{"guid": "009d378d-701f-4701-bf76-23f19f60ecbc:aa30b2c3-2211-4d2a-98d2-ed937732422c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3515204890.2", "spisova_znacka": "6CoE/10/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/10/2019 z 7. 4. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 7. apríla 2019, sp. zn. 6CoE/10/2019, ECLI:SK:KSTN:2019:3515204890.2", "identifikacne_cislo": "3515204890", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Roman Rizman", "sudca_id": 368, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-rizman-368", "datum_vydania": "2019-04-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa30b2c3-2211-4d2a-98d2-ed937732422c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3515204890.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3515204890.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3515204890.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/10/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515204890
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3515204890.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudkýň
Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: KOMA SLOVAKIA,
s.r.o., so sídlom Nitra, Mlynárce - Štúrova 140, IČO: 35 941 472, zastúpeného: JUDr. Peter Bartoš,
advokát so sídlom Bratislava, Kollárovo námestie 9, proti povinnému: O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
M. nad Z., C. XXXX/XX, o vymoženie 5 519,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 4Er/543/2015-39 zo dňa 28. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a III. m e n í tak, že návrh povinného
na zastavenie exekúcie zo dňa 22.06.2016 z a m i e t a .

II. Oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol námietky povinného proti exekúcii,
výrokom II. vyhlásil exekúciu za neprípustnú a výrokom III. exekúciu zastavil.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na § 50 ods. 1, § 57 ods. 1 písm.
g/ Exekučného poriadku. Uviedol, že exekučným titulom vo veci je rozhodnutie rozhodcu Ing. Miloša
Valacha, zapísaného v zozname rozhodcov vedenom Rozhodcovským Súdom Royal Development so
sídlom Hruboňovo, a to rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/7/2015 zo dňa 14.04.2015. V námietkach
proti exekúcii povinný uviedol, že predmetný rozhodcovský rozsudok je nespôsobilým exekučným
titulom, nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc konať. Rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou
kúpnej zmluvy KZ 129306 zo dňa 05.09.2012 je neplatná, nakoľko túto podpísal ako osoba oprávnená
konať za obchodnú spoločnosť LATHERM-SK, s.r.o. a nie ako fyzická osoba. Ďalej uviedol, že
oprávnený vedie exekúciu na Okresnom súde Trenčín sp.zn. 61Er/4430/2013 súdnym exekútorom
JUDr. Miroslavom Šupom voči povinnému LATHERM-SK, s.r.o. na vymoženie sumy 3.996,- eur na
základe rozhodcovského rozsudku č. RD/85/2013 rovnakým titulom, na základe ktorého žiada exekúciu
voči nemu. Za daného stavu sa vedú dve exekúcie na rovnaké plnenie, čo považuje povinný za
neprípustné. Na základe uvedeného žiadal exekúciu zastaviť.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného a
hmotného práva, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by tieto skutočnosti nastali pred
vydaním exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia nadobudnutím
vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré je podkladom exekúcie zanikla. Povinný v námietkach proti exekúcii
neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili by tak zánik
vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti alebo, že by tu boli iné dôvody, pre ktoré by
ďalšie vedenie exekúcie bolo neprípustné. Na skutočnosti, ktoré sú obsahom námietok povinného proti
exekúcii nemohol exekučný súd prihliadať, nakoľko tieto mohli byť uplatnené len do vydania, resp.



nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, a preto súd námietky proti exekúcii ako
nedôvodné zamietol.

