{"guid": "008d0eb5-8ba5-44f0-8c61-a48c9f355e7d:e0af0acc-4594-40b0-993b-fcfa632961b6", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5712214755.3", "spisova_znacka": "7Co/340/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/340/2014 z 17. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 17. júna 2014, sp. zn. 7Co/340/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5712214755.3", "identifikacne_cislo": "5712214755", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "Mgr. František Dulačka", "sudca_id": 592, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-frantisek-dulacka-592", "datum_vydania": "2014-06-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e0af0acc-4594-40b0-993b-fcfa632961b6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5712214755.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5712214755.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5712214755.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina\nSpisová značka: 7Co/340/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5712214755\nDátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka\nECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712214755.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku\na členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa:\nPOHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený\nspoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Gr?sslingova 4, IČO: 36 864 421, proti\nodporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so\nsídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,\nna odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15C/251/2012-123 zo dňa 24.\nfebruára 2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e.\n\nOdporcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým si voči odporcovi uplatnil\nprávo na zaplatenie sumy 125 Eur z titulu majetkovej škody a sumy 275 Eur z titulu nemajetkovej ujmy,\nktoré mu boli spôsobené nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Žilina, ktorý o žiadosti na\nudelenie poverenia rozhodol s omeškaním viac ako 324 dní.\n\nSvoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z pripojeného spisu 17Er/118/2009 mal preukázané, že súdny\nexekútor podal žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na exekučný súd dňa 06.12.2008.\nExekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 20.01.2009. Dospel preto k záveru, že k\nnesprávnemu postupu v tomto exekučnom konaní nedošlo.\n\nNásledne sa okresný súd zaoberal posúdením dôvodnosti výšky uplatneného nároku na náhradu škody.\nKonštatoval že s navrhovateľom urobeného vyčíslenia nebolo zrejmé, či ide o skutočnú škodu alebo\nušlý zisk, preto neuniesol bremeno tvrdenia. Zo svojej rozhodovacej činnosti mal prvostupňový súd\nvedomosť o tom, že si navrhovateľ aj v iných skutkovo a právne obdobných veciach uplatňoval náhradu\nškody ako paušalizáciu reálnych vecných nákladov s tým, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s\nnepomernými ťažkosťami. Poukázal nato, že navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorá sa zaoberá\nvo veľkom rozsahu spotrebiteľskými úvermi, ktoré spravuje a vymáha a na túto činnosť nepochybne\npotrebuje informačný systém. Ten musel využívať nielen počas obdobia od podania návrhu na zmenu\nexekútora do rozhodnutia exekučného súdu o tomto návrhu, ale aj pred a po tomto období. Náklady\nna správu pohľadávky by tak vynaložil aj v prípade, ak by exekučný súd o jeho návrhu na zmenu\nexekútora rozhodol v zákonnej lehote. V tomto smere navrhovateľ netvrdil o aké pracovné úkony, pri\nktorých malo dôjsť k vzniku škody ide, aké náklady na udržiavanie a správu informačného systému\nmu vznikli, k akej komunikácii s pôvodným súdnym exekútorom došlo počas obdobia do rozhodnutia\n\no zmene súdneho exekútora. Navrhovateľ tak neuniesol nielen dôkazné bremeno, ale ani bremeno\ntvrdenia ním uplatňovanej škody.\n\nZa nedôvodný považoval okresný súd aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Poukazujúc na ust. § 17\nods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. dospel k záveru, že navrhovateľ dostatočne nepreukázal, že samotné\nkonštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a je dôvodné, aby sa domáhal\nnahradenia nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pocity frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery, právo a\nrovnosť spoločnosti u riadiacich členov navrhovateľa považoval pre posúdenie vzniku nemajetkovej ujmy\nu právnickej osoby za bezpredmetné, pretože ujmy nevznikla priamo fyzickým osobám, ktoré sa na jej\nčinnosti nejakým spôsobom zúčastňujú.\nO trovách konania prvostupňový súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi,\nktorý mal vo veci plný úspech  právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko odporca si tieto neuplatnil.\n\nProti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal\nzrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.\nNamietal, že okresný súd nepostupoval správne, pokiaľ vec prejednal v jeho neprítomnosti, ako aj\nprítomnosti jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Svoju neúčasť na\npojednávaní riadne a včas ospravedlnil a uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spájané s označenými\ndôvodmi. V žalobnom návrhu urobil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich\ntomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania\nvylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu\nnič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne aj v očiach verejnosti tohto sudcu nemožno považovať\nza nestranného.\n\nNamietal, že konečné rozhodnutie vo veci neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy, pretože súd\nv rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109\nods. 2 písm. c/ O.s.p. proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Súd vydaním meritórneho rozhodnutia\npredbehol účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania, čím došlo k porušeniu jeho práva\nna súdnu ochranu a meritórne rozhodnutie je predčasné. Tým, že súd rozhodoval bez jeho prítomnosti\ndošlo k porušeniu práva na kontradiktórne konanie, nebol z tohto dôvodu riadne oboznámený s obsahom\ndôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k ním vyjadriť a rovnako nemohol navrhnúť dôkazy na podporu\nsvojich tvrdení. K porušeniu zásady kontradiktórnosti došlo aj tým, že vo veci sa neuskutočnilo ústne\npojednávanie a okresný súd neprihliadal nato, že boli splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia\nrozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p., keďže odporca sa k žalobnému návrhu v stanovenej\nlehote nevyjadril.\n\nNepovažoval za správne závery okresného súdu týkajúce sa nedôvodnosti uplatňovanej skutočnej\nškody ako nemajetkovej ujmy. Uviedol, že okresný súd sa zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so\nsprávou pohľadávky počas nečinnosti súdu, úplne však ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej škode,\nktorá vznikla z titulu udržania a správy informačného systému a výdajov na administratívne spracovanie\nurgencií, publikačných výdajov spojených s vyhotovením urgencií, z poštovných a telekomunikačných\nvýdajov. V tejto súvislosti preto považoval prvostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné.\nNesúhlasil ani s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník\n- povinný. Pravým právnym titulom danej veci je nesprávny úradný postup exekučného súdu a za\nten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Súd zistil, že nebolo o návrhu na zmenu súdneho exekútora\nrozhodnuté v zákone stanovenom čase. Túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nevysvetlil\nobjektívne udržateľným a ospravedlňujúcim dôvodom. Jeho rozhodnutie je vnútorne rozporné, pretože\nnapriek tomu, že zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil aj svoje rozhodnutie o\nnepriznaní nemajetkovej ujmy. Všetky problémy, ktoré boli vyvolané nerešpektovaním zákonnej lehoty zo\nstrany exekučného súdu svedčia o potrebe nastaviť spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za\nporušenie práva. Jasne a zrozumiteľne opísal aké problémy nastali a vyplatenie spravodlivej satisfakcie\noprel aj o podstatnú judikatúru Ústavného súdu spojenú s porušovaním v žalobe označovaných práv.\n\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.\n\nKrajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení § 156 ods. 3 O.s.p.), rozsudok\nokresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nOdvolacie námietky sa týkajú jednak nesprávnosti procesného postupu prvostupňového súdu, ktorým\nmalo byť zasiahnuté do procesných práv navrhovateľa ako účastníka konania a jednak hmotnoprávnych\ndôvodov, na základe ktorých okresný súd žalobný návrh zamietol.\nNámietky o nesprávnosti procesného postupu prvostupňového súdu nepovažoval odvolací súd za\ndôvodné. Vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania\nje právo byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Táto\nzásada však predvída procesnú aktivitu účastníka konania. Ťažiskom realizácie ich procesných práv\nje pojednávanie. V súdenej veci  prvostupňový súd určil termín pojednávania na deň 24.02.2014,\npredvolanie na ktorý bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 02.01.2014. Navrhovateľ\nsvojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní sa o bezprostredné naplnenie\nsvojich procesných práv sám obral. V prípade jeho účasti na pojednávaní by sa zúčastnil vykonávania\ndokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť a\nbol by poučený aj o predbežnom právnom posúdení veci (§ 118 ods. 2 O.s.p.). V tejto súvislosti sú\npotom jeho ďalšie tvrdenia a námietky dotýkajúce sa odňatia práva konať pred súdom a porušenia\nzásady kontradiktórnosti bezpredmetné. Najmä pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že vo veci bolo rozhodované\nbez nariadenia pojednávania. Okrem toho, neboli splnené ani podmienky pre vydanie rozsudku pre\nzmeškanie, nakoľko odporca sa k žalobnému návrhu vyjadril a vyjadrenie bolo doručované právnemu\nzástupcovi navrhovateľa dňa 02.01.2014.\n\nKrajský súd ďalej poukazuje nato, že okresný súd návrhu navrhovateľa na zrušenie pojednávania\nnevyhovel, túto skutočnosť mu však postupom podľa ust. § 119 ods. 2 písm. c/ O.s.p. aj\nbezodkladne oznámil. Správne vyhodnotil navrhovateľom uplatnený dôvod na odročenie pojednávania\nako neopodstatnený. V samotnom žalobnom návrhu, ako aj návrhu na zrušenie nariadeného\npojednávania a v neposlednom rade aj v predmetnom odvolaní voči meritórnemu rozhodnutiu\nnavrhovateľ poukazoval na zaujatosť zákonnej sudkyne z dôvodu, že predmetom konania je nárok\nna náhradu škody spôsobenou nesprávnym úradným postupom súdu, na ktorom táto sudkyňa\nvykonáva funkciu sudcu. Podľa názoru krajského súdu uvedené skutočnosti nie sú dôvodmi pre\nspochybnenie zaujatosti zákonnej sudkyne. Tento záver odvolací súd uviedol aj v uznesení č. k.\n7Co/124/2013-53 zo dňa 30.04.2013, ktorým bolo zrušené uznesenie okresného súdu o odmietnutí\nžalobného návrhu navrhovateľa vydaného v prejednávanej veci. Uvedené závery o nevylúčení zákonnej\nsudkyne rešpektuje aj aktuálna rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie sp. zn.\n3Nc/14/2010 z 31.05.2010; 6Cdo/201/2013 z 19.06.2013) v otázkach posudzovania inštitútu sudcovskej\nnestrannosti. Opomenúť nie je možné ani výsledky aktuálnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR\n(napr. I. ÚS 88/2013 z 06.02.2013) vo vzťahu k (neúspešným) ústavným sťažnostiam navrhovateľa v\nobdobných prípadoch.\n\nRovnako nezodpovedá stavu veci ani tvrdenie navrhovateľa o predčasnosti vydania napadnutého\nrozhodnutia z dôvodu, že  nenadobudlo právoplatnosť uznesenie o prerušení konania. Z obsahu spisu\nvyplýva, že okresný súd nerozhodoval o prerušení konania do času rozhodovania vo veci samej a takýto\nnávrh nebol ani zo strany navrhovateľa vznesený.\n\nOdvolací súd nepovažoval za pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že prvostupňový súd sa v odôvodnení\nrozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá súvisela so správou pohľadávky počas nečinnosti exekučného\nsúdu a že ignoroval všetky ostatné tvrdenia týkajúce sa uplatnenej škody, čím sa stalo jeho rozhodnutie\nnepreskúmateľné.\nRozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.\nna riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Prvostupňový súd dôsledne uviedol rozhodujúci\nskutkový stav, poukázal na jednotlivé zložky, z ktorých sa navrhovateľom uplatňovaná škoda skladala.\nPoložkami, ktoré ju tvorili, sa dostatočným spôsobom zaoberal a konštatoval, že náklady na správu\npohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca ako aj náklady na udržiavanie a správu\ninformačného systému musel navrhovateľ vynaložiť aj vtedy, ak by exekučný súd o návrhu na zmenu\nexekútora rozhodol v zákonnej lehote. V tejto súvislosti mal zato, že navrhovateľ netvrdil o aké pracovné\núkony ide, ani aké konkrétne náklady týkajúce sa udržiavania správy informačného systému boli\nvynaložené. Po zosumarizovaní týchto skutočností dospel k záveru, že samotný vznik škody navrhovateľ\nnepreukázal. Z týchto skutočností je dostatočným spôsobom zrejmé, že okresný súd nepovažoval\nnavrhovateľom tvrdenú škodu za preukázanú. Ak navrhovateľ chcel v konaní pred prvostupňovým\n\nsúdom predložiť dôkazy o výške majetkovej škody prostredníctvom znaleckého posudku, v realizácii\ntohto procesného práva mu nič nebránilo.\n\nRovnako nie je namieste odvolacia námietka, že prvostupňový súd nevysvetlil, prečo nekonštatoval,\nže došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prečo mu\nnepriznal nárok na náhradu nemajetkovej škody. Naopak prvostupňový  súd v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia uviedol, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora síce nedošlo v zákonnej\nlehote, avšak z dôvodov, ktoré boli akceptovateľné a vylučovali toto omeškanie hodnotiť ako nesprávny\núradný postup. Tieto dôvody odvolateľ nespochybňoval a žiadnu konkrétnu vecnú argumentáciu k nim\nv podanom odvolaní neuvádzal. Nebolo preto vecou krajského súdu zaoberať sa správnosťou týchto\nzáverov prvostupňového rozhodnutia.\nPokiaľ navrhovateľ poukazoval nato, že okresný súd „nenašiel žiadne objektívne udržateľné\nospravedlňujúce dôvody“ pre nečinnosť a nesprávny úradný postup exekučného súdu, toto jeho\nkonštatovanie nie je odrazom argumentov obsahujúcich napadnuté uznesenie. Odvolací súd sa už s\ndôvodmi, pre ktoré nepovažoval prvostupňový súd omeškanie za nesprávny úradný postup zaoberal,\nsprávnosť týchto záverov v konkrétnych súvislostiach odvolateľ nenapadol.\n\nOdvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci\nsamej závislý výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu\nv spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.\nNavrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224\nods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu odporca si náhradu trov\naktuálneho odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu žiadne trovy v súvislosti\ns odvolacím konaním nevznikli.\n\nToto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov  3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/251/2012", "guid": "110007b4-b2b7-4d45-9329-e650bb9f2c7c:5f8e12a9-529d-4b75-b4b6-8a78671407bd", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bd8a0c80-9e78-415c-82ad-c9f78cc6dcbd", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/2013 z 6. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-06", "citacie_n": 300, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd8a0c80-9e78-415c-82ad-c9f78cc6dcbd"}, {"guid": "e73bbf3a-7c5c-4eb4-b86a-529cc06797bb:12214782-b4e8-4521-8ffe-c2f1faf2b5cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Er/118/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 17Er/118/2009 z 9. 11. 2012", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2012-11-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e73bbf3a-7c5c-4eb4-b86a-529cc06797bb:12214782-b4e8-4521-8ffe-c2f1faf2b5cc"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5d3c56a8-b393-49d5-b921-5213921cb71f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 128/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 128/2015 z 8. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d3c56a8-b393-49d5-b921-5213921cb71f"}]}