{"guid": "008e43ab-d491-4a56-8cf0-980b2effce08:2deaa67d-45ca-457b-913f-ce1d26eb47cd", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6114218089.1", "spisova_znacka": "14Co/872/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/872/2015 z 13. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 13. júna 2017, sp. zn. 14Co/872/2015, ECLI:SK:KSBB:2017:6114218089.1", "identifikacne_cislo": "6114218089", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2017-06-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy – neplatná podmienka vo výroku"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2deaa67d-45ca-457b-913f-ce1d26eb47cd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6114218089.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6114218089.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6114218089.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/872/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114218089
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114218089.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v spore žalobcu: CASH COLLECTORS SK,
s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015, zastúpené Havel, Holásek &
Partners, s. r. o, advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, proti žalovanému:
1/ V. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, XXX XX G., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpenému
JUDr. Jánom Kryštofom, advokátom so sídlom Horná 34/A, 974 01 Banská Bystrica, 2/ D. X., nar. XX.
XX. XXXX, bytom S. XX, XXX XX H. H., štátna občianka Slovenskej republiky a 3/ I. G., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C. XXX, XXX XX G., štátna občianka Slovenskej republiky, o zaplatenie 2 463,90 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16. 06.
2015 č. k. 12C/428/2014-130, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom určil, že zmluvné podmienky v zmluve
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX  zo dňa 29. 07. 2005, a to konkrétne uvedenej v článku II. bod
4 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti
uvedenej v základných podmienkach zmluvy pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou, v článku III.
bod 7 v znení: „Dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním Pohľadávky z Úveru, platiť
úrok z omeškania vo výške určenej Veriteľom Zverejnením. Dlžník súhlasí, že z došlých súm Veriteľ
najskôr uhradí splatné Poplatky a náklady súvisiace s Úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a
to v tomto poradí.“, v článku IV. bod 2 v znení: „Veriteľ je oprávnený meniť výšku Úrokovej sadzby
dohodnutú v Základných podmienkach Zmluvy. Zmena výšky Úrokovej sadzby je účinná rozhodnutím
Veriteľa a Zverejnením.“ sú neprijateľné. Štvrtou výrokovou vetou určil, že zmluvná podmienka uvedená
v bode 16.1.3 Všeobecných obchodných podmienok G. G. a.s., ktoré nadobúdajú účinnosť dňa 01.
08. 2002 v znení: „Banka je oprávnená Sadzobník kedykoľvek meniť s tým, že o týchto zmenách je
Banka povinná klienta informovať, a to zverejnením. Zmena Sadzobníka je účinná dňom Zverejnenia.“
je neprijateľná. Ďalším výrokom návrh zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 1)
trovy konania vo výške 251,93 Eur za zastúpenie advokátom. Okresný súd konal o žalobe žalobcu,
ktorou sa domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 2.463,90 Eur s príslušenstvom, a to z dôvodu, že
žalovaný 1/ a 2/ nedodržiavali podmienky pre splácanie úveru a dostali sa do omeškania. Žalobca 1/
dňa 27. 04. 2011 na Notárskom úrade spísal notársku zápisnicu, na základe ktorej uznal pohľadávku
žalobcu vyčíslenú ku dňu 28. 02. 2011 vo výške 1.770,86 Eur a túto sa zaviazal splácať podľa dohody
o splátkovom kalendári. Dostal sa však do omeškania, keď neuhradil splátky riadne a včas. Žalobca
eviduje ku dňu 24. 07. 2014 voči odporcom pohľadávku vo výške 2.463,90 Eur, z toho istinu 1.969,92
Eur a úroky z omeškania vo výške 493,98 Eur. Žalovaná 3/ uzatvorila dňa 29. 07. 2005 so žalobcom
dohodu o ručení, na základe ktorej sa zaviazala uhradiť žalobcovi pohľadávky definované v dohode,
ktoré vzniknú, pokiaľ si žalovaný 1/ a žalovaná 2/ včas a riadne plniť svoje záväzky. Žalovaný 1/
poukázal na uzatvorenú notársku zápisnicu tvrdiac, že bol uvedený do omylu, bol ubezpečený, že suma



uvedená v notárskej zápisnici prestavuje celú čiastku a jej uhradením bude celý dlh splatený. Nebol
upozornený na skutočnosť, že predchádzajúce splátky splatné do spísania notárskej zápisnice nie sú
v tejto uvedené. Nesúhlasil preto s úhradou akýchkoľvek úrokov z omeškania. Vzniesol tiež námietku
premlčania. Žalovaná 2/ nárok v celom rozsahu neuznala, uviedla, že v čase brania úveru s bývalým
manželom žalovaným 1/ bola už rozvedená a nevie, prečo je v zmluve uvedená ako dlžník. Vie o
tom, že mala byť uvedená ako ručiteľ spolu s jeho sestrou I. G. (teda žalovanou 3/). Žalovaná 3/ sa
k žalobe nevyjadrila. Súd prvej inštancie uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, z ktorej nárokov
sa žalobca v súdnom konaní domáhal, podrobil súdnej kontrole v rozsahu jej obsahu, či neobsahuje
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že tento prieskum vykonal na
základe hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
t. j. do 31. 12. 2007 vychádzajúc z procesných ustanovení uvedených v Občianskom súdnom poriadku
účinných ku dňu rozhodovania súdu najmä § 153 ods. 3 O. s. p. V tomto prieskume dospel súd k záveru,
že vo výroku uvedené zmluvné podmienky zmluvy o úvere, ako aj zmluvná podmienka uvedená vo
Všeobecných obchodných podmienkach, sú neprijateľné, spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Z dôvodu viacerých zmluvných podmienok v spotrebiteľskej
zmluve, ktoré súd výslovne uviedol ako neprijateľné, sa potom nestotožnil s vyčíslením a uplatnením
pohľadávky žalobcu tak, ako táto bola uplatnená v žalobe. Uvedené vyčíslenie žalobcom predpokladalo
možnosť pripočítavať príslušenstvo k istine a to ďalej úročiť, započítavať prijaté plnenia v poradí, ktoré
súd považuje za neprípustné a meniť výšku poplatku bez opory  v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Súd preto nepriznal žalobcovi uplatnený a vyčíslený nárok a vychádzal zo znenia zmluvy o splátkovom
úvere, podľa ktorého sa žalovaní zaviazali uhradiť 74 mesačných splátok vo výške 2.000 Sk, teda uhradiť
žalobcovi spolu 148.000 Sk, t. j. 4.912,70 Eur. Podľa vyčíslenia žalobcu im mali žalovaní uhradiť spolu
147.459,93 Sk, t. j. 4.894,77 Eur. Uvedené plnenie je plnením, na ktoré by bol mal žalobca nárok, ak by
do zmluvy nezakomponoval viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. Pretože žalovaný 1/ a žalovaná
2/ uhradili spolu žalobcovi podľa jeho tvrdení 4.976,05 Eur, teda o 63,35 Eur, resp. o 81,28 Eur viac,
ako sa zaviazali podľa pôvodnej zmluvy, súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ
ide o omeškanie spotrebiteľov so splácaním poskytnutého úveru, žalobca toto omeškanie sankcionoval
neprijateľnou zmluvnou podmienkou v článku III. bod 7 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto ani z
dôvodu omeškania spotrebiteľa nemohol súd priznať žalobcovi iné nároky. Voči žalovanej 3/ súd žalobu
zamietol, keďže ako ručiteľka zodpovedá žalobcovi iba do výšky záväzkov žalovaného 1/ a žalovanej
2/ ako dlžníkov. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 O. s. p. tak, že o
trovách úspešnej žalovanej 2/ a 3/ nerozhodoval, pretože si náhradu trov konania neuplatnili. Náhradu
trov priznal iba žalovanému 1/, a to voči žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v celom rozsahu žalobca odvolanie v zákonom stanovenej
lehote s odkazom na všetku dovtedajšiu svoju právnu argumentáciu a skutkové tvrdenia, ako aj
predložené dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise. Napadnutý rozsudok označuje za vecne
nesprávny, arbitrárny a v konečnom dôsledku en bloc nezákonný. Predovšetkým vytýka porušenie
zásady kontradiktórnosti konania zo strany prvoinštančného súdu ako vady v konaní podľa § 205
ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku. Poukazuje na to, že súd rozsudkom vyhlásil na základe ustanovenia § 153 ods. 3 a 4 O. s.
p., že zmluva o splátkovom úvere obsahuje 4 neprijateľné podmienky, v dôsledku čoho sú neplatné.
Poukazuje pritom na skutočnosť, že súd prvej inštancie počas celého konania nikdy nevyzval žalobcu
na vyjadrenie sa k skutočnosti, že podľa predbežného názoru súdu sú podmienky obsiahnuté v zmluve
o splátkovom úvere neprijateľné, keďže spôsobujú výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach
subjektov v neprospech spotrebiteľa. Týmto spôsobom sa konajúci súd dopustil vady konania podľa
§ 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. tým, že účastníkovi konania postupom súdu odňal možnosť konať
pred súdom. Poukazuje v tomto smere na komentáre k Občianskemu súdnemu poriadku Števček,
Ficová a Kolektív, ktorý zdôrazňuje prednesenie predbežného právneho názoru súdu ako nástroja
efektívneho a spravodlivého vyriešenia sporu odkazom na § 100 ods. 1 O. s. p. s tým, že ho treba
vnímať s ohľadom na povinnosť súdu vyjadrenú v § 118 ods. 2 O. s. p. Zmyslom tejto konštrukcie je
nepochybne obmedziť počet prekvapujúcich súdnych výrokov, keď stranám unikal myšlienkový postup
súdu v priebehu pojednávania a výsledné rozhodnutie vo veci samej považovali za prekvapivé, a to
jedine preto, že súd ich neoboznámil s tým, na aké sporné skutočnosti by sa vo svojich prednesoch
a dôkazných návrhoch mali zamerať. Aj Veľká komora Európskeho súdneho dvora v konaní pod
spisovou značkou C-89/08/P konštatovala povinnosť súdu vyzvať stranu  konania na vyjadrenie sa
v prípade, ak súd chce založiť svoje rozhodnutie na dôvodoch, ktoré uplatňuje ex offo. Obdobne



povinnosť súdu informovať a súčasne aj vyzvať stranu sporu na vyjadrenie k zámeru súdu ex offo posúdiť
zmluvnú podmienku ako nekalú konštatoval aj Európsky súdny dvor v právnej veci sp. zn. C-472/11,
C-488/11 a konštatoval, že súd prvej inštancie sa dopustil zásadnej vady v konaní, keď nevyzval
žalobcu na vyjadrenie sa k zamýšľanému vyhláseniu neprijateľných podmienok (uvedených v zmluve o
splátkovom úvere) ex offo, a to napriek tomu, že žalobca zaslal výslovný nesúhlas s rozhodnutím veci
bez nariadenia pojednávania a na každom pojednávaní sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
zúčastnil. Uvádza, že  súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neinformoval žalobcu, že sa mu nejaká
zmluvná podmienka predbežne javí ako neprijateľná, ani žalovaní nijakým spôsobom platnosť zmluvy,
resp. neprijateľnosť niektorých jej podmienok nespochybňovali. Preto žalobca nemal dôvod osobitne
sa k obsahu zmluvy vyjadrovať. Preto až do doručenia rozsudku nemal žalobca vedomosť o úmysle
prvoinštančného súdu vyhlásiť niektoré podmienky zmluvy za neprijateľné, a preto sa nemohol voči
takémuto postupu náležite brániť prostredníctvom relevantných argumentov. V dôsledku toho došlo k
porušeniu základnej zásady civilného konania, konkrétne zásady kontradiktórnosti civilného procesu,
čím súd prvej inštancie odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a tak svoje konanie a rozhodovanie
vo veci samej zaťažil vadou nezákonnosti.

3. V ďalšej časti odvolania vytýkal aj nesprávne právne posúdenie veci podľa § 205 ods. 2 písm. f)
O. s. p. ohľadom otázky neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v článku III. bod 7 zmluvy,
článku II. bod 4 zmluvy, článku IV. bod 2 zmluvy, ako aj nesprávne skutkové zistenia podľa §
205 ods. 2 psím. d) O. s. p. v rámci vykonaného dokazovania v otázke týkajúcej sa bodu 16.1.3
Všeobecných obchodných podmienok, ktorú vyhlásil súd za neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku
argumentujúc proti záverom konajúceho súdu. Pokiaľ súd v závere (pre úplnosť) uviedol, že pokiaľ sa
dodávateľovi zaviazali spotrebitelia pôvodne uhradiť 4.894,77 Eur, uhradili mu už 4.976,05 Eur, uvedené
už vo vyčíslení znamená, že dôsledkom neprijateľných zmluvných podmienok dodávateľa došlo oproti
pôvodne dohodnutému plneniu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere k navýšeniu o 2.545,18 Eur, teda o 52
% oproti pôvodnej sume. Aj keď bol spotrebiteľ v omeškaní, v konečnom dôsledku splatil svoj pôvodný
záväzok, sankcionovanie navýšením o 52 % oproti pôvodne dohodnutej výške záväzku je pre súd bez
ďalšieho neprimerane vysokou sankciou za omeškanie spotrebiteľa, vytýka žalobca obsahovú a logickú
vadu tohto argumentu. Samotný súd vychádza z predpokladu, že suma 4.894,77 Eur je oprávnená,
možno teda predpokladať, že voči jej zaplateniu nemá ani prvoinštančný súd výhrady. Už v tejto sume
sú tiež premietnuté podľa súdu neprijateľné podmienky (najmä kapitalizácia príslušenstva do istiny).
Žalobca však poukázal na skutočnosť, že takúto sumu by žalovaní zaplatili iba v prípade, pokiaľ by
úver splácali riadne a včas. Vytýka súdu, že vo svojej argumentácii úplne ignoruje plynutie času ako
objektívnu skutočnosť vplývajúcu na výšku dlhu žalovaných. Zmluvný úrok 13,65 % ročne spolu s
úrokom z omeškania 5 % ročne zvyšujú dlh žalovaných o 18,65 % ročne bez ohľadu na akékoľvek
podmienky uvedené v zmluve. Naviac žalobca požaduje úroky v percentuálnom vyjadrení až odo dňa
podania žaloby, pretože tieto sú do podania žaloby vyčíslené pevnou sumou v rámci požadovanej čiastky
2.463,90 Eur.

4. Žalobca trvá na tom, že žaloba bola dôvodná v plnom rozsahu. Z tohto dôvodu nesúhlasí ani
s rozhodnutí o náhrade trov konania. Navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok tak, že žalovaní budú
zaviazaní zaplatiť žalobcovi sumu 2.463,90 Eur, 13,65 % ročný úrok zo sumy 1.969,92 Eur od 25. 07.
2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.969,92 Eur od 25. 07. 2014
do zaplatenia s tým, že žalovaní 1/ a 2/ sú zaviazaný spoločne a nerozdielne a plnením žalovaného 3/
zaniká v rozsahu tohto plnenia záväzok žalovaných 1/, 2/, plnením žalovaných 1/, 2/ zaniká v rozsahu ich
plnenia záväzok žalovaného 3/. Zároveň navrhuje žalovaných zaviazať na povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania. Eventuálne navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vrátiť mu
vec na ďalšie konanie. V prípade potvrdenia rozsudku žiada o pripustenie dovolania, pretože ide o
rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho významu.

5. Následne žalobca navrhol súdu pripustiť zmenu na strane žalobcu namiesto pôvodného žalobcu
G. G., a. s., pripustiť do konania namiesto žalobcu spoločnosť CASH COLLECTORS SK, s. r. o., súd
prvej inštancie uznesením č. k. 12C/428/2014-166 zo dňa 03. 08. 2015 pripustil, aby z konania vystúpil
navrhovateľ G. G., a. s. so sídlom H., U. XX, V.: XX XXX XXX. a na jeho mieste do konania vstúpila
spoločnosť CASH COLLECTORS SK, s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 44
703 015. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 09. 2015 a vykonateľnosť dňa 17. 09. 2015.



6. Žalovaný 1/ v stručnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalobca podal rozsiahle
odvolanie, v ktorom neuviedol žiadne nové skutočnosti, ako boli uvedené v písomnom návrhu, resp. na
pojednávaniach, a preto navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Žalovaná 2/ ani
žalovaná 3/ k odvolaniu písomne nevyjadrili.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku), prejednal
odvolanie žalobcu a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných ustanovením § 379 a
§ 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario CSP, rozsudok súdu prvej
inštancie s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku, rovnako odvolanie žalobcu bolo podané za účinnosti uvedenej procesnej normy.
Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý v zmysle
§ 470 ods. 1 stanovil, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP však platí, že právny účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Odvolací súd sa ako s prvou musel vysporiadať so zásadnou odvolacou námietkou žalobcu, ktorou
je porušenie zásady kontradiktórnosti a práva na spravodlivý proces.

10. Podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, za účinnosti ktorého rozhodoval
okresný súd a počas účinnosti ktorého tiež začalo odvolacie konanie podľa § 153 ods. 3 mohol
súd v rozsudku, ktorý sa týkal sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá
podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd
uviedol vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej
zmluve. Podľa ods. 4, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
Všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo na základe takejto súd uložil
povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

11. Podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania odvolacieho súdu - § 298 CSP ods. 1, súd
môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná
podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku
rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa odseku 2, ak súd určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

13. Povinnosť súdu podľa § 298 v spojení s § 295 CSP aj bez návrhu skúmať neprijateľnosť zmluvných
podmienok v spotrebiteľskej zmluve, obstarať na tento účel dôkaz, resp. tento zabezpečiť a vykonať ho
a výslovne uviesť vo výrok znenie zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve
aj iných zmluvných dokumentoch, pokiaľ dospeje k záveru o jej neprijateľnosti, sú výnimkou v Civilnom
sporovom poriadku z dispozičného princípu a z princípu ne ultra petitum. Pokiaľ súd mieni v začatom
spotrebiteľskom spore určiť niektorú zmluvnú podmienku za neprijateľnú ex officio, nemusí o tom
začínať konanie (nevyhlasuje uznesenie o začatí konania o neprijateľných podmienkach). Súd však
musí umožniť sporovým stranám vyjadriť sa k takémuto možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej



podmienky, je to z dôvodu, aby bolo rozhodnutie súdu predvídateľné. V zmysle princípu kontradiktórnosti
musia mať strany rovnaké právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, a tiež k skutkovým a právnym
okolnostiam rozhodujúcim pre výsledok konania. Túto možnosť musí mať ako dodávateľ, ktorý musí
mať možnosť predložiť dôkazy a tvrdenia o tom, že zmluvná podmienka nie je neprijateľná, súd sa však
musí oboznámiť aj s vyjadrením spotrebiteľa.

14. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že v danom prípade vzhľadom na porušenie
práva na spravodlivý proces z dôvodu neumožnenia žalobcovi vyjadriť sa k dôkazu súdu, ktorý vykonal
ex offo, je dôvodné zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 298 ods. 1 písm. b) CSP a vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vychádzal z toho, že práve tento dôkaz
vykonaný súdom ex offo mal za následok právne posúdenie uvedených zmluvných podmienok v zmluve
o úvere a všeobecných dodacích podmienok ako neprijateľných, a teda neplatných a práve z tohto
dôvodu bol žalobou uplatnený nárok žalobcu zamietnutý. Preto vzhľadom na intenzitu tohto porušenia
vo vzťahu k predmetu sporu dospel odvolací súd k záveru, že nie je možné toto pochybenie odstrániť
v odvolacom konaní.

15. Vzhľadom na dôvod, pre ktorý odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, bude v ďalšom konaní
povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne s prihliadnutím na námietky žalobcu voči právnemu
posúdeniu predmetných zmluvných podmienok ako neprijateľných, tento dôkaz opätovne vykonať a
vyhodnotiť a na základe takto vykonaného dokazovania rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobcu na
zaplatenie predmetnej sumy.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

17. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/428/2014", "guid": "28942059-48e6-4b11-93cf-00309115c394:7bab4c12-5ca4-4864-a53a-25708f859a08", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}