4. Súčasťou podania povinného bol návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie vo vzťahu k nemu poukázal na to, že exekučný súd v priebehu
exekučného konania skúma formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať.
Ak zistí prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, je povinný z úradnej moci a v ktoromkoľvek štádiu
exekučného konania rozhodnúť o zastavení exekúcie, resp. o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej
následnom zastavení. Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je i spôsobilý
exekučný titul. Pokiaľ súd zistí nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu
neplatnosť, je povinný nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. V predmetnej exekučnej veci oprávnený
vymáha plnenie na základe rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Royal Development, so
sídlom v Hruboňove, sp. zn. RD/7/2015 zo dňa 14.04.2015, ktorým bola povinnému uložená povinnosť
uhradiť oprávnenému dlžnú sumu 5.519,26 eur z titulu istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 3.996,-eur od 30.10.2013 do zaplatenia a poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 253,50
eur. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku oprávnený vedie exekúciu na pohľadávku v rovnakej
výške na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 61Er/1667/2013 voči spoločnosti LATHERM, s.r.o., na
základe rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Royal Development, sp. zn. RD/85/2013
zo dňa 18.08.2014. Nakoľko tento povinný nedisponuje žiadnym majetkom, oprávnený sa domáhal
náhrady škody podľa § 135a zákona č. 513/1991 Obchodného zákonníka voči konateľovi spoločnosti
LATHERM-SK, s.r.o. - Pavlovi Laskovičovi. Rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodnúť vo veci
odvodil z kúpnej zmluvy KZ 129306 zo dňa 05.09.2012 uzatvorenej medzi spoločnosťou LATHERM-
SK, s.r.o. ako objednávateľom a spoločnosťou KOMA SLOVAKIA, s.r.o. ako predávajúcim. V článku
VII ods. 7.3 kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Rozhodcovským súdom Royal
Development zriadeným pri spoločnosti ROYAL DEVELOPMENT, spol. s r.o. podľa jeho štatútu a
rokovacieho poriadku.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať za účelom zistenia, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom,
že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.
Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Keby exekučný
súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nie je daná právomoc rozhodcovského
súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemá právomoc. Súd prvej
inštancie následne dospel k záveru, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť vo veci voči
povinnému rozhodcovským rozsudkom. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z Kúpnej zmluvy č.
KZ 129306 zo dňa 05.09.2012 uzatvorenej medzi spoločnosťou LATHERM-SK, s.r.o. a spoločnosťou
KOMA SLOVAKIA, s.r.o., ktorej obsahom bola rozhodcovská doložka. Kúpnu zmluvu KZ 129306 zo
dňa 05.09.2012, a teda aj rozhodcovskú doložku, podpísal za spoločnosť LATHERM-SK, s.r.o. ako
konateľ oprávnený konať za spoločnosť Pavol Laskovič, ktorý v danom prípade konal v mene a na
účet spoločnosti LATHERM-SK, s.r.o, pri podpise konateľa na kúpnej zmluve je odtlačok pečiatky
spoločnosti LATHERM-SK, s.r.o, čiže povinný Pavol Laskovič nepodpísal rozhodcovskú zmluvu, ktorá
je súčasťou vyššie uvedenej kúpnej zmluvy ako Pavol Laskovič - fyzická osoba a nie je ani právnym
nástupcom spoločnosti LATHERM-SK, s.r.o. Na základe vyššie uvedeného rozhodcovský súd Royal
Development zriadený pri spoločnosti ROYAL DEVELOPMENT, spol. s.r.o. nemal právomoc rozhodnúť
rozhodcovským rozsudkom vo veci sp. zn. RD/7/2015 zo dňa 14.04.2015. Na základe uvedeného v
súlade s § 57 ods. 1 písm. g.) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil sa neprípustnú a následne ju
zastavil.

6. Proti tomuto uzneseniu čo do výroku II. a III. podal včas odvolanie oprávnený, v ktorom namietal, že
súd prvej inštancie porušil principiálnym spôsobom rad právnych noriem a jeho základné ústavné práva
a odoprel mu právo na spravodlivé súdne konanie. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie zdôvodnil
neplatnými právnymi normami a argumentáciou a rozhodol subjektívne v jeho neprospech. Napadnuté



uznesenie je nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie mu nedal priestor vyjadriť sa k námietkam
povinného, čím hrubo porušil práva oprávneného aj podľa § 167 ods. 3 CSP. Zdôraznil, že exekučné
konanie sa nevedie na základe spotrebiteľského exekučného titulu. Rozhodcovský rozsudok RD/7/2015
z 14.04.2015 bol vydaný podľa zákona č. 244/2002 Z. z. a predmetom sporu bola náhrada škody voči
konateľovi spoločnosti LATHERM-SK, s.r.o. podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Z toho dôvodu
sa jednalo o obchodný spor a neexistuje jediný právny alebo vecný dôvod prečo by túto exekúciu mal
súd zrušiť. Od 01.01.2015 exekučný súd nie je oprávnený akýmkoľvek spôsobom skúmať výrokovú
časť takéhoto rozhodcovského rozsudku alebo doňho vstupovať a posudzovať priebeh rozhodcovského
konania. Taktiež nie je oprávnený skúmať neplatnosť, resp. platnosť rozhodcovskej doložky. Exekučný
súd je v celom rozsahu viazaný rozhodcovským rozsudkom. Zrušiť, zmeniť alebo odložiť rozhodcovský
rozsudok vydaný podľa zákona č. 244/2002 Z. z. je oprávnený iba kauzálne príslušný súd, t. j. v
tomto prípade Okresný súd Bratislava V. V rozhodcovskom konaní v danej veci si povinný oznámenie
o začatí rozhodcovského konania prevzal dňa 23.02.2015, následne podal žalobnú odpoveď zo dňa
06.03.2015, v ktorej nevzniesol námietku neexistencie rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský rozsudok,
ktorý bol podrobne odôvodnený a obsahoval poučenie, si povinný prevzal dňa 22.04.2015. Povinný
nepodal v 60 dňovej lehote žalobu a o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovská zmluva medzi
oprávneným a povinným vznikla podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. ako iná zmena v osobe dlžníka
vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. Rozhodcovskému konaniu sp.zn. RD/7/2015
predchádzalo rozhodcovské konanie sp.zn. RD/85/2013 medzi spoločnosťou KOMA SLOVAKIA, s.r.o. a
spoločnosťou LATHERM-SK, s.r.o. Povinný je jediným konateľom spoločnosti dlžníka. V rozhodcovskom
konaní RD/85/2013 bola ustálená výška nedobytnej pohľadávky veriteľa a tiež existencia rozhodcovskej
zmluvy. V rozhodcovskom konaní RD/7/2015 vystupoval konateľ - povinný v žalobe o náhradu škody v
právnej situácii, kedy si nedokáže veriteľ vymôcť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti dlžníka podľa
§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a povinným vznikla
podľa § 4 ods. 7 zákona č. 244/2002 Z. z. tým, že povinný vo svojej žalobnej odpovedi nenamietol jej
existenciu. Rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní sp.nz. RD/7/2015 neporušil žiadne kogentné
ustanovenie zákona č. 244/2002 Z. z. a CSP o procesnom postupe v konaní a neporušil ani právo
žiadneho účastníka rozhodcovského konania na podávanie námietok a predkladanie dôkazov. Odvolateľ
poukázal na § 194 ods. 2 CSP, judikát Najvyššieho súdu SR publikovaný pod č. R 40/2013, uznesenia
Okresného súdu Trebišov sp.zn. 15Er/1972/2015, Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 48Er/302/2016,
uznesenie Okresného súdu v Skalici sp. zn. 5Er/1168/2013, uznesenie Okresného súdu Košice I. sp.
zn. 20Er/2156/2013. Ďalej poukázal na § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. Záverom žiada, aby odvolací
súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zrušil a rozhodol, že exekúciu povoľuje a uplatnil si nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému.

7. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne vyjadril tak, že exekúcia voči nemu je neprípustná,
nakoľko bola už exekúcia v tejto veci vedená na jeho spoločnosť LATHERM-SK, s.r.o.. Táto spoločnosť
nemala prostriedky na uhradenie uvedenej veci, lebo sa stala obeťou podvodu firmy MOLIOR Group,
ktorá nevyplatila spoločnosti LATHERM-SK, s.r.o. čiastku 129 456,93 eur i napriek rozhodnutiu
Okresného súdu Spišská Nová Ves, vedenú pod sp.zn. 3T 196/2014-549. Všetky doterajšie exekúcie
vedené voči jeho osobe boli vyhlásené za neprípustné a exekúcie boli zastavené.

8. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že sa plne pridŕža obsahu svojho odvolania. Rozhodcovský
rozsudok sp.zn. RD/7/2015, ktorý je exekučným titulom, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
podľa § 35 a § 44 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.. Tento rozhodcovský rozsudok nebol zo
strany povinného napadnutý žalobou o právomoc rozhodcovského súdu ani žalobou o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Povinný nikdy nenapadol a nespochybnil právomoc rozhodcovského súdu
(ani existenciu rozhodcovskej zmluvy - § 3 ods. 2 a § 4 ods. 7 zákona č. 244/2002 Z. z.), ktorý vydal
rozhodcovský rozsudok sp.zn. RD/7/2015. Poukázal na znenie § 44 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
s tým, že zákonodarca nepredpokladal, že môže nastať takáto situácia, že oprávnený bude 2 roky
bojovať s exekučným súdom o povolenie exekúcie. Exekučný súd nie je oprávnený nijako skúmať
nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok a je takýmto rozhodcovským rozsudkom v celom rozsahu
viazaný. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo výrokoch II. a III. tak, že exekútorovi
vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Uplatnil si i trovy konania.

9. Krajský súd v Trenčíne na základe odvolania oprávneného uznesením č.k. 6CoE/75/2017-111
zo dňa 14.08.2017 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne



správne. Uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1ECdo 12/2018 zo dňa 26.06.2018 bolo dovolanie
oprávneného proti predmetnému uzneseniu krajského súdu odmietnuté.

10. Dňa 05.09.2018 vyhlásil Ústavný súd SR nález sp.zn. II. ÚS 300/2018, ktorým konštatoval, že
Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 6 CoE 75/2017 
uznesením z 15. augusta 2017 porušil základné právo oprávneného na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6 CoE 75/2017 -111 z 15.
augusta 2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Oprávnenému priznal náhradu trov konania, na ktorej
zaplatenie zaviazal Krajský súd v Trenčíne. Ústavný súd SR uviedol, že napriek tomu, že exekúcia
vo veci sa týkala nespotrebiteľskej veci, dospel krajský súd k záveru, že vzhľadom na § 44 ods. 2
Exekučného poriadku bolo jeho povinnosťou preskúmať súlad
exekučného titulu so zákonom po stránke formálnej, ako aj materiálnej, teda i to, či exekučný
titul bol vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie. Dňa 1. januára 2015 nadobudol účinnosť
zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Oddelením zákonnej úpravy nespotrebiteľského
a spotrebiteľského rozhodcovského konania, ku ktorému došlo zákonom o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, sa markantným spôsobom zvýraznil rozdiel oboch týchto konaní spočívajúci
predovšetkým vo zvýšenej ochrane spotrebiteľa ako „slabšej strany“ v rámci zmluvného vzťahu
a nadväzujúceho rozhodcovského konania. Zároveň však nedošlo k zmene znenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, ktorý v inkriminovanom čase znel: „Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.“
Možno konštatovať, že § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, na ktorý krajský súd poukazuje, skutočne
nerozlišuje medzi rozhodcovskými rozsudkami v nespotrebiteľských a spotrebiteľských veciach.
Znamená to, že pri doslovnom jazykovom výklade tohto zákonného textu by bolo možné závery
krajského súdu považovať za správne.
Najvyšší súd však v rámci dovolacieho konania týkajúceho sa exekučnej veci (udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie na základe právoplatného nespotrebiteľského rozhodcovského rozsudku) vo
svojom uznesení sp. zn. 6 ECdo 7/2013 z 26. júna 2013 (teda
ešte v čase, keď zákon o nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní neexistoval a jedinou úpravou
rozhodcovského konania bol zákon o rozhodcovskom konaní) vyložil § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku pomocou teleologického výkladu tak, že možnosť účastníka konania namietať nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu a možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v
nespotrebiteľských veciach vylučuje skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní
v zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt, pričom nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v
iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú
zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní.Krajský súd nijako nevysvetlil,
prečo sa odchýlil od uvedeného právneho názoru dovolacieho súdu a jeho postup krajského súdu je
v rozpore s princípom právnej istoty, ako bol tento už definovaný. Pokiaľ bol krajský súd toho názoru,
že predmetný prípad sa z akýchkoľvek dôvodov (skutkových či právnych) líši zásadným spôsobom od
prípadu, o ktorom sa rozhodovalo v dovolacom konaní, potom mal svoje príslušné úvahy dostatočným
spôsobom vysvetliť. Tým, že tak neurobil, porušil základné právo oprávneného na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

11. Predmetným nálezom Ústavného súdu SR je súd viazaný podľa § 193 CSP.

12. Ďalšie písomné vyjadrenia strán vo veci podané neboli.



