/X,
toho času bytom A., R. M. XXX/XX proti odporcovi H. O., bytom H., S. XXXX/XX, o zaplatenie 13.500
Eur, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. mája 2012, č.k.
19C/47/2011-81, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojim rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala finančného
vysporiadania s odporcom a žiadala, aby ho súd zaviazal k povinnosti zaplatiť jej 13.500 Eur. Uplatnený
nárok opierala navrhovateľka o skutočnosť, že s odporcom žila v spoločnej domácnosti ako druh a
družka a počas ich spolužitia odporca získal finančné prostriedky od svojej bývalej manželky vo výške
27.000 Eur a domnievala sa, že má nárok na polovicu z tejto čiastky. Z vykonaného dokazovania
okresný súd zistil, že účastníci žili spolu ako druh a družka, bývali v jednej domácnosti, hospodárili
spoločne, pričom zamestnaný bol iba odporca, navrhovateľka poberala sociálne dávky. Počas ich
spolužitia bolo odporcovi vyplatených 27.000 Eur na základe rozhodnutia Okresného súdu Trenčín,
sp. zn. 15C/362/2010, ktorá suma predstavovala výplatu odporcu z predchádzajúceho manželského
vzťahu z titulu vyporiadania BSM. Okresný súd poukázal na ust. § 80 písm. b) O.s.p., podľa ktorého
bolo potrebné pre úspešnosť návrhu navrhovateľky, aby preukázala aj hmotnoprávne náležitosti svojho
nároku, teda, že povinnosť odporcu zaplatiť jej požadovanú sumu vznikla z právneho vzťahu, zo
zákona alebo z porušenia práva. Z vykonaného dokazovania však ani jeden z uvedených dôvodov
v konaní preukázaný nebol. Peniaze, ktoré vo výške 27.000 Eur získal odporca, boli jeho výlučným
majetkom, neboli získané zo spoločného hospodárenia účastníkov a nemohlo k nim teda ani vzniknúť
podielové ani bezpodielové spoluvlastníctvo (účastníci neboli manželia). Zo žiadneho právneho vzťahu
medzi účastníkmi, ani zo zákona nevyplýva povinnosť „podeliť sa“ o svoje výlučné vlastníctvo. Aj keď
peniaze odporca nadobudol počas spoločného žitia s navrhovateľkou ako družkou, nevznikol jej nárok
na akýkoľvek podiel z týchto finančných prostriedkov. V danej veci mal okresný súd za preukázané,
že účastníci síce založením spoločnej domácnosti a spoločným hospodárením prejavili záujem založiť
podielové spoluvlastníctvo k hnuteľným veciam spoločne nadobúdaným počas tohto spolužitia, ale
nemohlo sa to týkať finančných prostriedkov, ktoré odporca nadobudol ako svoje výlučné vlastníctvo
vyplatením podielu z predchádzajúceho manželstva. Z týchto dôvodov návrh zamietol. Podľa § 142
ods. 1 O.s.p. rozhodol o trovách konania tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu
preukázateľne žiadne nevznikli.



Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka a súdiac podľa
obsahu je podania, domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jej
návrhu v celom rozsahu vyhovie. Uviedla, že s odporcom žili ako druh a družka od novembra 2007 do
augusta 2010, viedli spoločnú domácnosť a mali spoločné príjmy, spoločne hospodárili a splácali úvery.
Ďalej uviedla, že viedli dokonca tri domácnosti, pretože mali svoj byt, otec mal svoj byt a odporca počas
tohto obdobia chodil k rodičom za svojimi deťmi a na uvedené išli ich spoločné peniaze, ktoré nemali
každý zvlášť, ale spoločne. Uviedla, že vyporiadanie BSM odporcu s jeho manželkou sa riešilo počas
ich spolužitia, ona ho v spore podporovala, a preto sa vec týkala aj jej ako družky. Tvrdila, že odporca
ju zavádzal, tvrdil, že nemá peniaze na cesty, ktoré financoval z ich peňazí a „vháňal“ ju do dlhu s tým,
že dostane peniaze a vyplatí jej, čo treba, že počká u rodičov v Trenčíne, kým ho manželka vyplatí a
príde domov. Tvrdila, že úvery odporcu neboli na zabezpečenie jej potrieb, ale na vyplatenie jeho dlhov,
preto si myslí, že 27.000 Eur neboli jeho výlučným vlastníctvom, pretože to bol jeho finančný príjem, čo
považuje za rozdiel, aj keď ho nadobudol s manželkou súdne, túto finančnú hotovosť nadobudol počas
ich spolužitia a potom odišiel k rodičom, našiel si inú priateľku. Žiadala, by sa účastníci vysporiadali
aj úverovo. Uviedla, že nevie, kedy bývalá manželka odporcu vyplatila, ale spolu s odporcom podávali
návrh, plánovali, čo s peniazmi a zrazu je „mimo hry“, zadlžená a odporca ju klamal, že ju vyplatí, pričom
dodnes používa jej adresu a má dokumenty aj listy, ktoré posielala do súdneho konania jeho a jeho
manželky svojím písmom.

Odporca k podanému odvolaniu vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že navrhuje, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Podľa jeho názoru nemá navrhovateľka
na sumu 13.500 Eur žiadne právo, lebo tieto peniaze získal predajom spoločného bytu s bývalou
manželkou, ktorý kúpili za trvania ich manželstva pred 15 rokmi a byt predali, peniaze si rozdelili na
polovicu, čo pre neho činí 27.000 Eur. To, že bol na matrike s navrhovateľkou hlásený ako druh a družka
podľa neho neznamená, že boli manželia. Ďalej uviedol, že v odvolaní navrhovateľka neuvádza nič nové,
čo by sa neprejednávalo na pojednávaní okresného súdu.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a dôvodov podaného odvolania, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je
potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli navrhovateľkou v odvolaní
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktorý
vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa zásad uvedených
v ust. § 132 a nasl. O.s.p. a správne aplikoval právne predpisy. Odvolacie námietky navrhovateľky vo
veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnila pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť
zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré
by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody
napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Vzhľadom na uvedené krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1, § 224 ods. 1, § 151
ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu preukázateľne
žiadne trovy nevznikli.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .