{"guid": "008e3302-fa07-4670-921d-0602cf304109:86cf1147-f08e-4959-88df-89bf28e63d85", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8416205896.1", "spisova_znacka": "9CoE/37/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoE/37/2019 z 21. 10. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 21. októbra 2019, sp. zn. 9CoE/37/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8416205896.1", "identifikacne_cislo": "8416205896", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Adriana Szaniszlová", "sudca_id": 1326, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-adriana-szaniszlova-1326", "datum_vydania": "2019-10-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/86cf1147-f08e-4959-88df-89bf28e63d85", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8416205896.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8416205896.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8416205896.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoE/37/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416205896
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8416205896.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI
Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: O. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, XXX XX U., o vymoženie 337,06 eur s príslušenstvom a trov exekúcie
EX 14351/16, o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok
č.k. 9Er/365/2016-36 zo dňa 17.12.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu,
že sa vymáha  plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská zmluva nebola osobitne
dojednaná a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že v posledných rokoch právny poriadok
Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel zásadnými zmenami
vyžadovanými právom Európskej únie. Výsledkom procesu úpravy spotrebiteľského rozhodcovského
konania je Zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ako samostatný právny
predpis. Oprávnený sa všetkým legislatívnym zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy
s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s
rozhodovacou činnosťou exekučných súdov.

3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo  v súlade s § 379 a § 380 CSP
v spojení s § 9a a § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, bez nariadenia pojednávania, pričom
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. Uzavretú rozhodcovskú zmluvu je potrebné posudzovať podľa právnych predpisov platných a
účinných v čase jej uzavretia.
Podľa § 73 ods. 3 Zákona č. 335/2014 Z.z., rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa
spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Rozhodcovská zmluva v prejednávanej veci bola uzavretá podľa Zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. odvolacie námietky oprávneného, kde poukazuje na Zákon č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, tak nie sú dôvodné.



5 Odvolací súd konštatuje, že text rozhodcovskej zmluvy zo dňa 02.10.2013 bol nesporne predtlačený.
Bol veriteľom vopred pripravený, pričom takáto rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná.
Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Rozhodcovská zmluva
zakladajúca právomoc konkrétneho rozhodcovského súdu rozhodovať spory účastníkov, je sporná. O
obdobnej situácii vypovedá aj rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-243/08 Pannon, podľa ktorého
vopred stanovená podmienka v zmluve uzavretej medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá nebola
individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v
obvode ktorého sa nachádza sídlo predávajúceho alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby
mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Veriteľ tu nanútil spotrebiteľovi
rozhodovanie sporu pred rozhodcovským súdom v sídle veriteľa, pričom spor nebude rozhodovať
všeobecný súd, ktorého príslušnosť by bola stanovená podľa bydliska dlžníka - povinného. Nemožno
predpokladať, aby si spotrebiteľ ako dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesú
dojednanie rozhodcovskej doložky, kde navyše, rozhodcovská zmluva v predtlači, do ktorej boli dopísané
len osobné údaje dlžníka, vytvára zdanlivý súhlas spotrebiteľa s tým, aby jeho spory boli prejednané
v rozhodcovskom konaní, nie pred všeobecnými súdmi. Dlžníkovi nie je vysvetlený rozdiel medzi
rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom a najmä dopad na dlžníka v prípade
rozhodovania rozhodcom. Ani text rozhodcovskej zmluvy nedáva dlžníkom na výber, najmä, keď sa
veriteľ rozhodne realizovať svoje práva z rozhodcovskej zmluvy a podá návrh na rozhodcovský súd. Súd
prvej inštancie správne, po zistení neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, rozhodol neudeliť poverenie
súdnemu exekútorovi. Neprijateľnosť takéhoto dojednania znamená, že v konečnom dôsledku rozhodol
rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Ak oprávnený nemá titul vydaný rozhodcom s platnou
rozhodcovskou zmluvou, potom oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie.

6. Odvolací súd v predmetnej veci nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh  dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu.“

7. Neobstojí ani odvolacia námietka, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo forme osobitnej
zmluvy. Predložená rozhodcovská zmluva má charakter formulárovej zmluvy, ktorá bola spotrebiteľovi
predložená na podpis bez toho, aby sa spotrebiteľ mohol reálne oboznámiť s jej obsahom a ovplyvniť jej
obsah napríklad výberom rozhodcovského súdu, ktorý bol vopred predformulovaný oprávneným a ktorý
v žiadnom prípade nespĺňa podmienku geografickej blízkosti. Podľa odvolacieho súdu rozhodcovská
zmluva nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského
súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej
rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci. Ak má byť rozhodcovská zmluva
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.
Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú zmluvu je nepochybne forma uzavretej zmluvy,
t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola predložená povinnému v pozícii spotrebiteľa vo forme
formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez
možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Takúto rozhodcovskú doložku nemožno v žiadnom prípade
považovať za individuálne dojednanú.

8. Tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalú
rozhodcovskú doložku a nenamietne ju v súdnom konaní (Océano Grupo Editoriale C-240/98 až
C-244/98), tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalú



rozhodcovskú doložku v rozhodcovskom konaní, a preto je treba na ňu brať ohľad v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku (Mostaza Claro C-168/05) tak, ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo,
že ani v exekučnom konaní spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku, a preto treba
spotrebiteľa zbaviť jej účinkov v súlade s vnútroštátnymi procesnými predpismi (ASTURCOM C-40/98),
tak o nič menej existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na
nekalú rozhodcovskú doložku  a neodstúpi od nej v rámci kontraktácie, resp. neoznámi, že ju neprijíma,
ak nie je zastúpený advokátom. Právo, ktoré by neumožňovalo zbaviť neinformovaného spotrebiteľa
účinkov nekalej rozhodcovskej doložky len preto, že od nej neodstúpil a pritom nebol zastúpený v rámci
kontraktácie advokátom, by odporovalo zásade efektivity  únijného práva.

9. Odvolací súd dodáva, že možnosť voľby súdu pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s
pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov
plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne
uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný všeobecný súd. Z hľadiska ochrany
spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý
spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti. Rozhodcovské zmluvy si spotrebitelia osobitne nedojednali,
nakoľko boli vopred pripravené na predtlačenom formulári.

10. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle
judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť  od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má
odradzujúce účinky pre spotrebiteľa  vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca
376 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98
Océano Grupo Editorial).

11. Pri preskúmavaní podmienok exekučného konania, ako i samotnej exekúcie, sa môžu primerane
uplatniť ustanovenia CSP, vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd v exekučnom konaní
vychádza aj z iných listín či iných dôkazov než tých, ktoré sú výslovne uvedené v príslušných
ustanoveniach Exekučného poriadku a na tom základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného,
je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí,
zakladá jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa k
všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Pre ústavnú konformnosť konania ako
celku postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní (viď uznesenie
ÚS SR PL. ÚS 1/2014-27 zo 7.5.2014).

12. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§
387 ods. 1 a 2 CSP).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,



d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa  § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Er/365/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1247b10d-56d5-447b-8f61-e5068d58db4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2014 z 29. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-29", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1247b10d-56d5-447b-8f61-e5068d58db4c"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "c4529361-7241-41c8-adbe-2cffa035a49c:9a200dad-9db8-4903-b26f-c112b674552e", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Er/365/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9Er/365/2016 z 19. 2. 2019", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2019-02-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c4529361-7241-41c8-adbe-2cffa035a49c:9a200dad-9db8-4903-b26f-c112b674552e"}], "citovane_v": [{"guid": "008e3302-fa07-4670-921d-0602cf304109:a8097fa1-2345-4773-b3a9-216e87d4bde3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8416205896.1", "spisova_znacka": "9CoE/37/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoE/37/2019 z 21. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-10-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8416205896.1"}]}