13. Na základe uvedeného Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako \"CSP\") bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť podľa
§ 388 CSP.

14. Oprávnený v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, porušenie
jeho práva na spravodlivý proces a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, teda odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP.

15. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

16. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolacie námietky oprávneného sú dôvodné.
18. Z obsahu návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu i podaní strán v tomto konaní
je nepochybné, že daná exekúcia sa týka peňažného nároku oprávneného z podnikania voči
povinnému ako konateľovi inej obchodnej spoločnosti, uplatneného na základe § 135 a § 135a
Obchodného zákonníka, ktorý nemá spotrebiteľský charakter. Exekučný titul (rozhodcovský rozsudok)
bol vydaný v nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vedenom podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, pričom v čase začatia rozhodcovského konania bol už účinný zákon č. 335/2014
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Povinný ako žalovaný sa v rámci rozhodcovského konania
v podstate nijako nebránil, nenamietal existenciu a platnosť rozhodcovskej zmluvy, ani právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Povinný po vydaní rozhodcovského rozsudku nevyužil
možnosť podania žaloby na príslušnom súde, ktorou by sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku.
Až v exekučnom konaní povinný podaním zo dňa 22.06.2016 v prvom rade namietal, že on ako fyzická
osoba nepodpísal rozhodcovskú zmluvu či doložku, a preto rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci
konať. Ďalej dôvodil, že sú duplicitne vedené dve exekučné konania vo vzťahu k totožnému nároku
oprávneného.

19. Súd prvej inštancie na základe podania povinného zo dňa 22.06.2016 uznesením v napadnutej časti
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu,
že po preskúmaní exekučného titulu vo veci- rozhodcovského rozsudku mal za to, že vo veci konajúci
rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodnúť, pretože medzi stranami nedošlo k riadnemu
uzavretiu rozhodcovskej zmluvy resp. rozhodcovskej doložky. Vychádzal z toho, že rozhodcovský
súd odvodil svoju právomoc z kúpnej zmluvy č. KZ 129306 zo dňa 05.09.2012 uzatvorenej medzi
spoločnosťou LATHERM-SK, s.r.o. a spoločnosťou KOMA SLOVAKIA, s.r.o., ktorej obsahom bola
rozhodcovská doložka. Predmetnú kúpnu zmluvu podpísal za spoločnosť LATHERM-SK, s.r.o. ako
konateľ Pavol Laskovič, ktorý však konal v mene a na účet tejto spoločnosti. Povinný Pavol Laskovič
nepodpísal rozhodcovskú zmluvu a nie je ani právnym nástupcom spoločnosti LATHERM-SK, s.r.o.

20. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
21. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd
zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.



22. Zastavenie exekúcie z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v
znení účinnom do 31.03.2017 prichádza do úvahy z rozmanitých dôvodov, ktoré nemožno subsumovať
pod ostatné zákonné ustanovenia upravujúce zastavenie exekúcie a môžu súvisieť i s otázkou
zákonnosti či samotnej existencie exekučného titulu.

23. V súvislosti s otázkou rozhodujúcou pre posúdenie danej veci, či v exekučnom konaní zákon č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského
súdu rozhodnúť spor, je podľa záverov Najvyššieho súdu SR v uznesení sp.zn. 6 ECdo 7/2013
zo dňa 26.06.2013 potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského
právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného,
než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní (pozn. - v tom
čase výlučne zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), ktoré umožňujú účastníkovi tohto
konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods. 2) a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/), vylučujú
skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach sa totiž
premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“
alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Nevyužitie postupu
podľa týchto ustanovení v iných, než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a
spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní,
pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Po vydaní uvedeného
uznesenia Najvyššieho súdu SR došlo s účinnosťou od 01.01.2015 k prijatiu zákona č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, čím sa ešte výraznejšie prejavil rozdiel medzi spotrebiteľským
a nespotrebiteľským rozhodcovským konaním, spočívajúci vo zvýšenej ochrane spotrebiteľa ako tzv.
slabšej strany, čo však nie je prejednávaný prípad.

