Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/37/2014 z 14. 5. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 14. mája 2014, sp. zn. 15CoE/37/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7213228213.1 Krajský súd Košice | 15CoE/37/2014 | ECLI:SK:KSKE:2014:7213228213.1 | 2014-05-14 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d59db488-88aa-4fbf-89ba-251198b572f6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7213228213.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/37/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213228213
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7213228213.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Partizánska 2, IČO 36 715 662, proti povinnej H. P., X.. XX.XX.XXXX, L. J.Á. XX,
F., o vymoženie 2.409,08 Eur s prísl. o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice
II č. k. 49Er3524/2013-13 zo dňa 22.11.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 4109/2013.

V odôvodnení uviedol, že dňa 23.09.2013 oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe exekučného
titulu, ktorým je rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o.
č. G09090085 zo dňa 11.10.2012. Dňa 31.10.2013 doručil súdny exekútor prvostupňovému súdu žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia
§ 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o rozhodcovskom konaní (Exekučný
poriadok) v spojení s ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov. Mal za preukázané, že účastníci exekučného konania uzavreli Zmluvu o úvere
č. 02000053 dňa 30.10.2007, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eur
oprávneným, ktorý konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Povinná sa zaviazala splácať úver v 72 -
mesačných splátkach po 37,64 eur. Prvostupňový súd posúdil predmetnú zmluvu podľa ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v spojení s článkom
2 písm. a) a b), článkom 3 ods. 1 a článkom 6 ods. 1 Smernice Rady č. 63/13/EHS zo dňa 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorej cieľom je účinne chrániť spotrebiteľa, a
to prijatím jednotných právnych pravidiel v záležitostiach nekalých podmienok. Uviedol, že vnútroštátny
súd je na základe zásady lojálnej spolupráce povinný zabezpečiť právnym subjektom právnu ochranu
najmä vtedy, ak to vyplýva priamo z účinných úniových ustanovení. Povinnosť výkladu vnútroštátneho
práva v zmysle znenia a cieľov smernice prvostupňový súd odôvodnil povinnosťou eurokonformného
výkladu vnútroštátnych právnych noriem.

Súd preskúmal Všeobecné obchodné podmienky zmluvy o úvere a zistil, že v zmysle rozhodcovskej
doložky sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniklo alebo v budúcnosti vzniknú
z tejto Zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom, ktorý určí spoločnosť a to jediným rozhodcom, ktorého určí predsedníctvo tohto rozhodcovského



súdu alebo na príslušnom všeobecnom súde. Súd posúdil takto formulovanú rozhodcovskú doložku za
neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že rozhodcovská bola zakotvená ako zmluvná podmienka v
štandardnej formulárovej zmluve a spotrebiteľ nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy
ovplyvniť. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa
podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Súd považoval doložku
za absolútne neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Zastával názor, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka neplatná.

Z vyššie uvedených dôvodov prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a udeliť súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku 5.38
Obchodných podmienok pre úver je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách. Poukázal
na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej ak by niektoré z
ustanovení zakladalo právomoc rozhodovať spor výlučne v rozhodcovskom konaní, považuje sa takéto
ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.
Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať
aj v občianskoprávnom konaní. Podľa odvolateľa v zmysle tejto dôvodovej správy je rozhodcovská
doložka v súlade so zákonom a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby svoje
práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si
uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto rozhodcovskej
doložky. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 9CoE/18/2010, podľa
ktorého pokiaľ pred 01.01.2008 bola uzavretá úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt
splňujúci podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté
predo dňom 01.01.2008 z takto uzavretej úverovej zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka. To platí aj pre ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré až od
01.01.2008 označilo za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách dojednanie rozhodcovskej
doložky. Navyše, neplatnosť rozhodcovskej doložky nemá sama o sebe vplyv na právoplatnosť a
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ale len na vznik práva dlžníka podať žalobu podľa § 40 zákona
o rozhodcovskom konaní. Oprávnený v závere odvolania uviedol, že je presvedčený o neexistencii ani
jednej skutočnosti uvedenej v ustanovení § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa jeho
názoru je rozhodcovský rozsudok vydaný podľa zákona a neobsahuje žiadnu neprijateľnú podmienku.
Podľa jeho názoru je návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom.

Na súde prvého stupňa vo veci konala a rozhodovala vyššia súdna úradníčka. V zmysle ust. § 374 ods.
4 O.s.p. o odvolaní oprávneného proti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky rozhodol zákonný sudca tak,
že mu nemieni vyhovieť, preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 „O.s.p.“), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie
jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné.



Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Zmluve
o úvere zo dňa 30.10.2007 podľa ustanovení Občianskeho zákonníka účinných od 01.01.2008,
vyhodnotenie tejto rozhodcovskej doložky ako neplatnej v celom rozsahu a nedôvodné zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava,
zo dňa 10.10.2012, sp. zn. G09090085. Odvolací súd tu poukazuje na zrejmú nesprávnosť v písaní,
kedy súd prvého stupňa nesprávne označil rozhodcovský súd, avšak ďalej správne identifikoval vydaný
rozhodcovský rozsudok.

V posudzovanom prípade súd prvého stupňa vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo
Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru za rozpornú s ust. § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, čo oprávnený namietal s poukazom na túto právnu úpravu, ktorá sa stala účinnou až po
uzavretí Zmluvy o úvere, ktorú oprávnený a povinná uzavreli dňa 30.10.2007.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

Občiansky zákonník síce až od 01.01.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné
označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky
zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zákon s takýmito neprijateľnými
podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53
Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho
zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z
úradnej povinnosti.

Posúdenie dohodnutej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluvy
má teda za následok, že táto podmienka je od počiatku absolútne neplatnou podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka a preto platí, že strany sa na riešení svojich sporov pred rozhodcovským súdom
nedohodli. Absolútna neplatnosť totižto znamená, že na právny úkon sa hľadí, ako keby urobený nebol
a tento právny úkon ani nevyvoláva právne následky. Nemožno preto pripustiť výklad, podľa ktorého



dôsledkom vyslovenia neplatnosti rozhodcovskej doložky by ostala zachovaná možnosť prejednať spor
pred všeobecným súdom alebo rozhodcovským súdom. Pre takýto záver je nevyhnutná existencia platne
uzavretej rozhodcovskej doložky, a to v zmysle ust. § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní.

Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre
nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy v zmysle ust. § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými
stranami. Ako vyplynulo z obsahu spisu, Všeobecné obchodné podmienky úveru, v ktorých je
obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto tieto všeobecné
obchodné podmienky nie je možné považovať za rozhodcovskú doložku k hlavnej zmluve - zmluve o
úvere. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy
v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom
prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp.
zn. 2Cdo 245/2010).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neplatná rozhodcovská
doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci
rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené
podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo
bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, a teda rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto
konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Už samotná táto skutočnosť
predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe a je dostatočným
dôvodom pre zamietnutie žiadosti o udelenie overenia na vykonanie exekúcie.

Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinná z rozhodcovského rozsudku bola v rozhodcovskom
konaní pasívna a nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, princíp „vigilantibus
iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ (táto skutočnosť nebola v konaní sporná), nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade
zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd
napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom
konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom
preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z.).

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.