24. Vzhľadom na nespotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi stranami v tejto exekučnej veci
a s poukazom na pasivitu povinného v samotnom rozhodcovskom konaní, resp. v nadväznosti naň,
niet potom dôvodu odchýliť sa od popísaného právneho názoru Najvyššieho súdu SR a preskúmavať
právomoc rozhodcovského súdu na základe návrhu povinného v už prebiehajúcom exekučnom konaní.
Z tohto hľadiska potom návrhu povinného na zastavenie exekúcie nebolo možné vyhovieť a pokiaľ tak
súd prvej inštancie urobil, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci.

25. Keďže povinný ďalej vo svojom podaní namieta, že sú súčasne vedené dve exekúcie rovnakým
titulom na totožné plnenia ( toto exekučné konanie a konanie sp.zn. 61Er/1667/2013), odvolací súd
pripomína, že exekúcia, vedená na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 61Er/1667/2013, smeruje
proti povinnému - obchodnej spoločnosti LATHERM, s.r.o. (teda proti osobe odlišnej od povinného v
tomto konaní) a je vykonávaná na základe exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu Royal
Development sp.zn. RD/85/2013 zo dňa 18.08.2014, odlišného od exekučného titulu v tejto exekúcii.
Návrh povinného na zastavenie exekúcie je potom neopodstatnený i v tomto smere.

26. Vzhľadom na uvedené, je potom návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 22.06.2016 v
celom rozsahu nedôvodný a ako taký je potrebné ho zamietnuť.

27. Na základe všetkých uvedených skutočností odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

28. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu oprávnenému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný
v celom rozsahu.

29. O výške náhrady trov odvolacieho konania oprávneného rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v
nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/543/2015", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7d6d89fe-51df-4cff-bfaf-5e1061af666d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.300.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 300/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 300/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.300.2018.2"}, {"guid": "afc7a32b-c4b0-4e3e-a978-b986966ef089:2e5a73c6-f3a8-4962-83b7-05c6bc79ca18", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Er/1972/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Er/1972/2015 z 6. 11. 2018", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2018-11-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/afc7a32b-c4b0-4e3e-a978-b986966ef089:2e5a73c6-f3a8-4962-83b7-05c6bc79ca18"}, {"guid": "04949a81-be1f-4633-8d9d-51fa1259e026:69b17993-3d62-4fdf-bbdd-d0f69b86f1db", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/543/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4Er/543/2015 z 16. 2. 2017", "sud": "Okresný súd Topoľčany", "datum_vydania": "2017-02-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/04949a81-be1f-4633-8d9d-51fa1259e026:69b17993-3d62-4fdf-bbdd-d0f69b86f1db"}, {"guid": "7674c5a9-0a19-48d2-ab22-8db046aa672f:a499a00e-9dfe-4dcb-a39c-49e75af9acb9", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Er/2156/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 20Er/2156/2013 z 22. 11. 2016", "sud": "Okresný súd Košice I", "datum_vydania": "2016-11-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7674c5a9-0a19-48d2-ab22-8db046aa672f:a499a00e-9dfe-4dcb-a39c-49e75af9acb9"}, {"guid": "93444754-a4c3-4819-b561-26c5eee65524:6529f6f0-c975-4a68-a101-f94e01cf6584", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/1168/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Skalica sp. zn. 5Er/1168/2013 z 24. 3. 2014", "sud": "Okresný súd Skalica", "datum_vydania": "2014-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/93444754-a4c3-4819-b561-26c5eee65524:6529f6f0-c975-4a68-a101-f94e01cf6584"}], "citovane_v": []}